Už nevládzem

základ je - veriť, že sa to podarí a ono sa to potom aj naozaj podarí, vlastná skúsenosť, mohla by som o tom veľa rozprávať, tiež mi doktori povedali kadečo...ale navzdory všetkému, verila som len sebe, že to pôjde a ono to aj išlo, doktori nemohli uveriť. Možno by ti teraz bolo najlepšie "vypnúť sa", nechať to tak, vôbec neriešiť, užívať si života, ísť na výlety, dovolenky a snažiť sa nechať to tak, a vtedy sa to najlepšie podarí..je aj dokázané, že pod stresom tie spermie nie sú tak kvalitné a teda sa otehotnie tažšie, viď to, že najskôr sa podarí otehotnieť tým, čo to vôbec neplánujú - teda na to nemyslia a je to všetko lepšie..držím palce

ja nepoznam zenu s vajcovodom a maternicou aby neotehotnela aj ked lekari ziadne nadeje nedavali. poznam 3 pripady kde zeny po 40ke otehotneli po dlhej dobe a vsetky maju zdrave deti a poznam mnohe 30ky, takze raz to pojde, a jeda hlavne otehotnela tak, ze prestala brat hormony, dr. jej povedal ze ich ma tak rozhadzane ze dieta nebude mat ma ist ziadat adopciu, aj podala ziadost. po 2 mes.ostala tehotna a donosila do 37tt, sice akutn sekcia ale zdrave dieta uz skolak. ved pockaj aspon par mesiacov aby sa ti umele hormony vyplavili a potom z krvi zistis ake hormony produkuje tvoje vlastne telo a podla toho nastavia liecbu.

to chce hlavne klud,lebbo sa z toho stal hon na dieta.Muz to tiez moze brat ako svoje zlyhanie a tym padom reaguje ako reaguje.Chces kvoli tomuto honu stratit partnera? Na dieta sa treba tesit. Mam kamaratov,ktorym sa to podarilo az po 6 rokoch,ked to cele hodili za hlavu a neriesili. Babka otehotnela po 7 rokoch vselijakej liecby a kupeloch a mala potom 3 deti. Na druhej strane mam kamaratov,co absolvovali liecenie aj 3x umele oplodnenie a bez uspechu. Tak si potom adoptovali babo.Boli v poradovniku rok a je z hniezda zachrany. Mala vtedy 33. Odkedy sa s tym zmierili,zlepsil sa im vztah aj sa uklludnila z tych stresov.Jej sestra mala podobne problemy a par rokov na to si tiez adoptovali babo. Skus sa na seba pozriet ocami manzela.Co vidi on? A ako sa citi on? Neznic si pekny vztah.Nenechaj sa tym pohltit,lebo nebudes mat s kym to dieta robit. Zmier sa sama so sebou a nastav sa pozitivne.A naber si nejake aktivity,aby si nemala cas na to mysliet.Vsetko je v hlave a o tom,ako to spracujeme.Drzim palce.

@sheilla11 Ahoj verím že toľké sklamania, to veľmi bolí hlavne ženu...Ja to už vidím tiež na sebe že prečo a stále sa pýtam prečo zrovna mi že to nejde...Snažíme sa už pol roka...A tiež sa bojím čo bude o rok dva :'( Je nás tu viacej kociek čo sa nedarí dlho a až dlho...Sú tu dievčatá ktorým sa po dlhom čase podarilo ale neskončilo to dobre samovolnim potratom alebo nebilo srdiečko...Ja tiež už som minulý cyklus bola na mojho alergicka a chudák to musí znášať ale vydržal to keď som vybuchla s plačom že prečo stále nič...Už sa snažím to brať ze buď sa raz vydarí alebo vôbec...Už ďalší mesiac ked nič tiež pada cesta k lekarom kde je chyba...Už mi veľa ľudí povedalo "telo asi neni pripravené a že to príde keď to najmenej čakáš" toto ked mi niekto vraví som priam alergicka...Netušia čo to je lebo nikdy nezažili take sklamanie že to male nechodí cítim sa ako pokazený stroj a oni sú úžasný a múdry...Chcela som ti povedať aby si to nevzdavala ono raz to príde len treba veriť...Nie si v tom samucka ktorym sa nedarí...Už som mala tip ľudí čo poznám roky mi už take vecí nepríjemné "vymen chlapa" nechápem jak si to môžu dovoliť niečo povedať taký ľudia končia na plnej čiare a aspoň viem že mi neboli dobrými priateľmi...Ja stále dúfam a silno VERÍM že raz dosiahneme to čo sme chceli...Keď to príde budeš ináč vnímať to maličké celé tehotenstvo a viacej si budes vážiť že ho máš....🙂

