Ako prebieha váš príbeh s adopciou?
Ahojte , rada by som počula od vás mamičky akú máte skúsenosť ? Adoptovať si chceme nie preto , že by sme nemohli mať , ani pre to , žeby som bola lenivá odnosiť ( ako sa stretávam s odsúdením v rodine :/ ) , mám manžela , stabilitu , a rada by som teda poznala vaše skúsenosti . možno v akom veku ste žiadali . Budem vďačná za každú odpoveď . kto nemá skúsenosti prosím iba čítajte alebo pošlite podporu, nemusíte hovoriť svoje názory ak nemáte priamu vlastnú skúsenosť , Ďakujem ♥
Ty si nemusíš ani dieťa adoptovať. Poznám pani čo chodí do detského domova kde si berie kedy chce jedno cigánske dievčatko. Dokonca chodí aj na rodičovské do špec .zš.
Má obmedzené rod, práva - tak mi to rozprávala Prázdniny, víkendy, a kedy pani chce sú spolu . Ak máš záujem inf. na UPSVaR
Je to jedna z možností.
Ja mám bohaté skúsenosti zo školstva. Zdravé deti od matiek, ktoré si ich nemôžu nechať sa rozoberú ešte po prepustení z pôrodnice. Do domovov a na adopciu sa dostanú zväčša deti postihnuté, s poruchami správania, deti narkomaniek, asociálov, a pod. Tie sa veľmi často ťažko vychovávajú. Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby. Bol ukážkovým dobrým dieťaťom do cca 12 rokov. Potom zistili rodičia, že im ubúda z alkoholu, v 17 - ich nechal školu, túlal sa. pil a drogoval. Z domu pobral všetko, čo sa dalo speňažiť, fyzicky začal napádať aj rodičov až kým sa nedopustil závažného trestného činu a neskončil na 20 rokov vo väzení. Jeho výchova bola ukážková, no on to nebol schopný prijať.
Ja mám bohaté skúsenosti zo školstva. Zdravé deti od matiek, ktoré si ich nemôžu nechať sa rozoberú ešte po prepustení z pôrodnice. Do domovov a na adopciu sa dostanú zväčša deti postihnuté, s poruchami správania, deti narkomaniek, asociálov, a pod. Tie sa veľmi často ťažko vychovávajú. Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby. Bol ukážkovým dobrým dieťaťom do cca 12 rokov. Potom zistili rodičia, že im ubúda z alkoholu, v 17 - ich nechal školu, túlal sa. pil a drogoval. Z domu pobral všetko, čo sa dalo speňažiť, fyzicky začal napádať aj rodičov až kým sa nedopustil závažného trestného činu a neskončil na 20 rokov vo väzení. Jeho výchova bola ukážková, no on to nebol schopný prijať.
@evkatk Si cudna osoba. Ale prvy krat s tebou suhlasim. Ked som bola v porodnici, vedla mna na izbe bolo dietatko z utajeneho porodu. Dostala ho matka v poradi na adopciu. Bolo to dieta narkomanky. Steny boli tenke, vsetko som pocula. Ked menovali, ake lieky musi to dievcatko Emka brat tazko mi bolo. Mala abstaky po rodicke a stale velmi plakala. Obcas si na Emku spomeniem 🥹.
Ja mám bohaté skúsenosti zo školstva. Zdravé deti od matiek, ktoré si ich nemôžu nechať sa rozoberú ešte po prepustení z pôrodnice. Do domovov a na adopciu sa dostanú zväčša deti postihnuté, s poruchami správania, deti narkomaniek, asociálov, a pod. Tie sa veľmi často ťažko vychovávajú. Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby. Bol ukážkovým dobrým dieťaťom do cca 12 rokov. Potom zistili rodičia, že im ubúda z alkoholu, v 17 - ich nechal školu, túlal sa. pil a drogoval. Z domu pobral všetko, čo sa dalo speňažiť, fyzicky začal napádať aj rodičov až kým sa nedopustil závažného trestného činu a neskončil na 20 rokov vo väzení. Jeho výchova bola ukážková, no on to nebol schopný prijať.
@evkatk toto čo píšeš sa veľakrát stáva aj rodičom s biologickým dieťaťom...problém bude inde.
