Tri deti a ako sa (ne)rozkrájať

Tiez mam tri. Tretie som si vydupala lebo som mala vnurny pocit ze mi nieco chyba 🙂 ..... Takze....momentalne mi uz nechyba nic. Len klud...aspon trooooku.
Ale nech nekecam. Zaciatky boli brutus. Najmensi mal koliky dlho dlho. Den noc....bolo jedno....Pomahala mi ale svokra. Vtedy sme s nou byvali.
Ale preslo to. Teraz maju 9, 7 a coskoro 4 roky a je to super. ..... Ked si odmyslim tie surodenecke hadky. Ale zaspavame doteraz vsetci spolu. Vyuzivam to na hodnotenie preziteho dna a dozviem sa vtedy najviac...ked je tma a len sa rozpravame.
Drzim palce a pevne nervy. Raz to prejde.

@kukuricka1 Ja mám 5 posledné sú dvojičky.🙂

@30ericka juj múdra rada a niekedy je to aj vec náhody a žena je evidentne unavená a snaží sa byť dobrá mama na všetky strany trocha povzbudenia by nezaškodilo ...ja čakám teraz tretie a neplánovane ale chcené a tiež mi All fungovalo a mala som super zorganizované a príde zmena a nové povinnosti ale aj radosti v dnešnej dobe je to náročné obzvlášť keď nie je stráženie detí pre oddych manželov a načerpanie síl no skôr mi príde sebecké keby nedali priestor novému životu len kôli osobnému pohodliu...prajem veľa zdravia a že sa to nejak utrasie

Ahoj, my mame tiez 3 deti 7-5-3 rocne.
A mam rovnake pocity. Ked sme boli vsetci doma pocas pandemie tak som mala pocit ze to zvladam uplne v pohode. Najkrajsie obdobie. Odkedy vsetky deti v skolke skole kruzkoch tak mam pocit ze nikomu neviem dat tu podporu aku by som chcela.
A presne, ako pises, kazde dieta potrebuje Teba a ty sa im chces dat cela a ani to nestaci lebo su nespokojne a o tom ani nehovorim ze aj sebe chces dat seba..., tak toto je frustrujuce .
@jana_eyre_2 pise, ze vsetko je obdobie a to suhlasim. Snazim sa vsetky obdobia brat ako fakt a nech sa deje cokolvek, lubit tie deti nadovsetko s tym ze si davam cas aj pre svoje konicky sem tam... manzelstvo nieje teraz najidealnejsie ale obaja vieme ze sa lubime a ze bude ten cas co sa budeme venovat spolocne veciam znovu.
Drzim palce nam vsetkym... 🙂

@beata_k presne.
@kukuricka1 ak môžeš, nosič preč.
Nakojit / nakŕmiť a dat spat do tichej izby (dat monitor dychu, zavrieť dvere po uspati a preč, nech spí).
Ja som 2 deti tak nosila v nosiči a odniesol si to len chrbát. Teraz pri tretej som si povedala ze už nie, a ide to aj inak.
Mam takmer taký istý odstup deti ako ty - 5,5 - 2,5 - 2 mesačnú 🙂 takže ta úplne chápem. Niekedy je to "o život".

@kukuricka1 ja mam 3,5 chlapca, 1,5 dievča a teraz 3m dievča. Takže o tom aké je to padať na hudbu viem co to povedať. Ale vždy som to takto chcela a aj keď to je niekedy na skok z okna vždy si poviem ze keď budu veľkí tak to bude to najlepšie ako sa mohlo stať 🙂

@kukuricka1 viete, riesite v podstate banalne problemy, mne sa to neda ani citat, ako sa stazuju ludia so zdravymi detmi, ze ich musia vychovavat. Aj ja mam tri deti, su male, jedno zdrave, jedno s diabetom a jedno s poruchou reci. Su veci, ktore vam mozu nenormalne zmenit zivot a nedaju sa vyliecit, ani to nikdy neprejde ako sopel. Skuste sa na veci pozriet z tejto strany a byt proste vdacna. Peace 🙂

Pises, ze robis maximum preto, aby deti dostali od teba rovnaku pozornost. To znie ako keby si robila vsetko spravne. To, ze im sa to aj tak zda malo, tak to je len o uceni.. ucit sa delit nieje medzi surodencami len o hrackach ale aj o pozornost rodicov. Postupne sa to naucia. ked pride nove dieta do rodiny vzdy to trochu trva pokial sa vsetci akosi s tym vyrovnaju a dostanu do zachodeneho systemu. Mam 4 deti, takze viem o com hovorim. Mozno musis len ty brat seba menej kriticky, proste to potrebuje cas. mne sa osvedcilo vedomo naplanovat kazdy cas len pre kazde z tvojich 2 starsich deti kedy sa venujes len im, nie s drobcom na rukach. nemusi to byt nic svetoborne.. napriklad 10 minut si spolu kreslit, precitat z knizky .. ale nemat pri tom malicku (napriklad ked spi). To im pomoze preklenut ten prechod z 2 na 3.