Nie si v tom sama, je nás viac, ktorým sa nedarí. Ja som tiež čoraz citlivejšia odpovedať na blbé otázky, typu... no čo ešte stále nič? Nie si tehotná?... a podobne. Minule som známemu vynadala, keď mal blbé otázky, že či vyzerám ako tehotná, keď sa stále vypytuje... povedala som mu, že určite mu to dám vedieť ako prvému, nakoľko on a jeho partnerka sa na to pýtajú vždy, keď ich stretnem... Tiež to cítim ako takú nespravodlivosť, prečo my, či sme horší ľudia??? alebo prečo? Vždy som túžila mať deti, manžel po nich túži tiež. Nikdy som nebrala antikoncepciu preto, že som si nechcela telo umelo dopovať, kvôli tomu, že raz budem chcieť mať deti.... Niekedy mi je z toho do plaču, ale tiež si poviem, že nebuď hlúpa, podarí sa to.. Na to najlepšie si treba počkať. Povedala som si, že nebudem pred manželom vyplakávať, že zase nič.. jeho to trápi tiež. Verím tomu, že dieťatko budeme mať, verím, že príde v tej najlepšej chvíli. Tiež nemám rada rady tých, ktorí to nikdy nezažili... Ja som začala napr. doma cvičiť, snažím sa každý deň, povedala som si, že na jar začnem behať a aspoň raz za týždeň si pôjdem zaplávať, nikdy som nebola športový typ, ale mám pocit, že po tom cvičení mám hneď lepšiu náladu. Snažím sa zamestnávať svoju myseľ aj inými vecami, ako mojím zatiaľ neúspešným snažením sa o dieťatko. Niekedy ma chytí z toho depka, poplačem si, ale stále sa snažím nad to nejako povzniesť, neupadnúť na duchu a neprestať veriť, že sa to podarí.. Nie ste v tom samé dievčatá, je nás viac. Netreba to vzdávať, ale ani prepadnúť honbe po dieťati... Máme nárok si poplakať, ale nesmieme sa vzdávať... Ešte keby si to okolie uvedomilo, že nie je príjemné sa stále vypytovať, kedy budete mať deti, či nečakáte a podobne... Páru, ktorému sa dieťatko nedarí, tieto otázky nie sú príjemné... človek už nevie, ako odpovedať.. Verím dievčatá, že z nás raz budú maminy, nevzdáme to.. držím nám všetkým palce.

@michhaela toto bolo pekne co si jej napisala 🙂 Chcela som zareagovat na tvoj prispevok hlavne preto ze si mi citala z duse ked si napisala to ako iny vravia "telo asi neni pripravene a prijde to ked to najmenej cakas" Neznasam tento typ "utechy" vraveli mi to ked som si roky nevedela najst partnera,ked sa mi v zivote nedarilo...nemala som sice problem s otehotnenim na na pokusanie som si pockala dost dlho,,mala som 28ked som prvy raz otehotbela (dva mesiace snazenia) a o drobceka sme prisli v 10tt ☹ potom po dvoch mesiacoch sa mi podarilo znovu,,ok,nemala som problem no,sledovat neustale ine (mladse a mladsie) bolo frustrujuce,,,
@sheilla11 a vsetky co cakate kym dostanete prilezitost alebo prilezitost uz mate ale nedari sa, zelam vela sil a trpezlivosti a odpovede na otazku kde je problem,lebo ak poznate odpoved,viete to riesit a tak sa konecne dostat k vytuzenemu cielu...ziadne "ale neboj bude" a "prijde to ked nato nebude s mysliet" vacsiu kravinu som este nepocula a neznasam tento typ "utechy"...tak vela stastia

Urcite ste podstupilu vsetky vysetrenua (spermiogram,endokrinoligiu,genetiku,hematologiu...) ? Pri PCO treba ist na laparoskopiu (kamoska potom konecne otehotnela a ma zdraveho synceka),,, Inofolic je moderny maly "zazrak",, dostatok kyseliny listovej treba,,vela veci vam lekari nepovedia...

