Ako mám zvládnuť zatrpknutosť voči tehotným ženám?
Ahojte dievčatá, poraďte mi, prosím, ako mám zvládnuť zatrpknutost voci tehotným ženám? Nie je to o tom, žeby som im nepriala, ale proste nemám potrebu ich vidieť, stretávať, nie sú to kamošky, dajme tomu známe. Neviem ako mam reagovať, s manželom sa snažíme o bábätko 4 roky, jedno neúspešne ivf mame za sebou, momentálne riešime rôzne testy genetiku a tak. Neviem, čo mám robiť, poraďte :(
Chapem ta, a tí co to neprezili to nikdy nepochopia…. Treba to brat tak ze nas cas príde coskoro, a ze kazde dieta je dar aj to ich. Mozno tiez sa dlho snazili…. Ja viem lahko sa to hovorí, ale prezivam to aj ja a snazim sa to takto nejak brat… je to nesmierne tazke ale…
Ja som bola taka ista.. Ani nie ze priam zatrpknuta, ale tak tazko a luto mi to bolo.. Tiez sme boli v car a všelijaké testy sme podstupovali a nakoniec sa podarilo prirodzene.. A tie negat. pocity voci tehotnym presli.. Nevies nikdy, co aj ony maju za sebou..
Ja píšem z opačnej strany. Mňa švagriná nenávidela celé tehotenstvo, potom aj moje bábätko. Možno to nebola až nenávisť. Neviem. Ale túto nevraživosť mi dala veľmi pocítiť. Našťastie sa im pár mesiacov po narodení môjho bábätka zadarilo, tak sa zmenila, ale aj tak som na to nezabudla. Nemusíš sa stretávať s tehotnými, ale ak už, tak im to prosím nedávaj najavo.
@mamamasama to tiez suhlasim, urobit vsetko preto aby to tie tehotne nespozorovali… lebo je to rana aj pre nich…
chápem ťa, viem čo je to dlho sa snažiť o bábätko, bohužiaľ aj to, ako oň prísť, ale uvedom si, že ostatné ženy za to nemôžu. Ty si tehotenstvo svojou nenávisťou k iným tehotným neprivoláš.
Nemusíš sa zo známi mi stretávať ak ti to nerobí dobre, skus byt úprimná a povedať ze sa na to necítiš, ze aj keď sa s nimi tešíš boli to ze vám sa nedari.... A aj keď je to ťažké dopraj im, tiež nevieš možno čím všetkým si prešli...
Prešla som si niečím podobným len s tým ze ja som vzhľadom na vek ivf odmietla, ale vidím to na mojom chlapovi každý mesiac ze je sklamaný ze zas ms prišla, àlebo keď mi výprava ze ten kamarát sa stal otcom. Tamten kolega ma male dieťa, onen známi budú mať vtedy a vtedy dieťa.
Uplne ta chapem, mam to podobne, mozno ani nie zatrpknutost, ale som taka smutna, lebo sice jedno dietatko mam, ale druhe zrejme uz nikdy mat nebudem, vsetky kamosky okolo su tehottne, druhe, tretie deti cakaju, ide ma vystriet...aj ked mam uz jednu dcerku, tak je to tazke
Dopraj a bude dopriate. Viem ze je to tazke, idelne skus vyhladat dobreho psychologa a porozpravat sa s nim o tvojich pocitoch, uvidis vela to pomôže. Drzim velmi palce, nech sa coskoro mozes aj ty tesit z vasho vytuzeneho babatka! 🤞
Tiez ta chapem. Mne pomohlo si uvedomit, ze kazdy jeden clovek ma svoje bolesti. Ano, mozno su tehotne, ale bohvieco ich trapi.
Ale tiez som sa najprv vyhybala vsetkym tehotnym.
Podarilo sa nam tri roky po potrate. Posledny pol rok som to zacala takto vnimat.