@kukuricka1 úplne v skratke, je jedno, ci je tych deti pat alebo jedno - zaklad je: spokojna mama, spokojne dieta. ked budes ty spokojna a v pohode, budu aj deti, aj keby si sa im venovala desat minut denne.

@30ericka to je riadne blba poznamka

@kukuricka1 ahoj, za prve klobuk dole ako to zvladas, ja to absolutne nezvladam🥺 my sme v podobnej situacii, tri deti 8rokov, 3roky a 10mesiacov...a veru nic sa nezlepsilo po par mesiacoch, je to este horsie, narocnejsie...maly je nespavec, prostredna ziarli a do toho zacina obdobie vzdoru, najstarsia sa citi odstrcena plus skolske povinnosti...muz pomaha kolko vladze...nespali sme uz 10mesiacov,maly aj20x hore v noci, cez den nepospi lepsie,potom je nervozny,chce sa nosit...akoze neporadim ti lebo sama neviem ako to zlepsit, ale podla tvojho opisu to zvladas skvele a mozes si povedat,ze ste na tom lepsie, ak ta to potesi 🙂 no,drzme si palce,aby sme sa nezblaznili 🥴

Mame 6, 4 ročné a 16 mesačného. Dve staršie sa musia zabaviť aj samé, pokiaľ nie sú v škôlke, či na krúžku najstaršia. Inak by sa to nedalo.

@kukuricka1 Zena klobuk dole 💪 Ja som sa takto citila (a niekedy stale citim) pri druhom dietati (dve deti moj maximalny strop 😅), takze vobec sa ti necudujem, ze to takto citis pri 3 😳 Ale podla mna to chce len cas (aj ked sa to takto lahko pise), casom sa to dako utrasie a uz to dako bude 😇 Drz sa 😘 Vela zdravicka a vela sil 😘

@luccija presne si to vystihla. Ja ju volam citova vydieracka. Je uplne po otcovi 😂🙈

Mam 3 dcery, uz su velke (13rokov, 10rokov, 9rokov) ale zaciatky to bol masaker. System zial nenajdes najblizsie 4 roky. Kazdy den prinesie nove modelove situacie kedy musis improvizovat a vzdy inak, vzdy flexibilne. Starsie sa zial musia prisposobit, ale da im to do zivota vela. Sama som jedinacim a aj na stare kolena si idem svoju indi vindi cestu a prisposobovat sa neviem, co je niekedy aj na skodu. Tvoje dcery to budu vediet. To je super.

@kukuricka1 zmier sa s tým že jednotlivo to skrátka takmer vôbec nepôjde, teda ak sa vám to nejak nepodarí doma zariadiť.. tiež máme 3 deti (11 ZTP, 8 tiež diagnózy a 2,5 ročný drobec). Sama som tak 2x za mesiac len s najmladším drobcom 1,5 hodiny vonku keď mi starších vezme von muž. Ja ich mám doma non-stop, starší sú homeschooleri, najmladší ostane tiež doma. Starkých vidia raz za rok, mimo nás nie je s nimi nikto. S mužom sama som bola za posledných 11 rokov raz, 2 hodiny s najmladším drobcom v brušku keď sme šli podpísať hypotéku 😄 neboj sa, zvládneš to 😘 a vieš čo? My ešte aj nad 4. rozmýšľame.. 😄 dobre to bude! 😊

@30ericka klobuk dole pred vami, ja som tu este nikdy nevidela niekoho sa ospravedlnit🤣

@kukuricka1 mam doma 3 tyzdnove babo, 6 rocne brutalne narocne a ziarliace dieta, ktore ma tiez svoju dg, ale povedala som si, ze v zaujme zachovania si triezvej a spokojnej hlavy, som polavila z 90% veci v domacnosti a celkovo v zivote. Nemaj na seba prilis velke ocakvania. Multitasking so 6 tyzdnovym babom je nerealne. Takisto vyvazat po kruzkoch atd. Staci ze robis vsetko okolo. To nie je malo. Ja chodim napr von len na hod-2. Max. A chodime domov o cca 17.00, aby sme mali vecer klud. Prostredna ide skor do postele, zoberem babo, dojcim a uspavam 6 rocnu. Vela x ju aj necham doma zo skolky,.lebo kym sa vychystame amen tma. Su to malickosti, ale na kazdom kroku sa snazim ulahcit si to. Porobim rychlo rano a cez den len take drobnosti co vidim. Hlavne musim byt kludna. Vsetko pocka. Riesim len priority. Na tvojom mieste by som si urcila 1-2 dni v mesiaci, kedy by som sa venovala len 1.dietatu, nech muz 2 postrazi.

