Prečo sa rozhodnúť pre adopciu dieťaťa?
Ahojte, zaujímalo by ma, čo bol váš dôvod ísť do adopcie.
Mám za sebou 2 cykly umelého oplodnenia, všetky vklady skončili potratmi v rannom štádiu a jeden zamlknutym tehotenstvom. Už asi nemám silu a hlavne ani peniaze skúšať ďalšie kolo ivf, prípadne s darovaní vajíčkami.
Mimochodom mám 28 rokov a neplodnosť riešim už 5ty rok.
Už dlhšie uvažujem nad adopciou, partner nieje moc nadšený touto myšlienkou. Vaši muži boli s týmto rozhodnutím v pohode? Alebo tiež váhali?
@domii43 ak nato máš skús profirodicovstvo najprv Správ si kurz a uvidíš .Viem že tam potom aj keď si chces dieťa osvojiť si uprednostnena .Možno ty to dá iný pohľad na vec a možno pomôžeš aj viac deťom ,možno aj manžel uvidí že ide ľúbiť aj dieťa s deckeho domova .
@mofa píšem že SPOLU si môžu osvojiť dieťa ako manželia. Ak by si osvojila dieťa len ona, jeho to dieťa nebude, co ale v ich prípade nieje možné, pretože sú manzelia, sama si preto osvojiť dieťa ani nemôže. Nehovoriac o tom, že znenie zákona je, že osvojiť dieťa si môžu iba manželia, vo výnimočných prípadoch jednotlivec. Deje sa to, ale jednotlivec to má povedzme trošku ťažšie.
Chystá sa novela zákona, kde si osvojiť dieťa budú môcť vraj len manzelia.
@joannita sama môže ísť do pestúnskej starostlivosti, ale v manželstve to neodporúčam, takto sa rozdeliť, ak manžel nechce
@domii43 môj muž práveže prehovoril mňa, aby sme to skúsili, reálne ma presvedčil až proces prípravy, sedenia s psychológom a skupiny. Tam som si uvedomila, že by to v našom prípade bolo správne. A popri príprave sme boli na poslednom vklade, ktorý sa vydaril, takže máme synčeka a stále čakáme aj to, či vyjde druhé - adoptívne.
@mofa píšem že SPOLU si môžu osvojiť dieťa ako manželia. Ak by si osvojila dieťa len ona, jeho to dieťa nebude, co ale v ich prípade nieje možné, pretože sú manzelia, sama si preto osvojiť dieťa ani nemôže. Nehovoriac o tom, že znenie zákona je, že osvojiť dieťa si môžu iba manželia, vo výnimočných prípadoch jednotlivec. Deje sa to, ale jednotlivec to má povedzme trošku ťažšie.
Chystá sa novela zákona, kde si osvojiť dieťa budú môcť vraj len manzelia.
@joannita ano to mas pravdu, teraz ked su manzelia musia to riesit spolu. Ale vobec to nema tazsie jednotlivec ako taky.. Presla som tym. Nie su uprednostnovane manzelske pary. Ked si zapisana cakas im je jedno.Co sa tyka nejakych noviel nerobim si iluzie, ze v tomto state sa niekam posunieme… bude len horsie.
A ako mám vedieť či budem aj ja vedieť vychovavať cudzie dieťa?
To je taká ťažká otázka na ktorú podľa mna neviem človek odpovedať pokiaľ už nevychovava ciudzie dieťa. Alebo sa mýlim?
Ja si bez detí neviem predstaviť fungujucu rodinu, vždycky som chcela veľa detí ale to som netušila že budem mať takýto problém s otehotnením.
@domii43 Mrzi ma,ze tiez prezivas taketo trapenie. My tiez nemame deti. Ja som nikdy nechcela adoptovat a nastastie ani muz nadtym neuvazoval. Zvykli sme si,ze sme sami a mame aj napriektomu krasny zivot. Nedokazala by som celym srdcom lubit cudzie dieta. U mna ta tuzba po detoch nie je taka,ze za kazdu cenu musim mat doma dieta a ze by som dokazala prijat cudzie dieta a poskytnut mu lasku a domov. Ktovie mozno je to len moj strach,mozno by som bola dobrou mamou aj cudzim detom,ale zatial to tak necitim. Ak sa na to tvoj muz neciti,netlac nanho. Mate este cas mozno vekom dozrie a bude uvazovat aj nad takouto variantov.
