Ktoré obdobie do 3 rokov dieťaťa bolo pre vás najťažšie?
Ktoré obdobie do 3r dieťaťa bolo pre vás najťažšie?
Prvý deň príchodu z pôrodnice a prvá teplota. Ostatné šlo nejako samé. 😂
do troch rokov to bolo cele najtazsie 😀
najťažší bol prvý týždeň - kým sme si na seba "zvykli", potom to už bolo krásne obdobie, ktoré som si veľmi užívala
Pri prvom dietati to bolo vsetko take nove a zaujimave, neviem ci uz ucinkuje spomienkovy optimizmus ale bolo to krasne obdobie. Za to teraz s druhym dietatom je pre mna cele to obdobie narocne. Tie prve prikrmy, bordel z jedla meter od stola, vkuse spinave dieta a oblecenie. Odplienkovavanie je tiez “paradicka” a ten vzdor… “👌”😆
Mam troch synov. Od začiatku som hovorila, ze najhoršie obdobie je odkedy sa začnú hýbať, kym sa nenaučia poriadne chodiť a nezačnú trocha rozmýšľat, to je od 6 do 18 mesiacov. Najmenší syn ma teraz 17 mesiacov a konečne sa začínam vynarat nad hladinu, to je masakeeer toto obdobie! Neznasala som hlavne časy, kedy sa chcel vela hýbať, ze sa nedalo uz len ho mat v kočiari, lenže vedel len stvornozkovat... Čiže co s nim hej, ked chceš dakde ist nedajbože so starsimi... Najhoršie v zime, to ani na zem, proste nic, len doma alebo do bacilovych detských kutikov, ktoré tiež nie su preňho. Ked som ho nevedela ani osprchovať, lebo nevedel stať... Ale uz proste sa vedel ku mne priplazit a kričať, nech ho beriem na ruky. Za mna okolo tých dvoch rokov uz začínajú byt taki viac interaktívni, ja uz sa teším z tohto obdobia, kedy si skutočne aj citame knižky, staviame kocky, viem mu uz ukázať, niekam ho vziať yvysvetliť... Proste uz je to taky clovek 🙂
Ešte dodám, ze prve dieta bolo ťažké aj na začiatku, ale jak uz som bola zabehnuta, dalo sa to. Ja som všetkých kojila, takze to sa človek kus potrapi s tým, ale ked to vybojuje, potom je to velka pomoc. U prostredného aj najmladsieho som si potom to novorodenecke obdobie užívala. Az kym nezačali lozit. No a od dvoch rokoch do troch to bola uz pohoda. Hlavne v porovnaní s tym obdobím predtým. Ja to vidím v číslach - popri deťoch z domu pracujem od prvého syna. Moje najlepšie výkony vzdy padali od narodenia do 6 mesiacov a potom od 2 do 3 rokov. Lebo uz sa dalo.
2 az 3r...
Pre mna bol milnik odkedy dieta chodi po dvoch po vonku, odvtedy sa mi lahsie travi den.
Najtazsie ako v com? Ja som neznasala prechadzky vonku 3x za den kazda po dve hodiny lebo moje najstarsie dieta nebolo schopne doma spat. Za kazdeho pocasia, skutocne kazdy den dokedy nechodil sam (nastastie chodil ako 10,5mesacny) - potom sme chodili von ale uz to bolo lepsie, lebo sam siel, bajkoval, uz sa prehral na ihrisku. Tychto 6h denne bolo pre mna najtazsich, zvysne - dojcenie, neskor krmenie, masaze, kupanie atd boli brnkacka. Zvysne deti uz neboli take narocne (mam tri) alebo ja som uz bola taka odolna 🙂
prve 3 mesiace, pokial sa neskoncili koliky, potom to uz bola vsetko radost a uzivanie si casu s babatkom
Prikrmy. To bolo hrozne.
Asi prvých 6-9 mesiacov. Mala som trochu depky.
Pri prvom bolo všetko ťažké, bála som sa každej teploty, grcania, úrazu, neprespate noci, nechcela jest 🤦♀️ pri druhom som si mohla povedať, že áno dovolenka! Dieťa spalo, jedlo, prikrmy radosť robiť, žiadne koliky! Sa hovorí, že pri druhom ide všetko ľahšie, u mňa to rozhodne platilo
Kazde obdobie ma pre a proti. Ale asi najhorsich bolo pre mna prvych 6 mesiacov u obidvoch. Nastastie boli kludne a spave deti, ale proste ze som ich uplny otrok ma ubijalo. Teraz ma mladsi 8 mesiacov a pekne sa uz hra sam alebo s bratom a viem vydychnut. A uplne najlepsie bude, ked uz bude vediet chodit a aj trocha rozmyslat. Ale najlepsie obdobie pre mna bude, ked uz budu uplne samostatni😩 mozno aj uz odstahovani😂
Podľa mňa je brutálny masaker od narodenia do 3 mesiacov keď ma žena problém sama so sebou po pôrode, do toho spoznáva to dieťa častokrát plaču naraz lebo obom nie je dobre 🙈 nevies ešte prečo asi place skúšaš možné aj nemožné, nespis, bojuješ s kojenim, s kolikami, s uspavanim, so svojimi hormonalnymi náladami… po 3 mesiacoch už to ušlo k lepšiemu, už vieš cca prečo by mohlo plakat, už poznáš jeho reakcie, už máte ako taký “rezim” aj keď často ešte zliha nejaká vec, dieťa už reaguje úsmevom a zvukom… a od tých 6 mesiacov už je to parťák 🙂 … ale v každom obdobi sa vždy niečo nájde či skúša moje nervy ale to už sú vyslovene len určite veci ktoré ma vytočia a mimo nich je všetko ok (jedenie😅, neskôr vzdor, lozenie aj tam kde sa nedá a samozrejme nonstop hračky vsade odkedy vie štvornižkivat až doteraz a to už má 3 roky 🙈)
Za mňa asi prvé dni, kým som si zvykla na to, že je tam nový človiečik, ktorý ma potrebuje. Prvé tri roky boli náročné, ale ja som si ich užívala a ten čas by som občas vrátila. Hlavne tá sloboda, že sme sa ráno zobudili a mohli sme robiť, čo sme chceli, ísť, kam sme chceli… Teraz tak do školy/škôlky a do práce. 😁 Ale musím napísať, že oba pôrody boli bezproblémové, nemala som žiadne popôrodné problémy a aj obe deti boli v pohode, bez kolík, dobre spinkali… 😉
Premna boli vždy najtazsie prvé tri mesiace..
