Ako sa vyrovnať s potratom a nezblázniť sa?
Ahojte chcela by som sa podeliť o môj smútok po strate bábätka ak ste tu niektorá na tom podobne ako ja napíšte nakoľko si nedokážem v rodine s nikým pohovoriť a radšej sa im vyhýbam ☹
Ahojte, ja mam tiez tento isty problem, mam 3 tyzdne od potratu v 11tt, dokopy mam za sebou uz 4. Neviem na to prestat mysliet, momentalne na ten posledny, stale si vravim, v kt. tt som uz mohla byt a tak. A ako naschvál vsetky zname okolo otehotnievaju, aj take, co im to roky neslo:( Tazko je mi tvarit sa, ze sa z toho tesim, lebo poviem pravdu netesim, ako prajem im to, to je samozrejme, ale zaroven, ked mi to povedia, akoby mi dyku do srdca zabodli. Ja by som sa este posnazila, ale manzel uz nechce o tom ani pocut, vraj ci mi nestaci a dokedy chcem skusat osud
@88summer88 Kazdy sme iny. Tak to ma byt. A bude to presne tak, ako to ma byt. Drzim palce.
@nefertitka mam tu istu situaciu, ale zamerala som sa dost na svoju pracu, ano aj mne to okolo vsetko otehotnieva,posiela obrazky USG...ja som mala navyse zrav. problemy tam dole,takze povinna odstavka ci ako to nazvat...teraz pracovne to mimco nevyhovuje vobec, ale boli ako slak..stale...a to mne sa to stalo este v maji..stale na toho nasho anjelika myslim,ze ake by to bolo,keby uz mam ist pomaly rodit...strasne sme sa na to tesili..som rada,ze to nezlomilo nas vztah,lebo boli to obidvoch.
drzte sa holky, dufam,ze vsetky uz budete velmi skoro posielat foto uspesnych tehu ako s ato tam v bruskach veselo mrvi 😉
@88summer88 ďakujem, neboj aj ty sa dočkáš...len treba veriť a hlavne to nevzdávaj, aj keď je to teraz ťažké. Po druhom MA mi odporúčali aspoň rok počkať, ale zdalo sa mi to dlho, tak sme to skúsili po pol roku a vyšlo to 😉 . Tak držím prsty.
Ahojte,myslela som ze sa nezapojim do konverzacie,ale nedalo mi to...som 2 dni po umelom potrate a velmi to boli...stale placem....je tazke s takym niecim sa hned vyrovnat...cloveka boli srdce,akoby nieco odislo z vasho zivota....mam pri sebe rodinu a aj priatela, utesuju ma, ale tu bolest si musi prejst kazdy sam...
baby par dni to boli ale potom treba zdvihnut hlavu a ist dalej, ak mate pre koho zit a tesit sa ze nabuduce to vyjde, tak sa neutapajte v ziali. Ja som extremny pripad mam za sebou tri tehotenstva v priebehu pol roka a je to sice skoro, ale som tehotna znovu a verim ze to tentokrat vyjde a myslim pozitivne. Nezaoberajte sa tymito myslienkami, ze teraz som uz mohla byt v tom a tom mesiaci, teraz by sa to. narodilo... nema to zmysel. Tak to malo byt a sice to boli ale neda sa to vratit soet. Pokial je zena zdrava oride dalsie babo, ja verim ze toto tehotenstvo mi vyjde a nepripustam si ze by sa malo nieco skomplikovat. Aj ked verim ze je tazke zabudnut na pobyt na operacnej sale s vedomim, ze vam idu robit kyretaz.... myslite pozitivne. Ja mam jedneho krasneho zdraveho syna a nebude jedinacik lebo som sa po bolestnej strate dvoch babetiek v prvom trimestri opet tehotna a verim ze to tak malo byt.
