Snaha o deti a postoj k tomu
Chcem sa iba vyrozpravat/poradit. Mam 30r. a diagnozu s ktorou je tazke otehotniet. S manzelom sme spolu 4r. Snazili sme sa o dieta 2r. nasledne som sla k specialistovi ktory ma zoperoval a odstranil zrasty, po 3 mes od operacie som otehotnela, videla som svetlo na konci tunela, nasledne mi zistili MA, nasledovala kyretaz. Potrebovala som cas na zotavenie, po 10mes sme sa znova zacali snazit o dieta, zatial po par mesiacoch bez uspechu. Zacinam byt skepticka, trapi ma to najma kvoli nemu. Je to velmi dobry clovek, velmi ma lubi a aj mi vravi ze si ma nebral kvoli dietatu ale kvoli tomu ze ma lubi. Ja by som mu ten pocit byt otcom velmi dopriala.Nie je to uplny taky tatkovsky typ, nema vela skusenosti s detmi a starostlivostou o nich ale viem ze by bol dobry otec ktory by vstepil tie spravne hodnoty. Bojim sa vsak ze pride cas ked mi to bude vycitaj, aj ked nepriamo (povedal ze nie ze je to hlupost, ale nikdy nevies). Ja som bola obklopena detmi od malicka, mam starsich surodencov, ktori mali deti v case ked ja sama som bola dietatom, casto som sa o nich starala, takze nejaky cas s detmi som si uzila aj ked nie so svojimi.Dalsi problem je v mojej rodine, ta je velmi rodinne zalozena a viac menej som u nich ako bezdetna zena uz odpisana, neskutocne ma to zoziera a stale bojujem s pocitom ze nesplnam normy spolocnosti v ktorej zijem.Neviem co mam robit ( viem ze s tym moc nenarobim kedze mam diagnozu ktoru mam) ale trapi ma to denno denne. Stale citim tlak splnania tych noriem ktore odo mna ocakava okolie. A desim sa toho ze budem lutovat na starobu ze som neurobila maximum pre to aby sme mali deti, aktualne sa s tym viem zmierit a ako tak akceptovat aj ked materinsky pud stale citim. Citim ze tento problem ma obera o vsetku energiu ktoru ako mlady clovek mam. Adopciu sme obaja odmietli a umele oplodnenie este nemame spolu vydiskutovane (aj ked manzel aj ja sa dost obavame dalsieho sklamania v podobe MA). Da sa zmierit s tym ze proste deti mat nebudeme? Je mozne ze ak clovek teraz nema deti v buducnosti to bude lutovat ze sa nesnazil viac?
@anjelicek26 úplne s Tebou súhlasím 💗
Aku máš diagnózu endometriozu?
Už ideš premýšľaním príliš dopredu...nečakala by som ani chvíľu a išla do centra a poradila sa.Tam vás aspoň poriadne vyšetria obidvoch a ste o krok bližšie.Mas minimálne 13 r pred sebou kedy môžeš byť mamou.Naco sa teraz utápať, že čo, ak raz nebudeš mať deti ved ste ešte nič nevyskúšali🙂
A akú máš diagnózu, možno by sme to vedeli poradiť, je tu asi milión báb, čo malo problémy od výmyslu sveta a predaa. Ty máš okrem laparo aké vyšetrenia? Manžel má za sebou aké vyšetrenia? Doktor čo hovorí? Nie je šanca? V CAR ste už boli?
Strašne málinko si napísala.
Čo ti zistili endometriozu? Mne tiež. 2 roky skúšame sni tuk. Najprv sme mali ale otrasný spermiogram ktorý sme dávali dokopy rok a pól. Teraz sme konence dosiahli normospermiu. Hneď po svadbe ideme na ivf. Sup sup vydiskutovať tieto témy, prestať rozmýšľať čo keby ak a obehat všetky vysetrnenia. Ak pôjdete do car neznamena to hneď automaticky ivf. Môžete ísť postupne, plánovaný styk, iui.. ak by to nijak raz nešlo a muž ma dobre spermie vieš ísť aj do darovaného vajíčka. Myslím že v dnešnej dobe je veľmi veľa možnosti. Máš plus že si to nezačala rieist ako 35 ročná a viac. Bude dobre uvidíš 🍀
Nerieš ostatných. V mojom okolí veľa ľudí nemá detí a žijú naplnené a šťastne životy.
K tej starobe..mam kamaráta už v dôchodkovom veku a ten veľmi ľutuje,že si dieťa neadoptovali kým mali na to so ženou vek.Prial by si vnúčatá teraz mat,majú v rodine deti aj sa im venujú,ale ze " svoje" by bolo svoje.
ja svoje dieťa mám. môj partner nie a spolu sa nám to nepodarilo. tiež ma niekedy chytá smútok z toho, že lmu nebolo dopriate, lebo je veľmi dobrý človek.
a že možno s inou ženou by sa mu to podarilo. tak, ale nechce ma vymeniť.
povedal, že sa nad tým nezamýšľa, lebo by sa zbláznil.
Treba skúsiť umelé oplodnenie ak sa inak nedá... ja mam dieťa cez ivf... ale upozorňujem ta že ani tak to nieje jednoduché a nevyšlo to na prvý,druhý ani tretí krát ale nakoniec to vyšlo...stalo to kopec času ,nervov a peňazí ale som šťastná ako blcha,že nám robí takú radosť 🥰
Príliš skoro všetko odmietaš. Možno časom,keď sa budete snažiť dlhšie a nebude sa dariť pôjdete aj cestou CAR. Aj my sme si tým prešli. Ale iba v krátkosti napíšem. Umelým oplodnením sa mi otehotniet nepodarilo,boli sme 3x. Adopciu sme odmietali a hádaj co? Teraz máme doma 3r fešáka (z adopcie). Na niektoré rozhodnutia musí človek dospieť, poriadne si premyslieť a možno si prejsť tŕnistou cestou....
Ahoj, v mnohom ti rozumiem, moj muz je tiez fajn chlap a s plodnostou je problem na mojej strane. Nasi aj svokrovci dlho cakali na prve vnucata, nasi maju dve a svokrovci jedno.takze aj to ma mrzelo, ale tak sa nad tym uvazovat neda a nesmie. Sme manzelia siesty rok a pred viac ako 2 rokmi sme sa pustili do procesu adopcie. (Skoda,ze nie skor 🙂)
Zivot je taaak nespravodlivy. Ja som dnes zaskakovala v gyn.ambulancii za kolegynu a mala som pacientku, ktora do svojich 29 rokov stihla 3xporodit a 8xinterupciu 🙄 Strasne. Vam drzim palce,nech to klapne. 🍀
Po dvoch rokoch by som sla smer poriadne CAR, zainvestovala a vybrala najkvalitnejsie embrya a dala ich vlozit. Zbytocne nad tym spekulujete, zbytocne cakate a predovsetkym - uplne zbytocne sa trapite. Teba to zoziera, teba to trapi, nicis si milujuci vztah. Na zmierovanie je prilis skoro, ste len na zaciatku cesty. Lekari vedia dnes velmi pomoct. Sklamaniu MA sa vyhnut neda, bohuzial, ale v CAR spravia podstatne viac vysetreni ako ti spravi normalny gynekolog (mne zistili mutaciu zrazanlivosti krvi, to je aj pravdepodobne pricina, preco nasmu babu v 14.tyzdni zastalo srdiecko), to sa "nabuduce" uz nestane, dostanem injekcie.. hlavu hore, to svetlo na konci tunela tam je, len tou cestou treba ist.