Už nevládzem

Ahojte baby, viem že mnohé z Vás toho už zažili viac ako ja doposiaľ, no napriek tomu som si povedala, že sem napíšem pretože si pripadám ako najopustenejší človek na svete so svojím trápením. Snažíme sa rok odkedy som vysadila HAK, nasledovali každý mesiac trable s tým, aby mi vôbec MS prišla - brala som duphaston a lietala na vyvolávačky. Na jeseň som absolvovala 3 mesačnú hormonálnu liečbu (clostilbegyt a duphaston), desiatky folikulometrií, aj to už vyzeralo ako tak dobre ale nakoniec stále nič. Zmenila som doktora pretože ten čo ma liečil rok ma poslal už len do CAR, že pre mňa iná šanca není. Nový doktor mi po HYCOSY ultrazvukovom prefuku oznámil, že priechodnosť je dobrá, ale vyzerá to na PCO, čo sa má ešte potvrdiť odberom z krvi. Nedávno som 1. x dostala prirodzene menzes, po 13 mesiacoch umelého vyvolávania, tak aspoň to som brala ako malé víťazstvo. Musím počkať na ďalší cyklus a začína kolotoč clostilbegyt a folikulometrie, plus pregnyl ktorý mi doposiaľ doki nedával.

Žienky ako zvládate ten neskutočný stres z neúspechov? S manželom to bolo prvý polrok ešte ok, ale začíname sa kvôli tomuto nenávidieť, už je alergický na debaty o tom, že nemáme dieťa, lebo toto tu už bolo na dennom poriadku. Vstávam s tým pocitom aj s ním chodievam spať... neviem už normálne fungovať a neskutočne ma stresujú situácie, kedy nám doslova týždeň po týždni kamaráti oznamujú, že sú tehotní.. psychicky som už úplne na dne nevládzem :(