@sheilla11 Tlacis na pilu a cudujes sa, ze sa zasekava? Co takto venovat sa sebe a manzelovi a nechat chvilu vajicka a spermonikov nech si oddychnu od ustavicnej kontroly? Tazko sa robi, ja viem, ale je naozaj vela parov ktorym prave toto vypnutie pomohlo. A ze sa to zle pocuva? Ano. Lebo je tazke bojovat proti sebe, ale len do chvile kym si clovek neuvedomi, ze to robi pre seba. (Snad som to napisala zrozumitelne.) Venuj sa sebe a muzovi, lubte sa a uzivajte si vzajomnu lasku a pozornost, nesleduj bazalnu teplotu ani hlien, milujte sa ked budete mat chut...vas vztah je predsa pre to dietatko dolezity. Drzim vam palce.

Dievcata, neviem ci Vam pomoze aj moj prispevok kazdopadne vam k tomu napisem aj ja svoju skusenost... O dietatko sme sa snazili takmer 14 rokov, bol to naozaj boj a podstupili sme vsetko mozne, od hormonalnej stimulacie, cez umele oplodnenia, 4 potraty...atd. Asi viete cim vsetky prechadza zena, ktora tuzi byt matkou a nemoze a ako pracuje psychika. U mna to dopadlo nakoniec tak, ze po 14 rokoch prisla situacia, kedy som si ja povedala, ze dietatko s tym partnerom nechcem (zacal byt velmi zvlastny) a sup bolo to, je na svete, prave v tej chvily sa to stalo, ked som si povedala, ze nechcem - jeden jedniny raz... 😕
Jedno vam vsak chcem povedat, nech je to akekolvek tazke, skuste najako s partnerom drzat dobry vztah napriek okolnostiam, lebo vacsina partnerstiev sa prave tymto naporom nastrbi a nakoniec vztahy nevydrzia. Ak mate dobreho partnera a nemate zavazny zdravotny problem z oboch stran, tak sa to urcite podari. Ja som presla mnohym a poznam jeden jediny par (zo stoviek parov), ktorym sa to este nepodarilo, ostatni aj komplikovane pripady sa tesia detickach 🙂 🙂

@sheilla11 snazite sa rok, ale uz mate vazne trhliny vo vztahu, co maju vraviet pary, co sa snazia 10, 12 rokov? Skus na chvilu vypnut, prestat stresovat a povenuj sa manzelovi, lebo takymto tempom za chvilu manzela mat nebudes

@sheilla11 môžem sa spýtať kolko máš rokov??

Snazite sa rok a mas taketo depky? Par v mojom blizkom okoli sa snazi 15 rokov. Oni by mali mat dovod na depku. Ale stale sa lubia, cestuju, chodia na vylety, robia si program. V dobrom ti radim nesleduj teplotu, hlien, nemiluj sa len v plodne dni.. Najdi si program konicek a nemysli na to tak silno.

Moja mama tiež nemohla otehotnieť. Prešla všetkými vyšetreniami v tom čase (rok 1980 - 1982) a bola aj na prefuku vaječníkov. Potom si povedala dosť, buď otehotniem alebo nie. Keď to prestala riešiť tak otehotnela. Na prefuku bola v novembri 1981 a ja som sa narodila november 1982. Takže treba prestať siliť to. Pokiaľ máš výsledky OK a aj manžel tak treba sa snažiť venovať jedne druhému, nájsť si koníčky a uvidíš, že to pôjde 😉

Dievcata, v prvom rada nikoho neodsudzujme za to ako to momentalne vnima, kazda ma pravo byt na dne a byt bezmocna ako teraz @sheilla11, aj ona pride sama do obdobia, kedy si povie dost, nebudem sa trapit, zacnem zit 🙂 A potom fuk a bude to 🙂 🙂 🙂

