Ako sa vyrovnať s potratom a nezblázniť sa?

Ahoj, ja s manželom sme o bábätko prišli už 3krát :( prvé dva razy boli spontánne v 6tt,a teraz tretíkrát som mala mimomaternicové tak mi zobrali aj vajcovod :( viem dobre ako sa cítiš :( ja som pol roka nemohla dieťa ani vidieť :( chodila som aj k psychologičke :( bolo to ťažké ale mala som a aj mám oporu v mojej polovičke 🙂 musela som byť silná kvôli nemu :(

@siuzi007 ahoj, tak to robím aj ja, tiež vždy keď mije veľmi smutno alebo každý rok v ten dátum zapáli sviečku aspoň doma pri kríži. Je to síce už dlho ale tým že som potratila viackrát je to o to bolestivejšie. Ale tebe držím palčeky, raz to bude dobré a budeš maminkou 🙂

Ja osobne odporucam tesit sa na dalsie babatko, alebo ak to nejde riesit ako to pojde 😉 a verit, ze anjelicky nam budu dalsie babatka strazit zhora...

Ahojte, ja som tiez prisla o babo. Bolo to sice velmi necakane kedze to bolo neplanovane. Ked som zistila ze som tehotna, hned pri prvom ultrazvuku mi gynekolog povedal ze to nevyzera dobre. Isla som od neho s placom. Pri druhom povedal ze nieco vidi ale pri tretom zistil, ze to boli len zbytky z nevyvinuteho plodu. Plodovy vacok bol ale babo nie. I ked to nebolo planovane s priatelom sme sa tesili, ale zbytocne. Preslo od toho uz sedem mesiacov a ked vidim ako teraz zname okolo mna rodia a zistuju ze su tehotne, nemozem to ani pocuvat a bojim sa na babo co i len pozriet. Ked si predstavim ze uz som mohla byt gulicka a tesit sa na to male. Neviem na to zabudnut. Akym sposobom sa mam s tym uplne vyrovnat? :(

@linla je dobre sa s tym zmierit, ze musis ist dalej, ale na druhej strane nezabudnes.
Mna osobne drzi nad vodou manzel a to,ze chceme skusit znova. Ked baby plan odkladate, najdi si to co ta v zivote bavi (praca, konicky,...) a venuj sa tomu 😉

@alienka000 babo teraz neplanujeme, po tom zazitku som si povedala ze najprv si zariadime byvanie a svadbu a potom snad sa podari (kedze mam nepravidelnu menstruaciu).. len keby bolo vsetko trosku jednoduchsie :-/

ahojte ja mam za sebou 1kyret bola som v 8+6 týždni ale babo sa zmenšilo a nebilo mu srdiečko, tak som musela ist na zakrok, je to sice len 4den ale rodina a priatelia pomohli tak som sa vyplakala a snažím sa dalej žit a pokusime sa dalej o babatko ☹

Ahojte babenky, chcem sa pridať a podeliť taktiež s mojou skúsenosťou. Som 2 roky po lps a zistili mi endometriózu. Strašne som sa bála, že budem mať problém otehotnieť. Po po dvoch rokoch sme si povedali s priateľom, že poďme skúsiť, či sa nám nepodarí babatko a ono to bez problémov krásne vyšlo🙂 Ale žiaľ, tak ako to krásne a jednoducho prišlo, tak to aj odišlo. Chodila som na kontroly každý týždeň, pretože dokimu sa niečo nezdalo. Bral mi aj krv na hcg, no o týždeň mi to hcg o polovicu kleslo, tak doki určil, že plod nežije. Tak som 2 dni po kyretáži. Zatiaľ to zvládam v poho, len priateľ je už 2 mesiac v zahraničí a teraz , keď ho najviac potrebujem, tak nemôže byť pri mne. Bojím sa znovu otehotnieť, že sa to bude opakovať. je tu nejaká babenka s rovnakou alebo podobnou skúsenosťou. Ak áno, tak veľmi pekne prosím o radu. Ďakujem pekne.