@88summer88 tak je to ťažké...sú dni kedy nemám čas na to myslieť ale sú dni kedy to nezvládam a dokážem preplakať aj celý deň...síce je týchto dní už menej ale bolesť v srdci stále rovnaká.... s takýmto nešťastím sa nedá vyrovnať len sa naučiť s tým žiť....termín pôrodu som mala 4.4.2013 strašne sa bojím tohto dátumu...ale dúfam že s manželom to zvládneme je mi úžasnou oporou....keď si predstavím že som stratila už dve bábätká....neostáva mi nič iné len snažiť sa s tým naučiť žiť tak, že ďalšie tehotenstvo nebude pre mňa stály strach...držím ti palce aby si bola silná a aby sa ti ďalšie tehotenstvo už podarilo s plným zdravím
@88summer88 malo to byť 4.4.2014
@tinka0312 presne ako pises.. Zena ktora toto zazije si uz tehotenstvo nevychutna lebo bude trpnut a zit v strachu kazdy den.. Silno Ti drzim palceky aby to vyslo tentokrat. Drz sa.
baby,
ja som 3x potratila v 1.trimestri a teraz cakame tretie babetko, uz som v polke tehu, ale stale sa to bojim "verejne" vytrubovat, lebo uz mam tu blbu skusenost, ze stat sa moze stale hocico.
Len vam chcem napisat, ze naozaj sa neporovnavajte, ze kto to ako preziva a ktoru to ako dlho boli a kto sa za aky cas opat pokusi....robte kazda len ako to sama citi - neexistuje ziaden univerzalny recept ani na to, ako sa s tym vyrovnat, ani na to, kedy je "bezpecne" a vhodne opat otehu.
a z mojej vlastnej skusenosti mam pocit, ze netrpnem a nezijem v strachu kazdy den, hoci som aj tento raz takmer opat potratila, spinila 3 tyzdne vkuse a pod., ale skor, ze tato skusenost mi tym viac pomohla vnimat deti vseobecne ako dar ( a uz to nebrat ako klise a frazu), a tie moje narodene obzvlast.
A zit s pocitom, ze vlastne poriadne nic, tehotenstvo uz absolutne, nie je celkom v nasich rukach...
drzim vsetkym palce, aby ste sa dockali zdravych babetiek v tom spravnom case 😉
@tinka0312 ahoj, presne toto zazivam aj ja, hoci som potratila uz 13.05.2013 stale si svoj smutok nosim v sebe niekedy viac a niekedy menej, no teraz 05.01.2014 som mala stanoveny termin porodu, co mohlo byt a nie je, vsetky kamosky a baby naokolo boli, su tehotne alebo maju deticky, doprajem to kazdej, len to, ze po roku snazenia sa nam to podarilo a potom koniec zanechalo vo mne aj v partnerovi stopy, momentalne sa milujeme asi 2x za mesiac a aj to iba ako udobrenie po hadke, tak ti drzim palce
awoj ja soim potratila v 8+6 týždni bolo to 6.9.2013 a ešte nič hoci je ešte kratka doba od toho ale čo už snažime sa a uviidme...
@margarita, jééé, ty už tretie? držím palce, si moja "trombofilická nádej" 😀 😀 😀
ja som po 4 rokoch otehu, ale tehu odchádza - som v 6tt, tak neviem, kde zas bola chyba - pichala som od // asi bude treba skôr.
držím palce 😉 , krásna správička. 😉
@bosoriak ahoj,môžem sa spýtať na ten wobenzym? máme ho v rodine vyskúšaný pri ťažkých zlomeninách a tak...a teraz som si ho chcela nasadiť...som týždeň po kyrete ☹((( ,ale dočítala som sa tam,že sa nemá užívať,ked hrozí nejaké väčšie krvácanie...tak som sa bála si ho dať..aby som sa nerozkrvácala viac...teraz už len tak málilinko špiním....tebe sa nespustilo jeho užívaním nejaké silnejšie krvácanie? myslíš ,že wobenzym pomohol ku skoršiemu zregenerovaniu maternice?
@satanka1 Ahoj,po kyretazi by si vseobecne uz velmi krvacat nemala. Ak budes silno krvacat, tak je mozne, ze je tam nejaky iny problem. Ja som ten Wobenzym brala mesiac, do prvej menstruacie po kyrete, s lekarkinym odporucenim sme sa posnazili a otehotnela som hned. Neviem, ci by som dala ruku do ohna za to, ze to bolo vdaka Wobenzymu, ale uskodit si tym podla mna nemozes. Je to na rychle hojenie, takze by som do toho isla urcite znovu. Drzim palce.
