• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Ako oznámiť manželovej rodine, že podstúpime umelé oplodnenie?

26. marca 2014 
Ahojte dievcata. S manzelom sme obaja neplodni. Ja nemam ovulaciu, manzel ma stale horsi a horsi spermiogram. Teraz skusame posledne iui, ktore bude aj tak pravdepodobne neuspesne. Potom nas caka IVF. Dohodli sme sa, ze po neuspesnej inseminacii oznamime manzelovej rodine, ze nebudeme moct mat deti prirodzenou cestou a ze nas teda caka umele oplodnenie. Chcela by som sa s vami poradit -ako im to povedat, co im povedat a co nie a ake reakcie mozeme ocakavat. S manezelovou rodinou si nie sme velmi blizki, preto sme z toho dost nervozni. Dakujem za pomoc.
1. júl 2008 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
Ahoj.. moja rada.. nijako...a zvlast ked nie ste si moc blizky....ver mi ...niekolko rokov sme umelinkovali a obdobie kedy sa to dozvedela druha strana bolo najhorie v nasom zivote..... prajem vela stastia a coskoro //...
1. júl 2008 o 10:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ak ste si nie moc blizky, tak im to ani nehovorte.
Ved babatko sa vam moze podarit cez IVF a oni to ani nemusia vediet.
Aj my sme absolvovali IVF a nehovorili sme o tom .... a to s rodicmi vychadzame velmi dobre.
Ale to je uz na vas ci sa s tym zdoverite alebo nie.
Vela stastia
1. júl 2008 o 10:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
ahoj jankita. moja sesternica bola na umelom. vedeli sme o tom všetci a nie je to žiadna hanba. ak nie ste si blízki tak im to nehovorte. nedajbože sú zarytí kresťania, tak to by bol pre nich zrejme prúser
nechaj to tak. ak sa zadarí, tak super, ak nie tak im to poviete tak ako to je a debatu ďalej nerozvíjajte.
1. júl 2008 o 10:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj.my sme to povedali mojim rodicom a to bola poriadna chyba .stale sa len pytali kedy ideme a co sme tam vybavili stale nejake otazky.a teraz to mame este tazsie.ja som vedela ze si beriem muza ktory nemoze mat deti ma to od malicka ze sa mu netvoria spermie jeho rodicia to vedia tak len obcas sa opytaju co ako sme dopadli ale vsetko im na nos nevesiam.podla mna im to nepovedzte nech je to take vase tajomstvo
1. júl 2008 o 10:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj jankita, mi sme s oznámením mali dosť problém. ani nie mi ako skôr ja. Manžel to bral nejako otvorenejšie. Ale nevraveli sme to hneď . Brala som clostylbegit otehotnela, potratila, a až potom som vlastne rozprávala s rodinou, že máme problém. a šli sme do ke.
rodina to prijala v pohode, boli skôr radi že niečo robíme a nenechávame to len tak na prírodu a náhodu či sa podarí. Držia nám palce, a sú zlatí, sa ani moc nevypytujú skôr čakajú čo im oznámime . :grinning:
Takže ja môžem povedať len pozitívne, a odporúčam informovať rodinu.
1. júl 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
aj ja si myslim,ze najlepsie je im potom nic nehovorit.ja manzelovej rodine nerozpravam a moja vie o vsetkom.Ved ked to nejde prirodzenou cestou,tak nividim na tom nic zle ak sa podstupiIVF+icsi.
nas tiez caka ivf+icsi,ale az po prelieceni,tak ak vsetko pojde dobre,tak na jesen.
zelam vela stastia
1. júl 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tiez sme na to mysleli, ze by sme im nic nepovedali. Ale obavam sa ze na to pridu a bude sa to potom horsie vysvetlovat. Ako im potom vysvetlime moju PNku, prip. pobyt v nemocnici a tak? :unamused:
1. júl 2008 o 10:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankita, asi radsej nehovorit zatial nic, pretoze to teba a tvojho manzela moze este viac vystresovat, a pokial podstupujete IUI, alebo IVF potrebuje predovsetkym pohodu a klud a nie to, aby nad vami niekto filozofoval, ze preco nemozte a pripadne aby vas lutovali, ci nadajboze odsudzovali..tie reakcie mozu byt naozaj nevyspytatelne... Pokial citite potrebu to rodicom oznamit, tak to urobte, ale treba pamatat aj nato, ze to moze sposobit viac skody ako uzitku. Je to predovsetkym vec vas dvoch ako paru. Drzim palce.
