Prečo chceme dieťa za každú cenu?

Ale ako vies, ze na to upinaju cely svoj zivot? Vidis im do srdca, do hlavy, do volneho casu? Sledovat taku teplotu, spravit ovulacny test, to nezaberie vela casu, analyzovat graf...IVF je uz o inom trosku.
Stale nerozumiem tej Tvojej potrebe analyzovat druhych ludi a preco robia to, co robia. Vsak toto je presne to, ze zi a nechaj zit. Kazdy z tych parov, z tych zien ma inu potrebu, inak preziva veci, to, ze Ty si nasla zmysel v sirsom ponati rodicovstva, nie kazdy to tak ma.
Ja teda neviem, mam len 4 vlastne deti a prisli relativne bez velkej snahy, takze to snazenie sa neviem tak plne pochopit, ale poznam 1 par a sli do IVF po rokoch neuspechu. Maju jedno vytuzene a ked sa nad tym tak zamyslim, asi by som tiez urobila vsetko, co sa dnes da, aby som mala vlastne. Neviem, je to pocit, ze chcem, aby po mne nieco hodnotne ostalo, aj po mojom muzovi, cast z nas, toto je moja motivacia, samozrejme, z casti. Som nadsena z tych nasich bio deti proste. Nie ze by cudzie neboli uzasne, ale je to proste ine. Mozno tam je ta tuzba a tu uzkost zazivaju tie zeny podla mna uplne legitimne. Nakoniec sa s nou musi kazdy sam vyrovnat a Ty si nasla zmysel aj v inom rozmere rodicovstva, materstva. Kazda ten zmysel najde, casom, bud tak, ze sa nakoniec podari alebo si osvoji ine, cudzie dieta, adoptuje si...Ale osobne poznam jednu zenu, ma davno dospele adoptovane deti, a je na ne hrda, su to uzasni ludia, ale stale, ked sa s nou tak uprimne bavim, tak ma nespracovanu bolest z toho, ze nemohla mat vlastne. Je to tuzba vydat nieco zo seba a scasti sa vidiet v tom dietati, je to v nas proste.
Takze ja by som nebola taka tvrda a snazila sa neposudzovat druhych podla seba, ale byt trochu viac empaticky, na zaciatok len pripustit, ze su ini ako ja...

A keď ty po niečom túžiš, nejdeš si za tým? Každý má svoj cieľ, inak by bol život len také bezduché tápanie. Či je to vzdelanie, kariéra, nová kabelka, chlap, vysnívaná destinácia…robíš všetko pre to, aby si to dosiahla. A že je hrozná doba? Ktorá bola lepšia? Deti prichádzali na svet aj v dobe vojen a hladomoru. Myslíš, že sa ľudia takto nad tým zamýšľali? Veď by sme vymreli za chvíľu. Nikdy nebude ideálna doba.

Toto sú také radoby filozofické úvahy o nesmrteľnosti chrusta. Rozmnožovaci pud je nám daný do vienka, vieme ho síce vedomím potlačiť alebo uspokojiť "náhradou", ale vyhlasovať alternatívy za tie lepšie riešenia je proste mimo. Keď potlačím prirodzene sklony na úkor náhrad, nežijem širokospektrálne, žijem umelo. Nie každá žena túži vychovávať dieťa s cudzími génmi. Prečo by nemala použiť dostupné spôsoby na donosenie vlastného? A áno, aj žena bez detí môže prežiť naplnený a dobrý život, nie každá žena túži byt matkou a nie každá by matkou mala byť. Lenže práve tie z poslednej kategórie sa stanú matkami úplne "prirodzene", vypnú mozog a idú na to... Či je to práve nasledovaniahodna strategia, si dovolím pochybovať..

K tejto téme odporúčam rozhovor s prof. Ostatníkovou

https://domov.sme.sk/c/3280736/daniela-ostatnik...

Autorka a čo to podľa teba znamená "za každú cenu"? Že niekto využije možnosti modernej medicíny? To predsa nie je za každú cenu...to je prirodzené. Alebo ak niekto podstúpi najnovšiu liečbu rakoviny, budeš za tiež škriabať za uchom a premýšľať prečo??