Ahojte tak ja pripajam moju bolesť...v januári som prežila prvý potrat v 7tt nevyvinulo sa srdiečko a preto ma poslali na zákrok....toto som ešte strávila a zmierila sa s tým...dnes som prišla z nemocnice po druhom potrate.....bola som v 14tt a sla som na pohotovosť s miernym výtokom....bola som na pozorovaní a všetko bolo v poriadku ale o 3 dni keď to vyzeralo že už pôjdem domov večer som šla na wc vycikala som sa a po príchode na izbu mi odtiekla plodová voda...zavolali primára a ten mi dal nádej že to skúsime spraviť s antibiotikami....no keď som šla opeť na wc niečo zo mňa vypadlo a vtedy som už bola tak vystrašená.....zistilo sa že to bola zrazená krv vzali ma na ultrazvuk ale bábo tam už nebolo....to ma ešte až tak nepoložilo no keď som zistila že zo mňa trčí ešte nožička môjho drobca.....to som už nezvládla musela som ho vytlačiť a na druhý deň ma šli čistiť...už bolo také veľké.....teraz sa neviem vyplakať a neviem s kým sa mám porozprávať nezvládam sa už tváriť pred všetkými že je to ok a pred manželom sa bojím že sa zrúti somnou...dnes ideme drobcovi zapáliť sviečku aspoň symbolicky

@tinka0312 Ahoj, neviem si ani predstavit, co prezivas. Ja som sice tiez teraz v auguste prisla o babo, ale bolo prve, bola som len v cca 6 tyzdni a nebolo to za takych okolnosti. Vela bab tu mali za sebou 2 a viac potratov a maju teraz babo. Verim, ze aj u teba to na dalsi pokus vyjde. Drzim palce, aby ste to s manzelom zvladli a tesili sa neskor z babatka.

@jajanka2211 Ahoj tak ja už sama neviem či zvládnem ďalšie tehotenstvo....bábu som zapálila sviečku a proste to musím najprv dostať zo seba....ale možno raz sa zadarí...ďakujem za podporu

@tinka0312 Ahoj,je to strašné,čo si prežila...mám husiu kožu ako to čítam ☹ Aj ja som potratila pred 2 rokmi v 8tt,ked mi na prvej kontrole doktor povedal,že sa to nevyvíja tak ako by malo-ostala som zhrozená a bola to najhoršia veta v mojom živote....ešte do dnes mi to znie v ušiach,ked si na to spomeniem ☹ Hoci už dnes mám dve krásne detičky,na tú moju malú fazuľku nikdy nezabudnem... 😢 ..je to ťažké....ale čas všetko napraví.Musíš dúfať a bábo príde...Prajem ti vela síl,aby si to zvládla! Sme ženy,sme silné,tak musíme 🙂

ja mam odlozeny stale ten tehu test,kde su II ciarky, mam to ako spomienku na to babo,co priroda nejak nechela aby bolo s nami. Je to strasny pocit mat tam hore anjelika,co mal byt tu s nami. Este stale si niekedy poplacem a to uz to bude peknych par mesiacov. Treba sa o tom rozpravat,aspon tu,ked nechcete aby o tom vedelo viac ludi z okolia. Ano,tu vetu doktora si pamatam aj ja aj ten pohlad,aj ten plac v aute...ale musi sa ist dalej kvoli dalsiemu babatku,ktore nas niekde caka a pride na tento svet a ja dufam,ze ho zmeni k lepsiemu... 😉

@kiki68 Krasne si to napisala. Citim sa podobne a rovnako aj myslim. Verim, ze o par mesiacov si najdem na teste II ciarky a ze sa nam o 9 mesiacov narodi krasne babo...alebo rovno 2 🙂

@kiki68 presne tak, na to vsetko zena = matka nikdy nezabudne. Aj ja si presne pamatam na tu strasnu vetu gynekologicky, drzanie manzela aby som sa nezrutila rovno v ambulancii, plac bez slov cestou domov v aute a preplakanu noc pred kyretom... Odlozila som si prve sono, kde este babatku bilo srdiecko... Uz je to par mesiacov a stale som chcela kupit si anjleika nech mam spomienku a prave vcera som si kupila krasny obraz anjelika, zozadu nalepila sono a visi na stene. Prave tym mam pocit, ze som si babatko nejako ulozila a verim, ze uz budem len stastna 🙂
@tinka0312 dievcata musime bojovat 😉 drzim palce

@tinka0312 Ja som mala potrat 2x, teraz mám 2 kočky. Tretie tehotenstvo som celé preležala, štvrté bolo úplne v pohode, chodila som celý čas do práce, starostlivosť o malú a domácnosť a bez problémov. Vždy, keď mi bolo ťažko som myslela na jednu pani, ktorú poznám a tá po 8 potratoch - aj v 6 mesiaci- má 2 zdravé deti a "DALA TO". Jasné že to bolí a vždy bude, ale uvidíš, že budeš aj maminka. Držím palce.

