Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@berginkan ja som to nemyslela tak, ako to vyznelo. Ja sa nehambim ze deti su ineho etnika, neskryvam to pred nikym a ani to ze nie su" nase". Mrzi ma neochota a lahostajnost ludi. Ano su aj pozitivne reakcie ale napriklad aj minuly tyzden u lekara, ze vyplnte dotaznik. Vravim, ze neviem lebo nedisponujem informciami z minulosti nakolko nie som bio rodic a z domova nemam ziadne lekarske spravy. Nato dosla otazka .. A co ste teda? Vravim docasny nahradny rodic. Dalej sa ma pyta. A chcete si to dieta nechat? Vravim, ze ano. A napriek zdravotnemu stavu. Onemela som. Takze ludia su vselijaki. Rozhodnutie urcite nelutujeme a osvetu sirim kde sa da lebo my sme sakra studovali a riesili ci ist alebo nie do pestunstva a pod. lenze bohuzial nam boli iste veci zamlcane na Upsvar aj v domove a zistili sme ich uz ked sme mali interakcie s detmi. Neviem ci to bol umysel alebo zabudli povedat, je to jedno. Vedeli sme ake su rizika vo vseobecnosti ale v nasom konkretnom pripade zlyhalo tolko veci a vynorili sa info , ktore nam nikto v case podavania navrhov na sud nepovedal. A aj preto sa situacia tolko komplikuje . Vediet to vopred, tak by sme postupovali uplne inac a mozno mohlo byt uz v niecom rozhodnute. A k tomu pasu. Na policii som sa uz z tej vsetkej frustracie rozrevala, ze chore dieta co by mu more pomohlo a kvoli byrokracii a neochote nemoze ist. Ani to s nimi nepohlo. Zato ludia v okoli ( ale ti bohuzial nerozhoduju 🙂) su vsetci super a podporuju nas.
@amienne
Ahoj, naštvalo ma to, čo píšeš, ako vás vypoklonkovali pri vybavovaní pasu, lebo máte LEN právoplatné neodkladné opatrenie.
Myslím, že nemajú pravdu a dala som si tú námahu pohľadať to priamo v zákone. Dúfam, že vám to pomôže.
Nakoľko počas svojej pracovnej praxe a ešte viac teraz v procese NRS sa mi akosi viackrát osvedčilo, že keď som niečo riešila s úradmi a prišla tam ako šedá myška, tak sa ma snažili odbyť s tým, že toto a toto nie je pravda, na to a tamto nemáme nárok... ale pokiaľ som tam prišla sebaisto s podložením mojej pravdy v naštudovanom zákone, teda síce slušne, ale rázne... tak už rokovanie bolo úplne na inej úrovni.
A veru viackrát som "vybojovala" to, čo vraj je nenárokovateľné...
Takže teraz pokiaľ sa to dá, tak sa vopred pripravím a vybavovať už prvý krát idem s §§§ v ruke - nakoľko sa mi nechce opakovane behať kvôli tej istej veci po úradoch.
Prikladám teda link na zákon a potom aj skopírovanú tú časť tohto zákona, ktorá sa toho pasu týka.
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2...
§ 17 Podanie žiadosti, nasnímanie podoby tváre, odtlačkov prstov a podpisu
(1)
Občan, ktorému má byť cestovný doklad vydaný, musí byť pri podaní žiadosti osobne prítomný s výnimkou občana, ktorý pre bezvládnosť tak nemôže urobiť. Žiadosť o vydanie diplomatického pasu a služobného pasu môže za občana podať poverený zástupca štátneho orgánu alebo inej právnickej osoby.
(2)
Žiadosť o vydanie cestovného dokladu, alebo žiadosť o predĺženie doby platnosti cestovného dokladu cudzinca podáva osobne občan starší ako 15 rokov, pre ktorého sa má cestovný doklad vyhotoviť alebo ktorý je držiteľom cestovného dokladu, v ktorom žiada predĺžiť platnosť; občan mladší ako 18 rokov je až do nadobudnutia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu povinný pripojiť k žiadosti o vydanie cestovného dokladu písomný súhlas zákonného zástupcu, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, pestúna, budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, štatutárneho orgánu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka s ich osvedčeným podpisom. Súhlas zákonného zástupcu možno nahradiť rozhodnutím súdu.16)
(3)
Osvedčenie podpisu osoby podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak táto osoba vyjadrí svoj súhlas a žiadosť podpíše pred orgánom, ktorý cestovný doklad vydáva, alebo zastupiteľským úradom.