@sarafortuna
dakujem, uz som 23tt, ale zase to bolo cely prvy trim. napinave a so spinenim ako furt kazdy krat 😖
no zatial sa drzime, tak snad to aj tentoraz uz dobojujeme 😵
a Ty okrem trombo nemas inu liecbu? keby daco, posli IP, nech tu neodbacame od temy 😉
tiez sa mi to stalo. Pricestovala som k rodicom im oznamit, ze budeme mat babatko. Prve. Este v ten den som skoncila v nemocnici. a co bolo na tom najhorsie, vedla na posteli v izbe bolo dievca, ktore dobrovolne islo na potrat. hladela som na nu a vduchu sa pytala, preco? Cas zahoji rany, teraz mam 3 deturence. vsetkym maminkam drzim palce, aby stastne donosili a porodili zdrave babatka.
@marcelakarol neboj to zvládnete....nás to s partnerom ešte viac spojilo našťastie....ja sa s tým pomaly vyrovnávam a som rada že manžel mi pomáha a že už na to tak nemyslím...život ide ďalej a hádam do tretice bude všetko dobré a najbližšie tehotenstvo bude bez komplikácií...držím Vám palce najviac ako viem lebo viem aké to bolo pre mňa ťažké a verím že sa Vám to čoskoro podarí a že budete mať krásne bábo
Ahojte, prišla som si sem po slová útechy. Stalo sa to aj nám, naše bábätko sa prestalo vyvíjať cca pred tromi týždňami, v šiestom týždni.
Minulý týždeň som začala trochu špiniť a vedela som, že je zle, aj keď špinenie hneď prestalo a muž ma utešoval, že sa nič nedeje a on sa dočital na nete že špinenie v tehu je normálne. Veľmi ma vytáčal s týmto prístupom. Naťahovali sme sa až do víkendu kedy sme s jasne červenou museli utekať na pohotovosť.
Odvetdy som hádam aj ja umrela. Veľmi som bola skrúšená celý deň pred pohotovosťou, málo som plakala, no s citmi som bola úplne v pr***. No odkedy to mám " čierne na bielom", tak sa chovám ako keby sa nič nestalo. Neplačem, snažím sa byť smutná ale ani to sa mi nedarí. Nekričím, nikoho neobviňujem... Proste ako keby som ani nebola bývala tehotná ani nič. So starším synom preberáme " kde je bábätko" úplne normálne, rozprávame si o nebíčku a vo mne nič ani ľútosť ani slzy. Ja neviem, neprijde mi to normálne. Môj muž plače viac ako ja, tajne, aby som o tom nevedela, keď už ja som taká silná. Ale nie som. Len sa cítim divne zaseknutá, ako keby v nejakej bubline nereality. Asi to vyznie čudno ale radšej by som plakala celé dni alebo sa psychicky zrútila. Niekde v kútiku mozgu som smutná , ale vôbec to nevychádza na povrch. Viac ako smútok cítim strach, či sa nám podarí mať nejaké dieťa ( muž nie je biootec môjho syna) a či sa táto strata neodrazí na našom vzťahu ako takom. Muž je totiž tiež zaseknutý, v tom že mi nič nehovorí okrem vety ako mu je to ľuto a sklenených slzavých oči. Keď ho požiadam aby o tom rozprával hovorí že nemôže. Sám priznáva, že nevie aký dopad to bude mať na náš vzťah a to mi už fakt naskakujú zimomriavky.
Prežili ste niektorá niečo podobné? Existuje niekto na koho by sme sa mohli obrátiť?
@deninka233 Ja som prišla o dieťa omnoho neskôr v 35 tt a tiež mám niekedy také stavy, že sa nič nestalo, všetko je v poriadku tak ako bolo predtým, akoby som ani nebola tehotná neviem to popísať zrejme som stále v šoku. Tiež sa mi stalo, že na štedrý den sa muž rozplakal a ja som sa len dívala...zrejme je to tak dané "zhora" aby sa človek nezbláznil od bolesti, na uplynulé mesiace sa ani poriadne nepamätám. Zase niektoré dni sú také, že plačem od rána a nemôžem prestať, nechcem žiť, nebaví ma nič a najradšej by som tu nebola.Ale musím tu byť, mám ešte jednu dcéru...Raz som bola u psychiatričky, ale vôbec mi nepomohla, drístala že také veci sa stávajú, taký je život a mám myslieť na dieťa ktoré mám. Antidepresíva som si dala raz, vôbec nepomohli, na srdce bez života liek nevymysleli.Chlapi to prežívajú inak aj môj sa uzavrel, najprv ale dva týždne zapíjal žiaľ a tiež to vyzeralo všelijak.. s takou bolesťou sa nedá vyrovnať.