Tak ja som na Tom podobne stým že ma 4 deti najstarší ma 15, 8, 3, 2 poviem na rovinu najmladšia v pláne nebola ani náhodou no stalo sa a všetci bojujeme . Toľko detí by som už nikdy nechcela aj keď ich ľúbim . Taktiež nemám čas poriadne ani na jedného a nie to na seba . No čo už len prežiť dáko kým ty dvaja najmenší budú aspoň škôlke. 😄

@kukuricka1 Dobrý večer, keď čítam vašu správu, spomínam si na obdobie spred vyše 3 rokov a môj stav - 4,5r 2r 0 ročná... Otázky mi behali presne tie isté.... A psycho stavy v hlave boli ťažké....a poviem vám...vydržte...momentálne sedím v obývačke....chalani spia už sami ,najmenšia ešte sem tam vymýšľa, ale je to úplne iné...🙂 Neviem,čo mi vtedy pomohlo..asi len veriť si,že to zvládnete, lebo naozaj to zvládnete..a priznať si...že nie ste superzena ,máte právo vyhorieť ,aj pokricat...a aj čas na samu seba vám patrí 🙂 ale verte si. Superzena možno nie ste,ale pre vaše deti ste supermama 🙂 mne raz pomohla jedna rada- predstavte si,že to nie sú vaše deti....cudzie deti sa vychovávajú ľahšie 🙂

@kukuricka1 vyhrad si nejaku aktivitu s kazdym jednym co bude iba vase - tvoje a tvojho dietata..a dodrziavajte to pravidelne..moze to byt nejaka hra spolu, ist von na bicykel, do kina, hocico..a to iste s muzom..zavedte si raz za 2 tyzdne napr. 1 vecer, alebo poobedie iba pre seba, ak sa da, poobzeraj sa, kto by deti postrazil..nadviaz vztahy s priatelmi s rovnakym problemom, postrazite si deti navzajom

Mam 4 deti, 11 v lete uz 12rocny syn, 9 rocna dcera, 5rocna a 2 rocna
Uprimne, mame obdobia ked je to ok a potom na h.... velakrat som mala pocit ze uz to nezvladam, deti upistane, uhundrane...vsetky som odnosila, co bola velka pomoc aby som mohla byt pritomna pri starsich
Najviac mi pomohlo uvedomit si ze aj ja mam pravo si oddychnut, spravit si cas len pre seba, neriesit stale len deti, domacnost atd.
Deti vedia byt nespokojne a vyzadovat Vasu pozornost aj ked nie su z viacdetnych rodin
Teraz zvykneme vyclenit cas osobitne pre deti, aj ked nejdeme vzdy spolu obaja rodicia, tak aspon jeden zoberie jedno dieta a ide napr.so starsou na nakupy, alebo zoberie mladsiu samu do kina a podobne, deti su spokojne lebo maju cas len orr seba a nemusia sa prisposobovat surodencovi
Ale chapem, mate deti este male, chce to len cas, hlavne si nevycitat nic, ste super mama a robite vsetko co je vo Vasich silach😉

@kukuricka1 ahoj, viem presne, o čom píšeš. Keď sa mi narodilo tretie dieťa, mala som doma dievčatá 5 a 4 ročne. Synček bol vytúžený, no to obdobie po pôrode bolo pre mňa psychicky fakt náročné. Nestíhala som nič, tak ako som si predstavovala a verím tomu, že veľa robia aj hormóny. Daj si magnézium (veľa) a nehanbí sa požiadať o pomoc aj niekoho z rodiny. Mimochodom, 7 mesiacov po pôrode, keď som už bola psychicky super, všetko klapalo, som otehotnela znova. Teraz mám doma prváčku, predškoláčku, 1,5 ročného a 3 mesačne bábätko. Manžel tretie dieťa nechcel, preto mi ani nepomáhal, teraz ale vie, že sme v Tom spolu a pomáha, ako sa dá. Asi preto je to pre mňa teraz nejak ľahšie, aj keď samozrejme je to masaker, ale ako sa hovorí, je to len obdobie, všetko letí VEĽMI rýchlo a už viem z vlastnej skúsenosti, že aj to zle prejde, tak si to skúšam nejako užívať. Čo sa týka venovania deťom, našťastie chlapci mi spávajú dobre, takže cez deň sa snažím vždy venovať aspoň chvíľu každému osobitne. Musím povedať, že všetko je teraz len o deťoch ale vôbec to neberiem tak tragicky, ako pri treťom. Neboj sa, všetko prejde, naordinuj si magnézium a aspoň hodinu denne len pre seba. Ja momentálne chodím s deťmi aj na wc, ale keď je možnosť a manžel prevezme kormidlo, pustím si hudbu a chvíľku nepočujem ten hluk u nás a len relaxujem 🙂