Ja mám bohaté skúsenosti zo školstva. Zdravé deti od matiek, ktoré si ich nemôžu nechať sa rozoberú ešte po prepustení z pôrodnice. Do domovov a na adopciu sa dostanú zväčša deti postihnuté, s poruchami správania, deti narkomaniek, asociálov, a pod. Tie sa veľmi často ťažko vychovávajú. Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby. Bol ukážkovým dobrým dieťaťom do cca 12 rokov. Potom zistili rodičia, že im ubúda z alkoholu, v 17 - ich nechal školu, túlal sa. pil a drogoval. Z domu pobral všetko, čo sa dalo speňažiť, fyzicky začal napádať aj rodičov až kým sa nedopustil závažného trestného činu a neskončil na 20 rokov vo väzení. Jeho výchova bola ukážková, no on to nebol schopný prijať.
@evkatk Nerozmiem tej časti...jej matka sa o malého starala... Tak to sa staral, či nestaral, matka, či matka jej matky...?
Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby.
@evkatk Si cudna osoba. Ale prvy krat s tebou suhlasim. Ked som bola v porodnici, vedla mna na izbe bolo dietatko z utajeneho porodu. Dostala ho matka v poradi na adopciu. Bolo to dieta narkomanky. Steny boli tenke, vsetko som pocula. Ked menovali, ake lieky musi to dievcatko Emka brat tazko mi bolo. Mala abstaky po rodicke a stale velmi plakala. Obcas si na Emku spomeniem 🥹.
@anonym_596d90 nasi blizki rodinni priatelia si adoptovali dvojicky - biele, no nedonosene predcasniatka od bezdomovkyne, fetacky, narkomanky. Svoje mat nemohli, lekari ich varovali ze jedno bude postihnute telesne aj mentalne, to je jeho prognoza, a druhe "mozno", ze tam je to otazne, ale nevylucuju to. "Decka" maju teraz lahko po 20tke a obidve su zdrave a normalne.... Aj take pribehy pise zivot 😊 tak snad aj Emka to zvladla...
Mamina sesternica spolu s manž. si zobrali z detského domova dievčatko. Mali aj svoje 2 detičky - obe zomreli ako malinké.
"Svoje dievčatko" milovali. Vyučila sa, vydala, mala syna , z ktorého je známy lekár neurolog.
S mojou dcérou chodila do tr. spolužiačka, ktorá vedela že je adoptovaná - už v mš rozprávala deťom že ona je z domova. Bolo to krásne blonďavé dievčatko, ktoré malo bio otca známeho politika. Inak bola veľmi šikovná a múdra. Chodila na najznámejšie a v istým časoch aj najlepšie biling. gymn. na SK
Ja mám bohaté skúsenosti zo školstva. Zdravé deti od matiek, ktoré si ich nemôžu nechať sa rozoberú ešte po prepustení z pôrodnice. Do domovov a na adopciu sa dostanú zväčša deti postihnuté, s poruchami správania, deti narkomaniek, asociálov, a pod. Tie sa veľmi často ťažko vychovávajú. Mala som žiaka, ktorého si v 2 rokoch adoptovali dvaja veľmi dobre situovaní lekári, jej matka sa o malého starala do 3 rokov a aj potom podľa potreby. Bol ukážkovým dobrým dieťaťom do cca 12 rokov. Potom zistili rodičia, že im ubúda z alkoholu, v 17 - ich nechal školu, túlal sa. pil a drogoval. Z domu pobral všetko, čo sa dalo speňažiť, fyzicky začal napádať aj rodičov až kým sa nedopustil závažného trestného činu a neskončil na 20 rokov vo väzení. Jeho výchova bola ukážková, no on to nebol schopný prijať.
@evkatk ja mám také isté skúsenosti. Deti z patologického prostredia, porodené pod mostom, v ghete, s abstinenčnými príznakmi, fetalalkoholovým syndrómom. Tie deti chúdence to majú na celý život, ani harmonická adoptívna rodina nepomôže. A preto by som si nikdy neadoptovala dieťa.
My máme adoptované dieťa z mojej rodiny. Všetko je v poriadku, je to protivný puberťák, zdravý a šikovný - proste naša krv. Ale chodili sme na prípravu pred adopciou a poznali sme rôzne osudy a deti a doteraz sme s niektorými v kontakte a objektívne napíšem, že dieťa po cudzích ľuďoch by som nikdy nechcela a nikdy by som takto neadoptovala. S vlastným dieťaťom sa to porovnať nedá, ak ste teda zdraví, normálni a slušní ľudia. Niektorých adoptívnych rodičov ľutujem, keďže u tých detí sa mnohé nedostatky prejavili naozaj až časom. Kým boli deti malé, ešte v škôlke, vyzeralo to byť v poriadku.