@tatinka chápem, určite do adopcie nebudem partnera tlačiť. Ale na novorodenca sa čaká aj 5-6 rokov, preto si myslím že začať s pripravou a byť na zozname čakateľov nieje až taký zlý nápad. A medzičasom sa nám môže doma podariť otehotnieť.
Celý tento ivf proces je tak psychicky náročný, ja už sa ani neviem tešiť zo života čo ma to tak vyciciava.
@domii43 aj novorodenec sa k vam vie dostat rychlo, ak nezavrhnes romske dietatko. Kamoska sa tak stala mamou za tri mesiace cakania, mala uz ma 8, je to sikovne trojjazycne dievcisko a podoba sa na svojho adoptivneho tata 🙂
@domii43 boli sme v rovnakej situacii ako vy. Az na to, ze sme tych IVF absolvovali podstatne viac a neplodnostou sme sa trapili 15 rokov. Rovnako ako ty, som ja ako zena navrhovala adopciu. Trvalo 5 rokov pokym manzel suhlasil. V podstate som to postavila do roviny, ze bud adopcia alebo rozvod. Nebolo to spravne, nemala som to takto podat. Narusilo to vtedy nas vztah. Bola to chyba. Ale manzel suhlasil s adopciou. Vysledok je taky, ze mame 3 adoptovane deti, tento rok oslavime striebornu svadbu a sme dokonale stastna rodina. Z mojho manzela je ten najoddanejsi otec, ktory ich miluje viac ako svoj zivot. Ja dakujem kazdy den za to, ze mozem byt ich mamou, lebo si velmi dobre pamatam, aky bezutesny bol moj zivot a noci prerevane do vankusa. Nemenila by som moju rodinu za nic na svete. Bolo to najlepsie rozhodnutie. Su to MOJE deti. Moje vsetko. Ano presli sme si aj vsetkymi negativami, ktore dievcata hore popisali. Genetika, zle tehotenstva atd. Dve z tych troch deti sme si adoptovali vo vyssom veku, zazili vselico. Psychicke a fyzicke tyranie, hladovanie, priserne hygienicke podmienky, dokonca aj podozrenie na sexualne nasilie. To vsetko sa nejakym sposobom podpisalo na ich dusevnom a fyzickom zdravi. Po 8 rokoch pusiniek, mojkania a bezpecneho narucia su mnohe traumy vyliecene a zabudnute. No a na niektorych este stale pracujeme. Mne to zmenilo a obohatilo zivot natolko, ze som sa rozhodla v tejto sfere posobit aj profesne. Nastupila som do CDR a ako profesionalna mama sa straram uz o tretie dieta. Moj manzel ma podporuje a teda nelubi len tie 3 nase, ale aj tie 3 "pracovne". Keby si ho videla s akou laskou sa prihovara tomuto poslednemu, ako k nemu nad ranom vstava, ako ho nosi na rukach ... nikto by nepovedal, ze to nie jeho dieta. A ze volakedy nechcel "cudzie dieta". Zivot nam prinasa vselico a ludia sa menia, ak chcu.
