Čo budeme robiť celý život, ak nebudeme mať deti?

@erika04ja som mala za sebou 3xMA z toho 2xIvf.Roky mi bežali , a ako aj ty,tiež som si uz začala plniť plán B,nakoľko manžel by nikdy nesúhlasil s adopciou.Najprv som si dala dovolenku so sestrou,výborne som si oddychla aj po psychickej stránke.Som žena,ktorá musela chodiť do práce pekne oblečená,takze nasledovali nákupy handier (milujem to a vždy to ulahodí mojej duši).Urobila som si ocistu tela,detoxikovala a začala cvičiť pilates.Z detskej izby som chcela urobiť takú hostovsku izbu s veľkým satnikom,co sme aj urobili 🙂.Planovala som zase na jar kúpele,v lete dovolenku,chcela som sa vrhnúť na anglicky jazyk a jednoducho si užívať života.Podotykam,ze manžel je dosť pracovne vyťažený,takze sme spolu trávili naplno len vikendy.Nastala jeseň a na mňa prišla zase depka,ze teda nikdy nebudeme mat dieta,tak som si povedala,ze idem skúsiť posledné Ivf,uz nech to dopadne ako chce.Ihned som sa dala na pnku,lebo mi Bylinkarka Kopačova poradila,aby som tak urobila,kvoli tomu,ze pracujem s PC (vraj to súvisí s mojimi MA),veľmi som tomu neverila,ale topiaci sa aj slamky chytá.No hádaj co?Teraz čakáme dvojčatá,naozaj to vyšlo,a ja v detskej 3-metrovú skriňu narvanú topánkami a handrami 😀.Takze nádej zomiera posledná.Sice este som šťastlivo nedobojovala do konca,ale tak dúfam,ze uz to dám a všetci traja budeme Ok.

Adoptujes si ich.vdakabohu deti mat mozeme,ale keby si raz vstupila do DD pre deti do dvoch rokov kde su deticky od narodenia bol by to tvoj jediny plan B.su tam prenadherne male deticky ktore maju tak malo objatia,ze sa ku kazdemu hned tulia.velmi tazky a zaroven krasny zazitok.ja som sice dost orientovana aj na katieru a podobne veci,ale nic ti nenahradi pocit mat deti.vlastne ci adoptovane.

Inak osobne nechapem ako moze niekto rezolutne odmietat adopciu.neodsudzujem,neriesim iba nechapem.tak do prcic bud chcem dieta alebo nie!vlastne ci adoptovane.

@zuzana581 ale toto nie je o tom, ze sa zmieris s bezdetnostou. Ale o tom, ze si z dietata neurobit jediny zmysel zivota, jediny ciel. Ved preco tolko parov otehotnelo v momente, ked sa prestali snazit? 🙂

@erika04 ahoj....tiež sa zamýšľam nad podobnými myšlienkami ako ty....úplne ťa chápem 5 rokov sa "snažíme" a nič, pár KETov, ETov za mnou, posledný dokonca skončil mimomaternicovo, takže obrovská radosť, že sa to konečne podarilo skončila behom pár dní a s potokom sĺz......a vtedy sme si povedali koniec, ja som dala výpoveď v práci, bola som manažérkou, pod sebou 60 ľudí, denný stres, na nič nebol čas, manžel podniká, takže nebol problém......veľa cestujeme, chodíme všade tam, na čo nebol čas, nič náročné, ale sme spolu, užívame si jeden druhého, viac sa rozmaznávame, tešíme zo seba......máme mini cieľ, ak do roka neotehotniem, tak si adoptujeme, ale nie je záväzný....proste keď prídem ten čas, tak to spravíme a dáme všetko čo budeme vedieť aj inému dieťaťu...... povedzte si, čo všetko chcete vidieť, napr. my sme sa porozprávali, ktoré krajiny, mestá by sme chceli navštíviť a ideme tam ako nám to situácia dovolí. Nie sme v žiadnom kŕči, plánujeme cesty, tešíme sa na ne ako malé deti, neriešime žiadne plodné dni, menzes a podobne.... bud.mesiac idem na KET, ale len preto, že mám ešte 6 embryí, či motyka nevystrelí, ale bez stresu, bez ničoho......