A inak ja mám skôr opačný pocit. Dnes je veľa žien, ktoré sa materstvu cielene a vedome vyhýbajú. A ani ako matka troch detí sa im paradoxne nedivím.

1. Kopec deti je neplánovaných
2. Mnohé ženy vidia v materstve zmysle života
3. Mnohé páry hľadajú naplnenie aj inde ako v materiálnych veciach a v kariére
4. Meranie, sledovanie tela a pod - normálna vec, nakoľko plodenie je založené na biologických procesoch.
5. Vzrastá percento neplodných párov, riešia to cez kliniky a tam je ten proces proste daný. Sledovanie, načasovanie, pohlavný styk, tabletky, injekcie.. Žijeme v dobe, keď umelé oplodnenie je úplne normálne. Kopec žien má zamrazené vajíčka z rôznych dôvodov.
6. Aj bezdetný pár môže mať naplnený život. Prečo nie? Však sú mnohí úspešní ľudia, ktorí niečo vybudovali a deti nemali. Osobne však poznám kopec ľudí, ktorí celý život ľutovali, že deti nemali (dobrovoľne) alebo ostali len pri jednom.

Ja mam dieta z IVF. Ano,aby som sa stala matkou,bola som ochotna spravit cokolvek,nezamyslala som sa nad tym,ze by som deti nemala alebo adoptovala. Ad jedna vec,adopcia vobec nie je jednoduchy proces a ad 2,to ake je byt matkou pochopia len matky,aby som ju ochranila,spravila by som cokolvek,odrezala si kludne aj ruky a nohy,je to nekonecna laska,k nevlastnemu dietatu nikdy nebudes mat takyto vztah…ak sa niekto rozhodne nemat deti alebo si ich adoptovat,je to kazdeho volba a rozhodnutie ale taktiez je niekoho volba chciet mat vlastne deti aj ked sa nedari

Autorka je to tak ako si mi odpisala😊 , vidno ze si aj velmi citliva zena a kedze mas 3 deticky vies o com hovoris. Podla mna chces akoby podporit aj zeny ktorym sa nedari otehotniet nasmerovat na adopciu co je krasne.

Sami s manzelom takto rozmyslame do buducna o adopcii. Kedze niekedy mame pracovne moznost byt v spolocnosti deti z detskych domovov, musim povedat , ze hlavne tie z romskej komunity su od narodenia zial tazko postihnute ☹ ked vidim babatko ktore nevidi , alebo na malo percent pripadne na ine choroby je mi tazko a do placu - hned si ho beriem na ruky s laskou a zaroven dakujem Bohu za mojho syna … nevinne dieta a deti ktore si to nezasluzia😭… ale samozrejme su aj uplne zdrave a velmi mudre a sikovne🙂!

Ale poznam aj ludi ako pises a asi viem co tym chces povedat , ze dieta neberu ako dar alebo nejaku vzacnost , hlboku cistu dusu - ale napriklad - konci mi rodicak potiahnem si este 3 roky doma podme rychlo otehotniet… verim ze tie deticky lubia ale zamer je iny ako ta hlboka podstata tuzenia po babatku a jeho vibracii.

Pred tehotenstvom som strasne makala na sebe duchovne , vysielala som signaly dusicke ktora si ma vyberie za mamu ze uz teraz ju milujem a cakam ju❤️🙏🏻 a dosla moja ziva laska do 4 mesiacov. Ten moj chlapec ma skoro 3 roky ale tak ako on ma vnima , pochvali , vypusinkuje to je extrem. Vsimne si na mne hocijaky detail novy - saty , doplnky, topanky , manikura , pedikura proste hned. Akoze viem ze priklady povrchne ale je to strasne mile ked si maly chlapcek hned vsimne mama nove nechty - pekneee ! 😂 alebo saty😂🙏🏻❤️
Vnimame sa hlboko aj s manzelom to ma rovnake.❤️❤️❤️