1. júl 2008 o 10:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jankita... fakte neviem preco im zdvovodnovat preco si PN...proste mas chripku...bolest krizov.. alebo aby to nebolo okate prip. mas nejaky zensky zapal... ked uz ....a nemocnica by ti hrozit nemala pocas umelinkovania...no ale uz najdete ten spravny sposob...kazdy si ho nasiel cestu ako z toho alebo do toho;)...a ze by na to prisli?? od niekoho.. ??.. boli by to tvrdenia priti tvrdeniu...
1. júl 2008 o 10:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som to nechcela hovoriť nikomu. ale po tom čo nám to oznámili že šanca je minimálne minimálna a radšej nech to ani vo vlastnom záujem už neskúšame, tak som to povedala mojim rodičom. všetci sme si poplakali ale dnes som z toho kľudnejšia. a včera to môj manžel oznámil svokre. neskutočne sa mi uľavilo keď povedala že je to v poriadku a som strašne rada že to vie. neviem prečo, možno pre vnútornú potrebu moju, možno kvôli otázkam a rečiam okolo toho. takto som chránená rodinou, ktorá to vie - najbližšou rodinou, a viem že na nás dajú pozor aby nám zbytočne niekto neublížil. no a my dvaja sa pustíme do ivf - pretože to je naša jediná šanca a nádej a tá zomiera posledná ...
a druhá vec - potrebujem sa sústrediť a byť v pohode na všetky vyšetrenia, hormóny, zaťažovať sa klamstvom a tajomstvom, by bolo pre mňa ešte únavnejšie ...
1. júl 2008 o 10:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankita, priklanam sa k babam. Nehovorit. Ak ste sa uz rozhodli, ze poviete, tak povedzte. Moji svokrovci to vedia, a iked sa tvaria, ze ved to nevadi, vidim to sama, ze to nechapu, preco nemozeme, stale neveria, ze ozaj je to pravda... a najhorsie je, ze ked naposledy zostala tehu jedna z rodiny, tak mne jedinej to nikto nepovedal a tvaria sa ze nic, pripadne ked je primne nejake dieta z rodiny, tak mi ho vnucuju, ze ked nemam svoje, nech si uzijem aspon takto, alebo prave naopak, ked by som si aj chcela dieta pponosit, tak namna vsetci pozeraju, ze joj, ona mat nemoze, to je take smutne... a sleduju ma, akoby som bola z inej planety... A ked sa zacne hovorit o dietati, ktore by uz mohla mat aj moja neter, tak to je fakt blbe, ze ma predbehne este aj ta :confused:

a mimochodom, preco by ste mali byt uplne neplodny, boze ved tu je tolko parov, co maju rovnaky problem, a zazraky sa deju tam kde sa nane veri, IVF vas este len caka, ste co sa toho to tyka na zaciatku :slight_smile:

a este ma napadlo, ze ja som to nepovedala ani mojej mame, nechcem ju zranovat, ked tak caka na vnuca... ved co mozno raz motyka vysteli, ked to budes najmenej cakat :dizzy_face:
1. júl 2008 o 10:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
tanitak - tiez mame taketo myslienky, ako ty. len ako im to povedat...
1. júl 2008 o 11:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takitak, je skvele mat za sebou rodinu, ktora to chape a podrzi ta, to je velmi velke plus a urcite to ma aj velky vplyv na zvladnutie :dizzy_face:
1. júl 2008 o 11:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja manzelovej rodine nic nerozpravam.oni by tomu ani nerozumeli,su to velmi jednoduchy ludia a oni si myslia,ze asi ani nechceme mat deti.ani raz sa neopytali ako sa mame,ako sa nam vodi a ci nemame nejaky problem,tak preco by som sa s nimi mala bavit o takychto intimnostiach.
moja rodina ma podporuje a mama ak trebalo do kosic ist,tak sla so mnou a vsetko to so mnou absolvovala.ja mam uzasnu rodinu.
1. júl 2008 o 11:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
aj moja rodina o tom vie a su skveli. pomahaju nam hlavne psychicky, ale nukali aj financnu pomoc. Zatial to nastastie nepotrebujeme, ale proste pomozu, keby trebalo... No len co svokrovci...
1. júl 2008 o 11:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak zatial to nechaj tak,no a uvidis po case im to povies a rovno na rovinu kde je problem.ved ak su normalni tak to pochopia a budu vas aj oni podporovat.
