Ako sa vyrovnať s potratom a nezblázniť sa?

Som tu opäť s bolesťou v srdci....nemôžem zabudnúť na môjho chlapčeka krásneho....sesternica mi oznámila že je tehotná...v tej chvíli mi stiahlo srdce a mala som pocit že ju musím okamžite ochrániť.....ja už beriem tehotenstvo ako chorobu a neviem čo s tým...chcem mať raz deti ale teraz keď sesternica otehotnela a ja sa o ňu strašne bojím neviem či raz budem schopná otehotnieť a nebáť sa na smrť...už rozmýšľam o psychologickom vyšetrení...neviem čo s tým...máte niektorá skúsenosti so psychológom v takomto prípade?

@tinka0312 ahoj je to tazke sa stým vyrovnat ale neboj to prejde a budes mat aj ty vytužene babatko...držim palce...ja som potratila 6.9. teda som bola na kyrete v 8+6 tždni a minulý mesiac som už mohla otehotniet kedže sami dostavila ovulacia ale nemala som doma chlapa takže dzfam že to vyjde na vianoce velmi si to prajjeme...

@tinka0312 Zrejme ti neporadim, ale mozno sa mozeme vzajomne trosku povzbudzovat, aby si vedela, ze nie si sama. Ja som podstupila kyret pred tyzdnom, takze je to este cerstve a bolest v dusi neustupuje. Ak mas moznost riesit vec so psychologom, preco nie ? Neporadim ti, ako konkretne niakeho hladat, kedze nezijem na SK, tu je na sukromnych klinikach , ktore riesia neplodnost ,vzdy takyto psycholog k dispozicii. Ja som tiez presla nelahkou cestou , kym som otehotnela s prvym syncekom, dva a pol roka trapenia, vysetreni, operacii, odporucania na in vitro, ako jedinu moznot a nakoniec som otehotnela prirodzene. Druhy syn sa nam tiez podaril po dlhsom case ... a tretie tehotenstvo prislo necakane po dva pol roku . Bohuzial som v 10 tyzdni tehotenstva musela ist na kyret... a tomu predchadzalo dvojtyzdnove cakanie na spontanny potrat doma( tu je pacientkam taka moznost ponuknuta ) , ktore som velmi , velmi zle znasala.. Po emocionalnej stranke sa to cakanie nedalo vydrzat a vsetko skoncilo za pol hodinu na chirurgickej sale. Recept na to, ako to prezit nemam, pretoze to moje je este velmi cerstve, ale vravim si, ze ked mi nerobi dobre pohlad na tehulky a babetka, tak sa im budem na cas vyhybat a ak naozaj budem citit, ze nemozem dalej vyplacem sa , zvazujem moznost aj homeopatie a hlavne sa snazim byt neustale niecim zamestnana. Mam 39 rokov a toto tretie tehotenstvo bolo zrejme nasim "poslednym vlakom", kedze nam vzdy trva strasne dlho otehotniet a to viac to boli, ale zivot musi ist dalej a ja pevne verim, ze ta bolest po case zoslabne. Velmi ti drzim palce ! A neboj sa , dietatko coskoro zaklope aj na vase dvere a ty si ho budes naplno a bez strachu uzivat.

@casdante Ďakujem za povzbudenie, veľmi mi pomohlo. Ani si neviem predstaviť čakanie na spontánny potrat. Muselo to byť hrozné a každou minútou horšie. Ja verím tomu že to prekonám len sa bojím že samej mi to pôjde príliš dlho...síce som mladá ale po dieťatku s manželom túžime. Momentálne sme sa dohodli aspoň na ročný odklad keďže som potratila dva bábätká v priebehu 9 mesiacov. a dúfam že o rok budem šťastná tehuľka...