Ja to vidím takto...Veľa žien chce dieťa preto, že chcú komplentnú rodinu...ALE!!! Potom je tu tisíc príspevkov o tom, že chceli sme dieťa...bolo plánované a vytúžené...ALE muž začal naháňať ku*vy na sociálnych sieťach...začal spávať s kolegyňou...nevšíma si ma....chodí neskoro z práce....vymýšľa si výhovorky, len ako s tým dieťaťom nebyť! Prečo asi? Chlapi chcú mať pokoj...ticho...usmievavú ženu...ALE nechcú mať doma krik...rev...nervóznu ženu, tak "odlietajú" tam, kde ten kľud je. Je len veľmi málo mužov, ktorí sú schopní a ochotní s tým dieťaťom byť a starať sa o neho. A keď každá druhá na MK napíše, že jej muž je dokonalý...navarí...operie...dieťa okúpe...nakúpi...ožehlí...hrá sa s ním....v noci vstáva každú pol hodinu (a ráno ide o piatej do roboty), tak sú to klamstvá ako mraky🙈 Veď všetci vieme, že tieto anonymné siete znesú toho fakt veľa😝 Takže neverte všetkým sra*kám, čo sa tu píšu🙈 Sen o dokonalej rodine s dieťaťom je zrazu v riti😢

Prosim ta ty pises, akoby bolo sk nejak katastrofalne preludnene... Husakovych 100 000 uz nedame nikdy, lebo mame zeny su slepacim mozockom ako ty, co sa cuduju, preco su na Zemi ludia... A aj tak nas uz prevalcovali opiciaci

https://www.facebook.com/share/v/1B9BySmwgT/

Ty sa morálne staviaš nad ženy, ktoré chcú zažiť tehotenstvo a pôrod vlastného dieťaťa. Prečo a prečo? Chceš čítať, že Ty si tá šľachetná čo dala domov osvojenému a tí druhí si plnia len svoje, podľa Teba asi "sebecké" túžby. Ja som matkou viacerých detí a som šťastná za skúsenosti, prežitia tehotenstiev a aj pôrodov. A keby mi tu niekto nechal Mojžiša v košíku, tak si ho osvojím. Ale cielene by som nemala odvahu na adopciu hlavne zo zdrav.dôvodov. Nemám všetky deti.úplne zdravé, riešime veci a život za pochodu. Je skvelé, že si dala domov viacerým deťom, ale zbytočne tu filozofuješ, túžba po biologickom rodičovstve je úplne normálna .

@lia2929 Áno, presne tak to bolo. Roky som nevedela prirodzene počať dieťa. Ale netlačila som na to, nezúfala som, neupínala som sa na to. Ak niečo nejde, nedá sa to vynútiť silou alebo slzami. S manželom sme sa rozhodli otvoriť srdce deťom, ktoré potrebovali domov, podotýkam nie z ľútosti, ale z presvedčenia, že je to správne. Prijali sme chlapca a dievčatko, celý ten proces bol náročný, ale vedeli sme, prečo to robíme. Dali sme šancu tým, ktorí ju nedostali. A potom, keď to už vôbec nebolo v našich plánoch, prišiel zázrak. Narodil sa náš syn. Ako odpoveď. Ako dôkaz, že život si ide svojím tempom, nie naším plánom.

Napíšem len jedno. Ženy, ktoré chcú byť matkami a urobia preto všetko čo môžu, nie sú o nič horšie ako ty. A ty zas nie si o nič lepšia ako tie ženy, aj keď si si osvojila cudzie deti. Lebo z príspevku mám pocit, že ty to ale tak vnímaš.

Keď tie ženy robia všetko,aby to dieťatko mali...asi to tak cítia.
Prečo by IBA kvôli nejakému sociálnemu statusu dieťa chceli a obetovali toľko,to nedáva celkom zmysel.
Zrejme ty dieťa mať nemôžeš,nechceš,bojíš sa....aj to je relevantný dôvod. Ale to ešte neznamená,že ženy,vo robia pre dieťa maximum sú zle,premotivivany a neviem ešte aké...rovnako ako ty nie si zla,či menejcenna žena,keď to dieťa nemáš.
Asi to viac rezonuje,keď žena deti nemá.....ale neverím,že to ľudia špeciálne riešia. Jedine....ak sa ťa žena veľmi spoločenský vyhraňuje,či zbytočne filozofický zamýšľa a komentuje ostatné ženy,prečo sú matky,atd,atď.

