Túžba verzus rozum a rozhodovanie o 3. dieťati
Ahojte zienky. Veľmi túžim po 3 bábätku. Mám doma dvoch chlapcov 3,5 ročného a 22 mesačného. Manžel najpr nechcel o 3 dieťati ani počuť a teraz mi povedal že dobre ale teraz. Ja som chcela neskôr keď budú chlapci väčší. Pre nás by to samozrejme znamenalo že musíme kúpiť väčšie auto (7 miestne). A čo sa týka mna tak opäť byt doma a zrieknuť sa takmer všetkého. Opäť by sme boli pripútaný doma minimálne na rok kým by som kojila. Teraz ideme s mužom spolu po 5 rokoch na ples a dokonca sme boli minuly víkend spolu v meste. Bolo to super neskutočný relax. Chcem sa spýtať či niektorá z vás mala podobne pocity a tiež sa to v nej tak bilo. Túžba a rozum že opäť nebudete moc ísť s mužom len vo dvojici?
Podobným som si prechádzala aj ja. Cely život som bola nastavená na dve deti a zrazu prišla túžba mať ďalšie dieťatko. Bola podporená aj tým, že moje dve veľmi dobré kamošky akurát tehulkovali (čakali tretie). Tak sa to u nás s manželom striedalo, povedali sme si, že ideme do toho, dva mesiace sa “snažili”, potom si povedali že už asi nie a dávali si pozor. Potom zas, keď sme sa pozreli na naše deti, sme si povedali, že keď sa nám tie dve tak podarili, bolo by škoda aby sme si neurobili ešte tretie. Potom zas, že už vieme ísť na cyklotúru, lyžovačku atd., s babom by sa nedalo a to celé dookola. Na deti sme bolo sami, manžel veľa pracoval, starí rodičia na opačnom konci Slovenska. Povedali sme si, že keď to príde tak to príde, riešili sme iba plodné a neplodné dni, antiku som nebrala. No a prišlo to. A akurát v čase, keď sme mali úplne iné starosti. Manželovi náhle zomrel ocko, chcel sa sťahovať, meniť prácu, ja som chcela ostať, mala som fajn prácu, kamošky, koníčky. Doma boli boje, manželská kríza. Nakoniec ma manžel presvedčil. Bolo to v júli, starší syn mal v septembri nastúpiť do školy, tak sme sa so všetkým museli poponáhlať, nechceli sme ho dávať do školy v Rakúsku a potom do ďalšieho ročníka na Slovensku. No bol to záhul, čo ti poviem, nájsť podnájom, pozemok, vybaviť hypotéku, riešiť školu, škôlku, gynekológa, projekt domu a všetko okolo toho, navyše na začiatku tehotenstva, keď som bola taká unavená že som nevládala ani stáť na nohách. V deviatom mesiaci som ešte vyberala obkladačky a iné do domu, z pôrodnice riešila kam ma vodár natiahnuť trúbky atd. Ale čo som tým vlastne chcela? Bolo to extra náročné obdobie, ale som naozaj rada, že to tretie dieťatko máme. Keď vidím ako ju dvaja starší (8 a 5 rokov) ľúbia, ako sa z nej tešia, ako nám každý deň obohatí. Je úžasná a každý deň sme z nej všetci namäkko. Naše deti nám síce zmenili štýl života, ale napriek tomu sme nikdy nesedeli doma, nepovažovali ich za guľu na nohe. Áno, s troma je to ťažšie, ale dá sa. Navyše mame teraz nablízku starých rodičov, ktorí sa starším dvom radi povenujú a my ideme niekam len s bábätkom. Momentálne sa veľa naších výjazdov končí v Hornbachu, ale určite by sme si vedeli vyraziť aj do kina alebo na večeru. Malá už nie je len dojčená, verím, že by to s ňou starkí zvládli. Zatiaľ nám ale stačí večer pri dobrom filme. Celé je to o tom ako to vy cítite. Niekto nevie zvládnuť jedno dieťa a berie ho ako prekážku, niekto si to vie užiť aj s troma 😉.