@anonym_autor Môj názor je že predstav si že niekto nemôže mať deti a adopcia je jediná cesta. Nepočula som nikdy o tom že keď sú bio rodičia feťáci alebo alkoholici vyrastie z toho dieťaťa to isté. Toto sa genetikou neprenáša. Podstatné je ako si to dieťa vychováš ty,aký mu dáš obraz. Problémy predsa môžu byť aj s biologickým dieťaťom. Samozrejme ide už len o to v akom veku si to dieťa osvojíš,či si prešlo traumou alebo ho máš od bábätka.
Nemáš pravdu, ale moc sa mi nechce rozpisovať. tramu má dieťa od 1 dňa ako ho odlúčia od matky. Predsa ju cítilo dlhých 9 mesiacov. Gény sa podieľajú na 1/3 a dokonca aj alkoholizmus je dedičný. Adopciu by nemali zvažovať bezdetní, ktorí si chú len nahradiť prázdnu náruč . je to sklamanie. Nenahradí ich vlastné a dieťa vždy bude reagovať inak, ako by ich vlastné. Mali by sa do toho púšťať rodičia, ktorí už majú vlastné a vyslovene chcú pomôcť tomu dieťaťu. Bieli by si u nás, mali brať len biele, na západe by to s romom bolo ľahšie, u nás si zarábajú na ďalšie problémy. Píšem to natvrdo, ale taká je realita. Rómovia si ťažko hľadajú identitu, ked ich rodičia sú biely a ponúknu im len identitu bielych. Potom je sklamanie na oboch stranách. Gény sú prísne, nepustia. Rodiačia majú len tú svoju 1/3 čo vedia ovyplyvniť, 1/3 sú geny a 1/3 okolie (ktoré nebýva často pomáhajúce). Dieťa alkoholikov, drogovo závislých, feťákov, dokonca aj fajčiarov si do vienka už nesú početné zdravotné aj iné problémy.
Mne sa "paci", ze napriek tomu, ze autorka napisala, ze kto nema skusenosti, nech nekomentuje a napriek tomu su tu same odpovede "fundovanych" odbornikov, ktori sudia deti bez toho, aby ich poznali. Kolko z vas, co ste tu napisali, realne ma doma alebo vychovalo nejake adoptovane dieta? Ked to tu citam, je mi smutno, ako dokazete dieta automaticky odsudit. Akoby nebolo vela beznych slusnych rodin, kde sa dieta nevydarilo. A vsetky tie tisice adoptovanych deti su automaticky problemove.
Máme dve adoptované rómske deti. V 31 rokoch sme si vzali prvé. Teraz má 10 rokov, druhè dieťa má 5.. Biologické deti nemáme, tak porovnať neviem. Jediné, čo viem, že tieto deti potrebujú bezpodmienečné prijatie, otvorenú náruč a srdce. Nie je to cesta jednoduchá, ale krásna, zmysluplná, ako každá cesta materstvom.. osvojenie je proces, zahŕňa aj psychologickú prípravu (bodaj by bola aj dlhšia).. Nie je to cesta pre každého (chvalabohu, že je to tak, čītajúc komentáre vyššie).. deti si nevybrali, komu a do akého prostredia sa narodia.. že budú rodičmi nechcené.. o to viac si cením każdého, kto do toho ide s otvorenou mysľou a chuťou urobiť svet lepším a krajším miestom..
Ty si nemusíš ani dieťa adoptovať. Poznám pani čo chodí do detského domova kde si berie kedy chce jedno cigánske dievčatko. Dokonca chodí aj na rodičovské do špec .zš.
Má obmedzené rod, práva - tak mi to rozprávala Prázdniny, víkendy, a kedy pani chce sú spolu . Ak máš záujem inf. na UPSVaR
Je to jedna z možností.
@anonym_8f5069 toto momentálne však zákonne nie je možnė.. pokiaľ nie sú rodina, prípadne možno ak je v programe buddy, že ide o starśie dieťa a je tam nadviazaný vzťah skrz nejaký program vedený odborníkom.. ale vyslovene brávať sie dieťa z CDR na víkendy, prázdniny či sviatky je nereálne..
Ja som momentálne tiež na ceste, pomaly dokončujeme prípravu. Máme ale vlastne deti, najstarší syn sa už osamostatnil a nebýva s nami, najmenší je škôlkar. Ja milujem deti a materstvo ma maximálne napĺňa, s manželom to berieme ako ďalší level rodičovstva, od nejakej puberty sú túžila prijať dieťatko z detského domova kde som ak brigádovala počas strednej školy.
https://www.modrykonik.sk/group/8771/ skus tuto skupinu