Adopcia: Ako ste sa cítili po interakciách?
Ahojte, je tu vela diskusii,ale nejak som sa nedopatrala k mojim otazkam. Po takmer 2 rokoch cakania nam ponukli, chlapceka 1,5r. , zlatucky,sikovny polorom.Boli sme aj na interakciach , prebehli super, aj psychologicka a riaditelka centra boli milo prekvapene ako super sa s nami maly zzil. Nechcem vyzniet hlupo,ale stalo sa Vam,ze vsetko bolo super a aj tak Vam behalo milion otazok v hlave: zvladneme to, budeme mu ozaj dobry rodicia...atd. ,ci ste hned pocitili lasku....pani psychologicka, nam vravela,ze je to uplne prirodzene, ze to ma vacsinou kazdy. Poprosim bez urazlivych a vycitavych poznamok,budem vdacna za kazdu skusenost
@jumama dakujem za pekne slova, povzbudia....mame uz 11r vlastneho syna, o druheho sme prisli zial pred par rokmi v pokr.stadiu tehotenstva, na vlastne som nemala uz odvahu,.....vsetko prebiehalo super tie 3 dni, len clovek sa zamysli akiby sa trochu zlakol a rozmysla,ci bude dobrym rodicom tomu druhemu dietatku atd
My sme mali interakcie s takmer 3rocnou. Ale proste necitili sme to, čo sme si mysleli, že by sme cítiť mali. A tiež v hlave milión otázok, či to zvládneme, čo na to náš bio, lebo tiež máme staršieho vlastného. Aj sama psychologička nám vravela, že by mala prebehnúť ta "iskra". Tak sme do toho nakoniec nešli. Po troch rokoch nám potom zavolali s novorodencom. Keď sme ho videli, hneď sme vedeli, že to je to, na čo sme tak dlho čakali. Úplne iné pocity, a zrazu žiadne obavy... Už ho máme takmer rok.
Musíš proste cítiť, či to je ono ❤️
@lubkopetka sa tesim sa s Vami....mozem otazocku? Ako si citila,ze ta iskra preskocila? Znie to asi divne...
@lubkopetka nas syn je z neho uneseny a aj manzel, pritom pred 2r on moc dotoho ist nechcel a teraz je nadseny, len ja mam tolko otazok zrazu
@timih ťažko sa to vysvetľuje. Keď sme ju uvideli, nič to so mnou nespravilo, videla som pred sebou len cudzie dieťa. Ešte sme mali ďalšie dve interakcie s ňou, ale pocity sa nezmenili, tak sme to ukončili.
Ale pri malom to bolo úplne iné, akonáhle mi ho dali na ruky, zamilovala som sa a vedela som že je náš.
@lubkopetka to je krasne.....ja som celkovo opatrnejsia,tak taku lasku na prvy pohlad, asi nezazijem, ale na 2x ked sme sli za nim som sa tesila ,ze ho uvidim...
@timih ono je to asi iné pri staršom dieťati a novorodencovi. Možno preto aj my sme to tak mali. Pri tom staršom vždy treba viac času.
My sme to mali s mužom rovnaké. Ale u vás muž aj syn sú nadšení, to je super 🙂
Tie obavy sú, myslím si, prirodzené. Každý sme iná povaha. Ú nás tiež manžel neriešil a v mojej hlave zrazu milión myšlienok a otázok. A hlavne otázka, určite je to ono? Toto dieťa? A kolobeh myšlienok, či to zvládneme, teraz je malý, ale vyrastie, budeme to cítiť aj potom?.... Proste mi šla hlava na všetky strany. Ale rozhodli sme sa, šli sme do toho a všetko sa zrazu zmenilo. Ani neviem, ako prebehol prvý rok, len som sa pristihla, že ho proste milujem a neviem si už našu rodinu predstaviť bez neho. Dnes má už pomaly 14 rokov. Je zdravotne znevyhodneny.
@timih ahoj , ja som tiež zažila tu iskru a lásku na prvý pohľad.Muž bol skôr taký rezervovanejší,ale neskôr mi povedal že sa len bál.U mňa sa to prejavovalo presne tak ako keď sa zamiluješ😄nemohla som spať,nechutilo mi jesť, stále som si pozerala fotky a video malej.Mali sme asi šťastie,lebo tá naša láska bola fakt na prvý pohľad ,bola obojstranná a trvá už skoro rok😍
@timih my sme to mali podobne, ak chceš, napíš
@timih ahoj, takto....som matkou 8 mesacnika a zaroven som dlhodobo pracovala s detmi z detskeho domova. Uprimne, taka ta laska nenaskoci hned ani mamicke po porode a taktiez ma milion otazok. Len tak pre porovnanie. Ale k inemu chcem....Chlapcek ma idealny vek, vztah si viete krasne vybudovat postupne a ako sama pises, interakcie dopadli skvele. Nebudem Ti klamat, tieto detiska maju v sebe to, ze su romske/ poloromske (vidno to pri vyhrotenych situaciach, hudbe, interakcii s druhymi ludmi, ked budu starsie) ale vedia aj ohromne lubit. Dokonca v rodine mame romskeho chlapca adoptovaneho a je super. Zial, okolie mu ale nedopraje, nech je akokolvek slusny a mily a dokonca pracovity, vzdy bude vo vela ociach rom.
A je super, ze mas pred tym respekt, kazdy normalny clovek by mal a presli ste si istotne dlhu cestu.... Drzim palce, nie vzdy to bude idealne ale idete dat lasku, cas, priestor tvorovi, ktory to stastie nemal a vdaka vam neskonci v domove do 18tky🙂🍀
Ahoj. Adoptovali sme si 2 deti, vtedy vo veku 3 a 5 rokov. V hlave som mala milion otazok, ale srdce malo iba 1 odpoved. Bala som sa dost, ale ked som ich prvy krat videla a mala si mi sadla na kolena, tak mi od stastia az slzy tiekli a hrca v hrdle. Neskutocne boli rozkosni. Pytala som sa samej seba, cim som si ich zasluzila. U nas to bola laska uz na 1 pohlad. Preslo 5 rokov a stale su moje vsetko.
@timih ahoj, no ako sa vám darí, šli ste do toho? 🙂
Ahojte akurat aj my riešime interakcie s malým z utajeného pôrodu a 11.1 nam volali a ja som ho cez slzy nevidela a keď už bolo lepšie tak som zbadala tie modré očká konec to bol ❤️❤️❤️❤️❤️
Dobrý deň. Rada by som sa opýtala,kde ste v rámci BA absolvovali prípravu. Máte prípadne niekto skúsenosti aj s prípravou na úrade ? Ďakujem za každú odpoveď 🙂
@mimij2 my v návrate
@timih Niekedy to podobne prezivaju aj rodicia vlastneho dietata. Dietatko vyzaduje vela casu mamy aj ocka, co si mozno tak nepredstavovali a ak su spravni rodicia, zrazu pocitia nesmiernu zodpovednost, az sa jej zalaknu. Zodpovednost za maleho tvorecka uz navzdy. Kazdodennym budovanim vztahu s dietatkom rastie aj laska k nemu. Viac a viac ho spoznavas, aj samu seba... Laska prekona vsetko tazke, a pri krasnom a veselom rastie mnohonasobne 🙂 Urcite budete velmi dobri rodicia, lebo mnoho ludi v sebe nema ani len odhodlanie a pripravu na rodicovstvo, ake mate vy uz teraz.