Aké sú vaše dôvody mať deti?

Ja som nikdy neprišla nijako na to, že chcem dieťa, až keď som si našla dve čiarky na teste som ho chcela.A takisto aj druhé.Terwz sa už chránime, už som presvedčená že tretie nechcem 😃

Vedela by som ti dat viac argumentov preco je child free zivot menej radostny ako naopak .. ale nemam potrebuj ta presviedcat o svojej pravde o mojich skusenostiach. Respektujem tvoju osobnu volbu preco je pre teba child free zivot ideal. To ze to tvoje okolie nevie pochopit je ich problem nie tvoj. Hlavne ze ty si spokojna so svojim životom nezijes ho pre druhych ale pre seba. Casom sa ta prestanu pytat na tuto temu ked si povedia ze uz si “ stara.”

Pre mňa je dieťa úžasný dar,naplnením poslania ženy a v neposlednom rade smer,pre ktorý celý život niečo buduješ a máš zmysel existovať preň.

Ja ani neviem. Ja som vo svojom okolí nemala nikdy deti, žiadna malá sestra, žiadna malá sesternica či bratranec. Ja som na rukách prvé dieťa držala až to svoje 😀 S manželom sme spolu chodili od 17tich, zo začiatku sme vôbec o deťoch nerozmýšľali, proste voči deťom som vždy bola úplne neutrálna. A neviem, potom to pomaly prichádzalo, že sme začali rozprávať o deťoch, ja som po dieťati začala túžiť, hoci sa nám dlhšie nedarilo. No a teraz? Milujem svoje deti, veľmi som si materské dovolenky užívala, páčilo sa mi to, páčilo sa mi mať deti (a stále aj páči 😀 ). Ale do dnešného dňa k iným deťom ako mojim vlastným prechovávam neutrálny vzťah a žiadnu pozitívnu emóciu vo mne cudzie deti nevyvolávajú. A inak ako tak rozmýšľam... Doteraz som na rukách žiadne iné dieťa ako svoje vlastné nedržala 😎

Ja som bola dieta starsich rodicov. Vztahy mame skvele, ale uz mi predsa tak velmi nerozumeli ako mladsi rodicia mojich kamosiek.Niekedy v 16tke som sa zaprisahala ze dieta chcem co najskor ( hned ako to pojde po materialnej stranke) . A mala som svoj ,,pubertalny" povrchny sen a ten bol mat jedneho pekneho blondaveho syna v mladom veku a mat vysokeho svalnateho blondaveho chlapa.
Moj pubertalny sen sa splnil do bodky .

A som nesmierne za mojho chlapceka stastna , bojovala som za neho ako levica, do tretice som to dala 😇🩷🩷

Tak potom je to v poriadku samozrejme.

Bez detí by bol život nudný. Prídem z roboty a čo akoze? Chodiť len po dovolenkách prípadne si kúpiť macku alebo psa a z nich si urobiť dieťa... Ako som nedávno videla ženskú ktorá šla s kociarom a tam mala psa... Úplne choré... Roky mladosti prejdú a zistis že si sama a nemáš nič čo by po tebe ostalo, nikoho kto by ťa potešil, zistis skôr či neskôr že pre svoju sebeckosť si prišla o to najkrajšie čo si mohla zažiť len a jedine s dieťaťom.. pretože nijaká mačka ani pes dieťa nevynahradi...

Uvediem ti priklady z okolia:
1. Deti nikdy nechcela, nemala ani v okoli male deti resp ziadne (jedinacik, bez bratrancov/sesternic), prve babatko co videla a drzala na rukach bolo to jej. Prve dieta mala “lebo sa patri”, druhe sa smyklo ale je to uzasna mama, nieco sa u nej “preplo”, deti su uz skolaci ale matersku a veci okolo deti si uziva doteraz.
2. Par co sa zhodol na tom ze deti nechce, cely svoj spolocny zivot postavili na tom ze deti nechcu. Kupili si dvoch psov (celkom draha zalezitost), maly dom lebo velky netreba ked nebudu deti, vela cestovali a ona nahle zomrela… on pred 40kou, zruteny, sam, ostali mu len psy (ktore mu tiez raz odidu…) a vyjadril sa ze by bol rad keby mu po nej ostalo aspon dieta …
3. Dieta chcela lebo po nom (zevraj) tuzila, uz aj vek mala, karieru nejaku za sebou, zabezpecena … dlho sa pokusali, nejake neuspechy, zadarilo sa a o 3 roky dalsie. Nikdy sa tak nevyjadrila ale vidim ako ju starostlivost o deti nebavi. Cez vikedny k nim nikdy nevstane, co moze necha na manzela, veci do skolky/skoly riesi na poslednu chvilu alebo na ne zabudne, rozvozy/dovozy na kruzky aj ked ma cas a auto k dispozicii sa jej nechcu riesit, deti zacinaju prerastat cez hlavu kvoli vychove …
3. Vzdy posobili ako idealny par, on ucitel takze deti su nu blizke a ona tiez od mala mala vztah k detom, mali v plane aj 3 deti, on sa po druhom odstahoval k milenke a ju nechal na vsetko samu. Nelutuje nic, vela obetovala zo svojho konmfortu len aby deti mali, plati stale sukromnu skolku aby neklesol standard, rozvaza vyse hodinu denne 2 deti kade tade … ona je pre mna vzor obetavej matky