Teraz čítam posl.orispevok,že ste si osvojili detičky+máte "svoje".
Možno práve toto bola tá vaša cesta. My máme dve a veľmi sme zvažovali adopciu tretieho, bohužiaľ,prišli isté problémy a museli sme to stopnúť.
Ale asi aj ty si cítila potrebu mať deti....a tiež si si prešla cestou,dlhou....aj niečo urobila navyše,neostala iba s pocitom túžby,keďže ste si osvojili detičky z domova. Takže vieš si na svoje otázky odpovedať aj sama......prečo to teda my ženy robíme?

@huxy Nerozumiem tej obrovskej túžbe za každú cenu počať dieťa. Keď to nejde prirodzene, prečo sa ženy tak veľmi trápia, akoby bol koniec sveta? Naozaj má byť materstvo jedinou mierou našej hodnoty? Naozaj sme menejcenné, ak neporodíme?

Mňa si deti našli. Nebola za tým kalkulácia, nešla som po tom cielene. Boli to náhody, ktoré ma zasiahli do srdca. Jedno dieťa som porodila, iné som prijala. Ale ani jedno z nich nebolo splnením plánu neboli projektom. Boli darom.

Žena je celá bytosť aj bez toho, aby bola matkou. Dieťa nie je jediný dôkaz lásky ani zmyslu života.

A tak sa pýtam – nemali by sme učiť ženy prijímať seba také, aké sú, namiesto toho, aby sa celý život sústredili na to, čo im chýba? Lebo niekedy práve vtedy, keď prestaneme tlačiť, príde to najcennejšie. Alebo možno niečo úplne iné – a aj to môže byť krásne.

Ale to je uplne v poriadku a tak isto to pisem, ze kazdy si najde svoju cestu, ale nie kazdy tuzi vychovavat cudzie dieta.
Je mi naozaj luto kazdeho opusteneho cloviecika, ja som ten typ, ze by som aj cudzieho novorodenca kludne nakojila, a inak si to uvedomujem, ze som ten tazko biologicky typ. Ked sme teraz chore s dcerkou, a vidim, ako tuzi byt so mnou a pri mne spinkat, aka je stastna, je mi az do placu z tej lasky. Ale zaroven viem, ze by som nemala asi cielene gule ist do adopcie.
Poznam aj par, ktory naozaj deti nemohol mat, manzel tej zeny ma tazku diagnozu, ktora zahrna aj neplodnost, su veriaci, no a adoptovali si 2 deticky a nakoniec ho kopla do...ostal rozvedeny, sam. Ale ked vidim, ako miluje tie deti a nechape, kde sa stala chyba...no musela by si ju poznat. On je veriaci a IVF by u nich ani neslo a ani by ho nechcel. Ja som veriaca a do IVF by som asi isla, ak by tam bola nejaka aspon minimalna sanca. To som ja.
Ale teraz Ti poviem nieco, co Ta mozno zaujme.
Bavime sa tu vacsinou zeny, ktore deti mat nemohli a isli by az cez mrtvoly. Ako tvrdis a ze by mali poznat sirsi rozmer materstva. No a potom sme tu my, zeby, co maju 3-4-7 deti, nechali tomu priestor, a deti nechali do svojho zivota prist. Ani jedno dieta nemame planovane v zmysle, ze podme na to a silou mocou. Podla lekarov som prirodzene mala mat dieta len velmi tazko. A prve prislo po pol roku nechraneneho sexu. Druhe pocas dojcenia, ked mal syn rok, som otehotnela. A potom sme tretie aj chceli, aj nechceli uz, rozhodovali sme sa, ci este, ci uz mat "pokoj" s vacsimi detmi. A prisiel covid a nechali sme to na Boha a sup, podarilo sa nam tretie a vzali sme to, ze tak to malo byt. Dcerka potom strasne chcela este sestricku a o 2 roky na to, som otehotnela znovu a ta vymodlena sestricka prisla. Tiez sme dokaz, ze "zivot ide svojim tempom, nie nasim planom". A coho sa dockam? Vacsinou ludia bud nekomentuju alebo si pomyslia svoje, alebo mam aj pozitivne reakcie, ked poviem, ze mame 4 deti. Ale aj takeho komentara opovrhujucim tonom, ci to nie je prilis vela, tych deti, ci nam to bolo treba...Tak to je zas taky dvojity meter. Asi som menej hodnotny clovek podla tejto logiky, lebo keby som mala 2 osvojene a 2 svoje, kazdy by chvalil, ake to je super. Ale ked mame 4 vlastne, tak uz je to prilis...🙄. Ale kazdy sme iny, kazdy ma tu svoju cestu a zivot naozaj nejde podla nasich planov niekedy. Takze ja si nemyslim, ze je nieco zle na tom, ze zena tuzi po vlastnom dietati a vyuzije aj modernu medicinu na to, aby sa podarilo. Niekedy sa bohuzial ani tak nepodari. Mnohe veci nemame vo svojich rukach. A predsa tu tuzbu nebudem odsudzovat. Nakoniec je vsetko tak, ako ma byt...

