Bezdetné manželstvá, ktoré deti chceli, ale nemajú ich
Ahojte, budem rada, ak sem prispeju svojim nazorom, postrehom, ale hlavne radami,
ako sa zmierit s tym, ze manzelia su nedobrovolne bezdetni, ti, ktori taky zivot ziju.
Prosim nepiste, ze netreba na to mysliet, ze sa to urcite podari, ze na adopciu sa necaka dlho.
Nech sem pisu ti, ktori ziju zivot bez deti, aj ked stale deti chceli mat.
Velmi ma zaujima, ako sa s tym zmierili, akym smerom ide ich zivot.
Pripadne kludne moze byt aj interna posta.
Vdaka.
@tromboska ahoj, ja sa sice z Vas snazim asi najmenej - 3.rok, ale tuto otazku si posledny rok kladiem kazdy den. Mam okolo seba desiatky mudrlantov, ktori dokonale vedia ako zit zivot bez deti (pricom sami deti maju, takze o tom vedia velky prd), a pozeraju na mna ako na psychopata, ked si dovolim byt smutna, ze deti nemam. Lebo ako je mne dobre, ze si mozem robit co chcem. Kto nezazije, nepochopi. Na jesen chceme skusit IVF, ale iba jedno. Pre mna je neuspech z umeleho este vacsi zaber na psychiku, pretoze tam uz clovek vklada svoju nadej do vedy. Ak to nevyjde, podame si ziadost o adopciu a budeme cakat dalsie roky. Ked to pisem, pridem si uz ako robot. Ked nie A, tak B, a ked ani to, tak C. Osobne si nedokazem predstavit zivot bez deti (som to ja, a toto je moj pohlad na svet, prosim respektujte to) a radsej umriem ako nemat aspon adoptovane. Pretoze je malo veci na svete, po ktorych tuzim tak cisto a uprimne a som ochotna polozit za ne aj zivot. Nas vztah to prezil, boli tazke chvile, dnes sa lubime viac, ale bez deti to nikdy nebude ono. Takze asi neporadim, ale rada sa necham inspirovat.
@catherinah vsetko mozne..
ci nemas zvysene bunky, ktore v podstate sposobuju, ze nemozes donosti babatko alebo sa vobec ma problem babatko zahniezdit, lebo ho telo vypudi..
ci nemas prozne protilatky, zvysene zapalove cytokiny ...vela veci ..napis IP ked by si daco chcela...
@ckatka mas absolutnu pravdu, ale chcem dodat len tolko, ze nepindame na to, ze nemame auto alebo dom ako sused, ze nemame postavu modelky a tvar batolata, prip. vlasy ako Japonka. Pindame (pouzijem Tvoj slovnik) iba na jednu vec a tym je dieta. Ked to zvladas takto bravurne, si stastna zena, ale tiez treba akceptovat, ze nie kazda taka silna je.
@renimac Ahoj, píšeš, že máš okolo seba mudrlantov, ktorí ti radia ako žiť život bez detí. A ony deti majú. Ak ti môžem poradiť, tak nebav sa so ženami, ktoré deti majú o deťoch. To je zásadná chyba. Ja sa s týmito ženami bavím o varení, ručných prácach, o športe a o veľmi veľa témach, ale o deťoch nie. Lebo ver mi, tieto ženy nás, ktoré deti nemáme zraňujú. Lebo tie baby sa nevedia vcítiť do našej kože. Takéto témy - tehotenstvo, deti preberám len s odborníkmi - ako sú psychologička, lekári atď. Tie ti vedia najviac poradiť, psychicky ťa podporiť. Čo tie ženské bohužiaľ nie. Vždy si povedz, že i keď majú deti - tak majú i veľa ďalších problémov. Takže život je krásny, a treba ho prežiť v radosti, láske a veľa, veľa smiechu. Ale tak. Maj sa krásne. Ja tiež nie som silná žena, ale beriem život tak, že čo má prísť to príde, a čo nie, tak s tým sa zmieriť.