My sme to zažili žiaľ uz tri krát ☹ 26, 10 a 11 tt
Aby nás z toho neeblo, tak sa jednoducho ľúbime, podporujeme, zavše sme si tíško poplakali.
Je mi uprimne ľúto všetkých rodičov, co to zažijú, je to smutné, však
nemôže vás to zlomiť! Neviem si predstaviť, že by som tento žiaľ riešil s niekym inym, ako s Katkou.
Najviac nam pomáha vedomie, že máme jeden druhého.

ahojte baby, je to neopisatelna bolest, ktoru nepochopi nikto kto toto nezazil. Ja som bola v v 11tt a strasne sme sa na babatko tesili. raz v noci som zacala trosku spinit, uplne malo, tak som sla na pohotovost, kde doktor so sestrickou 10 minut pozerali bez slova na monitor. ja som uz vedela ze je zle, takze som zacala plakat. v tom doktor povedal, ze "hybe sa ako dycha" to mi dalo nadej, kym nedodal "ona". potom to islo vsetko ako v zlom sne, povedali mi, ze babatku nebije srdiecko, ze musim ist za svojim doktorom rano. tu noc som nespala, iba plakala a trapila sa. neverila som tomu, ved do teraz bolo vsetko v najlepsom poriadku. rano som sla k svojmu doktorovi a ten tuto smutnu spravu bohuzial potvrdil. musela som si ist domov po veci a do nemocnice.. ked som si isla vybrat nocnu koselu zo skrine, boli vedla polozene detske vecicky, ktore mi kupila sestra s maminkou, hoci som im hovorila, ze este je skoro, nevedeli sme odolat tym krasnym detskym vecickam :( zrutila som sa totalne a plakala nad tymi vecami. ani neviem ako som prisla do nemocnice, tam ma nechali cakat do 6 vecer a potom ma zobrali na operacku. cela som sa triasla a plakala som. doktor mi sucho oznamil, ze "niekedy sa tehotenstvo skonci takto".. potom som sa zobudila a od vtedy prezivam najhorsie obdobie vo svojom zivote. chodim do prace, snazim sa zit dalej a usmievat sa, normalne s ludmi komunikovat ale stale mam v hlave a v srdci len tu bolest, nic ine nevnimam. najblizsi sa ma snazia podporit a som im za to vdacna, najma moj priatel je uzasny a neskutocne dobry, bez neho by som to nezvladla, rovnako moji rodicia a sestra. lenze vsetci sme sa tak velmi tesili na babo, boli to a neverim, ze to niekedy prestane.. to co nikto nedokaze pochopit je to, ze mna neutesi to, ze mozno raz budem mat ine babo, ze o 3 mes sa mozme pokusat znova, ja chcem toto konkretne babo, vtedy ked sa malo narodit, chcem ho mat teraz pod srdcom a vsetko.. a toto pochopi len zena, ktora tuto stratu zazila.. a je jedno, ci ma jedno dietatko doma, alebo ma pat alebo nema ziadne, tak ako ja. ta bolest je stale za tym konkretnym drobcekom a toho nikdy nikto nenahradi. drzim palce vsetkym, ktore toto prezili a prajem vela sil.

@88summer88 ahoj, aj ja som to zazila, takze ta chapem...podla mna vsak najvacsia chyba ktoru robis je, ze sa upinas na babo, ktore uz nie je. Dopraj mu to, kde je teraz, urcite to malo dovody, proste to takto malo byt...treba zit dalej, tesit sa z kazdej malickosti. Preboli to, len tomu musis aj Ty pomoct a nezivit bolest v sebe...

@kikuleenka ja viem, mas pravdu, casom to mozno dokazem, ale zatial je to este velmi cerstve :( ale dakujem za radu.