Tu vidis ze aj ked chces - nechces, planujes - neplanujes alebo na zaciatku mas rozne dovody za a proti tak to vo vysledku moze dopadnut uplne inak

...chcem po sebe na svete zanechať to najlepšie...

Užili si jeden druhého. Mali byt, boli zabezpečení a proste začalo chýbať niečo iné. Chcel muž a aj ja. Nie len ja. Ty rozprávaš len o sebe. Si sama?

@hylary Ja by som bola strašne rada keby ste sa niektoré zdržali komentárov na zvieratá a prestali to porovnávať lebo ani vy neviete aké to je mať vzťah so zvieraťom v zdravej miere a je to nadľudská schopnosť ktorú nemá každý.

Každá láska je iná a jedinečná.

Hm , dobra otazka, ja som chcela deti, lebo milujem pracovat s tym uzasnym potencialom. Mozem objavovat ich talenty, smerovat ich, sledovat, ake su sikovne. Velmi ma to tesi. Mozno budu uplne obycajni ludia a mozno dokazu nieco velke. Zaroven su to moje geny, co idu dalej. Milujem sledovat, ake su mne a muzovi podobné.

Minule sa ma dcerka opytala, ci by som obetovala svoj zivot, aby som ich zachranila. Bez vahania a uprimne som povedala ano, s detmi prisiel pocit "co uz ja... moje deti nech nesu dalej stafetu"

U mňa toto prišlo že by som chcela keď sme chodili rok s manželom . I keď to prišlo nečakane ale hneď sme vedeli jeden aj druhý že budeme viac ako len my dvaja ale budeme rodina . A ako mi je super mám 34 rokov a doma pubertálnu 12 ročnú dcéru a ďalšie dve baby k tomu 🤣

Do 25 rokov som o deťoch nechcela ani počuť. Zlom nastala tesne pred 30tkou. Mala som za sebou vysnívanú prácu, ukončenú VŠ, ktorá bola mojim snom, množstvo kamarátov, veľa som cestovala, dokázala som si našetriť peniaze. Potom prišiel moment, že dlho predlho som hľadala nejaký hlbší zmysel života. Všetko mi prišlo strasne materiálne, povrchné a dosť rýchlo som si splnila mnohé sny (najmä cestovateľské). Vďaka tomu som pochopila, že zmysel života je inde. Postupne sa okresával okruh priateľov, prestali ma baviť prežútované noci.. Keď som sa vydala, zmenil sa mi život od základov. Upokojila som sa, venovala som sa hlavne sebe, mužovi, nášmu vzťahu a rodine. Dieťa bol zrazu akýsi chýbajú dielik do nasej skladačky. Vôbec som neriešila, že by sa patrilo mať dieťa a podobne hlúpe dôvody. Jednoducho sa po 30tke u mňa začal ozývať materinský pud. A tak som si porodila malé šťastie v 32 rokoch a až po 5 rokoch manželstva. Je to to najlepšie, čo sa mi v živote mohlo stať. Znie to ako klišé, ale nie je. Žijem pre dcéru, baví ma s ňou byť 24/7, učiť ju nové veci, vidieť, ako napreduje, ukázať jej svet a pripraviť ju do života. Vôbec nezávidím mojim kamarátkam, že sú každý večer v meste, že ich povýšili, že vymetajú spoločenské udalosti. Kariéru už takisto vôbec neriešim, cestovateľské plány už nemám žiadne. Dokonca som pripravená po materskej nastúpiť na “podradnejšiu” pozíciu/prácu. Vďaka týmto uvedomeniam som zistila, že založiť si rodinu bol správny krok. Proste priority sa u mňa zmenili a zmyslom môjho života je rodina. Ale tento pocit naozaj prišiel až v 30tke. Ak by sa nedostavil, nikdy by som sa do detí nenútila. Byť matkou je náročné, preto dnes omnoho lepšie chapem ženy, ktoré netúžia po tejto roli.