Je to také strašné, koľko nás žien je tu na fóre, ktoré prišli o dieťatko-či už raz, dva alebo viackrát. Bohužiaľ, aj ja patrím medzi tie, ktoré majú v nebíčku už dva anjeliky.
Stále sa sama seba pýtam, či je toto spravodlivé, že žena ktorá túži po dieťatku oň príde a žena, ktorá deti nechce má detí kopu... prečo to tak je???
Po prvom potrate som sa psychicky zosypala, ale neriešila som to s nijakým doktorom, vyrovnávala som sa stým sama-a možno to bola chyba. po druhom potrate som si poplakala, ale už v deň kyretu som sa cítila ako keby som na nejakom vyšetrení..ani slza ani jedna jediná.. možno nejaký blok, šok, ale až do Silvestra som si na to nejako extra nespomenula..len keď som sa pozerala na hviezdičky a želala som si, aby tie dve čo krásne žiaria boli moje anjeliky..prišlo to až na Silvestra, keď sme sa rozhodli púšťať balóniky šťastia a že nejaké želanie si napíšeme. Môj manžel krásne kreslí, tak som to zverila jemu.. Bola som prekvapená, keď mi podal balón s obrázkom na ktorom bolo: jedno väčšie srdiečko a v ňom dva malé krížiky so srdiečkami.. v tú chvílu mi to ani neprišlo, až keď som sa na neho pozrela, že čo to má byť?? a videla som ho prvýkrát plakať.. vtedy som si poplakala aj ja zo srdca a je dobre🙂
Tým chcem povedať, že každá z nás je iná a vyrovnáva sa s touto stratou ťažko, ale v jednom sme rovnaké- boli to naše detičky a myslieť so smútkom v srdci na ne neprestaneme🙂
Všetkým, ktorých detičky sú v nebíčku zo srdca prajem nech tento rok je rok šťastia a konečne to vyjde a budeme šťastné maminy, ktoré si svoje "vyplakané" dieťa budú vážiť oveľa viac ako ktorákoľvek iná mamina!!!!
@deninka233 ja som to prezivala podobne....snazili sme sa 2 roky a ked sa konecne zadarilo, v 11tt MA...vzlykla som, ked mi to dr. potvrdila, potom zase u mm v aute.....ale otriasla som sa velmi rychlo....ja som od prirody racionalna, raz mi ktosi povedal, ze mam vela muzskej energie, takze som sa sa to pozrela inak, ako by sa cakalo....priroda vie, co robi, statistiky su neuprosne a pozitivne bolo to, ze to ide prirodzenou cestou a nemusime absolvovat procedury v CAR...dobre mi robilo, ked som sa o tom mohla s ludmi rozpravat....niekde v podvedomi to stale bolo, myslienky sa mi tam vracali....velmi pomohli homeopatika Ignatia Amara, dr. mi povedala, ze po nich budem mat pocit, ze sa to stalo davno, alebo se sa to mne ani nestalo...po tyzdni uzivania som zacala mysliet aj na ine veci, ozaj to pomohlo, teraz ich propagujem tu krizom-krazom na fore 🙂 ....
tym len chcem povedat, aby si zeny nevycitali, ze to malo prezivaju a malo smutia, nie vsetky sme rovnake....mozno ma za to ukamunujetem ale ja nemyslim, ze mam v nebicku anjelika..
a este k reakcii muza.....mm mal slzy v ociach, ked pre mna prisiel k dr. po diagnostike....potom sa trochu vystrasil, ked sme museli bezat na pohotovost, ked sa spistil samotny potrat....ale odvtedy myslel velmi pozitivne, s tym, ze sa zacneme snazit hned, ako to bude mozne....zblizilo nas to a zmenilo pohlad mm na tehotenstvo - nic nie je automaticke, stat sa moze kedykolvek cokolvek, treba byt opatrni a nerobit tragediu z toho, ze sa zena chce trochu setrit a nechce hned vyliezt na Krivan 😀 ... ale aby sme sa bali vplyvu neuspesneho tehotenstva na nas vztah, tak to ani nahodou....