@tinka1003 ja viem že by nám život obohatilo no chcem si aj užiť svojho muža. Ja večer zaspim s deťmi keďže dosť neskoro zaspávajú. A mali sme aj veľa kríz kvôli tomu. Ja po 3 bábätku veľmi túžim odkedy sa mi narodil druhý synček a všade vravím že kebyže mám každé dieťa take ako mám mladšieho tak ich mám aj 10😂. On bol ukážkové babo. Nakojila prevalila a spinká. Spával sám v postieľke. Žiadne hojdania, nosenie alebo čokoľvek. Vedel aj sám zaspať. V kočíku tiež spinkal keď bol kočík “odparkovany”, v nosiči bol tiež spokojný. Neskutočne som si to s ním užívala. No starší pravý opak. Teraz s ním mame trosku problémy na podozrenie buď na oneskorený vývoj, NKS alebo PAS. A teraz je extrémne náročné s nimi. Jeden obdobie vzdoru a druhý sa učí chápať čo mu hovorím a čo od neho chcem. Skolka tiež problém. Takze niekedy celé zle.
Mam dceru zdravu 10r syna kt bol cele tehu bez naznakov postihnutia a narodil sa s najtahsim stupnom raztepu chrbta nastastie sme mali stastie v nestasti a dnes je na par drobnych problemov uplne zdravy a vtedy s si povedala uz ziadne deti nikdy ked mal 4 nastupila som do.prace stahovali sme sa vsetko super naraz dosla tuzba po tretom po synovy som sa bala ale sla som do toho manzel nebol az tak nadseny ale.ked zena chce....nerobila som ani ziadne 3d utz nechcela som naco a dnes mam 19m krasnu dceru a maju medzi sebou deti.uzasne puto je pravda ze sa nam moc nikam.nechce ale popravde starsie uz chcu byt doma a vsade zvacsa chodi snami iba mala 🙂 za mna naj rozhodntie a to manzel uz ma 44r🙂
@nika898 áno, súhlasím, že veľa závisí od bábätka. Môže byť náročnejšie, ale zas môže byť rovnako pokojné ako tvoj druhý synček, to dopredu nevie nik. Ak cítiš, že by si to teraz nedala, tak to odlož, o pol roka, o rok, moje byť situácia iná. Si mladá, deti sú malé, uvidíš, či v tebe túžba bude vyzrievať, alebo sa utlmí. Malý vekový rozdiel u detí je super, vyhrajú sa spolu, ale teraz vidím, že aj väčší ma niečo do seba.
Ja osobne som 3tie dieta a mam dvoch bratov. Moja mama takisto a vzdy som si hovorila, ze je sice 3tia, ale najsikovnejsia a najsilnejsia osoba, kt. poznam, samozrejme s chybami, ale to mame kazdy. Takze tuzba po 3tom babatku je u mna silna, no po mnohych rozhovoroch s manzelom a uvahach, ma zatial presvedcil jeho argument, ze uz niesme najmladsi a ma strach o mna, teda, ze by kvoli tehu a moznym komplikacia o nas prisiel...no clovek mieni a velakrat zivot zmeni, tak aj takyto argument, ze ,,vek,, a zdravie buducej mamicky netreba brat ako samozrejmost. Ak sa rozhodnut, tak naozaj to brat zodpovedne to tehu a mysliet aj na ostatne dve deticky,
@nika898 ja som za viac detí určite, je to super z viacerých hľadísk, my sme mali s mužom tretie, keď prvé malo 18 a druhé 12🙂..tiež som ešte zatúžila a to som mala 38 a manžel 53..môj muž mi v tomto vždy ochotne vyhovel a spravil by to aj teraz vo vysokom veku😀..