Ale ty tomu nemusíš rozumieť. Ani ja nerozumiem všetkému. Ale nebudem sa nad tým pozastavovať. Počula si už o tom, že deti sú pre niekoho zmyslom života? Alebo že až vtedy je pre nich rodina úplná? Jednoducho nemáš právo ich súdiť. A nevidím dôvod to riešiť.

Cestu,ktoru si si zvolila bola pre teba ta spravna,no preco by mala byt aj pre inu zenu?ja by som napriklad nikdy nesla tvojou cestou,preco? Lebo to tak necitim

@huxy Možno by si ale predsa len mohla skúsiť pochopiť, že nie všetky otázky sú útok. Niektoré vychádzajú z túžby porozumieť – aj tomu, čo sa dnes berie ako samozrejmé, až sväté. Pýtať sa neznamená súdiť. Ale ak ťa samotná otázka vyrušuje, možno niečo v tebe zarezonovalo. A to nie je o mne. To je o tebe. Nie, deti nie sú povinnosťou. Ani vstupenkou k úplnosti. Pre niekoho sú zmyslom života – a pre iného zase nie sú. A aj to je v poriadku. Len ten, kto túži po dieťati, by mal vedieť, že nejde o projekt, ktorý musí vyjsť za každú cenu. Lebo nie každé volanie po dieťati vychádza z lásky. Niekedy je to len strach z vlastnej prázdnoty. A to by sme už riešiť mali. Lebo dieťa si nezaslúži prísť na svet preto, aby niekomu zalepilo dieru v duši.

Smiešne, ako sa to teraz snažíš otočiť proti mne. Vo mne nič nerezonuje. Akurát ma vytáčajú ženy, ktoré sú presvedčené, že len ich názor a postoj je ten správny. A som dosť empatická, aby som dokázala pochopiť ženu, ak túži po vlastnom dieťati.
A inak z tvojich príspevkov mám trošku pocit,ako by ich ani nepísala živá žena 🤷🏼‍♀️

Ale Ty sa stale tocis v jednom kruhu, akoze "za kazdu cenu"? A Ty preco si za kazdu cenu chcela DIETA, je jedno, akym sposobom? Preco si sla do adopcie? Preco si to silou mocou chcela, mat dieta. Ked to neslo prirodzene, otehotniet, preco si to nenechala tak a naco si obetovala usilie na tu adopciu? Ved nemusi kazda zena byt matkou. Mohla si si najst iny zmysel zivota ako deti. Akoze uz ma trochu vytacas s tym odsudzovanim tej tuzby zazit tehotenstvo, ten pocit, mat vlastne dieta. Co je na tom zle alebo ine, ako to, co si citila Ty? Chapes uz ten rozdiel? Vobec tam nie je rozdiel v tej tuzbe. Odpovedaj si sama na svoju otazku, PRECO SI TY konkretne chcela dieta. Ved neprisiel niekto, nezaklopal Ti na dvere, ze na, tu mas, darujem ti dieta. Chapes? Tiez si musela urobit iste kroky a obety, aby si to darovane dieta dostala do svojej starostlivosti. V tom nie je v principe ziadny rozdiel, len k dietatu prides inym sposobom.
Pre nas su nase deti tiez darom, ani jedno neprislo ako naplanovane nami, stale hovorime s manzelom, ze nam sa deti len tak prihodili a nechali sme ten dar do nasho zivota prist. V com je to ine, v com si ty lepsia napriklad v porovnani so mnou? Stale tam z Teba citit, ze kus pohrdas zenami, co nechcu alebo nemaju predpoklady na adopciu. Sorry, ale tak mi to pride.