Necital som vsetky prispevky,tak len napisem svobu skusenost po vysadeni HAK...moje telo sa davalo dokopy 2 roky..ale nechala som tomu volny priebeh,nechodila som na vyvolavacky,ani som sa neliecila hormonmi...brala som hak 5 rokov,to bolo hormonov az az...prvu menstruaciu som dostala po tristvre roku..potom rozhadzany cyklus este dalsi rok a stvrt..ale ako nahle sa to upravilo a zacala som mat cyklus pravidelny,za tri mesiace som otehotnela...treba dat telu oddych..moc to tlacis...chapem,ze tuzis po babatku,ale takymto stylom to asi nepojde

snažili sme sa s manželom rok, nesledovala som sa prehnane, cca som vedela kedy mam plodné dni. brali sme to tak easy, žiadne dostihy. boli sme v lete aj na dovolenke, stále sme čakali že to príde..ked neprišlo vzhladom k tomu že mame obidvaja nad 30, sa po roku snaženia, išiel manžel vyšetriť prvý, zistili mu zlý spermiogram, a jediné riešenie je pre nas CAR. takže niekedy netreba čakať a stracať čas, hlavne ked máte viac ako 30rokov. ono ked to dlhšie neide, tak treba patrať že prečo a ked sa neda treba tomu pomôcť. nie vždy treba čakať že "príde to v správny čas"ako hovorí okolie a stracať čas.
a okolie a otravné otazky som si vôbec nepripuštala, nič to somnou nerobilo,ale len do vtedy kým som nevedela že mame problém..odkedy viem že mame problém, a ešte nevieme ako to dopadne, tak ma otazky okolia otravuju, hnevaju,a mam pocit že niektorí sa dokola pýtaju, a mam pocit že aj vedia že mame problém, a pýtaju sa to stále, lebo ich to hadam aj teší..a to si možno namýšlam, ale tak to cítim. niekedy som v pohode a nerozhadze ma to, niekedy ma to vie velmi nahnevať a trapiť, a znechutiť. a to ako ma každý sleduje v práci, mam volnejšie oblečenie už sa pýtaju či som tehotna, niečo si dam na jedenie, tak mi chutí preto som tehotna, nedam si na jedenie tak mi nechutí lebo zase som tehotna. niekedy je to naozaj ťažké. hlavne ked vysvetlovať okoliu prečo je to tak určite nemienim

@sheilla11 prave som citala o fertility koučingu-vygoogli si. (Teraz som v cakarni prelistovala novu Evitu a bol tam clanok o tomto.) Myslim, ze je to presne pre teba, niekto, kto ta v tomto procese psychicky podrzi a bude viest. Za mna osobne by som ti poradila, aby ste sa s muzom dali v prvom rade dali psychicky do poriadku (psycholog alebo este lepsie fertility kouč), lebo takto budes doseba len tlacit hormony a nemusi to ist a zacyklite sa do toho maratonu plodenia az si to vsetko znechutite.

Dakujem za vsetky prispevky a podporu. Mam 27, snazime sa zatial 13 mesiacov.. skusim pozriet ten fertility couching ako ste mi radili..

Vlastne ja som teraz v jamuari dostala prvykrat MS prirodzene, tak hadam je to va dobrej ceste..

@sheilla11 je mi smutno ked to citam lebo to su moje pocity pred 3 rokmi. pocit zlyhania, nespravodlivosti a kopec otazok. ale prave toto su skusky vztahu, nech vas to spoji este viac. maj sa rada a maj rada svoje telo. HAK je taka neprirodzena vec, ze tvoje telo sa z nej potrebuje ocistit. moj nazor je, ze cim viac budes brat dalsie a dalsie hormony, tak viac si len skodis. plus to, ze sama si vnutorne znechutena a neprijimas to ako dobre riesenie, ked pises ze pride dalsi kolotoc liekov...vety typu daj tomu cas, pride to ked budes najmenej cakat, za tie by som dotycnych vrazdila hlavne ak to povedala kolegyna, co si raz vrzla s par mesacnou znamostou a uz bola v tom. hlavu hore, najskor patraj po zdravotnej stranke, nech nemas pocit, ze preslapujete na jednom mieste. mne velmi pomohlo to, ze som vedela ze vtedy idem tam, potom este aj na hento sa pozrieme a nakoniec sa urcite najde pricina. nesuhlasim s tym, ze teraz sa tvar ze si uplne v pohode a nic neriesis len cakas co ti zivot prinesie. cas sa neda vratit, vyuzi vsetky sposoby lebo podat hormony obzvlast pokial mas PCO je potrebne zvazit a nie ich predpisovat halabala. my sme nakoniec zvolili asistovanu a nelutujem, konecne sme sa dockali. musis tomu verit

Ahoj,verim ti,ze musis mat tazke, ale ver mi,ten stres tomu neprida, prave naopak, prilisna snaha j v tomto smere uplne kontraproduktivna. Moja sestra sa rok snazila, potom si povedala, ze uz to proste vzdava...upokojila sa...po nejakom case isli s manzelom na vikend do Tatier....a tam otehotnela....viem, mozno si hovoris..tebe sa to lahko pise, mas deti...ja viem, ale hovorim len zo sestrinej skusenosti....ale suhlasim s tym, co pisu viaceredievcence nado mnou...venujte sa s muzom jeden druhemu, chodievajte na vylety, uzivajte si spolocny cas...to pomoze upevnit vas vztah...lebo stres, ktory prezivas ovplyvnuje celu hormonnu situaciu v tovjom tele a ver mi, je dokazane, ze silny a intenzivny stres u zien oddaluje prirodzenu ovulaciu...takze, ako pisali nado mnou..pokoj, pokoj, pokoj....venujte sa jeden druhemu s manzelom, ver mi, ked pride dieta, uz tolko casu na seba mat nebudete...budem sa za vas oboch modlit...

Skus inu alternativnu liecbu...poznam vela pripadov kde pomohol dr.Jonas ale ka by som skusila cinsku alebo arjuvedu...treba najst pricinu negungovania cyklu a ta moze byt inde ako iba vo vajecnikoch...bude to sice drahsie,ale bez umelych hormonov a pevne verim ze aj bez umeleho oplodnenia.Drzim vam palce.

@wanda52 ako vies ze rady ti davaju ti, co to nezazili. Vela ludi o tom nehovori, proste dieta maju 4 roky po svadbe napr. ale nepovedia ci sa snazili alebo ako k tomu dosli. ani ty sama sa nepriznavas Ked uz neznasas taketo otazky tak povedz kamaratovi pravdu, nedari sa. Pochybujem ze niekto, komu povies ze je to zo zdravotnych dovodov sa bude vypytovat kazdy tyzden ci uz si tehotna. Nemusis ist do detajlov, povedz len ze zdravotnych dovodov to zatial neide a uvidite kedy pride prekvapenie. Normalny clovek pochopi to si uvedom zase ty, lebo je naozaj mnoho parov ktore dieta nechcu vobec alebo urcity cas koli, praci, vzdelaniu, financiam atd....

@sheilla11 ahoj, pridavam sa k Tebe do klubu,my sa tiez snazme 13 mesiacov, tiez som mala diagnostikovane PCO a uz mam 31..to, co prezivas,pochopi len zena,ktora si tym presla...takze rada by som pkecala s niekym rovnakym, lebo okolo mna vsetky kamosky porodili, alebo otehotneli vacsinou na prvu supu....a tie vecne otazky-kedy Ty, roky Ti utekaju, mladsia uz nebudes, na co cakas,uz teraz mas dost rokov...no ufff. Hlavne,ked po babatlu tuzis z celeho srdca a proste to nejde...drz sa

@tova ja tých ľudí poznám, ktorí mi dávajú tie rady, takže asi lepšie viem, o kom hovorím.. 🙂 Každá máme na to svoj názor a ja ti ho neberiem, ale nemám potrebu sa k tvojej reakcii viac vyjadrovať. Každý veci, čo sa dejú, vníma inak a inak sa k nim stavia.. Myslím, že to je každého osobná vec, čo povie a čo nie. Takže, ak ty nebudeš môcť otehotnieť (čo dúfam sa nikdy nestane) a ľudia sa ťa budú pýtať, kľudne im odpovedz, ako ty chceš a ako to cítiš. Možno tebe by to nebolo také nepríjemné, každá sme iná.. ale vďaka aj za tvoj názor, možno niekoho obohatí.