ahoj, my mame bezdetne manzelstvo uz 10 rokov 😢 , manzel ma uz dospeleho syna, dokonca malinku vnucku, ale spolu sme to dotiahli akurat na 3 neuspesne tehotenstva...mam 42 rokov a tuzila som po detoch snad od malicka, chcela som minimalne tri a nemam ani jedno.......uprimne, hoci sa snazim, zivot mi to doslova pokazilo, presla som si nadejami, depresiami, fobiou z ludi......mam obdobia, ked som na to lepsie, vtedy aj sportujem, aj idem s manzelom von, medzi ludi, ale celkovo ja co som bola vyrehotana optimistka stale vonku....stala sa zo mna samotarka a domased, nechcem sa s nikym stretavat, mam pocit, ze nepatrim do spolocnosti, ze niesom plnohodnotny clovek.....nikto mi nemusi vysvetlovat, ze to tak nieje, viem, ye je to blbost, ale v mojom vnutri to prosto tak citim.....nechcem sa stretavat s kamoskami, co maju velke deti, lebo hoc mi chybaju a viem, ze na stretku by som to ustala a bola OK, viem, co by sa dialo potom so mnou doma....takze mam uz iba dve, tri, ktore vedia a chapu to a inak som viacmenej pretrhala kontakty......ide aj o to, ze vsade narazam na otazky typu...jej a ty preco nemas deti? to si nechcela mat? hmmm....to mas super, ze mas tolko volna a mozes si robit co chces....atd..... stale dokola, vzdy sa niekto najde, kto to chce so mnou riesit...... cakame na adopciu a nebude to iba nahrada za vlastne dieta..... tu dieru vo mne nikdy nic nezaplata.....nechcem sa zabit, kvoli rodine by som to neurobila, hoc aj tym som si presla....musim zit dalej, ale vlastne ma vsetko prestalo bavit....mala som kopec konickov, zalub a obcas sa do toho pustim, ale po case ma to prejde a som zasa bez zivota a smutna.....je mi luto manzela aj mojich rodicov, vidia ako sa trapim a nemaju mi ako pomoct.....dufam, ze vy ostatne ste na tom lepsie....drzte sa
@santamonica Ahoj, tak to si na tom rovnako ako ja. Aj my sme s manželom spolu 10 rok, vlastne tento rok už 11 rok - to bude, čo nemáme dieťatko. Ako píšeš, si z toho veľmi smutná a trápiš sa. Ako píšeš, že všade narážaš na otázky typu - jej a ty prečo nemáš deti? Tak to sa pýtali ľudia u nás v dedine i mňa. Tiež ma to vytáčalo, ale potom mi môj ujo povedal, že inteligentný a múdry človek sa takú hovadinu nespýta. Že si z takých ľudí nemám robiť veľkú hlavu. I ja som mala veľa kamošiek, ktoré sa len vyzvedali, že prečo nemáme deti. A ja som im zakaždým povedala, že nech sa starajú do svojho manželstva a nech mne dajú pokoj. A nazvala som ich hlúpymi primitívkami. Lebo také osoby Ti nepomôžu, len Ťa psychicky zdeptajú. I mňa to položilo minulý rok, že nemáme dieťa, až som skončila na psychiatrii - hneď ma tam lekárka vypísala, ani sa so mnou nebavila. Aj tebe radím, skús zájsť za odborníkmi, či už psychológmi, psychiatr., lebo sa zbytočne trápiš vecami, ktoré nemôžeš ovplyvniť. Veď žena, ktorá nemá deti, nie je o nič horšia ako tá ktorá ich má. Ja poznám veľa žien, ktoré si ani nezaslúžia byť matkami, lebo sa nevedia ani o deti postarať. A je mi z toho veľa raz tiež do plaču, ale čo s tým narobím. My i keď deti nemáme - mám 40 rokov, a neviem, či ich budeme ešte mať, tak na druhú stranu si život užívame - cestujeme, chodíme na koncerty, športujeme a stretávam sa len s 3 priateľkami - a s tými sa o deťoch rozprávam minimálne (lebo tiež je to pre mňa citlivá téma) - ale tie kamošky sú veľmi chápavé, a chápu moju situáciu, že nemám dieťatko. Takže, aj ty obnov koníčky a s manželom si užívajte život, lebo je veľmi krátky. Ale tak. Maj sa krásne
@karmen007 viem, čo prežívas, citis, Ja som na tom bola podobne, tiez sme 10 rokov boli bez dietatka, medzitym 2 x potrat, ale po 11 rokoch manzelstva sa nam narodil syncek. mala som vtedy 35 rokov, a teraz tiez chceme druhe uz 3 roky, ale zial ani to nie je jednodcuhe, ale zaciname opat liecbu, ktora mi pomohla mat syna. Tiey mame otazky typu kedy druhe?? vsak co im budem vysvetlovat, ved na prve sme cakali 11 rkov, tak takisto to tak rychlo nepojde mat druhe, teraz som oslavila 40 rokov a ked mi niekto povie, ze uz som stara na daslie tak ho nakopem do zadnej casti tela, Tak pevne verim, že aj vy sa dočkáte svojoho vytúženeho potomka
ja pridám príspevok, tiež sme patrili medzi manželstvá., ktorým sa nedarilo, nečakali sme veľmi dlho, tri roky po svadbe k nám pribudol adoptovaný chlapček, a o tri roky druhý.. 🙂 a kto vie či ešte nepribudne nejaký 🙂 nedávam to ako návod vhodný pre všetkých, ale pre nás to bolo to naj riešenie
Ja som v prvom manželstve žila tak bez detii tri roky.nedarilo sa nám.rozviedldi sme sa našli sme si iných partnerov a on má krásne dievčatko a ja nádherného chlapčeka.no je smutne to že,s me sa strašne ľúbili a aj tak sme to spolu nezvládli.