@30ericka toto je teda odpoveď 😥

@kukuricka1 mám troch synov (1, 3, 5 r.)
Každý je iný a každý vyžaduje trochu iný prístup čo sa týka povahy aj veku.
Dám ti pár typov z mojich skúseností. ⚓Najstarší vstáva ako prvý z rodiny. Naučila som sa privstať si niekedy k nemu a spolu si ideme sadnúť do obývačky a v objatí sa rozprávame o všeličom. Takto som to začala keď mu pribudol súrodenec a vyhli sme sa tak tým detským žiarlivostiam. Skôr sa v ňom prebudil ochranarsky inštinkt k mladšiemu bratovi.
⚓Ako sa ráno budia a prichádzajú ku mne, tak každého extra pozdravím obímem opýtam sa niečo. Cítia tak prijatie a moju plnú pozornosť. Keď budím do škôlky, tak tiež mám pre nich extra pozdrav a small talk ☺️.
⚓Uspavame s mužom súbežne spoločne. Starší dvaja v svojej izbe (zatiaľ sú spolu) a najmenší s nami v spálni. Raz ja uspavam bábo a muž číta rozprávky starším, inokedy naopak. Potom máme čas na seba.
⚓V škôlke som v šatni pri strednom synovi a má pocit výnimočnosti, lebo je pri ňom mama a rozprávame sa; starší sa prezúva sám a má tak pocit výnimočnosti, že už je veľký.
⚓Kreslime si spolu, pomáhajú mi pri varení, pri vešaní prádla, pri kadečom. S tatom zasa majstruju vonku aj vnútri.
⚓ Veľa si čítame. Rozprávky im nepustame. Máme dohodu, že iba cez víkend. Tak v nedeľu ráno sú vždy nastúpení a čakajú na víkendové rozprávky v tv. Víkend máme klasika - sobota pracovná a nedeľa oddych naplno. Ani ja ani manžel nič nerobíme a venujeme sa sebe navzájom, chodíme na návštevy, na výlety, do kostola, máme slávnostný obed.
⚓Okrem toho mávame každý deň spoločné večere. Do prípravy ich zapájame podľa schopností a možností. A pri tom sa veľa rozprávame.
⚓Muž bol zatiaľ na dvoch materských a aj to počas mojej materskej. Tzn, keď mi vznikla materská s druhorodenym, on išiel na materskú s prvorodenym, keď som bola s tretím, on s druhým a tak sme aj stavali dom a venovali sa deťom. V tom dôležitom útlom veku sme im tak venovali veľa spoločného aj individuálneho času.
Najstarší ide do školy a tak budeme prechádzať znova zmenami. Plus ja pôjdem skôr z rodičovskej dovolenky. Znova budeme preformulovavat. Určite to nie je ľahké a mám chvíle osobného zlyhania, únavy, akejsi apatie... ale keď sú ťažké chvíle, poviem si, že tie deti sú malé len chvíľu a ja si ich chcem užiť a dopriať im aj svoj čas ... Lebo to čo do nich vložíš sa ti vráti násobne. Nemyslím tým ale krúžky všeho druhu. Ale ten čas. A teraz, nemám to zas tak, že stále som len im k dispozícii. Mám veľa času aj pre seba (keď sú iba s mužom napríklad+ deti som naučila, že ⚓keď pijem kávu, alebo čaj, majú ma nechať v kľude a počkať, kým dopijem 😁). Mám čas aj na manžela (po večeroch, keď už spia; keď idú deti na návštevu babke. jasné, že pri malinkom bábätku to máš teraz také turbulentnejsie, ale ono sa to všetko postupne vykryštalizuje a nastaví). + máme spoločných priateľov a tak máme aj aktivity s nimi (iba dospelí; dospelí aj s deťmi niekde v exteriéri..)
Držím ti palce, neboj sa zvládneš to. Nie vždy to ide fluentne, ale nemôžeš sa za to ani nejak obviňovať a trápiť. Tie skoky sú šoky (nový člen rodiny, nástup do školy, nástup do práce...), ale ide to postupne do nejakého návyku a má to svoj vývoj. Drž sa a nezufaj. Ono sa to poddá. A nenechaj si nehovoriť, že až keď deti odídu. Ži tu a teraz.