Uzivat si jden druheho, svoje konicky a vsetko, co vas tesi a na co pri detoch by bolo mozno menej casu...My radi cestujeme (mam dlhy zoznam vysnivanych vyletov a krajin), ale mala som nedavno osial, ked som sa rozhodla, ze toto leto letiet nikam nechcem, ved co ked budem tehotna a nieco sa stane atd.......velmi rychlo ma to preslo a tak sme prave kupili letenky na dalsie miesto na zozname a co bude bude....

Vela som pracovala/pracujem s detmi v roznych situaciach- opatrovatelka, ucitelka, dobrovolnicka a vzdy ma to naplnalo, takze myslim, ze s tym by som pokracovala- nemyslim to, ako nahradu za dieta, ale je to nieco, co je 'moje'

Uz niekolko rokov si davam novorocnu vyzvu, ked sa zhruba za rok nieco nove naucim (a samozrejme po roku pokracujem) - soferovanie, studium noveho jazyka, kurzy na temy, ktore ma zaujimaju (aj ked nemaju nic spolocne s mojou karierou) - buduci rok mam v plane hru na klaviri 🙂

Nie je to plan B, ale momentalne zijeme zivot bez deti, a predpokladam, ze ak by sa deti nepostastili, takto nejako by sme pokracovali, preco zastavit zivot?- uzivat si zivota a tesit sa z toho, ze sme nasli jeden druheho- kolko ludi nema to stastie najst druhu polovicku pre cestu zivotom!- ...moj plan B by bol adopcia, ale chapem, ze to nie je pre kazdeho

@bridgetfidget
@magdus999
@juliana30
@simca06022011

Jéj, ďakujem všetkým za príspevky. Áno, máte pravdu, nie je to o tom, že nechcem deti. Veľmi ich chcem. Len z toho snaženia nechcem urobiť jediný zmysel a cieľ života.

Keď nad tým tak rozmýšľam, ľudia ktorých poznám čo ostali sami najviac ľutujú, že si niekoho nenašli - myslím manžela, manželku. A toto ja práveže mám. Mám super manžela, rozumieme si, mám prácu, ktorá ma baví a ktorú som vždy chcela robiť. Cez víkendy chodíme na prechádzky, túry, doma veľa čítame. Atď.
Čiže... v podstate môžeme kľudne žiť tak ako sme žili doteraz. Plus časom k tomu pridáme niečo nové keď sa nám staré záľuby zunujú.
Dúfam, že si tento optimizmus zapamätám a vydrží mi. Lebo viete ako to je, sú dobré a sú horšie obdobia.
Ešte raz vďaka všetkým

@erika04 to že nie každý môže, chce adoptovať dieťa, s tým súhlasím, ale nesúhlasím s tým, že ado dieťa nie je rovnaký dar ako dar bio

@tortelinka to som ani nepovedala, ani si to nemyslim

@erika04 znelo to tak z tvojho príspevku

@erika04 plan b by u mna bol adoptovat... aj ked si to tazko viem predstavit, ale tak neako som rozmyslala, kym boli moje deti v nedohladne...

fra veľmi dobrý názor 🙂) a rada len ono je to strašne ťažké práve vtedy keď niekto má v hlave len dieťa a celou svojou bytosťou po ňom túži, vtedy sa ťažko ajmyslí na iné veci nie to sa z nich ešte teší, ono na to človek príde až spätne

@erika04 ešte jednu vec Ti poviem... my sme boli s mm 10 rokov spolu a tiež sme si mysleli, že si vystačíme sami so záľubami a tak... ale potom proste prišiel ten okamih, kedy sme si povedali, že si nechceme vystačiť sami... tak sme šli do adopcie... takže zase neber ten plán B úplne vážne a na doživotie... lebo môže prísť plán C a bude všetko inak... 😀