Ja som nechcela a potom mi povedali že sa mi to ani nemusí podariť a ak ich chcem nemám čakať lebo bude neskoro tak prvého syna som mala ako 24 ročná a nakoniec som sa aj vyliečila tak v 30 také som zatúžila po dcére veľa kamarátok bolo tehotných a tén pocit že je ideálny čas a že už potom bude neskoro neviem ..🤷

Mala som 16, keď sa narodil môj brat a ja som zistila, že mám rada deti a veľmi ma baví byť v ich prítomnosti, venovať sa im, pozorovať ich. Malé deti majú v sebe niečo úplne čarovné, takú jednoduchosť, prirodzenosť. Keď chcú revať, revú a neriešia, že je to niekomu na obtiaž. Keď chcú skákať, skáču a neriešia, čo si o tom kto myslí, keď chcú niečo povedať, tak to povedia bez predchádzajúcej 15 minútovej vnútornej analýzy, či sa to "patrí"... Aj to, že vlastne vedia o svete ešte prd, ale fantáziu majú bohatšiu a vnútorný svet intenzívnejší než mnohí dospelí. Fascinovalo ma aj to, ako sú tie malé mozgy ako špongie, nasávajú do seba všetko neskutočnou rýchlosťou a aj vo veku, kedy sa ešte nevedia dokonale vyjadrovať slovne, chápu omnoho viac, než sa im uznáva. To, že chcem aspoň jedno také mať aj svoje doma čo najskôr, prišlo úplne prirodzene. Mám dve v škôlkarskom veku a veľmi ma to baví 😁

Ja som to vždy tak brala že ak si najdem muza s ktorým budem môcť založiť rodinu tak deti chcem a ak sa mi nepodarí nájsť si (lebo ja som nikdy nebola taký moc komunikatívny človek a randiť som začala možno niekedy pred 22 narodkami 😅) tak som bola aj ok s tým že deti nebudú … potom som si našla svojho terajšieho muza, zobrali sme sa, dlho som mala take obdobie že teraz nie lebo (škola, práca, plany do budúcna, atd atd) a potom to tak nejak samé prišlo že poďme do toho … po prvej dcére som vedela že chcem aj druhe dieťa to bol taký nejaký automaticky stav že odkladam veci pre druhe lebo určite bude … a teraz po druhom už zas viem že všetko ide preč, tretie nechcem a je to konečný stav 🤷‍♀️😅 proste pocity … teraz sme komplet … ale mam kamosku čo je presvedčená že deti nie a je s tým ok aj jej priateľ takže ako si kto nastaví … horské su za mna případy ked obálka chcu ale nedarí sa

Ja som si hovorila, ze deti mat nebudem, ze kariera, zazitky, cestovanie…ta tuzba prisla az ked som stretla “toho praveho” Mame 2 a teraz ked ich vidim si neviem predstavit, ze by som deti nemala. Rodicovstvo je ta najtazsia vec ale zaroven najkrajsia 🤷🏼‍♀️
Na druhej strane je podla mna uplne v poriadku ak takato tuzba nepride a zena jednoducho deti nema. Ovela lepsie ako mat deti nasilu pod nejakym tlakom spolocnosti.