@kukuricka1 mám deti 9, 7 (je medzi nimi rozdiel rok a 9 mesiacov) a posledná má 4 a pol
... Neviem ako som to dala, ale viem, že som rada, že už sú staršie 🙂 ale ani v tomto veku nemám vôbec čas na seba... Prajem veľa síl, jedného dňa bude lepšie 😎

Treba vydrzat, nepripustat si tak vsetko, take it easy- inak sa clovek zblazni, 6 rocnej vysvetlit ze teraz maminka ma toho vela, ze je unavena, uz to pochopi. Stale jej hovorit ze ju lubis, ale ze si strasne unavena a nezvladas uplne vsetko co doteraz. Ostatsne chce naozaj cas, a ak mate financie aj pomoc s upratovanim, so strazenim. Je to narocne. Je to docasne. Za rok uz bude minimalne stredna zasa menzatlne niekde inde a za dva uz budete uplne v pohode si to uzivat. Je to naozaj len otazka casu. Ja mam 8,6, a 1,5, popritom pracujem, kolotoc strasny ale nejako to davame a uz je to lahsie ako ked bola mensia, 1x do tyzdna si platim strazenie, obcas upratovanie. Treba si to naozak ulahcit ak sa da, tie peniaze za ten zdravy rozum stoja 🙂 drzim palce, hlavu hore, a nerobit si starosti zo zbytocnosti. Deti vydrzia, aj ked sa im budes venovat trosku menej. Aspon sa naucia vydrzat aj sami pohrat, rozdelit o pozornost.

@kukuricka1 no ja mám tiež niečo podobné....prvá má 6 dcérka druhý synček má 3 a teraz máme tretieho tiež synček a má práve rok. Všetky sme chceli a plánovali. No pri treťom už aj ja cítim že niekedy do nedávam a že sa im mali venujem. Ide o to že s druhým bábom bolo vsetko tak super že sme si povedali chceme aj tretie. No už je to iné. Ale zase ja mám deti čo sa vedia zahrať aj samé. To skôr ja cítim na seba zlosť že nemám na nich čas ..oni mi to nepovedia ani nežiarlia. Vieš čo ale asi rozdiel je v tom že my sme s mužom tak uciili deti že sme sa im venovali ale zase museli sa zahrať aj samé. Aby vedeli že nemozeme sa im venovať stále. Takže sa naučili hrať sa a teraz nemajú problém. Skôr je problém ten že sa spolu nechcú lebo ten vekový rozdiel je už väčší. No asi by ste mali toho najmenšieho trošku nechať hrať sa samého a nevenovat všetok čas deťom. Nerobí to dobrotu ani tebe ani tvojmu manželstvu a ani deťom ako vidis. Pre dieta je aj dobre sa naučiť hrať samému lebo si rozvíja fantáziu a učí sa hrať sa rozbe hry a skúša rôzne veci. Samozrejme treba sa im venovať ale aj všetkého veľa škodí.

@kukuricka1 počuj si v 600 nedeli a hormónov na rozdávanie možno aj nejaká tá poporodna depresia,ktorá sa rada schováva za iné...a ženy ju rady pripisujú únave vycerpaniu atď...ale to je klasika proste máš vyhorenie ale neboj sa výdrž to všetko bude dobré len sa musíte teraz všetci zabehnúť skludnit a potom všetko bude zasa ok,poznám to,keď máš babo ledva z pôrodnice donesene je úplne normálne ze muž ide na vedľajšiu koľaj,myslím,že ten v pohode môže prísť na radu aj po 3 mesiacoch. A potom príde na radu rozdeľovať úlohy v domácnosti a keď budeš mat zabehnutý režim svoj a deti potom príde čas na všetko ostatné neboj sa dáš to len žiadna panika stále si na tom lepšie ako tie co maju deti 5-6 a 3oj izbový byt takže hlavu hore všetko sa dá len treba chcieť a najprv sa musíš dat do kľudu a do pohody a ja mam deti 2 a tiež to tu teraz vyzerá ako po výbuchu proste keď sa nedá tak sa nedá,svet sa neprestane točiť,najdôležitejšie je postarať sa o deti aby boli umyté nakrmene a aby si ich uložila spat keď treba ostatné hranie chodenie von aktivity u nás funguje proste len keď som v pohode ja keď nie tak sa nerobí nič