Mam znamych, ktori nemohli mat deti. Jej manzel bol rezolutne proti adopcii a ona sa priklonila k jeho nazoru, ze ak nie vlastne, tak radsej ziadne. Teraz su to zreli ludia cez 50tku..uz hadam aj blizsie k 60. Pani som nedavno pocula s nostalgiou v hlase povedat, ze " preco som ja len bola taka zabednena a nedala sancu pri nich aspon jednemu dietatku, o kolko by bol moj zivot veselsi a naplnenejsi"..Jej manzel ma rakovinu a uz to vyzera na spadnutie..A to som pred par rokmi na vlastne usi pocula, ako sa smeju tym co deti mali, ze ako vydrzime pocuvat tie vreskoty..Teraz uz chapem, ze utesovali sami seba. Smutne, ale pravdive.. Ta zena sa uz teraz boji samoty.Rodicov davno nema a muz moze umriet kazdu chvilu. Cize ja som jednoznacne za variantu B a to adopciu. Pretoze DIETA JE DAR... a nie vlastne dieta je dar.. 😉

Adopcia. Ale podarilo sa IVF. Plan B pre mna neexistoval, neviem si predstavit zivot bez deti

Mnohe tu spominate plan B, ale adopcia je velmi narocny a zdlhavy proces a nie kazda splna podmienky na osvojenie dietatka.. to ja mam aj plan C🙂 mam bozie netere a super sestru. takze to je moj plan, ak by som ostala sama a vobec by som nelutovala to ako som zila 🙂 svoje,ci cudzie, to je jedno, ked clovek lubi 🙂

@erika04 umele oplodnenie vsetkeho typu a adopcia

Určite adopcia,prestať sa snažiť,dostať sa do pohody mysle a možno to príde aj samé.

@bambina78
Áno, predpokladá sa, že dieťa je najbližšia rodina a v starobe bude mať človek aspoň niekoho. A čo potom keď partner zomrie.... Ja to všetko chápem.
Ale v rámci práce chodím často aj do domova dôchodcov a vidím tam plno osamelých ľudí, ktorí majú vlastné deti a vnúčatá, a predsa sú sami. Deti ich prídu navštíviť na chvíľu raz za čas. A nedovolila by som si povedať, že to je o výchove, že tí starkí zle vychovali svoje deti. Proste sa to stalo.
Deti nás predsa zo samoty nevytrhnú, aj oni raz odídu. Môžeme si nahovárať čo chceme, ale sami sa rodíme, sami zomrieme...

@arabela283 hej, v tom s tebou súhlasím. Že človek môže ľúbiť nielen svoje deti a láska má mnoho podôb.
Takže ja plán C? 🙂 dobre vedieť.

@erika04 Pekne si to napisala... castokrat sa stava,ze clovek zrazu ostane sam... a nezda sa mi fer ziadat od svojich deti pozornost len kvoli tomu,ze clovek ostarne a je na vsetko sam... preto ja mam dohodu so svojou sestrou, ze ked budeme stare, budeme v domove dochodcov spolu 😀 nechcem tym spochybnit tuzbu buducich maminiek po dietatku, len nesuhlasim s tym, ze je potrebne mat deti, aby sme na starobu neboli sami, alebo si mysliet, ze len vdaka detickam mame plnohodnotny zivot...

@zuzana581 to nie je pravda, mnohe pocali az ked sa zmierili, ze deti nebudu

@erika04 v prvom rade máš manžela. budete žiť manželsky život, do ktoreho môžu vstupiť deti. deti nemaju byť zmyslom života.

@erika04 ja som ani vjednej vete nenapisala, ze len deti ta maju vytrhnut zo samoty a staroby.. spomenula som ako priklad pani, ktora mozno o chvilu ostane sama a lutuje, ze pride o svoju jedinu rodinu..manzela. Moj nazor k tejto teme bol taky, ze ja by som adoptovala. Ty si chcela pocut nazory inych. Niekomu stacia konicky, inemu by to nestacilo.. Mne napriklad nie. Kazdy sme iny. A spominat domov dochodcov, ako priklad, ze su stari ludia sami.. No.. je aj take percento starcekov...bohuzial. Ale velikanske percento je v kruhu rodiny, kde v laske preziju starobu s detmi..vnucencami,aj pravnucatami a ostatna rodina si nevie predstavit, ze by sa do DD dostali.. Ked je potrebna specialna starostlivost a rodina to nezvlada, to je samozrejme iny pripad. Urcite moze byt v DD s kamaratkou sranda. Ale ja by som radsej v starobe sedela pod stromom na svojom dvore a rapotala so susedami 😀 ..obrazne povedane..