(4)
Za občana mladšieho ako 15 rokov podáva žiadosť zákonný zástupca.
(5)
Za občana mladšieho ako 15 rokov, ktorý je zverený do osobnej starostlivosti inej fyzickej osobe než rodiča, do pestúnskej starostlivosti, do starostlivosti budúceho osvojiteľa, ak nie je nad dieťaťom nariadená ústavná starostlivosť, dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, a za občana mladšieho ako 15 rokov, ktorému je ustanovený poručník alebo opatrovník alebo ktorý je umiestnený v zariadení na výkon rozhodnutia súdu, podáva žiadosť osoba podľa odseku 2.
Všimnite si v odstavci 5 toto:
"dočasne zvereného do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom"
Však to ste práve vy - máte neodkladné opatrenie a tým opatrenim ho máte v starostlivosti, kým nebude riadny súd o pestúnskej starostlivosti.
Tie terminy pojednavani na sudoch vam ani advokat velmi nepomoze zial posunut. Jedine nejak po znamosti, ze so sudcom su byvali spoluziaci napriklad 🙂 Oficialne urgencie tiez moc nepomahaju, v niektorych pripadoch len rozculia sudcu.
Napriek tomu my advokata mame (vdaka tomu pisem moje postrehy hore) a nelutujem lebo poradil a odbremenil, proste kompletne nas zastupuje aj na pojedkach. Hlavne treba vyberat takeho co sa v tomto vyzna a idealne, ktory pozna vela sudcov aj osobne 🙂)
@rebekarebekova ano suhlasim s joanitou, okrem tych urgencii. Tie pomahaju. ale myslim ze tu najdes velmi vela pomoci. Co sa tyka skusenosti co treba robit, kam treba pisat. To ze ty nic neriesis je prijemny bonus. A co sa tyka platenia, to ja zial netusim.
baby a zobrali by ste aj dvojicky?
ja by som aj chcela, no muz dvojicky, ze nie...
Ahojte! Je tu niekto z po kraja?????
@zibi áno mali sme aj v kritériách,že môžu byť 🙂
@rebekarebekova urcite sa da aj sam ked ma clovek cas a casto aj pevne nervy. My sme 5 mesiacov skusali po svojej linii ale nikam sme sa neposunuli. Uz len dovolat sa mi bol problem. Nehovoriac o studovani po nociach ako maju vyzerat rozne ziadosti a navrhy a pod. pisomnosti co sme potrebivali na sudy podat. A zaroven inak pristupuju sudy k urgencii od obyc cloveka a inak ked to dojde od pravnika. Zvacsa vedia ako to aspon trosku pohnut, ci uz cez znamosti alebo inak. Aj UPSVAR zrazu zacal inak komunikovat ked sa do toho vlozil pravnik. Ale vsetko zavisi od konretneho pripadu a aj sudu. Co sa tyka sumy, je to tiez individualne - najdes aj na nete cenniky. Nie je to lacna zalezitost ale nelutujem tych penazi. Dolezite je ale mat pravnika, ktory sa specializuje vylucne na rodinne pravo a ma kopec skusenosti, najma v komplikovanejsich pripadoch
@solyka ako to zvladate? boli zdrave ? vsetko ok ..
muz nechce dvojky, ze to nezvladnem sama, lebo je tyzdnovkar, nemame vytah v cianziaku a bola by som na nich sama. a mam uz po 40 tak asi musim prestat ich riesit...keby prisli o par rokov skor...ja sa bojim, ze by som to nezvladla , je to strasna zataz...
@berginkan a uz mate babo doma?
no dvojky sa tak nerodia
len jasne ze rovno ked som ja na rade sa musia rovno narodit, aby som mala pochybnosti a nemala nic tak jednoduche 😀 - ale tak to som uz nejako zvyknuta na komplikacie a pochybnosti..ja by som brala, aj som chcela , ze dve deti, no fakt je to velka zataz na psychiku, nie som najmladsia a ako pisem vyssie pomoc by som az taku nemala ..cize asi musim od toho upustit ... realne si musim zhodnotit svoje sily a na co mam a na co nie.aj ked...
