Novorodenec na adopciu

Zlatko,nic malému nebude! Ja som brala lieky na tlak🥺, kŕčové zily, ktorá zena nemá nervy v tehu, tazko som pracovala do vysokého štádia tehu,! Po psychickej a mierne aj po fyzickej stránke...dvaja synovia a sú zdraví... švagriná ma cukrovku od 11 rokov jej a ma tri zdrave,sikovne deti, zrovna dnes tretie prišlo na svet...
Zavolaj k sebe babku, sestru, kamošku hic kohi...muz jech si automatický vybaví ocr na teba 10! Dni ma narok!!! Nic neni teraz dôležité ako ísť riešiť vasu situaciu....

Obdivujem tu pani co sa ponúkla cez celé Slovensko prísť a pomôcť, 👏👏👏👏♥️

Ahoj, v prvom rade je super, ze si dietatko porodila a staras sa onho ako vies, kolko zvladas. Pravdepodobne aj Ty trpis nejakou poporodnou depresiou al niecim pod, co by bolo potrebne podchytit u odbornika. Neriesila by som to hniezdom zachrany, ale radsej oficialne, aby si mala naporiadky aj vsetky ostatne papiere a nie ze dieta "odrazu zmizlo". Uz len to, ze si tu napisala a hladas informacie, svedci o tom, ze Ti na tom dietati zalezi a chces pren to najlepsie.
Je viacero organizacii, kt sa tomu venuje, skus pozriet napr.
https://www.alexisporadna.sk/ alebo https://www.zachranmezivoty.sk/

Dokážeš,zmeni sa to ked podrastie a bude sa usmievať na teba, uz to ze ti to vadi ze si ako stroj je dobré,lebo vies ze to tak byt nemá,a postupne to pride.. tiež som pri prvom mama popôrodné depky, plakala som, maly reval a ja ho v perinke nosila ako "clnkovy beh"od steny po stenu aj hodinu, hlava inde,a den po dni to prejde...plus boj o dojcenie,lebo som chxela dojčiť, mne pomohlo byt s malým koža na kožu, cítiť to telicko male, odovzdané...
Nechaj si pomôcť,popros o pomoc...niekto sa najde z rodiny kto to pochopí, a to OCR nech si manžel vybaví

Ahoj mily anonym ❤ aj ked este o tom nevies, si skvela matka ❤ uz len to, ze places kvoli tomu, ze tvoje dieta mozno bude postihnute, uz len to, ze sa zaujimas ako mu pomoct a kde mu bude lepsie, uz len to hovori o tom, ze si stala skvelou mamou 😊 ty sama o tom este nevies, lekari ta zrazili na kolena, zazivas pocit viny, strachu, beznadeje...ale ver mi, nic nie je tak zle, ako to najprv vyzera...potrebovala by si sa s niekym porozpravat, vykricat sa, dostat to zle zo seba...a viem, verim v to, ze po tom celom, ked uz budes sama emocionalne vyrovnana, budes moct a dokazes bojovat ❤ lebo aj ked to stale nevies, si dobra mama! A ty to zistis...len to najdes vnutri seba, ver mi 😊 zle komentare filtruj prosim ta ❤ lebo ten, kto si kopne do cloveka, ktory je na totalnom dne, ten nie je ani hodny clovekom sa nazyvat...drz sa ❤

Práve si sama napísala dve podstatné veci. otec malého ho MÁ RÁD a "že MOŽE BYŤ" postihnutý, tzn.. že je priskoro závery vo veku 4 týždňov že dieťatko je postihnuté z vyjadrenia jedného lekára. Druhá vec je, že dieťatka, resp. rodičovský práv a povinností by sa musel vzdať aj otec dieťaťa, ktorý ako píšeš ho má rád. Vyhľadaj odbornú pomoc ale v prvom rade pre seba, kým nie je neskoro. A nemyslím to ironicky....