1. júl 2008 o 11:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Viem si predstavit, ze takato situacia musi byt neprijemna, hlavne ked pri kazdej rodinnej oslave sa vytahuje tema deti a potomstva.Ludia akoby zabudali, ze sa ludia sa neberu len kvoli plodeniu deti, ale hlavne kvoli tomu,ze im je spolu dobre a maju sa radi. Ono nakoniec uz dvaja tvoria rodinu. Myslim si, ze inteligentni ludia sa nepotrebuju kazdu chvilu vypytovat co a ako, lebo je to chulostiva zalezitost. No a tym "menej inteligentnym" treba povedat ze este nemate uplne jasne co a ako v buducnosti, ved ste predsa mladi. No a napokon nikdy sa nevie, ci sa nieco nepodari medzicasom.Ja som tu na fore uz citala tolko dojimavych a neuveritelnych pribehov, ze neverim v absolutnu neplodnost. Takze hlavu hore a hlavne sa teste s partnerom, ze mate jeden druheho, a uzivajte si zivota. Tam , kde je pohoda a laska, tam sa chce aj babatku.
1. júl 2008 o 11:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Jankitka, my sme to vyriešili takto: vie to moja mamina a manželova sestra... V oboch rodinách niekto.. Teraz v piatok má švagrinká promócie, my možno pôjdeme na IVF a nie na promócky, ale jeho rodičom to odmietol povedať manžel, napriek tomu, že s nimi máme úúúúžasný vzťah. Povedal, že by boli prehnane starostliví, takže s kopcom otázok, odporúčania na vyšetrenia ďalších gynekológov...... Takže nechávame to na náhodu, potom niečo vymyslíme. Cez víkend chcú spraviť oslavy Petra a Pavla a promócií na chalupe aj s mojimi rodičmi, my ich zatiaľ zavádzame, že máme lístky na Hodokvas, moja mamina zase, že máme chorého psa :grinning: ...

Takže odporúčam nepovedať, ak by Vám z toho hrozil akýkoľvek stres... Či už výčitky alebo prehnaná starostlivosť. V tom prípade by ste museli riešiť okrem Vás dvoch a IVF-ka ešte aj rodinu a to by bolo veľa. A hlavne, nie ste neplodní, nehovor tak... Pokiaľ Vám doktor "povolil" IUI, nie je to až také zlé....

Tak Vám držím palčeky, hlavne sa na to teraz vykašlite a neriešte skôr ako nebudete musieť. Dôležití ste vy dvaja a Vaša pohoda ktorú potrebujete mať :wink:
1. júl 2008 o 11:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
pahu - iui dovolil len preto, aby to u nas vyskusal. Inak je velmi skepticky. A to ze hovorim o neplodnosti, je predsa normalne. Tak znie diagnoza i vsetky definicie, neberiem to ako nic zle ani negativne. Proste je to stav, s ktorym sa musime popasovat.
Druhej strane to chceme povedat - je na to viac dovodov. Jednak mi je neprijemne to zatajovanie, klamanie a tak a jednak chceme odrazit tie narazky tipu - naco vam teraz psa, nechcete radsej male? (kupujeme si teraz psika) Alebo napr. svagrina nam neustale nuka nieco pre babatko. Nemysli to zle, ale ako jej vysvetlit, ze naozaj nepotrebujeme zatial ani postielku (jednu sme si uz od nich vzali), ani kociare, ani ohradky ani nic... Naco?