@tinka0312 ako to znasas? polepsilo sa Ti aspon trosku? ja som dnes napisala svoj pribeh s rovnakym koncom :( velmi mi pomohli tieto prispevky od bab, ktore to chapu a ktore vedia co clovek musi prezit.. je to dobre ze existuje aspon takato forma pomoci, lebo rozpravat sa s niekym, kto Ta ma sice velmi rad a velmi mu na Tebe zalezi nie je to iste ako rozpravat sa o tom s niekym kto to bohuzial tiez prezil :(

@88summer88 pevne nervy ti prajem, každá emócia časom prestane mať takú silu... niektorý ľudia si musia prejsť tŕnistou cestou aby neskor boli dokonale šťastný, ja verím že to čaká aj teba 🙂

@empathia dakujem naozaj za povzbudive slova a prajem rovnako len to najlepsie.

@88summer88 aj ja ti velmi drzim palce, ono vzdy sa to lahsie hovori, ako preziva, ja to mam za sebou zial 3x, slova a podpora iných su sice dobre, ale aj tak som si to musela prezit sama vo svojom vnutri...nie je to lahke, viem, o com hovorim. Ale na druhej strane verim, ze zazraky sa deju a jedneho dna sa ho dockame aj my 🙂

@88summer88 ahoj, silne objatie posielam....ja som to prezila koncom oktobra,v den menin najmensieho synceka. bolo to strasne a tiez som mala pocit,ze sa zblaznim....prve tyzdne,minimalne styri-pat asi najhorsie, fakt hruza, plakala som takmer stale. najma....ked je okolo mna tolko zien,ktore cakaju. a ..ked mi oznamila kamaratka,od ktorej som si sla pozicat vajicko na kocik, ona ze jasne,pozicia,ved vajko je tak na 4-5mesiacov a potom ho netreba,a mame rovnaku zn.kocikov...a potom som jej proste musela oznamit,ze ho uz potrebovat nebudem. a ona mi na top ovedala,ze mi sla povedat, ze mi ho vlastne nemoze pozicat lebo cakaju. neplanovane, ale cakaju. tak sme plakali obe spolu. ja sa inak este neviem odosobnit,a stale pocitam kolko by babetko malo tyzdnov,a ake by uz bolo velke....vcera mi oznammila suseda ,ze caka...aj jej sestra.....ja im prajem,len pre mna je to hrozne tazke. prve tyzdne som nikoho nechcela ani vidiet,ani do obchodu,ked som fakt nemusela som nesla, uplny akoby az odpor k ludom, tazke dni ,velmi tazke. casom to trosku povoli, u mna je to aj tym,ze mam tri deti,a fakt musim fičať...ale bolest je stale,len casom sa akoby "zanášala"...ale je stale. stale su okolo mna maminy,ktore cakaju,niektore takmer rovnako akoby som mala mat ja. musi sa skratka ist dalej, ja som si myslela,ze svet sa na chvilu prestal točiť,ale vôbec sa neprestal...ak si veriaca, o to jednoduchšie...mne to veľmi pomohlo, ze verim tomu,ze Boh o tom vie, viem,ze toto urcite On nechcel,stalo sa to. a verim,ze On dokaze zazraky v tom vyzname,ze aj zo skutocne zlej a strasne smutnej situacie dokaze vyzázrakovať nieco krasne, skratka tomu verim. vela sil ti prajem!
a este som chcela dodat-ano,je to presne tak, aj manzel mi bol a je obrovskou oporou,ale on to neprezil. on skratka fyzicky ani psychicky neprezil,co som prezila ja, a kto to neprezil,je to skratka ine. nevysvetlitelne,nepochopitelne, aj ked sa ludia okolo snazia, nikdy nepochopia....drz sa,vela sil.

@88summer88 Potratila som 2x... Prvykrat som si nebola ista, tak sa mi narodila 1. dcerka, po 3 rokoch sme chceli druhe, otehotnela som, vsetko OK a ako pises aj ty, v 9. tyzdni som zacala spinit - hnede, uz som vedela, ze nieco nie je OK, na druhy den som letela k Dr., ktory len sucho konstatoval: gestacny vacok ma nepravidelny tvar, srdiecko nebije, chodte na vycistenie... Tie slova boli ako dyk do srdca, nemohla som sa nadychnut, len sa mi kotulali slzy. Na otazku Coze??? som dostala odpoved, ved ste mladam, zdrava, jedno dieta uz mate, svet sa nezruti! Missing abort, to jedine si pamatam, kym som dosla do auta a zavolala manzelovi. ani neviem, ako som prisla domov... Viem presne, ako ti je. Nikto, kto to nezazil, nepochopi. Bolelo to, strasne a dlho, aspon mne to tak pripadalo. Ostala som doma 2 tyzdne na marodke, aby som sa dala dokopy. To som sa dala, ako tak, ale nenavidela som pohlad na kazdu tehotnu mamicku a stale dookola Preco??? Co sa stalo??? Co som urobila zle, kde chybu? Neustale dookola... Manzel bol na tom podobne, nedokazali sme o tom hovorit. Velmi mi pomohla starsia dcerka, ktora mi nedovolila plakat. A ja som pochopila, ze mam ju a nemozem sa upinat na nieco, co uz nie je. Ano, nieco... Po 3m som bola na kontrolu, vsetko bolo OK a Dr. (uz iny, moj znamy) mi povedal, pockaj este mesiac, aby si bola v psychickej pohode a mozte skusit. Strasne som sa bala, chcela som, aj nie... nastastie moj manzel ma uz dobre pozna a pocas sviatkov, ked bola uvolnenejsia atmosfera, trosku vypite sme si nedali pozor a des je z toho 2 rocne dievcatko 🙂 Strach prve 3 mesiace neskutocny :(
Ale vratim sa... este aj minuly rok, ked to bolo rok po potrate, som na vsetkych svatych plakala... modlila som sa za dusicku, ktora odisla. Az toho roku, po 2 rokoch som uz neplakala, som s tym zmierena, ze takto to malo byt. Priroda je mudra a mocna a tak to zariadila. Radsej skor nez neskoro. Az sa s tym zmieris, ze takto to malo byt a prestanes odsudzovat seba, partnera, okolie, odpustis si, az vtedy to prestane boliet... Predtym som spominala, ze mohlo byt babo, teraz uz o tom nehovorim, je to uzavrete, bolo to ale nie je.
Prajem vela sil, ked ti bude tazko, posielam lasku, ked budes plakat, ale tym vsetkym si musis prejst, aby si sa s tym vyrovnala... Vsetko sa deje preto, lebo ma. A hlavne, nevzdavaj to, babako pride, kedy ma 🙂

@88summer88 rozpravajte sa s chlapom o tom! Podporujte sa darujte si toľko lásky a pozornosti, ako sa len dá!
Večer si kludne poplačte......
Nehľadajte chyby v sebe, ani v tom druhom!
Milujte sa a tešte sa jeden z druhého!
Ani nebudete vedieť, ako príde ďalšia šanca. .....

@hwiezdinka to mi je velmi luto, ze sa Ti to stalo 3x.. a musis byt velmi silna, ked dokazes este povzbudzovat inych. dakujem za podporu, prajem Ti len to najlepsie, aby ten zazrak prisiel a dopadlo to od zaciatku na vybornu 🙂

@lulka78 aj ja mam v praci kolegynu, ktora je o tyzden viac tehotna ako som bola ja, svagrinu, ktora ma termin porodu o 2 dni neskor ako som mala mat ja a este kamosku, ktoru stretavam velmi casto a je v 4 mesiaci.. ja im naozaj prajem len to najlepsie, nech sa im narodia krasne zdrave babatka ale jednoducho hrozne to boli ked ich vidim, ked vidim ich radost tak sa snazim tesit s nimi ale zaroven sa chcem rozplakat a kricat od bolesti, preco sa nemozem takto tesit aj ja :( vcera som sa dozvedela o dalsich 2 kamaratkach ze cakaju a zasa len plac :( myslim si, ze ten kto si to nezazil nepochopi tu bezradnost a bolest, ktoru citime ked vidime tehotne, mamicky, babatka, detske vecicky.. mne to vsetko pripomina este aj hlupa vona ktoru mam v aute, lebo som si ju kupila na jarmoku, ked som bola este tehotna - a ten pocit a slzy pridu zas :( naozaj sa snazim ale je to hrozne tazke, preto uplne chapem a prezivam to tak ako Ty.
a co sa tyka viery - je to tazke, nie som az tak silne veriaca, ale modlim sa stale, tak ako doteraz, akurat sa uz nemodlim za to, aby sa nam narodilo zdrave babatko, ale za jeho dusicku :(

