Adopcia bábätka, keď žijeme v podnájme
Ahojte mám takú otázku. S mužom máme dve deti - 2,5r a 6m chlapcov. Skúsenosti so starostlivosťou mám.
V budúcnosti premýšľame že by sme si adoptovali dievčatko. Žijeme momentálne v podnájme. Príjem stabilný. Otázkou ale je či nevadí ak žijeme v podnájme. Počas čakacej doby by sme sa možno pustili do prerábky domu. Je možné zveriť dieťa aj do starostlivosti ľudí ktorí majú napríklad úver ?
A posledná otázka ako dlho sa čaká na novorodenca v TN kraji? (zdravé, biele dievčatko)
Prečo chcú ľudia (vo všeobecnosti) mať (myslím splodenim) deti...? Lebo CHCÚ mať deti. Majú chlapcov, chcú dievča.. majú jedno, chcú druhé. Atd. To je v poriadku. Prečo by teda mali byť tieto pocity a dôvody iné pri adopcii?
@sonik123456789 ahoj. Úver nie je prekážka, vlastniť nehnuteľnost nie je podmienka. Na zdravé biele dievčatko, novorodenec sa čaká vyše 5 rokov všade, trenčiansky kraj konkrétne netuším. Kontaktujte Návrat... Aj príprava je lepšia u nich než na úrade. Dôležité je, že sa hľadaju rodičia pre dieťa, nie dieťa pre rodičov! To nám prízvukovali a to je pointa adopcie. Môžeš si byť istá, že zdravé biele novorodene dievčatko nepotrebuje vašu pomoc v zmysle že by inak nemalo rodičov. Čakajú na neho celé zástupy potenciálnych rodičov a vyberá sa preň ten najvhodnejší pár.
Osobné síce nechápem, prečo nie Rómske, plus keď si dáte že zdravé, tak vám neponúknu napríklad ani škúliace - ale viem, že je veľmi dôležité byť stotožnení s tým, koho si privediete domov. Ak túžiš po dievčatku, je to úplne v poriadku, ak túžiš po bielom (no... Skôr oranžovo ružovom), tak sa neznasilnuj do iného, aby to dieťa bolo tebou naozaj prijaté.
@sonik123456789 ahoj, pridaj sa do skupinky adopcia, proces, cakanie abo sleduj forum adopcia - aka bola vasa cesta k dietatku?
@tora23 uvazujes nespravne, ale asi si sa este hlbsie nad tym nezamyslala. adopcia je zodpovedny krok lasky. zodpovedny preto, ze musis poznat seba do hlbky a vediet co chces a co zvladnes a co dokazes dat a prijat. nie je to ako vybrat si steniatko, nie je to ako zachranit prave tu najbiednejsiu macku z ulice. to by bol len dojimavy film, fikcia, rozpravka. zivot je realita, adopcia je vazny krok, ktory musi byt dokladne premysleny. nemozes sa tu riadit iba emociami ci lutostou. dolezity je tu aj rozum a absolutna zhoda partnerov.keby si videla poziadavky ludi, ktori realne cakaju v poradovnikoch na deti, zistila by si, ze mnohe pary cakaju na biele dievcatko. a su pary, ktore cakaju na romske ci starsie deti. kazdy podla svojho uvazenia a moznosti.
Autorka úprimne napísala, že by chceli zdravé biele dievčatko. A to sa na Slovensku nesmie! Keby napísala, že túžia po čiernom dievčatku, verím, že by bolo všetko OK, ešte by bola za hrdinku. Neznášam túto spoločenskú pretvárku. A čo sa týka pohlavia, koľko budúcich mamičiek sa netají tým, že túžia po dievčatku a nikto ich preto neodsudzuje. A každá budúca mamička sa modlí, aby dieťatko bolo zdravé, preboha. Ale pri adopcii už takáto túžba je diskriminačná! Otras.
@tora23 opat som sa vratila k tejto diskusii a opat musim povedat, ze sa hlboko mylis. Kazdy par prechadza pred adopciou dokladnou psychologickou pripravou, musi vypracovat osobnostne testy, sleduje sa kazda jeho odpoved. Bolo by velkou chybou pretvarovat sa, ze chceme spasit svet. Nic, co je postavene na klamstve, nie je dobre. Hrat sa na hrdinu a v srdci mat strach, to je velka chyba. Priprava na adopciu ta vyzlecie, pycha ide bokom, chces plakat, mas strach, hnevas sa, tesis sa, prejdes vsetkymi emociami. Chcu vediet vsetko, podrobne tvoje vlastne detstvo, vztah k rodicom, neodpustenie, chyby v tvojej vychove, nespracovane krivdy.vztahy so surodencami,vztah k manzelovi,ako ste sa zoznamili,sleduju vas vzajomny vztah,ako komunikujete,ako vedla seba sedite, ci viete co chcete.pridu k vam domov,pytaju si posudok obce.adopcia nie je sranda a uz vobec to nie je lahsia cesta k dievcatku ak ma matka len chlapcov. Adopcia je velke riziko lasky a to nie je pre kazdeho. Mozeme sa hrat na hrdinov a postavit sa do radu o romske dieta,chore,ideme ho zachranit.nie.
Kazdy musi ponuknut len to, co dokaze dat. Hrdinstvo by bola velka chyba,utrpenie rodiny a utrpenie dietata.tie deti uz o svoju rodibu prisli,budu sa s tym musiet vyrovnat,ponesu si to cely zivot ako zranenie.potrebuju rodinu,ktora ich bezpodmienecne prijme. Na romske dieta cakaju dlhe rady,neboj,dostane svoju rodinu.nie hrdinu,ale obycajnych ludi,ktori po nom tuzia v srdci.staci jeden par,ktory ho bude milovat. Netreba tisice hrdinskych parov,staci jeden obycajny uprimny par.
@janetinka27 krasne si to napisala.
@amelie2017 je pravda,že z autorka napísala málo informácii a tak isto je pravda,že keď už deti majú,tak to nieje také zlé,ako keď nemajú žiadne. Ale každý ju pomaly obvinil z rasizmu a ,,nákupu novej hračky". Možno už deti mať nemôže,možno existuje genetická pravdepodobnosť choroby u chlapcov(hemofilia napr.) a možno sa iba tak rozhodla, aby nebola adopcia vyditeľná na prvý pohľad. Nemáme pravo súdiť a riešiť prečo. Pýtala sa na dľžku procesu,nič iné.