@deninka233 vie tvoj partenr, ako casto sa to stava? nastudoval si nieco o tom? obvinuje teba, ze sa to stalo? pomoct by vam samozrejeme mohli na nejakej manzelskej terapii, ale o tom nic blizsie neviem....
ahoj zeny, potrebovala by som pocut nazor viacerych osob... je to presne 11 mesiacov co som prisla o dieta a stale na tom nie som psychicky uplne 100% dobre. nie je to uz take ako na zaciatku ked ma chytali zachvaty placu prakticy kedykolvek (na zaciatku tym myslim asi 4 mesiace mozno viac) ale este vzdy obcas myslim na to ake by to bolo byt matkou, aky by bol nas zivot, co by sa zmenilo, ake by bolo asi to nase dietatko... a je mi pri tom smutno. naviac mam hrozny strach z dalsieho otehotnenia, priatel sa ma bez kondomu nemoze ani dotknut a este k tomu trvam aj na prerusovanej sulozi- pre istotu. a napriek tomu ked mi to troska meska mam strach ze som otehotnela a chytim mierny zachvat paniky.... kamaratka mi povedala ze to nie je uplne normalne a mala by som vyhladat psychologa ale ja neviem.... co si o tom myslite?
@login567 ahoj tak ja som po dvoch potratoch....prvý v 7 týždni v januári minulého roku a druhý v 14 týždni v októbri minulého roku...práve som prišla na to že som tehotná a otehotnela som mesiac po potrate.....aj ja som mala stavy plaču a nedokázala som sa s tým zmieriť a skoro som navštívila psychológa no nakoniec sme si vystačili s manželom...na tvojom mieste by som zašla aspoň sa poradiť s odborníkom veď ísť ku psychológovi nie je nič zlé je to normálne a hlavne ak si nevieš pomôcť sama.....viem čo prežívaš a s tým sa nikdy nezmieriš len sa naučíš s tým žiť....plánovali sme bábo o rok no človek mieni a pán boh mení...taktiež som mala stavy že som nechcela sex a keď sa ma manžel dotkol bola som hysterická no nejak sme to spolu zvládli no ak by som bola na tom tak ako ty určite by som zašla sa poradiť vyrozprávať a neboj raz sa vám to podarí len netreba nad tým premýšľať a svoju myseľ stále zamestnávať inými myšlienkami...mne napríklad aj dosť pomohlo že za nášho synčeka si vždy zapálime sviečku a stále prosím svojho otca ktorý už nie je medzi nami nech sa oňho tam hore postará...viem že to je obrovská rana no život ide ďalej a prinesie ti aj ďalšie prekážky a preto sa snaž čo najskôr na to nemyslieť a ísť ďalej...
@login567 ahoj 🙂 ja by som ta chcela tiez povzbudit aby si vyhladala pomoc,je to uplne normalne.ja som stratila babtko v maji 2 dni po nasom 3 vyroci svadby.bola to obrovska rana ale tuzila som co najskor otehotniet.kazda z nas je ina preziva to inak.po pol roku som znovu otehotnela,som stastna ale samozrejme prezivam aj tazsie dni ked sa bojim aby sa mi to opat nestalo.my zijeme v zahranici a nemala som svoju rodinu tu a ani vela ludi ktory by ma podrzali ale v prvom rade je to medzi manzelmi aby sa podrzali a rozpravali o tom.musis byt silna a ist dalej a dat sa doporiadku kym otehotnies aby si nepokoj neprenasala na babatko.prajem ti vela sil 😉
@tinka0312
@bambulka.nz dakujem za podporu dievcata, pomohli ste mi 🙂
@bosoriak dakujem za slova utechy, ono vela zalezi aj od povahy.. ja som si o sebe vzdy myslela ze som silna a realistka, ze beriem zivot tak ako pride a az teraz som zistila ze som hrozne citliva a neviem sa tak skoro pohnut a ist dalej.. viem ze by som mala.. viem ze musim.. viem ze aj sa aj pohnem, len musi ten najvacsi zial trosku ustupit.. som rada, ze mas 2 zdrave deturence 🙂 ja neviem kedy sa pokusime o dalsie, na jednej strane, ked si citam taketo pribehy ako Tvoj, ze hned po kyr si otehotnela, tak mam chut hned sa na to vrhnut, ale potom pride ten strach a smutok a neviem ci toho budem vobec schopna o rok.. a cele tehu v strese ze sa zasa nieco stane.. urcite pockam aspon tie 3 mes ako dr odporuca, lebo ak by sa to zopakovalo, budem si vycitat, ze to je moja chyba lebo som bola nedockava..