@matozazzo ja som tiez chcela zostat na PN, ale doktor ani blizki mi to neodporucali, ze budem stale na to mysliet a trapit sa.. akoby pomohlo to, ze clovek sedi v praci a snazi sa nieco robit :( aj tak mi stale myslienky ulietaju len tymto jednym smerom a bolest je stale velmi velka :( tesim sa ked si precitam, ze sa to babam podarilo na druhy krat, a vzdy ma zarmuti, ked sa niekomu stalo viac krat ze mu babo zomrelo :( ja sa aj preto bojim, ci budem schopna vobec sa rozhodnut, ze sa ideme znova zacat snazit o malicke, lebo ak sa ma toto zopakovat :( :( :( moj neskonaly obdiv patri babam, ktore to zazili viackrat a nestracaju nadej a este naozaj podporia ineho, hoci same trpia :( dakujem este raz a prajem Ti len to najlepsie.

@sliznik milujeme sa velmi, aj mi velmi pomaha, jeho to tiez trapi, este ze mam jeho. citala som, ze vam sa to stalo uz trikrat :( :( :( velmi drzim palce nech to vyjde a si skvely, ze mas tolko sily.

@88summer88 Mne PN doporucil sam doktor, aby som mala cas spracovat to. Chcela som tyzden, boli z toho dva. Som typ, ktory potrebuje byt sam, aby sa s tym vyrovnal... S manzelom sme o tom najprv nechceli rozpravat, akosi to neslo, davali sme si vinu kazdy sam sebe, ze je to jeho vina... asi po 2-3 mesiacoch sme si sadli a poozpravali sa, ako to kto citi atd. Myslime si, ze ich sa to netyka, ale opak je pravdou, moj manzel bol z toho hotovy tak ako aj ja. Tiez tie iste otazky, tiez si myslel, ze zlyhal on - ved moje telo plod prijalo, takze ci nie je chyba v jeho spermiach... Len od mala su uceni, ze chlapi neplacu... tak sme si poplakali obaja s tym, ze to zvladneme a skusime druhe babo 🙂 velmi mi pomohol rozhovor taky otvoreny s nim, na to, aby si sa s tym vyrovnala, musite byt dvaja. My zeny o tom chceme rozpravat - muzi naopak nechcu, tak je to tazke, ale dohodnite sa, ze napr. raz do tyzdna sa vyzalujete navzajom, nech sa to netaha kazdy den, inak zuteka... :( a neboj, prejde to, preboli... len to musis spracovat a uzavriet. Uzavriet - lebo babatko uz nie je a ak chces druhe, musis byt na to pripravena, inak neotehotnies. Tvoje telo musi vediet, ze tamto skoncilo, bodka a si pripravena na nove 🙂 Nemozes chciet druhe babatko a mysliet na to, co zomrelo - je to akoby si mala dvoch muzov, aby si ma spravne pochopila... Nikdy nezabudnes, len to uzavri - pretoze uz to nezmenis.. a da sa to, zvladnes to... postupne... hlavne, nie je to nikoho vina! Proste priroda to takto zariadila a basta...

@matozazzo ja viem, ze mas pravdu, ale este to nedokazem takto uzavriet, ani este nie som pripravena na dalsie tehotenstvo a neviem, kolko to bude trvat kym budem.. nastastie moj priatel je uzasny aj v tom, ze jemu sa mozem vyplakat kazdy den, aj on trpi, len to dava inak na javo, ja vzdy slzami.. a chcem, potrebujem sa o tom rozpravat.. ci uz s nim, alebo si poplacem so sestrou, s maminkou :( vsetkym nam je velmi luto.. chcem verit tomu, ze cas to vylieci ale je to tazke...