1. júl 2008 o 12:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jankit, tak to je niečo iné... Asi bude teda lepšie im o tom povedať, ale možno nemusíte hneď že idete na IVF.. Na základe nie príliš blízkeho vzťahu im možno stačí povedať, že sa snažíte, ale nedarí sa Vám, tak ste začali chodiť do centra a robia Vám rôzne vyšetrenia prečo sa Vám nedarí... Hmmm? Čo ty na to? :dizzy_face:

A nemyslela som že hovoriť o neplodnosti nie je normálne, len sa mi to slovo nepáči a nepripúšťam si, že by sme boli neplodní, alebo neplodné :wink: Chcem, aby sme čoskoro zistili, že sme plodné ako jablonky, ja som v tomto optimista :grinning:
1. júl 2008 o 13:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u nas vie len moja mama a sestra co nas caka,a najlepsia kamoska,ale tej som sa zverila s toho dovodu ze ona tiez dlho nemohla otehotniet,rodine s manzelovej strany sme nehovorili nic,nemame s tym dobru skusenost
1. júl 2008 o 13:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj. OSobne by som nehovorila nic. Povedz to len tomu od koho prijmes- potrebujes oporu a nikomu inemu nic. Nie ste povinny dakomu vysvetlovat svoje motivy ani problemy. Nemusite ich nasilu s nikym rozoberat. A ak ano- tak bud pripravena ze kazdy v rodine - aj ten najvzdialenejsi sa ta bude pytat ci ste uz, ci ma muz uz lepsi SPG ci ty mas uz ovulaciu, ci ste boli dost spolu,ci bolo vhodne obdobie, ako to prebieha. Mas chut to rozoberat s cudzimi ludmi? Nechajte to tak. Ak s nimi chcete o tom diskutovat- povedz im to. Ale ak nie- nehovorit. Nie si povinna s nikym rozoberaat svoje sukromie
1. júl 2008 o 13:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
my jsme se takyt rozhodli o tom nemluvit, rodiny sice neco urcite tusi, od svatby ubehlo skoro 9 let, tak to asi napadne kazdeho, ze je nekde nejkay problem, ale ani jeden z nas nechce situaci rozpitvavat s rodinou, ci kamarady, ja to ventiluju pouze tady, na konikovi. Ted jsme jen oznamili vsem, ze budeme adoptovat mimco, at se kazdy domysli, co chce.... :wink:
1. júl 2008 o 13:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, pridam aj ja nasu skusenost. my sme hned na zaciatku, ako sme zacali riesit nasu situaciu tzn. po 2 rokoch priblizne a absolvovanych vysetreniach oznamili najblizsej rodine /teda moji a manzelovi rodicia/, co je vo veci, ze je tu nejaky problem a ked uz bolo jasne, ze problem je manzelov spg tak sme im to vysvetlili, aky je to problem, co nam navrhuju lekari, kedze sme chodili po roznych vysetreniach aj mimo SNV, nechceli sme im stale klamat, kde cestujeme a naco :wink: samozrejme stale nam dohovarali, aby sme este pockali, ze mame cas,ved podarit sa moze prirodzene, ale pokojne sme ich postavili hotovu vec......je nutne IVF....zo zaciatku tomu velmi nerozumeli, co nam to budu robit, ale poriadne sme im vysvetlili, ako to prebieha a teraz mame pokoj....beru to ako normalnu vec.....medzicasom sme to pomali vysvetlili aj ostatnym a je to uplne v pohode....kazdy nam drzi palce a fandia nam :slight_smile:
ja to povazujem za uplne normalnu vec, nerobim z tym tajnosti a myslim,ze sme urobili dobre :wink: je to lepsie takto, ako vidat tie pohlady plne otazok a nepochopenia, preco sme tak dlho spolu a nemame dietatko...tak je to kazdemu jasne a tesili sa spolu s nami, ze nam to vyslo a drzia nam paste aj na dalsie pokusy :wink:
1. júl 2008 o 13:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Holky,za kazdy nazor velmi pekne dakujem, ale my uz neriesime ci povedat alebo nie, sme rozhodnuti pre ano. Len nevieme co a ako im povedat... :wink:
1. júl 2008 o 14:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankita, ak uz to mate takto rozhodnute, tak im to pekne po poriadku vysvetlite...urcite to pochopia a podporia vas a to dobre padne :wink: ver mi :slight_smile:
1. júl 2008 o 14:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
kukulik - a co vsetko ste im povedali? Vedia konkretne, v com je problem? Alebo ste im iba povedali, ze mate nejaky problem a caka vas to a to?
1. júl 2008 o 14:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vedia konkretne vsetko :grinning: cize ziadne otazky uz potom nemali, trochu sme ich sokovali na zaciatok,ale spracovali to a uz je to OK :wink:
1. júl 2008 o 14:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jankita my sme tiez s manzelom vysvetlili najprv najblizsej rodine ze s tym je pb a aj kvoli comu, zatial je problem vo mne a nepocitujem ze by mi to nejak svokra davala najavo..
teraz ked to v nasom okoli vedia tak nikto nema blbe otazky typu kedy co... a ja sa nestresujem a ked ma tato situacia zacne trapit mam sa s kym porozpravat uplne otvorene :wink:
1. júl 2008 o 15:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
scarlett - ved prave o to ide. Nebavi ma stale si davat pozor na to, co hovorim, aby som sa nahodou nepreriekla (co sa mi uz parkrat skoro stalo), zavadzat, a potom su tu aj niektore veci, ktore by sa im mohli zdat uplne padle na hlavu, nepochopitelne... ale ked budu vediet o co ide, tak by to mohlo byt uplne inak. Aspon si to myslim.
Ak sa mozem opytat dievcat, ktore to uz rodine povedali - kukulik, scarlette, takitak... ake boli prve reakcie svokrovcov?
1. júl 2008 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok