Ako ďalej?
Už nevládzem. Som uz vnutorne negativny a iskierka zápalu dohára. Po 2 rokoch snaženia mi zistili neplodnosť, dalsie dva okolo ivf ..žena bola uz 2x darcovskou spermiou a nič. Akoklvek sa premaham, zabudam sa smiať. Tak som vzdy túzil po deťoch ze od mladeho veku som mal priority ohladom roboty, byvania, viesť slusný zivot, obzerať sa a prijimat vyzvy....
Nebanujem peniaze ani tú snahu iba čas. Nechcem sa zmieriť ze ostaneme sami.
Uz som si aj v duchu hovoril ze Bože ak neni dané aby som bol otcom... Prosim nasej mi do srdcu túzbu po niecom čo ma bude tesit.
Ja by som to prijal no neviem ako takto zaspavať, ....
Viem ze este je i adopcia, asi jediná schodná cesta, no budu tam asi musiet smerovať nase kroky..
Toto sa slovom nedá zahojiť, iba činom a darom, ktorý budem môcť drzať na rukách..teda, budeme môcť"
Nevzdavame sa, iba už citiť únavu a nevidieť stale to svetielko...
Žienky, vy , ktoré si tím teraz prechadzate , viete mi trochu priblíziť nieco o tejto téme? Ako to prebieha, pripadne aké mate skusenosti...
Sme zo stredného Slovenska.
Ďakujem
@maxxim Ja by som neverila takýmto veciam môj muž má na papieri napísané že je neplodný má nulovú šancu na splodenie dieťaťa snažili sme sa sedem rokov a je tu naša 10 mesačná dcéra prirodzenou cestou Ja som mu kúpila také vitamíny a hneď sa to podarilo A teraz ako má dcéra 10 mesiacov a ani sme nevedeli ako A stalo sa to že čakáme druhé dieťa sme z toho v šoku a hotový Že ako to zvládneme Ale tak čo už hlavná vec že má môj možno šancu na deti a keby náhodou niekto chcel rýpať sú to jeho deti
@punkerka2510 prosím vás aké vitamíny ste mu naordinovali?
@punkerka2510 tesim sa ak sa Vam to podarilo.. no ja nemám nádej mať svoje...
My sme čakali 7 rokov, 5x som potratila. Náš problém bol, že ja som VEDELA, že deti mať budeme. Možno som iba chcela veriť, alebo som naozaj vedela, neviem. Tlačil nás čas, manžel mal 37, ked sa nám podarilo naposledy. Aj to nás čakalo dlhých 9 mesiacov, ktoré predtým nevyšli. Ale toto tehotenstvo bolo iné. 2 mesiace pred testom sa mi zablokovala krčná chrbtica, vydržala som s tým chodiť do práce mesiac. S manželom sme sa dohodli, že sa nebudeme pokúšať, lebo som vedela, že isto pôjdem na rontgen. Veselo som jedla ibalgin celý mesiac, šla som na rontgen a v deň, keď som mala začať s rehabilitaciami mi manžel povedal, že sprav si test. Pohádali sme sa, lebo načo budem vyhadzovať 1,59€ keď isto nie som. V živote som nevidela také dve výrazne čiarky na teste. A to som mala len 30.deň cyklu. Máme zdravého chlapčeka. A dnes sa smejeme, že žiadna zdravá strava, žiadne počítanie plodných dní mu nepomohlo. Trebalo mu ibalgin a rontgen aby sa udržal 🤦♀️😁
Chcem tým povedať, že je plno párov, ktoré nemohli mať a majú.
Ak si to ešte nevzdal ani ty, ani manželka, tak potom je niekde dieťa, ktoré si vás vyberie.
Máš právo byť smutný, mať zlú náladu, nie je každý deň nedeľa a každý ma svoju mieru toho, čo zvládne.
A keď prejde toto obdobie, skús si ten čas užiť. My sme boli smutní, nahnevaní, ale tých 7 rokov sme vyčerpali ako sa dalo. Užili sme si každú párty (teraz počas korony je to asi ťažšie), chodili sme na výlety, na dovolenky, zaviedli sme si veselé štvrtky. S vínom a pesničkami a celý čas sme sa rozprávali. Aj sme si poplakali, keď sme mali práve obdobie smútku, že sa nám nedarí.
Alebo si dajte pauzu so snažením, aj s umelým. My sme si dali na polroka pokoj, keď už toho bolo veľa. Žiadne sledovanie plodných dní, žiadne zázračné lieky na spermie. Iba sa milovať, keď je chuť.
Neexistuje zázračná veta, po ktorej sa ti uľaví.
Držím vám palce.
Je mi ľúto, že máte takéto problémy. Nikto ti nemôže povedať nič také, čo ti zaručene pomôže, to jednoducho nejde.
Poznám páry, ktoré mali problém počať, jedni už boli úplne zmiereni, adoptovali si chlapca a potom "sa to pohlo". Teraz majú 5 deti, toho prvého adoptivneho, ktorý je už vysokoškolák, a 4 vlastne, pocate prirodzene, najmladší je škôlkar.
Ale tiež poznám pár, ktorý napriek tomu, že urobil všetko, nepodarilo sa.. Nevyšlo im ani umelé oplodnenie, dokonca ani jedno vajíčko sa neujalo. Vzali to ako svoj osud a začali žiť len dvaja pre seba, momentálne majú už po 45, takže s dieťaťom sa už "rozlúčili".Ale tam ona striktne odmietla adopciu, takže ani takto to neriešili.
Ak ozaj obaja chcete adoptovať dieťa, podať si žiadosť čím skôr, lebo skutočne sa môže dlho čakať.
Bohužiaľ, stáva sa aj to.. Že hoci veľmi človek chce nejde to... Ale máte možnosť osvojiť si dieťatko a ľúbiť ho ako vlastne. V tomto mate stále nádej.
My sme sa snazili 6 rokov, iui a ivf a nic z toho a otehotnela som normalne tento rok, co je trochu na porazenie 😂
Som presvedcena ze tam bude nejaky biologicky dovod preco to nejde, vzdy sa najde nieco co sa prehliadlo. Napr babena vyssie pise ze za tlacila ibalginom a vyslo to ani nevedia ako - mohla mat nejaky skryty zapal a ibalgin ho potlacil natolko aby sa embryo ujalo. Ja som otehotnela po ockovani, je tam teoria ze ta imunitna reakcia nejak zaposobila na implantaciu (nie konkretne covid vakcina ale vakcinacia vseobecne, bezia studie). Zname s pcos otehotneli po vysadeni sacharidov z diety, lebo sa im vdaka tomu vyrovnali hormony.
Ak mate silu, zoberte si vysledky a diagnozy a poriadne si to prestudujte. O plodnosti sa toho stale nevie az tak vela, je to velmi krehky system, cim viac som si o tom studovala, tym viac som nechapala ze sa vobec nejake deti rodia.
@emalka ďakujem za Tvoj nazor , pribeh a za ,,posilu". No , urcite silu este máme. Dame tomu cas. Ja mam 30 a manzelka 27. Urcite chceme este vyskusat Brno alebo olomouc, pretoze je mam genetickú poruchu a nemam žiadne spermie. Proste 0. Tam to nieje o tom ze sú choré alebo slabé. Ja proste nemám nič. Ziadna liečba to nenapraví, je to genetika a neni tomu davno az tak kedy mi na to prišli.
Nevzdavame sa, iba prisla ťazoba a tá adopcia je asi jedinym riesenim a vlastne mne to je aj jedno, len aby som mal iskru, mne na krvi nezalezi"...
Mozno nas to i ukludní a to 3 ivf bude iné keď uz budeme pokojnejsí ze keby dačo tak máme ,,istotu v adopci"...len si musime podať...
Okolo ivf sme mali dosť nejasností a samotne vklady boli akesi...nie vzdy dobre..myslim hlavne skrz idealnost nacasovania ...
No spoliehali sme sa na lekarov. Ich pokus je ako na beziacom pase, no pre nas je to o usporach,, nadcasoch... To ale nikto s timto dopredu nepocita.
Uvidíme, vsetko je to vyzva a vôbec sam zivot nieje iba o rozpravke...no vazim si ze inak sme zdraví. A dufam ze aj Vy🙂
@jaskolka ahoj. Ja viem ze je to boj. A teraz keď sa pozriem na to co som sem napisal, citim úlavu pretoze som to zo seba vypustil. Priam akoby som mal pretlakovy ventyl v hlave a už syčal.
Musime sa zastaviť a prebrať tú adopciu, pretoze je to cesta kde to svietielko svieti a i keď z ťazkostou to prijmam sam v sebe tak zase i z radosťou lebo je to nadej pre Naš zivot , ktorý bude môcť niečo odovzdavať.
Ak by som hladal slová , ktore by vyjadrili tú neistotu, ktoru mame tak by som povedal ze to tak má byť ,,len nech je túzba raz naplnená...
@brankovamama ahoj. Ďakujem za podporu. Tvoj pribeh je priam zazrakom. A ak by si flintu hodila do zita" priskoro, tak by tvoj pribeh zostal bez odpovede. Až mi to príde ze ti nový zivot vlozil do lona sám Boh. Neuveritelné, po tolkích pádoch. Tesim sa s Vami a dúfam ze ste zdraví🙂
@maxxim Drzim palce. Poznam pary ktorym sa to prave v Brne podarilo, maju na to ovela komplexnejsi pohlad ako u nas.
Hoci Iscare v BA patri do tej istej skupiny ako aj Brno, tam som mala tiez problem s nacasovanim. Robil niekto tvojej zene ERA test? Ten som mala naplanovany ako dalsie vysetrenie spolu s podrobnoi imunologiou.
Poznám štyri ženy, ktoré boli u doc. Toporcerovej v Košiciach a z každej z nich urobila mamu. Viem, že je to náhoda, lebo 100 % úspešnosť nie je možná, ale su to štyri zo štyroch pre mňa. Len tým chcem povedať, že aj ona môže byť cesta.
ahoj, moj priatel ma kolegu ktoremu tiez povedali ze nikdy nebude mat deti. Tak si povedali, ze nemaju co stratit tak sli "na plno" a hla po 10 rokoch sa im narodil syn a teraz uz maju tusim 2 deti. Stalo sa to ked mal 40 🙂
@brankovamama ahoj. Dakujem za radu. Urcite sa jej ozveme🙂
@maxxim Ked pises ze nacasovanie bolo take osemetne, toto je prve co mi napadlo. ERA test je test pripravenosti vystelky maternice, stimulacia prebieha ako keby malo prist k transfeu. Vden kedy by mal byt transfer sa vezme vzorka z vystelky aby sa zistilo ci bola vobec pripravena a ak nie tak kolko casu a stimulacie by este potrebovala. apodla toho sa upravi nasledovny cyklus.
@modraslamka Autor ma geneticky zapricinenu neplodnost, nema ziadne spermie. To sa nefixne relaxovanim, zmenou psychiky ani "idenim naplno".
@maxxim To je teda pristup 🤦♀️Myslim ze to Brno bude pre vas najlepsia volba aby sa na manzelku pozreli naozaj komplexne. My sme to riesili v Iscare v BA a hoci su tam veci ktore by som vedela vytknut, tak porobili naozaj kopec vysetreni predtym ako nastavili cyklus. Ale boli by sme isli aj my do Brna eventualne.
Budem drzat palce.
V rodine sme mali rovnaký pripad, nakoniec to po nejakých neúspešných pokusoch vyšlo s darcovskou spermiou, netreba to vzdávať....možno by som začala riešiť adopciu pre istotu, to je tak dlhy proces a zatiaľ skúšať, držím paste
Nemam ziadne skusenosti ani ja ani v mojom blizkom okoli ani s adopciou ani z umelym oplodnenim, ale drzim vam palce aby bolo vaze tuzby naplnene a drzali v naruci svoj uzlik stastia
@maxxim my sme sa snažili 13 rokov, keď sme to vzdali, vtedy sa podarilo. Malý má dva roky. Skúste si oddýchnuť od toho všetkého. Užívajte si jeden druhého. Naberte sily a potom môžte začať znovu. Mám kolegu, ktorý má dve deti po IVF a tretie prišlo ako blesk z jasného neba. Držím palce
@floren ďakujem pekne no u mňa to nepôjde. Ako mam vysvetliť že ja nemám nič, čim by som moju zenu oplodnil. Jednoducho nemaju byť z coho. Ako keby niekto čakal a veril ze slepy od narodenia ,,Zrazu " uvidi..
U nás je jedina šanca ivf s darc. Spermiami. Vsetky vysetrenia dostupne na SK mame, no nic. Uz sme dali ziadost do Brna kde je lepsí tím. Vsetky uspory idú preč, ale je to nadej, iba ta sila upadá...a tá túžba je akoby zrkadlom niečoho co nás pohaňa, na ukor inych planov a posuva iné veci ohladom domacnosti a investicii. No peniaze sa daju zarobiť i neskor, ale čas je nezvratný...a chceme zistiť co je pricinou neuhniezdenie sa embrya. Ci zlé nacasovanie.....
Adopcia je naša nadej tiez, ale predsa len kazda zena si praje dieťa vynosiť...
A ja ho mojej zene nedam...lebo mam geneticku abnormality, takze nič .
Viem ze riesenie je vo hviezdach". Mozno áno a mozno nie. Neni to jeden rok a vôbec to nieje o uvolneni a o myslení. My zijeme stale ,,akčne, a neni moc casu na premýšlanie. Praca, byvanie, zaujmy, budovanie... Myslim ze Nase hlavy nemajú kedy premyšlať iba nad detmi" ale ak je nieco vazne zo strany zeny, musime to riesiť z chladnou hlavou a pokúsiť sa najsť riešenie.
Ak nie a vycerpeme moznosti tak to príjmeme a myslim ze s pokorou si povieme ze ok, vsetko sme spravili, pojdeme inou cestou. Ja bojovnosť mám, iba to psych. Zaťazenie ma niekedy uz niči a potreboval by som s niekim hodiť nestranný rozhovor... Alebo nejako sa preniesť cez toto vsetko....
@maxxim Uplne citim s tebou, bola som v tvojej kozi 6 rokov. A nech som sa akokolvek snazila, tak som nikdy na neplodnost neprestala mysliet, vzdy mi to bezalo v hlave na pozadi. A ovplyvnuje ma to az doteraz, hoci som prave tehotna. Je to nieco co ta uz mozno naveky zmeni, akurat ze sposob ako sa s tym vyrovnat je pre kazdeho iny.
Tiez viem ze sa neda nonstop toto riesit, na to nema nikto kapacitu ani mentalnu silu. Treba si aj dat pauzu. My sme mali dve polrocne prestavky, kedy sme boli velky "sebci" a starali sa len o seba a jeden o druheho, do nicoho sme sa nenutili a robili len to co sme chceli.
Ak by som teraz mala moznost vratit cas a urobit nieco inak tak by to bolo zaziadat o adopciu hned a nie ako poslednu moznost. Tak by som vedela ze sme aspon niekde v poradovniku ktory sa hybe aj bez nasho pricinenia. Dnes sa na deticky caka dlhsie, takze cim skor tym skor 🙂 a ak sa medzitym zadari ivf tak budete mat rovno dve 🙂 Za tych 6 rokov cakania by sme mozno uz aj my mali jedno, ktovie...

Mrzi ma, ze sa uz tolko trapite. Tu ziadost o adopciu dajte cim skor, ten proces je dlhsi a aj potom sa caka par rokov na zdrave dietatko. Paralelne sa urcite snazte o vlastne, ale to casove okno, kedy mate sancu podat ziadost o adopciu (a ked v dlhodobom horizonte chce clovek deti napriklad aj dve), je dost kratke. Ked sa zadari medzi tym prirodzene, mozete sa v poradovniku dat posunut nizsie, alebo vyradit. Pestunska starostlivost je rychlejsia, schodnejsia cesta a aj tam sa da ist paralelne. Niekde je tu skupina o adopcii, skus pohladat.