Možno je to práve o Tebe a v Tebe niečo rezonuje, keď čítaš napr. o ivf... Potrebuješ počuť, že je super, že si na to netlačila? Potrebuješ sa utvrdiť v tom, že si nemala tlačiť, aj keď by to možno vyšlo?
A to píšem ako človek, ktorý to nikdy nemusel riešiť cez ivf ale možno by som do toho šla, ale svojím spôsobom aby som nemala niektoré etické dilemy.

Tak teraz, @autorka, skus pochopit aj Ty, tento moj posledny komentar, ze tie otazky na Teba, tiez nemyslim ako utok. Naozaj ma zaujima, v com je rozdiel, ta Tvoja tuzba a tuzba inych zien po vlastnom dietati. V com konkretne je to ine?

Ja som raz čítala jednu knihu,volala sa "Kým nás dieťa nerozdelí" a tam sa presne písalo o páre, ktorý nemohol mať deti. A úprimne,možno to bolo len tak podané autorom,ale prišla mi tá žena fakt posadnutá dieťaťom. Šla az "cez mŕtvoly", nevidela nič iné,len dieťa. A končilo to tak,že otehotnela s úplne iným chlapom. Proste muža (ktorého vraj veľmi veľmi milovala) oklamala a dieťa si "zaobstarala "s iným.
To už mi fakt prišlo cez čiaru.
Chápem,že ženy aj muži chcú mať deti, ale aj v tom by už mali byť isté hranice,nie "idem aj cez mŕtvoly"

@huxy keď nie sú argumenty, príde na rad "zrkadlo" a "rezonovanie".

Ja len tak na okraj, 1.dieťa som nechcela, teda hlavne byť s jeho otcom, mala som 21, keď som neplánovane otehotnela. A druhé som chcela len preto, lebo som bola neskutočne zamilovaná a nechcela som dieťa ako také, ale s tým konkrétnym mužom. Takže ja vnímam deti skôr ako vyvrcholenie partnerstva.

Napíšem to racionálne a bez sentimentu. Pre mňa a väčšinu našich známych sa potreba vlastného dieťaťa odvíja od toho, že celý život pracujeme, niečo budujeme a chceme majetok zachovať vlastnej krvi. Nie niekomu cudziemu. Chceme vychovať pokračovateľa svojho rodu a dediča a príde mi to logické. Navyše, pri vlastných deťoch vieme, aké povahy, akých ľudí asi môžeme očakávať. Zato pri ponuke z detského domova nemám žiadnu záruku, že z toho dieťaťa vyrastie inteligentný a schopný človek. Možno v minulosti, po vojne sa dalo adoptovať zdravé, pekné, šikovné dieťa, ktoré malo akurát tú smolu, že prišlo o rodičov, ale dnes sú v ponuke prevažne rómovia, postihnuté deti alebo dokonca kombinácia oboch, teda nič, po čom by človek túžil. Na adopciu nejdu deti zdravých bielych, VŠ vzdelaných ľudí, naopak, sú to potomkovia odpadu spoločnosti - alkoholikov, fetákov, neschopných ľudí, ktorí žijú a množia sa ako zvieratá, nedokážu sa o seba postarať a tie deti majú ich genetickú výbavu. Naši známi sa z tohoto dôvodu o dieťa snažili s pomocou lekárov roky, stálo ich to veľa peňazí aj síl, ale stalo im to zato, lebo dnes vlastné dieťa majú. Plne ich chápem, v ich situácii by som robila to isté. Proste, nie je dieťa ako dieťa a keď chcem vlastné dieťa, tak pre to urobím všetko, čo je v rámci medicíny možné.