@88summer88 No vies, obcas mam aj ja slabu chvilku, nie vzdy je to v pohode...tiez mam okolo seba kamaratky s bábätkami, alebo tehulky, potom je to vzdy strasne tazke. Ale nadej zomiera posledna 🙂 ja verim, ze tentokrat nam to vyjde. Ak budu vsetky vysledky a budu v poriadku, chceme to opät skusit v januari.

celkom ťa chápem, ja som si tým prešla 2x ... prvýkrát to bolo v auguste 2011, druhýkrát hneď v januári 2012 - to už bolo na mňa dosť, začali všetky vyšetrenia - genetiky, centrum hemostázy a trombózy a záver ,,všetko v poriadku, nevedia si vysvetliť, prečo sa to stalo". Ale nestrácali sme s manželom nádej, aj keď po každej kyretáži som mala chuť sa už na to všetko vykašľať, lebo som sa bála, že sa to znova zopakuje. Také niečo si žena bude pamätať do smrti. Neraz som si poplakala, ale manžel mi bol vždy veľkou oporou. Aaaale ... teraz už máme doma 8 mesačnú nádhernú a vytúženú dcérenku, ktorú nadovšetko ľúbime a je nám o to cennejšia. Celé tehotenstvo som bola v strachu, aby sa niečo nepokašľalo, ale výsledok je nádherný. Takže, hlavne sa nevzdávať a veriť ... 😉

@88summer88 ahoj,ano kric a plac,ono to pomaha,ja som bola min.tri tyzdne fakt takmer len v slzach...je tomu takmer dva mesiace,a dnes som bola v obchode, v ktorom som bola,ked som sla od lekara, ked........ velmi sa mi to vratilo,presne ako pises o tej voni v aute...vsetko to pripomina to,ked to este bolo uplne inak. ale presne ako pisu aj ine maminky, chce to cas. nechcem nic zlahcovat,lebo viem svoje...ja zas inak by som bola najradsej babetko cakala hned,hned,hned .... tak strasne prazdna som sa citila, hrozne prazdna, ja doteraz nechapem, ze som tam po nich nekricala,aj ked oni za to nemozu,ze preco mi to spravili a preco mi to vzali ,ked som nechcela...strasne som tuzila hned hned zas cakat babetko. dr. mi povedal,ze aspon jeden-dva cykly aby presli,aby sa vytelka spamatala,narastla atd. a samozrejme,aj psychika chce svoje,ale ta prave potrebovala len to jedno. uvidi sa co prinesie buducnost,lebo clovek mieni........je to takze mat okolo seba tie tehotne a stastne ...viem. vela sil ti prajem, lebo zivot a svet ide dalej.... je super,ze sa dokazete o tom s priatelom rozpravat. ja som dost introvert..takze len ked ma manzel nasiel plakat,tak sme tu temu otvarali,.nejako sama od seba som nedokazala sa o tom v klude rozpravat. teraz je to trosku ine...ale teraz zas zazivam krst ohnom, ked som sa dozvedela len cerstvo o tehotnych znamych...a len cakam, kedy vybuchnem...mame tri deti,takze som v jednom obrovskom kolotoci,co je niekedy aj dobre,ale niekedy si uvedomujem,ze to v sebe moc dusim,ze vlastne nemam cas riadne na seba,na svoje pocity...ked potom vecer dam zelenu mojim emociam ,trva t odlho,a cez den nevladzem fungovat. ale kamaratky co si tymto presli mi radili ,aby som to davala zo seba von co najviac,lebo si ma to aj tak "počká"...
myslim moc na teba.