@mokon chystám sa bojovať ďalej...aj keď to je len pár dní čo sa mi to stalo a bola som presvedčená že nechcem ďalšie tehotenstvo teraz som na tom tak že idem bojovať a zisťovať čo sa vlastne stalo...ďakujem za podporu a držím palce všetkým ženám ktoré si prešli týmto peklom

@siuzi007 tiež mám 2 deti a pred 1rokom a 5mesiacmi som prišla o bábätko. Niečo krátko po 10tt som bola na Sone,kde mi to lekár oznámil...čo nasledovalo potom v nemocnici, ten prístup, komplikácie...ani sa mi nechce k tomu vracať. Len to všetko zhoršilo. Prvých pár dní som sa nemohla na svojich chlapcov ani pozrieť bez toho aby som sa nekontrolovateľne nerozrevala. Mladší mal vtedy len 9mesiacov, bol kojený a išiel mu prvý zúbok. Bol to veľký vnútorný boj...na jednej strane veľká láska a oddanosť môjmu drobčekovi, no zároveň obrovská bolesť zo straty ďalšieho synčeka. Pohľad na najmladšieho bol najťažší lebo som v ňom najviac videla naše nenarodené bábätko.
Vždy, keď som mala pocit, že to nezvládam, nevydržím...utiekla som do izby, zamkla sa, vyplakala, vybila sa na vankúšoch (všetko v čo najväčšej tichosti) a tak a potom sa vrátila ku deťom, venovala sa im a snažila sa byť tou maminou ktorú poznajú a potrebujú. Bolo to ozaj ťažké a som rada, že to mám za sebou a na deťoch to nezanechalo žiadne stopy.
Neprejde však jeden jediný večer, keď si ľahnem do postele, aby som nepopriala môjmu anjelikovi dobrú noc, povedala že ho ľúbim a nech sa má dobre, nech už je kdekoľvek.

@tinka0312 Ja mam za sebou 3 potraty, nevedia preco. Teraz chceme absolvovat vsetky potrebne vysetrenia, ale viem, ze babo urcite chceme a velmi. Preto sa nevzdavam, aj ked niekedy to na mna velmi dolahne, ze preco sa to stalo prave nam. Navyse naokolo je plno tehuliek a mamiciek s detmi, takze niekedy je to fakt tazke, ale verim, ze o nejaky cas uz aj my budeme takto kocikovat a to ma drzi nad vodou. Drzim palce vsetkym snazilkam, nech nam to vyjde!

@hwiezdinka ja sa s tým stále neviem zmieriť, bojím sa ďalšieho tehotenstva ale našťastie túžba je väčšia...dúfam že takto o rok už budem mať bruško a všetko dobre dopadne aj keď mám dni že už v to ani neverím....som síce mladá ale takýto potrat zloží aj koňa a stále myslím na to aké bolo moje bábo už veľké.....teraz ma čaká dlhá cesta zmierovania sa s tým....hádam to raz prekonám

Ahojte, nikdy nezabudem na den, ked som s manzelom prisla na kontolu a velmi sme sa tesili, lebo doktor povedal, ze uvidime srdiecko. Ale bohuzial sme srdiecko nevideli a doktor nam oznamil, ze nasa fazulka sa prestala vyvijat :( nechceli sme tomu verit, isla som este k inemu doktorovi, ci mi nahodou nepovie lepsie spravy, ale bohuzial potvrdil tu smutnu spravu :( o babatko som prisla v 8tt, ked som sa v nemocnici zobudila po kyrete, citila som strasne prazdno, citila som, ze mi zobrali moje vytuzene babatko, o ktore sme sa snazili rok! toto sa mi stalo v maji a ani po 5 mesiacoch som sa s tym este nevyrovnala. Teraz mi mrcha meska 8 dni, testy su zatial negativne a k doktorke idem az buduci tyzden. Aj ked mi potvrdi tehotenstvo, tak viem, ze si ho neuzijem, viem, ze budem stale v strachu na kazdej kontrole. Vsetkym Vam drzim palce nech mate svoje vytuzene babatka a nech nam rastu bruska. Je to tazke, nadej umiera posledna, ale treba dufam, ze raz sa nam to vsetkym podari 🙂

ahoj ,mne sa stalo to isté a dokonca som čakala dvojičky a keď som išla na kontrolu v 8 týždni na srdiečko -presne ten istý príbeh:(( beriem to tak že to asi tak malo byť ,,,a ak mali byť choručké tak račšej takto ako by sa mali trápiť celý život...
a za niaky týžden sa začíname snažiť znova a verím že všetko bude v poriadku 🙂 musíme mať vela síl