@zibi
Ak môžem povedať z mojej skúsenosti, mala som krátko po 40-tke, keď sme si priniesli vysnívané bábo domov. Takmer ročné bábo, takže už najhoršie nás minulo, myslím prebdené noci, koliky, zavádzanie prikrmov.
Vyše dvadsať rokov to bol najväčší sen môjho života. Deti som vždy milovala, aj som s nimi vždy vedela vychádzať, môj prístup k deťom si každý z mojich blízkych vždy rýchlo všimol a pozitívne hodnotil. Tak som nepochybovala o sebe, že všetko bude v poriadku a všetko hravo zvládnem.
Ale... prišla realita... a aj keď malého z celého srdca milujem, ale nie je to také jednoduché, ako som si myslela. A ja osobne si myslím, že u mňa hrá rolu aj vek... proste už mám iné fyzické potreby a tiež výkony ako pred napr. 10 rokmi a rovnako sa to týka aj psychiky.
Nechcem, aby to nejak blbo vyznelo, ale myslím, že ja by som to všetko oveľa ľahšie zvládala okolo dieťatka, keby to všetko prišlo o pár rôčkov skôr. A takisto teraz už viem, že dve detičky naraz, to by som fakt nedala.
Nášmu drobčekovi sa narodil bio súrodenec krátko potom, ako sme si nášho malého vzali z DeD. Samozrejme nás UPSVAR oslovil, či nechceme aj toto druhé bábo. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale nevzali sme. Veľa nocí som kvôli tomu preplakala, aj teraz ma vždy pichne pri srdci, keď vidím ako rastie, aké je krásne bábo (sme v kontakte s jeho náhradnými rodičmi).
Ale s odstupom času viem, že to bolo správne rozhodnutie. Bála som sa totiž, že ak nebudem zvládať starostlivosť o dve takéto maličké detičky, ublížim tak naraz obom. A zrejme by som to fakt nezvládla. Veľa síl mi odoberá táto byrokracia okolo NRS, všetko je ohľadom papierovačiek na mojich pleciach... a teraz už viem, aj aký je reálny zdravotný stav oboch detičiek - takže aj to hrá dôležitú rolu. To druhé bábo je blízko nás a má milujúcich a starostlivých náhradných rodičov... takže asi všetko je tak, ako má byť.
Ja viem, že každý má iné zdravotné, rodinné a sociálne podmienky, takže každý vie, na čo si trúfa.
Ja som len chcela napísať to, že som sama zo seba prekvapená (a sklamaná), že už teraz nedokážem podať taký celkový výkon, ako by som chcela... a tiež aj to, že hoci srdce možno za niečím veľmi túži, vždy treba do rozhodovania zapojiť aj rozum, lebo tu ide o veľa.
Ja viem, že keď človek musí, zvládne toho strašne veľa... ale... vždy sú aj určité hranice, limity, ktoré človek jednoducho nedokáže prekročiť, aj keď bude neviem ako chcieť.
Ja sebe som vždy nastavovala "latku" príliš vysoko, ale vedela som, že keď "padnem na hubu", tak ublížim len sama sebe.
Ale teraz je to iné. Som už v rozhodovaní asi až príliš opatrná, lebo už držím v náručí malého drobčeka, za ktorého nesiem zodpovednosť a bojím sa, že mu nechtiac ublížim a toho sa chcem vyvarovať, lebo ho veľmi milujem.
Žienky ešte som vás chcela veľmi pekne poprosiť.
Ak ste niektorá mali takú situáciu, že ste v procese osvojenia dieťatka boli ustanovení za jeho poručníkov... zrejme ste tiež mali súdom ustanovenú povinnosť raz za polrok poslať súdu správu o výkone funkcie poručníka.
Ak sa tu niekto taký nájde, alebo viete o niekom - prosím, potrebovala by som nejaký vzor, že čo to tam treba popísať... Bola som v tom, že to budeme prvýkrát písať až k 31.12.2019 a teraz bum, výzva zo súdu, že do dvoch týždňov to chcú mať na stole. Takže každá pomoc mi bude vzácna a budem vám veľmi vďačná, ak sa niektorá podelite s informáciami.
Baby, ak uz mate dietatko u seba, ako casto potom este chodia na kontrolu?..to chodia z úradu a neohlasene?..dokedy?..
@milionar ano boli neihlasene kontroly asi 2.. posledna pred sudom o osvojenie, potom uz nie
@amienne ja mam ale tiez iba neodkladne o starostlivosti