@danja121 To je smutné,...veď o tom to je : aj v šťastí, aj v nešťastí, aj v zdraví, aj v chorobe, aj v bohatstve, aj v chudobe... Život prinesie čokoľvek..ale keď sme to riešili, (a to na baby čakáme už 6 rokov) a bola som nešťastná, manžel mi povedal: Ja som si ťa bral kvôli tebe, preto, že ťa milujem a je mi s tebou fantasticky, nie so záväzkom, že mi porodíš aspoň dve deti. Je to náročné, ale po tých slovách mi bolo o 100 % ľahšie. Áno, je to aj o životných skúškach, ale tí partneri musia vedieť, prečo sú spolu. Podľa mňa nič nie je jednoduchšie, ako si nájsť niekoho iného a skúšať "čo bude". Lenže to už nie je tá láska. Ja som si povedala, že s týmto mužom túžim mať dieťa, keď som sa vydávala a stále to nevzdávam. Deti sú úžasné, ale keď raz stretnete osudovú lásku, nevymeníte ju tak ľahko za nič na svete... aj deti vám napokon raz povedia "zbohom" a zas tu bude len ON,..ten, čo pri vás stál po celý čas, zostarol s vami a pozná vás tak dokonale, že si rozumiete aj bez slov..a napriek tomu spolu túžite stráviť 24 hodín denne...
@ali76 ďakujem za povzbudenie a veľmi v to dúfam a verím. Je to ťažká skúška, ale zároveň preverí vzťah a či tá láska je taká naozaj. Keď všetko ide ako po masle, je to predsa jednoduché, preto sú mnohé páry často "vo vytržení", ak sa niečo udeje a zrazu sa objaví nejaký problém, lebo všetko berú ako samozrejmosť. My sme prešli už rôznymi ťažkými životnými skúškami, vrátane straty blízkych, takže sme zvyknutí skôr na to, že život je boj. Tak bojujeme,..ako levy 😉 . Je to úžasné počuť, že niekto vydržal pre seba, aj pre toho druhého a nakoniec sa ten sen aj splnil. Veľa šťastia vám prajem...
Správa z rodiny: sestričke sa včera narodila dcérka, štvrté bambino v poradí,..o 22:00 hod., 4,250 kg ! Jej to sype aj za mňa 😀 (zatiaľ)
@diva83 aká krásna váha, moja sestra má tiež 4 deti, ale posledné sa narodilo v 24tt s váhou 750g, takže s ním majú veľmi veľa starostí a behačiek po doktoroch ☹
@janickacrazy to je ťažká úloha, také malinkaté babetenko...Ale už veľa detičiek sa narodilo s takou veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou a vyrástli s nich zdravé krásne deti. Len musia vydržať a stáť pri sebe...
@diva83 no mali by stáť pri sebe, bohužiaľ sestra je na všetko sama, ale nebudem to tu rozpisovať, lebo sme mimo témy už úplne
@janickacrazy Tak to je už iná životná skúška.... Poznám také prípady,...je to smutné..A veľakrát si to muži uvedomia až keď veľa stratia ...a čo je najhlavnejšie - rešpekt, uznanie a lásku svojej ženy 😒
@diva83 jaaj,,presne tak by to malo byt.no ja som asi zlihala..tak strasne som lbila ,ze som sa az zblaznila,, to,ze som sa zblaznila je naozaj pravda...nechali sme sa po poriadnej hadke,a ta hadka ma stala poriadne nervy.rok 2014 a rok 2015 si nepametam vobec.bola som uplne mimo.. stale nad tim vsetkym premyslam ako sa to vsetko mohlo stat,len kvoli tomu,ze sa nam nepdarilo mat spolu dieta,ze som nezvladla vickat na to kedy to konecne bude..