@anjelicek26 Vo všetkom súhlasím, dokonca mám už aj vlastnú skúsenosť, že po smrti okrem potomkov nič iné nezostane…po mojich rodičoch sme zostali ja a sestra, ich byt sme predali, po otcovi zostali obrazy, pár sme si nechali na pamiatku, ostatné rozdali jeho príbuzným a priateľom, verím, že ako bývalí učitelia zostali v spomienkach svojich žiakov. Podľa mňa priviesť na svet nového človeka je dar, sledovať jeho život a byť jeho súčasťou, kým nám to zdravie a vek dovolí, je úžasné. Dobrovoľne by som sa o to všetko nepripravila, ale rešpektujem rozhodnutie iných 🤷🏻‍♀️

Boze tieto nazory o sebeckosti a o tom ze zivot s detmi je najkrajsi a bla bla bla 🤦‍♀️.
Aj ludia bez deti maju krasny ,naplneny zivot a kedy inokedy by mali mysliet na seba ked nie pocas svojho zivota 😃?
Ja som este nikdy nevidela komentar,kde by bezdetna lutovala zenu s detmi ze je otrok a podobne.
Co tak prestat lutovat a ukazovat na bezdetnych ze su sebecky ? 🙃

Bojovala som ako lev o to aby som mala dieta. 9 rokov snazenia, potom asistovana reprodukcia, podarilo sa. A tym to u mna skoncilo. Jeden krat a viac ma to uz nelaka. Ked som druhy krat otehotnela - prirodzene, co bol pre nas sok, isla som na prerusenie.
Skratka vnutorny pocit, ze nie som ten typ mat velku rodinu. Obaja sme boli rozhodnuty len raz a dost. Je jedinacik a hoci rype ze chce surodenca, hned som ho slusne zrusila. Proste ja nie som na to mat vela deti. Moja misia bola splnena, mam pokracovatela rodu a mena a to mi staci. Okolie ma nezaujima s ich nazormi ze bude rozmaznany, ze mu bude smutno. Dostane prve aj posledne ale vychovu ma prisnu a vsetko si musi zasluzit. Kamaratov ma dost.

Vždy som vedela, že aspoň jedno chcem, ale skutočná túžba prišla v 28 r, keď som spoznala muza.A úplne ozajstná, keď sa nám 2 r nedarilo🤪
Neviem to opísať mala som čo som chcela bývanie, prácu a chcela som už iný život starať sa o niekoho, aby sme vypiplali niečo naše, spoločné...chcela som vedieť aký to je druh lásky, cit..

Ja som dieťa veľmi chcela. Keď sa mi narodila dcéra bezdetná kamoška sa ma pýtala aký je to pocit, mne to prišlo úplne samozrejmé že ju mám, ako že mám dve ruky, alebo dve nohy....A to bolo ešte v pôrodnici. Žiadne zvykanie si na seba.
Niekto tu potrebu proste ma a niekto nie. Keby nemám vlastne dieťa tak si adoptujem. Ja som sa v tom byť mamou našla, je to môj zmysel života.

@ivik4 Presne.Mne sa nedarí otehotnieť, ale nemám pocit, žeby bol môj život smutný.
Mám veľa možností ktoré ženy s deťmi v mojom okolí nemajú a skôr sa sťažujú ony.
Môj život je naplnený a užívam si každú chvíľu bezdetnosti :D
Človeku podľa mňa nechýba druh lásky ktorý ešte nepozná.To by potom tí neplodní ľudia boli celý život nešťastní.
Mňa nejak ani nezaujíma, že či tu po mne niečo ostane, nemám za potrebu aby na mňa niekto spomínal.Treba si užiť život teraz.

Deti sú niečo prirodzené.V minulosti to nikto neriešil chcem/nechcem.Preto mi nepríde ani prirodzená nejaká túžba.Veď stane sa a bude.
Ja si nemyslím žeby dieťa urobilo môj život šťastnejší skôr pestrejší.
A povedala som si, že prečo tomu nedať šancu a nezažiť aj niečo iné počas života.

Ale tieto reči o nudnom živote fakt nepochopím ako keby tie deti raz nevyrástli a neodišli za vlastným životom.Žiť pre seba treba aj s deťmi aj bez nich podľa mňa.Nebrať to ako nejakú obetu a zmysel života, ale ako súčasť života.

@medda_beda 🤣

@hylary Akože neviem čo je na tom smiešne.

@katka164 "naplnenie poslanie zeny" a ked je zena neplodna? nenaplni si svoje "jedine poslanie"?
@hylary mne sa ale nezda nas zivot nudny , pridem z roboty a nikdy neni ze co akoze.. vieme sa zabavit aj inak ako vychovou dietata. a co je chore na tom milovat zvieratko?
@sono2 niesom sama ved hned v clanku pisem ze mam muza.

@ivik4 haha ja uz na komentar ze som sebecka ked nechcem dieta ( povacsinou od rodiny) odpovedam len ze hej asi som a nevadi mi to

Choré je robit si z neho dieta