@bambina78 Ja som bola na brigade v DD a vobec to tam nebolo take zle, mnohi ludia su tam spokojni, maju tam svoj program, chodia sa spolu najest, pomodlit, maju tam spolocensku miestnost, tam pozeraju telku, klebetia, hraju karty, pripada mi to tam veselsie ako sama doma. Este ked su manzelia dvaja spolu tak je to fajn, ale ked je stary clovek stale doma sam tak to nie je bohvieco. My so sestrou sme si povedali, ze ak budeme same tak pojdeme spolu do DD. 😀

Ja keby som nemala deti, pokracovala by som v takom zivote, aky som mala posledne roky. Vela som sa vzdelavala, cestovala, sportovala, chodila po kulturnych akciach, stretavala sa s ludmi, casto aj len tak lenosila, bola sama so sebou. Proste na vsetko bolo viac casu a nic nebolo treba planova 🙂
Bol stastny aj bez deti. S malym je zas stastny inym sposobom 🙂
Aj ked neviem, ake by to bolo, keby ma zozierala tuzba, kedze nam sa pomerne lahko podarilo. Neviem, ci by som sla na IVF, keby sa nam nedarilo, mozno aj nie.

@nini1010 no pre mna je velky rozdiel chciet dieta, ci chciet vlastne dieta. Vlastne dieta je nieco ako vysledok nasej lasky, kombinacia nasich genov, vidime v nom nas.

@erika04 ahoj. mňa tiež hneď napadla adopcia. zváž, či by si to zvládla, či nie si úplne proti, ako staré dieťatko a porozprávaj sa o tom s manželom. možno bude stačiť, keď sa takto zameriaš a prestaneš akoby tlačiť na pílu. premýšľaj a predstavuj si, že dieťatko už máš, bez toho akým spôsobom. premýšľaj ako by si o obliekala, vychovávala, čo by si s ním podnikala. a ja verím, že spôsob sa už sám nájde, ako k vám dieťatko príde. a máš pravdu, keď sa na to moc upínaš, tak je to niekedy viac na škodu ako k úžitku. tak sa neupínaj k tomu, že ako a kedy, ale čo potom. držím palčeky. 🙂

a kľudne si predstavuj aj plán C. ani to nie je na škodu. cestovanie, zážitky, študovanie, zabávanie, nejaké tvorenie, ručné práce, podnikanie. a možno práca s deťmi. škôlka, krúžky, alebo nejaká klubovňa pre mamičky s deťmi, programy pre deti. detí je na svete veľa a vždy sa nájde spôsob ako sa im venovať, aj keď ich priamo neporodíme. a možno si ťa nakoniec nejaké dieťatko nájde aj samo. nikdy nevieš. 😉

@erika04 ten plan B je skvely napad, vlastne presne tak sa mi podarilo prvykrat otehotniet 🙂 nedarilo sa nam vyse roka, bola som smutna, sklamana, plna zavisti a potom som si povedala, tak toto nie. Takymto stylom zostanem zatrpknuta a este aj vztah si znicim. Tak som sa sustredila na vsetko to, co ma naplnalo dovtedy, vsetky konicky, mali sme dve fretky, byvali sme u svokry a setrili peniazky. Tak som zacala snivat o stavani domu a o svorke fretiek a o vsetkych synovcoch a neteriach, ktore este sice neboli ale urcite mali pribudnut a o tom, co vsetko budeme s manzelom robit a kolko knih napisem a tak. Po tomto sebavedomeni som otehotnela priam svetelnou rychlostou. Raduj sa zo zivota, planuj aj drobnosti, najdi si zaujimavy konicek. 🙂
Dom sme sice este nepostavili, zatial byvame v dvojizbaku a knihu mam rozpisanu skoro tri roky, ale som nakstastnejsia na svete 🙂 a verim, ze s takymto postojom aj ty budes