Pri prvom bez skúseností - stále plakal, mal koliky, ja popôrodnú depresiu, nespal, bála som sa že zomrie, bolo mi totálne strašne..
Pri druhej to bolo 1000x lepšie, lebo som mala už skusenost a ja som bola síce v eufórii z porodu, ale zase boli tu dve deti, prvé jeden a pol roka, druhé malé nespave.. síce neplakala nejako moc, ale zase boli to celé hektické..
Pri treťom tu už boli dve deti 4r a takmer 3r.. najmladší bol extrémne náročné, uplakané dieťa, ktoré spalo výlučne namne v nosici keď som sa pohupovala a stala.. najstarší začal chodiť do škôlky, najmladší chytil každú chorobu a od dvoch mesiacoch sa tocil v chorobách (zápal priedušiek, oči, uši atď) do troch rokov to bolo nonstop uplakané dieťa..
No a teraz už majú 12,10,7r.. podľa mňa odkedy od tych 4r je to viac menej pohoda.. síce sa aj hádajú, aj lubia, aj revu, aj smejú, ja som za ten čas aj vyhorela, ale ideme ďalej do puberty tak snáď ju zvládneme bez vážnejšej ujmy..
Za mňa prvý rok, to bol horor. Cvičili sme 3x denne Vojtovku, normálne som ráno plakala, že je zasa ráno a zasa to isté. K tomu podozrenie neurológa na DMO a PAS a bolo vymaľované. V roku neurológ dovolil stopnúť cvičenie a potom prišla veľká úľava, vylúčil DMO, čo bolo super. Ale celkovo ma neskutočne bolelo vidieť iné deti ako napredujú, mnohí rovesníci už behali a moja ešte ani nesedela. Dobré obdobie bolo od 2 do 3r, to môžem povedať, že som si naozaj užívala materstvo. Malá sa rozhovorila, doteraz je pohybovo skôr nemotorná ale je v podstate zdravá, čo je wau. V máji bude mať 4 roky a v podstate je to stále super, len tie škôlkárske sople a kašle 😱 Nič vážne, no je viac doma ako v škôlke. Ale je zdravá, šikovná, aj keď teda riadne hubatá ale je naša. Druhé dieťa sa nám, žiaľ, nepodarilo mať, čiže si túto našu malú Doru užívame ako sa len dá 😍
Asi od 1.5-2.5 roka, vonku lietala ako splasena ovca, za ruku nechcela ísť, vždy chcela ísť opačným smerom. Nepohrala sa ani chvíľu sama, so všetkým asistovať. Teraz ma 3.5 a už je to super, už vie povedať co chce, prečo sa hnevá, vieme sa dohodnúť.
@venividivikinka tiež som neznášala obdobie prikrmov a potom ešte keď zistila že svet je 3D a začala sa stverat na gauč, stôl, stoličky, parapety atď a ešte nevedela stade zísť dolu. Ale má len rok, ktovie čím ma prekvapí ešte dalej😀
prvé 3 mesiace, potom to už išlo. Aj keď to bolo náročné, dcéra nespávala aspoň toľko nevrieskala 😂
Najmladsie a najstarsie boli v pohode, pri prostrednej bolo katastrofalnych prvych 9 mesiacov, to po kazdom jedle 7x grckala, nedala sa kvoli refluxu polozit, spala cez den 2x 20 minut a od pol noci do strtej rano bez prestavky revala.
Prvych 5 mesiacov to bolo dokonale ukazkove tabulkove spokojne usmievave dieta....potom sa to poondialo a trva to doteraz🤣ma rok a pol a ja uz mam na male...a do toho stale choroby....pri prvej sa to zastabilizovalo v 2.5 roku,potom to uz bola lahoda, tak cakaaaaaam🤣
Vsetko
Maly bol priserne dieta, vkuse zjapal . V 2rokoch to bolo najhorsie ,bliakal fakt aj za to ze dychame
Pri staršom si také nepamätám, pri mladšom je to obdobie od 1 do 3 rokov 😂😂
Od prvej mikrosekundy s ním do cca tých 6 mesiacov.
1,5 roka - dva roky. Konecne poriadne chodil ale bol VSADE. A nechcel nikoho ineho len mna a muza. A muz v robote. Ponorka, vzajomna. Potom zacal chodit do skolky takze sme si vzacnejsi a tiez sa tam vyblazni. Plus zacal hovorit takze je to uplne ine dieta.
Prveho Vzdoru a separacky
600nedelie bolo najťažšie. Po pôrode som sa cítila síce super ale mala som baby blues a psychika nebola úplne ok.
A potom každá spankova regresia. Inak som si na každom období nasla niečo pekné a užívala si ho.
Obdobie prikrmov a ham, ham, no ham. Uprimne som rada, ze to uz nemusim riesit a naje sa sam to co my.