Psychológ
Ono je niekedy dobre drzat sa takej zasady ze ,, Zavidiet sa moze, nesmie sa nedopriat". Mozno by bolo fajn si to skusit vsugerovat. Drzim palce, poznam par, ktory dlho nic a zadarilo sa zrovna vtedy ked uz ani nedufali 🙂
no.... o tomto by som vedela rozprávať.. mne paradoxne pomohlo že sme sa dozvedeli že manžel je neplodný síce to bol šok a facka najväčšia v živote no mne toto paradoxne pomohlo...zrazu som pri ms neplakala, prestala som závidieť druhým že sú tehotné lebo viem kde je problém ,,máme plán a aj keď to bude ťažšia cesta tak raz sa podarí...každopádne,,, vieš dievča koľko nás takých je?? s takýmto trápením? to že ty závidíš nepomôže ničomu... tehotné alebo s deťmi majú zas iné sračky.. je to ťažké tiež so mnou veľa krát zamávalo oznámenie niekoho tehotenstva ale čo ti poviem taký je život niekto má deti niekto nemá.. nenechaj si ujsť život pomedzi prsty
Normalne to ber ako sucast zivota, deti sa rodia a je to kolobeh zivota. Nezastavis to a neovplyvnis. Tak som to brala ja a nakoniec mi bolo aj dopriate. Ako mozem sa aj na hlavu postavit a ta kamoska alebo kolegyna tehotna bude, nic zle tym nerobi a nerobi mi naschval.
@mamamasama súhlasím s tebou- prečo sa tehotným vyhýbať skôr by som sa ja osobne v ich prítomnosti snažila vcítiť do ich pocitov. Ja neodsudzujem ani sa nepozerám cez prsty na tie ktorým sa nedarí, prajem to každej jednej- ved žiadna tehotná nemôže za stav tej netehotnej a Jr pravda ze vidím to zo všetkých strán tu ,,závisť,, odsúdenie neviem to pomenovať. U veľa žien nieje zistený žiaden zdravotný problém prečo by sa im nedalo splodiť babo- možno ta psychika, závisť.
Moja skúsenosť so snazilkami je negatívna, bohužiaľ, vyhýbanie sa a reči typu - ty sa nebojím že sa ti niečo stane keď už si toľkokrát tehotná? No. Je to neprijemne takéto niečo vidieť a počúvať, ja som sa takejto ženy nikdy nepýtala na túto tému nič keďže viem ze je to hakliva téma ale nedá sa ta neprajníci necítiť a nevidieť. Je smutné co takéto ženy dokážu narobiť tehotným a keď si im už konečne zadari- tvária sa akoby nič. Ja mam síce deti, ale sú aj iné dôležité veci v živote ktoré zasa nemám ja a preto mam teraz toto robiť tým co to majú? Zhadzovala by som akurát samu seba a vyclenovala by som sa zo zdravej spoločnosti. Ale je super ze si to uvedomujem a snažíš sa to nejako spracovat
@raja95 to je tazko, ale tak ludia nevedia a maju v tom sedliacky rozum. Ja som si to zazila, ale tiez konkretne iba ked je zena tehotna a nic nerobi na mu nevrazivo pozerat je neprijemne pre tu zenu. Ja som to zazila v tehu a bolo to velmi neprijemne. A to bolo zeny, co sa dobrovolne rozhodli nemat dieta. Jedna skrz to, ze raz potratila a uz nechcela a druha zas mala nejaku diagnozu, ale kamoska mala tu istu dg a dieta v poho porodila. Cize tie vlastne uvazenie. A obidve uz mali tak nejak po tej sanci mat dieta (40 a 60 rokov) a viac krat na mna nakricali v tehu, boli zle a vylozene sa zmenili ako som ukazala foto z usg. Mne to bolo dost neprijemne, nakolko som po 10 rokoch ostala uspesne tehu.
Ahoj, pytas sa, ako zvladnut zatrpknutost voci tehotnym zenam a nemas potrebu stretavat sa s nimi. Ak to tak citis, ze ti stretnutie s nimi narusa Tvoju vnutornu pohodu, ublizuje Ti, citis nespravodlivosť, nemas to v sebe spracovane, tak sa im jednoducho vyhybaj.
Cakala som prve dieta, svagrina otehotnela kratko po mne, ale o babo, zial, prisla. Velmi som citila odstup a akusi nevrazivost z jej strany, nemusela ani nic povedať, bolo to citit z jej spravania (co zas zranovalo mna, kedze som s nou ziaden konflikt nemala).
No a hlavne sa zacala vyhybat stretnutiam, vzdy jej muz prisiel sam s nejakou vyhovorkou, preco ona neprisla. Medzitym som otehotnela druhykrat, ona stale nic, a to som ich oboch nevidela az do casu, ked mala druhorodena 2 mesiace. Ale chapala som ju, uvedomovala som si, co asi preziva, ze je to pre nu bolestive a riesi to vyhybanim sa. Ale asi by som to na jej mieste riesila rovnako, teda nestretavanim sa, keby som sa nevedela cez to preniest a druha strana by to zo mna citila.

mas na to plne pravo, ked nemas potrebu ich vidiet/stretavat tak to nerob.