@tinka0312 Chápem ťa, ale ja to cítim takisto - na jednej strane strach, co ak to zas nevyjde, na druhej strane tuzba po babatku, ktora je ovela vacsia...mna este caka dlha cesta, kym budem moct znovu skusat otehotniet a tiez viem, ze si tehotenstvo neuzijem ako ine tehulky, ktore si nemuseli prezit to, co ja (my). Ale verim, ze to vsetky zvladneme a budeme sa tesit z nasich krasnych babatiek 🙂

@hwiezdinka najhoršie je že keď sa človek konečne postaví na nohy príde ďalšia rana.....bola som si po výsledky z histológie...aj keď im veľmi nerozumiem a čakám na kontrolu u svojho lekára že čo mi povie čo sa mohlo stať prečo to tak dopadlo no na začiatku je jasne napísané že to bol chlapče a mal už 14 cm.....opäť rana pod pás...mali sme už vybraté mená aj pre chlapčeka aj pre dievčatko.....myslím že je sila keď sa už aj manžel pred vami rozplače a celý roztrasie......strašná rana pretože sme tak trochu dúfali že to bude chlapček....bojím sa ďalších zlých správ a mám pocit že vlastná mama ma nechápe...dokáže mi na to povedať len prestaň sa tak tváriť.....

baby mala som 2 potraty a trvalo to 5 rokov kym sa nam po inseminacii podarilo mam chlapceka ale viem co to je strachovat sa,treba si povedat ze osud to tak chcel a treba ist dalej a verit ze raz sa to podari...

@tinka0312 Myslim na teba, nech ti kontrola dobre dopadne. Musite si byt s manzelom navzajom oporou, ani on to nema lahke...ako vravi moja babka, raz uz musi byt aj dobre, to zle ste si uz vycerpali. Tak hlavu hore a vela vela sil a energie, drzim vam palce!

Neverila som, že niekedy prispejem do takejto diskusie. Až teraz si uvedomujem, že to, čo sa stalo nám sa deje častejšie než som si myslela. Otehotnela som nečakane. S manželom sme plánovali bábo až o rok ale ked som uvidela na teste dve čiarky a oznámila to manželovi, šťastím sme boli bez seba. Na prvom ultrazvukovom vyšetrení v 7tt však prišlo kruté prebudenie. Tak ako to opisujete mnohé z vás, srdiečko nebilo. Najhoršia bola tá neistota a nádej, ktorú mi lekári dávali, nakolko sa plod dalej vyvíjal. O týždeň neskôr sa ale vývoj zastavil a nebolo cesty späť. Do nemocnice som išla už vyplakaná a zmierená s tým čo sa stalo ale po tom, čo ma prebudili po zákroku, som cítila tú prázdnotu, ten pocit, že mi niečo vzácne zobrali... Teraz som 3 dni po kyrete. Som vďačná svojmu manželovi za podporu a lásku ktorú mi dáva hoci viem, že to trápi aj jeho. Nevzdávame sa a o pár mesiacov sa pokúsime znova a viem, že to už bude v poriadku. Babule držte sa a nestrácajte nádej a silu. Aj nám raz vykukne slniečko na obzore.

@weroni87 ahoj weroni, aj ty sa drz. Mas pravdu, je nas zial takych vela, ale ja myslim pozitivne a verim, ze sa vsetky dockame nasich vytuzenych zdravych babatiek. Ja som tiez citila prazdnotu, ale takisto pri mne stoji moj manzel a cela rodina a to je dolezite. Obcas to vsak na mna dolahne, vtedy si posmutim, poplacem, ale nestracam nadej. My by sme uz (ak vsetko dobre dopadne) chceli od januara zacat zasa snazilkovat.

@claudinka S tym velmi nesuhlasim. Skor naopak. Myslim si, ze kto uz doma deti ma, to zvlada lepsie. Ja som potratila prve a bolo to najhorsie obdobie v mojom zivote. Nezelam nikomu.