@domii43 boli sme v rovnakej situacii ako vy. Az na to, ze sme tych IVF absolvovali podstatne viac a neplodnostou sme sa trapili 15 rokov. Rovnako ako ty, som ja ako zena navrhovala adopciu. Trvalo 5 rokov pokym manzel suhlasil. V podstate som to postavila do roviny, ze bud adopcia alebo rozvod. Nebolo to spravne, nemala som to takto podat. Narusilo to vtedy nas vztah. Bola to chyba. Ale manzel suhlasil s adopciou. Vysledok je taky, ze mame 3 adoptovane deti, tento rok oslavime striebornu svadbu a sme dokonale stastna rodina. Z mojho manzela je ten najoddanejsi otec, ktory ich miluje viac ako svoj zivot. Ja dakujem kazdy den za to, ze mozem byt ich mamou, lebo si velmi dobre pamatam, aky bezutesny bol moj zivot a noci prerevane do vankusa. Nemenila by som moju rodinu za nic na svete. Bolo to najlepsie rozhodnutie. Su to MOJE deti. Moje vsetko. Ano presli sme si aj vsetkymi negativami, ktore dievcata hore popisali. Genetika, zle tehotenstva atd. Dve z tych troch deti sme si adoptovali vo vyssom veku, zazili vselico. Psychicke a fyzicke tyranie, hladovanie, priserne hygienicke podmienky, dokonca aj podozrenie na sexualne nasilie. To vsetko sa nejakym sposobom podpisalo na ich dusevnom a fyzickom zdravi. Po 8 rokoch pusiniek, mojkania a bezpecneho narucia su mnohe traumy vyliecene a zabudnute. No a na niektorych este stale pracujeme. Mne to zmenilo a obohatilo zivot natolko, ze som sa rozhodla v tejto sfere posobit aj profesne. Nastupila som do CDR a ako profesionalna mama sa straram uz o tretie dieta. Moj manzel ma podporuje a teda nelubi len tie 3 nase, ale aj tie 3 "pracovne". Keby si ho videla s akou laskou sa prihovara tomuto poslednemu, ako k nemu nad ranom vstava, ako ho nosi na rukach ... nikto by nepovedal, ze to nie jeho dieta. A ze volakedy nechcel "cudzie dieta". Zivot nam prinasa vselico a ludia sa menia, ak chcu.
@kikuska_wedge ❤️
... pretože zistíte, že nič zmysluplnejšie sa vám v živote nemohlo stať .. schválne nepíšem, že nič lepšie a nič krajšie... pretože to bude aj pekné, aj únavné aj náročné psychicky či fyzicky. Ale dá vám to zmysel života, vyplní vám to dom, čas aj srdce a zistíte, že toto bolo to, čo ste v živote potrebovali. Píšem to ako matka dvoch osvojených detí a tá, ktorá bola s manželom pred rokmi na tom nejako podobne. Ono muži sú naozaj zväčša tí, ktorí odmietajú, váhajú, zdržiavajú čas... a postupom času sú nakoniec oni tí, ktorí to ženú dopredu a prví sa do dieťatka zapozerajú a nedajú tie deti za nič na svete. Lebo to dieťa sa jednoducho nedá neľúbiť, keď k vám príde. Zvažujte, debatujte, rozhodujte sa. To rozhodnutie je jeden z najdôležitejších krokov v celom procese osvojenia. Ten proces nie je jednoduchý a ani krátky. Preto je potrebné to pevné rozhodnutie, potom už nebude nič, čo by vám stálo v ceste ísť za vysnívaným cieľom. Držím palce!
@domii43 ahoj, pre nás to bolo to najlepšie, čo sme urobili, prišli sme 4x o dieťa a boli sme o dosť starší ako vy. Adoptovali sme 5m chlapčeka, už ma 7 rokov a ľúbime ho najviac na svete. Rodina ho prijala uzasne, nevymenila vy som ho za nič na svete, ani za bio dieťa, naozaj, je proste náš. Jedine co ľutujem je, že sme neadoptovali už skôr, mohol mať surodenca. Do adopcie ťažko niekoho nútiť, ale mam v okolí bezdetne starsie páry, ktoré už lutuju, že to nespravili.
Inak, na adopciu sa čaká roky, môžete sa zapísať do poradovnika, možno sa vám medzičasom podarí a možno si aj adoptujete, alebo to zrusite. Držte sa, nech vam to vyjde.
@joannita nemusia byt manzelia aj ked teda pisala, ze su. Osvojit si dieta mozu ludia aj ked nie su manzelia.
@mofa píšem že SPOLU si môžu osvojiť dieťa ako manželia. Ak by si osvojila dieťa len ona, jeho to dieťa nebude, co ale v ich prípade nieje možné, pretože sú manzelia, sama si preto osvojiť dieťa ani nemôže. Nehovoriac o tom, že znenie zákona je, že osvojiť dieťa si môžu iba manželia, vo výnimočných prípadoch jednotlivec. Deje sa to, ale jednotlivec to má povedzme trošku ťažšie.
Chystá sa novela zákona, kde si osvojiť dieťa budú môcť vraj len manzelia.