@sheilla11 viem, čo prežívaš, my sme sa snažili vyše roka, hlavne zo začiatku som mala stavy zúfalstva, po pár mesiacoch snaženia som sa dozvedela, že budem mať druhé krsniatko, bola som zronená, že ja som bola na rade a podobne myšlienky, no prefackala som sa, povedala som si - teš sa, že budeš opäť krstnou a od vtedy som sa tešila zo všetkých podobných správ, je pravdou, že manžel bol oporou, nerozprávali sme sa o tom, čo nám veľmi pomohlo, potom sa moja dobrá kolegyňa vydala a hneď na prvý šup bola tehotná, z čoho som sa úprimne tešila a pár týždňov na to som zistila, že som tehotná, je medzi nami rozdiel tri týždne...je pravda, že som mala infekciu, ktorá sa úspešne vyliečila a ja osobne si myslím, že to bol problém, ale posledný cyklus som bola na sone a testoch kvôli ovulácii a výsledok bol, že som ju zase nemala, už som mala doma clostyl, ale nemusela som ho brať...moja rada, snaž sa myslieť pozitívne, rovnako aj manžel, určite treba riešiť zdravotnú stránku, aj tam je často problém, no hlavne hlavu hore

Ahojte, mi sme takto pred 2 rokmi sa snazili o nase druhe babatko, syncek chcel velmi braceka a ja som s muzom takisto citila ze je cas na druhe takze sme sa zacali snazilkovat (predtym rok som mala MA) a bolo to velmi tazke obdobie, telo sa po pol roku podla lekarov vyliecilo a tak sme si povedali ze ideme nato lenze mesiac za mesiacom ubiehali a nam sa nedarilo (pritom prvy syncek bol ako sa hovori na prvy sup a aj druhe tehotenstvo mozno na druhy pokus), ale presli mesiace a kazdy mesiac ked som dostala menzes tak prislo sklamanie, slzy, vycitky a otazky kde je chyba? Nechala som to volne plynut ale stale som myslela nato preco sa nedari a hrozne som babatko chcela, deptala som sa kazdy mesiac preco nie som tehotna a nakoniec som sa uchylila k niecomu co som pred tym neskusila ale uz som bola taka zufala ze som brala vsetky moznosti kedze moj gynekolog mi povedal ze vsetko je v poriadku len mame skusat....takze som vyhladala liecitelku....tej som hned povedala ze som pred rokom potratila a odvtedy sa nedari tak mi kazala kazde rano zjest orech s medom (co som aj robila) a potom mi prilozila ruky nad brucho a hovori mi, ze vy mate zle otocenu maternicu ked vam robili kyret ,napravim vam ju na spravne miesto....doteraz tomu nechapem ale ona bez toho ze by sa ma dotkla mi napravila maternicu, aj som to normalne citila ako sa mi v bruchu nieco udialo a kazala mi teda prist o mesiac na dalsie stretnutie a samozrejme sa snazit. Bolo to presne 1.7. co som u nej bola a v auguste sme isli na dofcu kde som ocakavala menzes no ale neprisiel. Myslela som si ze to bude tou slanou vodou alebo zmenou podnebia ale citila som ze asi sa zadarilo. Ked sme prisli domov este som tri dni pockala a spravila si test a bol pozitivny!! Ani som k nej nesla iba som jej zavolala ze sa to podarilo a dakujem. A doma mam teraz uz skoro 2 rocneho synceka a zaciname sa snazit o tretie 🙂

@ifca6 a doktor ti nezistil ze mas zle otocenu maternicu?

@sheilla11 ak môžem poradiť, skús Tradičnú čínsku medicínu. Oni liečia príčinu. Ty z toho čo píšeš, máš málo krvi. Oni majú rôzne bylinky, ktoré telo vrátia do rovnováhy. Osobne som užívala na iné problémy a nedám dopustiť. Ženy keď nemôžu otehotnieť veľmi tlačia na pílu. Byť Tebou dám svoj organizmus do takého stavu, že prirodzene otehotnie. A ako píšeš, zatiaľ ho lekári do takého stavu nedali.

@ifca6 ahoj a mohla by si mi poslať kontakt na tú liečiteľku? ďakujem