čo sa týka tehotenstva a pôrodu super..to nie je problém, ak si zdravá a v kondícii.. tiež sa to vo mne trochu bilo, že čo teraz..ale veľa robí aký systém si zavedieš..my od narodenia nemáme nejaké problémy..malá spala v postieľke, celú noc.. naučili sme ju zásadne samú zaspávať.. preto večer fungujeme už ako pár, pri filme, vínku, príp. sa rozprávame s tými staršími..ja som si materskú po rokoch veĺmi užila, všetko bolo také iné, nové, viac možnstí ako predtým pred rokmi, všetko sme s malou pobehali, akcie, výlety, podujatia, kútiky.. s mužom chodíme na plesy, s priateľmi večer von, postrážia staršie deti, babka, dcéra nevyžaduje moju 100% prítomnosť..už chodí do škôlky (3 roky), všetko o.k., je samostatná, šikovná, ja chodím do práce..skrátka všetko sa dá usporiadať, len treba chcieť..niekedy majú s jedným dietaťom tisíc krát viac "starostí" ako so 4... ja som nikdy nezabudla ani po pôrodoch, že som manželka, dcéra, priateľka a pod. a to som deti aj odkojila a bola s nimi 3 roky doma..😉 ale na Tvojom mieste by som pár rokov počkala, kým nebudú starší samostatnejší, je to lepšie podľa mňa..rozhodnutie príde spontánne a bude to tak dobre, tieto veci netreba siliť..🙂
Mame 3 deti.... Každé po 3rokoch,klasicke 5miestne auto-zmestime sa všetci aj s veľkým psom... 🙂 a áno... Dieťa je do istej miery obmedzenie, kým je moc malé, má určitý režim-aspoň naša najmladšia bola extrémne náročné bábo..... No neľutujem, deti rýchlo rastu a konečne mám pocit, že sme všetci, uplne sa mi "vypla" túžba po bábätku, keď nejaké vidím... - nezaujíma ma 😀 stačia mi tie moje 3 ježibabky
A ja vôbec nechápem tieto otázky na koňovi. Veď ako ti môže dať niekto odpoveď v tak čisto silne subjektívnej veci. Veď to je človek od človeka iné....či mať 1, 2, 3, viac alebo žiadne dieťa. A stále sa tu tieto otázky opakujú......
Mám dve deti, jedno s autizmom, druhé s výv. dysfáziou - nks. Brala by som aj ďalšie. Vždy som chcela mať 3 deti. Aj napriek tomu, že už teraz som vyťažená až až. Aj prácu mám podľa potreby, aj väčší byt aj auto, pomestili by sme sa všade, len je jedno veľké ale - moje zdravie. Obe tehu rizikové, obe s komplikáciami, plus operácia do toho, plus rôzne naše dg ... Takže sa každý deň teším aj za tie dve. Tebe odporúčam riadiť sa svojim vnútorným pocitom, pokiaľ si zdravotne ok, nechaj to na čas, ten Ti ukáže akou cestou sa budeš uberať. 🙂
@lenko ďakujem. Čítala som aj tvoje články čo si písala o synčekovi. Mi tiež mame podozrenie na autizmus ale začína sa to uberať veľmi dobrým smerom a verím že dr. Janosikova nám nič nepotvrdí. Moje vnútorne ja túži po 3 bábätku ale nie teraz. Zľakla som sa manželovo ulitimata ale viem že teraz by to nebolo dobre.
necitala som vsetky odpovede, ale si moj pripad. po dvoch detoch konecne som vydychla. a nechceme preto tretie a obidvaja myslime ze to je spravne rozhodnutie. nedokazem byt zase 1-2 roky doma priputana (som v nemecku, kde su zeny bezne doma len rok).
@nika898 nečítala som všetky príspevky, o ultimáte neviem. Ale na margo autizmu - lepšie sa mi pracuje s PAS, ako s NKS. Ale ani jedno nie je med lízať. Ale na druhej strane je lepšie vyriešiť problémy detí , ktoré už máš a nepridávať si ďalšie pokiaľ s tým nebudete obaja úplne stotožnený a vyrovnaný. Držím palce
@nika898 Je to na Tvojej dohode s manželom. Nemusíte dieťatko plánovať okamžite, ak sa na to ešte necítiš. Možno o pol roka, o rok budeš cítiť, že už áno. Ale môžeš to aj nechať na "prírodu", nesnažiť sa o bábo, ale ani tomu nebrániť.