Ako ste sa zmierili s neplodnosťou?
Ako sa vám podarilo zmieriť sa s neplodnostou? Ja sa cez to neviem preniesť, rozmýšľam stale nad tým ake by ro bolo keby som mala dieťa... ved to je priorita zivota vychovať dieta
Ahoj
Cez to sa neda preniesť tak, aby na to clovek nemyslel... Lebo človek dúfal a bral deti ako prirodzenú sucasť zivota...
Žial , nieje to samozrejjmosť
Uplne chapem tvoje pocity, no nedokazem utrieť tvoje slzy...
Je to niečo čo sa navzdy podpíse do ludskej pamäti...iba dufať ze človeku sa polepší ak mu Boh dá inej túžby , ktora tie slzy zotrie.
Akurát včera nám oznámili že manžel je úplne neplodný..bola to najväčšia facka v mojom živote...toto by ma nikdy nenapadlo ..zatiaľ som z toho vážne v r... Vôbec neviem čo bude ale tá predstava že spolu nikdy nebudeme mať deti ...alebo že dieťa bude z darcovských spermií je pre mňa tak bolestivá ..strašne som smutná nekonečne..prirovnala by som to k smrti blízkeho a či sa s tým zmierim? Netuším ..
@drakaria je mi to luto, mas dovod na smutok, lebo ti zomrela tvoja doterajsia predstava zivota. Pisem ti ako zena, co ma 30 a tiez nema deti. Potrebujes cas sa s tym vyrovnat. Casom vas to posunie vpred, lebo budes vediet na com si a nebudete sa zbytocne este roky snazit o geneticky manzelovo dieta. Drzim palce.
Ja by som si dieťa adoptovala. Fakt si neviem predstaviť že by som nebola mama. Ja som "našťastie" zostala neplodna až potom ako sme už jedno dieťa mali. Keby veľmi chcem, môžem ísť na umelé oplodnenie, ale na to už nemám vek. Keby mám o 10 rokov menej možno. Istý čas sme sa snažili, aj som si poplakala keď prišiel menzes. Na 100% s tým vyrovnaná asi nebudem nikdy, len som si zvykla
@mimikarol ak človek príjme pokoru k svojmu osudu, uľahčí to iba každodenný život. Myslím si že tá idea prirodzenosti o rodine je v človeku zakorenená, tak nemožno na to nemyslieť. Je to zrovnatelné ako spomienka z nejakej udalosti, jednoducho je už Našou súčasťou. Súčasťou každého jednotlivca. Ak človek nedosiahne ,,ciel" , ktorý znamená jeho budúcnosť pre, ktorú môže odovzdávať svoje ,,ja" tak život plynie - pre mňa ) tak akoby strácal zmysel. A vždy urobím čokolvek aby sme môhli ,,zapaliť" iskru nového života. Musím teda priznať že je to život o neutíchajúcej túžbe, o hľadaní prostriedkov, o možnostiach, o túžbe, o neodovzdanej láske, o prioritách a o hladaní seba samého. Áno, je nutné vidieť maličkosti bežného dňa, vážiť si ludí okolo seba a pozerať z nadhľadom. Ísť hlavou proti múru je nerozumné no myseľ je viac odvážna, pretoze chce uspokojiť hladujúce srdce....
Ahoj, napíš mi prosím súkromnú správu . Ďakujem
@luccija
@kikaaa444
@matkahelka
OK..tak to upresním...žiadne dlhoročné snaženie o deti sa v mojom prípade nekonalo..Práveže my dvaja s manželom sme sa dlho nevedeli rozhodnúť, či vôbec chceme deti, odkladali sme to...a keď začal "tlačiť" vek a bolo treba už vykonať nejaké rozhodnutie, tak sme tomu nechali voľný priebeh. Že nech rozhodne za nás tam "zhora", keď už my dvaja sa nevieme rozhodnúť. Bude - nebude.
V hlave som mala nastavené, že budem šťastná aj ak deti prídu ale tiež ak neprídu. A stále si myslím (aj keď som matkou zdravých krásnych dvojičiek), že deti mi život len spestrili a hlavne teda riadne zmenili, ale rozhodne mu nedali (jediný) zmysel. Môj život mal zmysel pred nimi a bude mať, aj keď vyletia z hniezda.
To je to slobodné nastavenie mojej mysle...čo mi je ale jasné že väčšina žien tu nemá a preto sa trápia.
@11iva11 Nedokážeš pochopiť, že niekto, kto oveľa viac túži mať vlastné dieťa, než si to mala ty, sa samozrejme trápi, lebo ju to zasahuje na najhlbšom mieste. Si veľmi necitlivá a neempatická. Keby si sa snažila o dieťa napríklad 10 rokov a prešla mnohými frustráciami, inak by si rozdávala rozumy.
@maja_5
@7lenka11
Super, že ste to takto poňali!! 👍