@natalyasurova na toto som presne čakala kedy zareaguje maminka, ktorá je psychologicka alebo psychiatricka....dakujem , že si jej ponúkla odbornú pomoc

Myslím, že v tomto prípade si bohužiaľ rodina nevšimla a neuvedomuje, že má ťažkú pôpôrodnú depresiu a mali by to riešiť ONI okamžite, lebo táto mamička podľa mňa toho schopná nebude. Bolo by fajn, keby si celú túto diskusiu ukázala mužovi a on začal urýchlene konať, lebo málokedy si psychicky chorý človek uvedomuje, že je chorý. Čiže okamžite smer psychológ/psychiater. A bábätko bude podľa mňa v poriadku, moc držím päste...

Ahoj. Píšem ti ako mamina dieťaťa, ktorého matka sa ho po pôrode vzdala.
1. nebyť tých, čo sa z akéhokoľvek dôvodu svojho dieťaťa vzdajú, MY BY SME NEBOLI NIKDY MATKAMI
2. Druhé dieťa mam biologické, tiež som rodila cisárskym, tiež mi nešlo kojit a tiež som bola par dní dosť zrútená, a to bol vytúžený vymodleny zdravý zázrak...tie hormóny sú naozaj svinstvo.
3. Radia ti kontaktovať psychológa...hm....pomôcť to.moze vždy...pripadne.skus najprv rodinu. Keď budete zajedno s manželom v otázke, či si ho chcete alebo nechcete nechať, potom rieš ďalej.
4. Postup je - kontaktujes Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, podpíšete osvojitelnost (súhlas so zbavenim rodičovských práv), na základe ktorého bude dieťa zaradené do poradovnika na adopciu. Obvykle máš 6 týždňov na odvolanie tohto súhlasu (keď je to hneď po pôrode). Pokiaľ dieťa nemá oficiálne vazne diagnózy v zdravotnej karte, rodinu mu nájdu hneď, neboj sa. A co sa prejaví neskôr, už nebude váš problém ale problém novej rodiny. Otázka je ako zvládnete "nevediet" o ňom. Pretože s novou rodinou sa nestretnete a socialka vám údaje neposkytne a dieťa dostane nový rodný list... Je to pre ochranu novej rodiny a dieťaťa.
My napríklad mame adoptovane dieťa sociálne slabsej matky, tiež cisársky, nebol nikdy kojeny...A je absolútne zdravý, šikovný (ale veľa spravi prístup a výchova). Ťažko radiť.
Ved pripadne môžte potom rodine povedať že bol.postihnuty a dali ste ho do ústavu...aj tak...stále je lockdown a nemate sa s nikým co stretávať...o to to bude jednoduchšie.
Nezávidím a držím palce, aby ste spravili dobre rozhodnutie.

@ivaa_ Je to žena/ človek a nie naprogramovaný stroj.Aj zvieratá odpisujú svoje mláďatá ak sú choré, nestarajú sa o nich.U nás prevláda rozum, ale emócie a to čo v sebe máme ešte od čias keď aj ľudia odpisovali svoje deti ak boli slabé, to v sebe stále máme.

Neobhajujem tento postoj, ale emócie sa nedajú zmeniť len tak.Jedna matka? Vieš koľko matiek nenávidelo svoje deti a nechali si ich? Dnes to opisujú tak, že to všetko len hrajú a deti vedia, že ich matky neľúbia.Cítia to.

Môže sa to stať a bolo by dobré si pred tým konečne nezatvárať oči.Všade len články o materskom pute a neskutočnej láske.Jednej stačí vidieť test, druhá niečo pocíti až po narodení, tretia až po roku a štvrtá nemusí cítiť nič a hlavne ak sa nejedná o zdravé dieťa.

@lija22 ďakujem veľmi pekne. Neskutočne vďačna aom za to, že je v poriadku ❤️

Tým, že si brala antidepresíva počas tehotenstva a lieky na tlak si tomu dieťatku nespecatila osud žiadnou chorobou 🙂 veľa žien počas tehu brali lieky na psychiatrickú dg alebo tlak a majú deti zdravé. Už vyššie som písala, že mam kamarátku, ktorá bola na liekoch celé tehotenstvo a má zdravé a inteligentné dieťa 🙂

Ja úplne chápem tvoje citové rozpoloženie po tom čo vyriekla pani neurologicka, ale aj lekári sú len ľudi a robia unáhlené konštatovania na úrovni "pravdepodobne". Ani lekári samotní nevedia dopredu povedať ako to reálne bude. Myslím, že pani neurologicka bola dosť necitliva a vyjadrila sa velmi unáhlene pri tak máličkom dieťatku. Chápem aj ten odstup. Tiež som rodila sekciou a prvé týždne som sa často pýtala sama seba či je to vážne moje dieťa. Chce to len čas 🙂

Naozaj sa aj pre svoj vlastný pokoj a svedomie obrat ešte na iných špecialistov s ktorými skonzultujes zdravotný stav a prognózy svojho dieťatka vzhľadom na medikamenty, ktoré si počas tehotenstva užívala.

A neboj sa obrátiť a požiadať o pomoc aj pre samu seba. Nie je hanba uvedomovať si, že mám problém a chcieť ho riešiť na odbornej úrovni. Práve naopak. Je to tvoje víťazstvo postaviť sa tomu tvárou v tvár a čeliť svojmu problému.

Ja ti zo srdca prajem veľa lásky, pozitívneho myslenia, odhodlania a síl. Aby si dokázala bojovať za seba tým, že výhľadáš pomoc a budeš ochotná liečiť svoju dušu. Že zabojuješ aj za svoje dieťa a kým sa definitívne rozhodneš ako ďalej, tak sa obrátiš na viacerých detských lekárov o radu a názor. Aby ťa naozaj celý život nezožierali otázky typu "Čo ak..." Lebo z tvojich komentárov cítiť, že ty dieťatko chceš ak budeš mať istotu, že tvoje užívanie liekov a stresy počas tehotenstva na ňom nezanechali žiadne následky.

Ale nájdi v sebe silu a choď za lekárom. Aj s malým aj so sebou. Posielam objatie a prajem skoré uzdravenie mysle aj duše.

@zazvorka87 ďakujeme ♥️

Autorka ako to tak čítam, vyzerá to naozaj na poporodnu depresiu. Rieš to prosím ta. Ukáž príspevok mame, chlapovi, svokre, kamarátke alebo proste niekomu. Nech ti pomôžu to riešiť. Hlavne to treba poriesit s psychológom. Kamarátka keď porodila tak už v pôrodnici stále len plakala že sa nedokáže postarať. Oklamala sestričky že plače od šťastia. Doma tiež stále plakala ale mala obrovskú pomoc od rodiny. Jej mamina chodievala každý deň malého kúpať až do jeho roku, lebo ona nebola schopná ho ani okúpať. Keď bol väčší bolo všetko fajn, až začala mať v hlave hlasy ktoré jej hovorili, že je neschopná, že radšej nech nežije atď. Nespavala v noci, a keď bolo tak ze cely víkend nespala, tak išla k doktorke že si vypýta PN a doktorka nakoniec z nej vytiahla že počuje hlasy. V ten deň ani nevie ako sa dostala na psychiatriu, nevedela ako sa vola nevedela nič. Diagnoza:následok poporodnej depresie s ľahkou schizofreniou. Preto aj keď sa rozhodneš babo opustiť aj tak by si mala svoj stav riešiť. Len ta prosím pories si to ešte predtým nez sa dieťaťa vzdas. 🙏 Teraz máš myšlienky že to nezvládnes sa postarať ale uvidíš ze to pôjde. Skus si vziať dieťa do náručia a ovonat vlásky. Takto vonia tvoje dieťa. Skus pozrieť keď spi a usmeje sa. Takto sa zanedlho bude usmievať na teba, zamilovanymi očkami hľadieť na teba. Zanedlho ta bude objímať a hovoriť ti mama. Prosím ťa pories si to skôr než bude neskoro

Prosím ťa, ako písala anjelicek, aj ja si myslím, že máš popôrodnú depresiu, možno aj horší stav. To sú hormóny. Pýtaj sa k lekárovi. Malého nemusíš dávať do hniezda, ak to skrátka ani po prelieceni nepôjde, budeš to riešiť. Úrady pomôžu. Ale ries lekára. Ver, že značením sa dieťaťa sa nezbavíš problému, čo máš. Aktívne komunikuje s manželom a choď hneď čím skôr za psychiatrom. Nie je to hanba, je to choroba.

Vyhľadaj odbornú pomoc.A to hneď!
Možno že by sa tvoje dieťa malo lepšie u niekoho iného ale skus vyhľadať odbornú pomoc .Si naozaj pripravená dat preč dieťa ? Ktoré si porodila ? Možno teraz hovoríš ze ho nemáš rada ale ak ho dáš preč mozes o mesiac byť na tom ešte horšie.
Vyhľadaj viacerých lekárov aby ti bud potvrdili alebo vyvrátili diagnózy dietatka. Ak si myslíš ze keď porodis ze láska medzi matkou a dieťaťom je hneď si na omyle.Kazdy deň si k sebe hľadáte cestu .Byt matkou je dar.
Skus sa ty premôct a nájdi si k svojmu dietatu cestu.
Ak si to hneď vzdala a odmietas si nájsť cestu k svojmu dieťaťu kľudne si zajdi na psychiatriu poved co je vo veci ten ti vypíše papier a daj si spraviť sterilizácia.A kľudne nech ta pripravia aj o rozkoš.
Neber to v zlom ale si psychicky na dne a súrne potrebuješ pomoc a keď si stojíš za svojím a odmietas aspoň sa trocha posnažit aby si mala svoje dieťa aspoň trochu rada tak uz nemaj v živote žiadne dieťa a ani partnera.
Keby sa ti narodilo zdravé dieťa a v 3 rokov by mu diagnostikovali nejaky syndróm.......co dala by si ho na adopciu? Alebo prestala by si mat svoje dieťa rada ?
Teraz chod pekne od začiatku a začni si čítať po sebe príspevky.....

@chvostik1 ďakujem ❤️

Ja som mala poporodnu depresiu pri prvom dietati. Tehotenstvo, porod ok, ale po porode malenu hrozila sepsa, na JIS-ke bol...Treba navstivit urychlene psychiatra. Bez diskusie.
Pri druhom dietati sa depresie nekonali a bolo to idealne tehotenstvo a porod, po mesiaci mala zacala mat problemy s bruskom, behali sme po lekaroch, lebo to dieta jej revalo a revalo, vrestalo a nespalo takmer vobec.
Pri tretom nastupili znova depresie, tie este aj v polovicke tehotenstva, mesiac som revala, aj kvoli inym veciam. Potom som sa sice bez liekov ukludnila, ale ku koncu mi vyskocil tlak, maly sa musel narodit skor, po par hodinach po porode som mala take stavy, ze neprajem nikomu. Mal dlho zltacku, bala som sa, ze bude kvoli tomu mat postihnuty mozog. Zltacku mal do 2 mesiacov. Revala som, ci mi to bolo treba na stare kolena babatko. Teraz ma 4 mesiace a je velmi sikovny, a ano, je trosku pohybovo pomalsi, ale ten usmev a pohlad z oci do oci...to je na nezaplatenie. Ked ho das prec, nedas sa psychicky vobec dokopy, to bude peklo este vacsie pre Teba. To si myslim.
Ake lieky na tlak si brala? Dopegyt? Ci ine? Lebo Dopegyt ma vedlajsie ucinky depresie. Ja ked som ich vysadila a nasadili mi ine, tak depresie sa velmi zmiernili. A spatne som pochopila, ze aj pri prvom dietati mi po porode davali Dopegyt. A mala som depresie aj z toho. Jedno s druhym. Neverim, ze by si brala nejake ACE inhibitory na tlak v tehotenstve. Tie mne predpisali po porode, ale kedze neuzivam antikoncepciu, tak mi ich doktor radsej zmenil, tie naozaj mozu skodit babatku, vyvinove vady atd...Betablokatory su relat. bezpecne.
Naozaj, prosim Ta, chod za psychiatrom, pomozu Ti!!! Nech si niekto z rodiny vezme volno, nech nie si s babom sama, musis sa vyspat dobre, oddychnut. Potrebujes aj podporu okolia. A ano, zarabat niekto musi, tak niekto dalsi nech Ti pomoze. Pytaj si pomoc, to nie je hanba, co prezivas.

Prosím, vyhľadaj odborníka, máš zrejme poporodnu depresiu, s tým sa dá pracovať.. začiatky sú ťažké, skús prosím zabojovať, zver sa manželovi, choď k odborníkovi.. ak ani to nepomôže, potom ries adopciu.. nekonaj unahlene.. držím ti moc moc palce..

Ahoj. Ja mam 3-mesacnu dcerku. Najprv to bolo mimomaternicove tehotenstvo, prerevala som dva dni v nemocnici, ked zistili, ze nakoniec predsa je len normalne to tehotenstvo (ale dovtedy len asi jeden lekar uznal, ze nemusi to byt mimomaternicove, ostatni sa tvarili, ze je to istota, len cakame na potvrdenie). Potom rozne stresy a problemy v tehotenstve, po porode ze je v poriadku mi povedali, ale nasledne ze podozrenie na poruchu sluchu. Malo priberala, pediatricka mi povedala, ze sa jej nebude vyvijat mozog, zase som prerevala par dni. Cela rodina ked ju videla, sa rozplyvali nad nou, ja som presne ako pises skor tak automaticky o ju starala. Obcas som mala aj vycitky, ze kedysi nad inymi babatkami som sa rozplyvala viac ako nad vlastnou dcerkou. Ale vedela som, ze hormony po porode si robia svoje takze som sa snazila tie pocity nejak neriesit. No a ten vztah sa vyvinul casom, tak to inak casto byva. Myslim, ze zeny malo vedia o tom, ze to takto bezne prebieha, ze to dokonale puto nemusi byt hned od zaciatku, ze existuje poporodna depresia a podobne. Je to normalne.
Lekari vedia neuveritelne zdeptat, presne ten pocit poznam, ze mas vycitky, ci si dietatu neuskodila. Ja sa aj bojim chodit teraz po lekaroch, skoro vzdy zacnu s katastrofalnymi scenarmi, vzdy som v "depkach" par dni a potom vysvitne, ze samozrejme nic sa nedeje. Dnes sa lekari boja cokolvek zanedbat, aby potom neskoncili na sude, tak pri kazdej banalite riesia vsetky mozne. Casto myslim na bratranca, o cosi mladsi je odo mna. Ked bol maly, neskutocne bol problemovy, vtedy sa to tak neriesilo, tak to nikto neriesil, ale dnes spatne rozmyslam, ze by mu dali asi tisic diagnoz psychickych, do osobitnej skoly by ho mozno dali a podobne. Ale vtedy take veci neriesili, male odchylky od normalu sa nebrali ako psychicka choroba, takze vyrastol a je z neho uplne normalny chalan. Dnes je to uz tak, ze mam pocit, ze kazdy jeden clovek ma nejaku psychicku poruchu. Dnes je jednoducho lepsia diagnostika a ako sa hovori, ani neexistuje zdravy clovek. Takze ja som si doslova zakazala sa tym trapit. Mala rastie, napadne mi hocico, ci jej nemoze predsa len nieco byt raz, ale tak to sa moze stat aj casom alebo sa prejavit az ked bude mat 10 rokov ci napriklad 40, ako znamej teraz zistili lahku poruchu psychicku, az v tomto veku.
Ale pokial mas poporodnu depresiu, vsetko budes vidiet cierno. Takze naozaj by som to riesila s odbornikmi. A co sa tyka synceka, staras sa onho skvelo uz teraz, ale aby si si ulahcila vytvoreniue vztahu, skus sa donutit a castejsie ho mojkat, pusinkovat, objimat. Ten vztah nepride zo dna na den, kazdy vztah sa vytvara casom, aj ten s vlastnym dietatom. A dotyk robi velmi vela. Keby si aj pocitovo to citila stale rovnako, tak dietatu ten dotyk velmi pomaha a bude sa citit milovane. Ja mam pocit z toho co pises, ze ho aj milujes, len to tak nevies precitit, tak mas pocit, ze ho nemas rada.
Samozrejme, niekedy je jedinou cestou adopcia. Rozober to s muzom, len nech nepodcenuju tvoje pocity, to je nahorsie, ked rodina mavne rukou, ze to zvladnes. Ale zeby ruku prilozili k dielu, tak to nie. Uvidis, ale nerob unahlene zavery, aby si potom nelutovala. Moze sa ti adopciou psychicky stav este zhorsit. Hlavne si nic nevycitaj, pocity nevieme vzdy ovplyvnit, bud nieco citime alebo nie, ale to este neznamena, ze nemilujeme. A obrovsky vplyv na pocity maju hormony a hlavne po porode. Takze to nie je tvoja chyba, jednoducho to obcas takto po porode funguje. Drzim ti palce, aby to dobre dopadlo, uz akokolvek sa rozhodnete, nech je to najlepsie pre vas vsetkych.

toto je schopna poporodna depresia. Chod k psychologovi....zvladnes to

@whitejasmin no neviem, priznala som sa len 1 osobe, co som prezivala v najhorsich stavoch, ale poviem to jasne aj tu. Ak to ma pomoct. Mala som diagnostikovanu poporodnu depresiu stredne tazku. Takze nic lahke a nic zavazne, ziadna psychoza. Ale, v najslabsich chvilach som mala myslienky, ze by to dieta radsej malo zomriet, ak sa ma trapit chore. Uplne vazne. Revala som nad nim, ked bol v inkubatore, ale nie od lasky, ale od toho, aka som hnusna zenska, ked si toto dokazem nysliet. Doma som parkrat stala na balkone a zvazovala, ze skocim, bala som sa, ze mu budem zlou mamou, ze ho nemam rada a lepsie mu bude bezo mna. Ale co ma brzdilo, bola sebecka predstava, ze ho neuvidim vyrasteneho a ja sa budem smazit v pekle za to, co som mu spravila. A to ma vsetci poznaju ako milujucu mamu, mam uz 2 dalsie deti. Hormony a lieky dokopy a nespravne slova v nespravny cas od doktorov, vedia narobit vela skody. Ona este nema skusenost, ale ked to babatko zacne ocami komunikovat, fak sa to dost zmeni. Bodaj by to mohla zazit a len by to bola takato varianta. Ze je to z choroby. Ze nie preto, ze je proate taka. Neviem, co si o tom mam mysliet. Mne pomohlo sa zdoverit muzovi, mame, prisla mi pomoct, lebo ja som mala strachy, ze mu nebudem sama vediet pomoct, ked by sa dusil alebo daco take. Nejedol mi poriadne, trapila som sa s kojenim. Naozaj, poziadat o pomoc...ked sa depresia vylieci, zalieci, alebo ako to povedat, tak zrazu clovek precitne. Ak autorka koji, mala by zvazit zastavit laktaciu, ak je to takto zle. To mi ako prve povedala psychiatricka, ze prolaktin to este zhorsuje.

Ja si skôr myslím že postihnutá si ty a nie dieťatko ... Nefetovala si náhodou počas tehotenstva? a teraz ťa svedomie žerie zaživa čo všetko môže prísť

Keďže si sa už s AD liečila a píšeš, že nezabrali?teraz si určite kandidát znova na liečbu.nie je to hanba ani nič zle.Vycitky, spochybňovanie, ľútosť, plač to sú všetko prejavy depresie.
Tvoje dieťa vôbec, ale vôbec nemusí byť choré!!!!!
Nie si náhodou tá, ktora tu písala pred pár týždňami, že bude mať určite postihnuté dieťa myslím, že to bolo kvôli zväčšenej mozgovej komore a chce ho dať na adopciu?veľmi podobné zmýšľanie a beznádej.Vies ja chápem ľudí chorých na depresiu pracujem s nimi okrajovo, ale ty si dosť krutá depresívni zväčša prejavujú veľku lutost.
Hypoxia plodu nie je žiadna vada nemala by si všetko zvaľovať na seba, ale hovorím, ak máš depresiu sebaobvinovanie je bežné
Takže zájdi k psychiatrovi liec sa a kľud bude dobre