Baby,chcem podporit všetké,ktoré máte ten problém..Aj ja mám dvoch anjelikov v nebi...V januári som mala MA,potom som otehotnela,radost preveliká...no netrvala dlho,v septembri som začala krvácat a bolo po všetkom....dvakrát sa mi to stalo v 11.týždni.No lahké to nebolo,ale nikdy som sa nevzdávala.Doktorka mi povedala,že sa máme snažit najskor o rok..no pre mňa to pripadalo strašne dlho..A stalo sa,že som nedostala po kyrete ani prvú menštruáciu a vedela som,že už je vo mne nový život a som neskutočne štastná...aj keď viem,že ešte nemám nič vyhrané,ale verím,že to dopadne dobre..Od začiatku beriem lieky,som v 12.týždni a dietatko je zatial v poriadku...Musela som sa z tým prve zmierit a brat to tak,že to tak malo byt..Moje tri deti nechápali,že prečo ...bolo to tažké im to vysvetlovat..ale teraz sa opat tešia...Tak sa nikdy nevzdávajte,prajem Vám vela síl a odvahy..Nebojte sa,z vierou zvládneme všetko 🙂

@jana118 silno drzim palce a tentoraz to urcite dopadne na jednotku, zasluzis si to po tolkych utrapach! prajem Ti len to najlepsie, nech o par mesiacov mas svoje male stasticko v rukach 🙂

@saritus to je uzasne, gratulujem k dcerke, presne taketo pribehy nam teraz dobre padnu, tie so stastnym koncom, hoci sa Ti MA stalo 2x, co je hrozne :( uzivaj si drobca a my ostatne budeme dufat, ze raz to vyjde aj nam do stastneho konca 🙂

@88summer88 ďakujem velmi pekne,určite si to aj ty zaslúžiš...a ver tomu,že sa dočkáš 🙂 ja si vždy poviem,že možno to maličké by bolo choré a trápili by sme sa všetci,takto je to dobré a beriem to tak,že už mám 5 detí a raz sa s nimi aj stretnem,moji anjelikovia teraz na nás dávaju pozor...su v mojom srdiečku 🙂 aj keď nie sú s nami...zober to tak aj ty...uvidíš,že to zvládneš 🙂 všetko dobré ti prajem,drž sa...

@88summer88 Ahoj, chcem ta len povzbudit tiez. Mne sa MA stal v 9tt, bolo to druhe tehotenstvo. Ale ja som to brala od zaciatku problemov velmi pragmaticky, totiz, uz som mala dceru a jednoducho som si povedala, ze sa budem upinat na nieco, co uz na svete je. Takze po kyretazi a hnusnom pobyte v nemocnici som sa vyrevala muzovi na pleci, vystrela hlavu a nemyslim na to. Priroda vie, co robi. A vsetko sa deje z nejakych dovodov a tie dovody sa nam ukazu ovela neskor, ak vobec.

Potom som otehotnela po prvej menstruacii od kyretaze. Krvacala som v 10tt, ja urevana, bezali sme do nemocnice a vsetko bolo ok. Narodila sa mi druha dcera uplne v poriadku. Ale sama viem, ze od potratu az kym som nebola tehotna to bolo dost narocne obdobie. Kedykolvek mi nejaki znami oznamili, ze cakaju dieta, bolo to pre mna velmi tazke prijat. A ako naschval si to zjavne vsetci nechavali na tych par tyzdnov, kym som otehotnela aj ja 😀

Este k fyziologickej stranke - brala som Wobenzym na rychle hojenie a podarilo sa nam otehotniet na prvy pokus po kyretazi.

Cas ti pomoze, viem, ze je to zla rada, ale skus sa na to nepozerat tak emocionalne. Tieto veci sa deju a je lepsie, ked sa to stane takto skoro. Moja svagrova "potratila" dvojicky v 23tt a to uz je ina kava (uvodzovky preto, lebo to bol vlastne uz porod, akurat to deti neprezili). Takze stale moze byt horsie.

Drzim palce.