@danja121 To je smutné....V podstate premrhaný čas. Viem, aké je to s tými pocitmi..opakuje sa to každý mesiac, kedy svitne nová nádej a s ďalšou periódou aj zhasne. Napriek tomu je potrebné sa sústrediť na seba a svojho partnera a robiť veci, ktoré vás robia šťastnými. Cestovať, posedieť na terase na káve, ísť do kina, na výlet..Plánovať a zamestnávať si myseľ celkom inými vecami. Ja som si teraz po takmer 3 rokoch dokončila B2 z angliny, lebo v škole som mala len nemčinu, chystám sa na španielčinu, kreslím a ešte ma čaká jeden kurz, ktorý som si už dávno vysnívala. Chcem sa celkom osamostatniť a robiť to, čo ma baví, v budúcnosti. A byť doma, keď potrebujem..., jednoducho získať nezávislosť. Najhoršie je uzavrieť sa do seba a premýšľať, trápiť sa. To NIE! Treba ísť von, športovať, urobiť pre seba niečo dobré, relaxovať... To je tá správna cesta, myslím si. A ešte jednu vec som zistila pri tom našom niekoľkoročnom čakaní ,..a to, že ženy sú napriek všetkému silnejšie. Muži majú svoje depresívne nálady a občas to dajú aj najavo, lebo to už v sebe neudržia. Nechápu prečo iní už dávno hej a my ešte stále nie...??! Keď sme prechádzali takým apatickým obdobím plným frustrácie, tak som vždy môjmu povedala, že nervy nám nepomôžu...A potom ako na zavolanie prišla moja kámoška s 2 ročnou dcérkou, celá uťahaná a hovorí: "A vy dvaja si to len pekne užívajte, lebo dieťa je krása, ale uvidíte, ako vám to zmení život a ako budete fungovať!" No a večer sme si išli posedieť a zas vidíme rodičov ako okrikujú deti, nemôžu sa pokojne rozprávať...majú ich aj na hlave,..tu už fúkajú rozbité kolienko, zbierajú hračky, ktoré ako kométy vyletujú z kočíka a vyzerajú ale strááášne unavene. A vtedy sa na seba vždy usmejeme a povieme si: Ejha, niečo na tom pravdy je. Aké je fajn si ešte stále vyložiť nohy, opaľovať sa s knižkou na záhrade a mať čas sveta len pre seba a svoju lásku... Každé obdobie má svoje čaro a všetko je tak ako má byť. My na to nepoznáme odpovede,..ale myslím si že je to proste skúška od Boha, akí dokážeme byť trpezliví, zhovievaví a láskaví k sebe napriek životným skúškam. Držím všetkým palce, aby našli v sebe to silné JA, ktoré má toľko lásky na rozdávanie a je tu pre svojich milovaných ..Láska, ktorú dáte sa vám raz vráti v tej najkrajšej podobe. Nezabúdajte, že keď je "chorá duša" trpí aj telo. Krásny deň 😎
@diva83 to pravda, my sme sa trapili 5 rokov bez deti, sice sme chodili po vyletoch, dovolenkach, v podstate kedy sme mali chut , vsetok cas som mala pre seba. Akoze spatnym pohladom to bolo fajn, teraz mam problem sa dostat napr. do obchodu. Vtedy nam to ale kazilo ze nad nami visela ta neplodnost, o ktorej som nevedela kedy a ci vobec skonci a ako to cele skonci.
@diva83 chvalabohu skoncila. Niekedy si teraz spomeniem ako sme si s muzom chodili kam chceme, teraz vypit si niekde v klude kavu je uplne sci-fi, ale v ziadnom pripade by som nemenila. Proste bolo by to vtedy fajn keby mal clovek istotu ze babo casom bude, lebo tazko si je uzit dovolenky, vylety atd....ked som vedela ze je to akoby nahradny program koli neplodnosti
@gagik ono je to všetko fajn, ale ten správny zmysel životu dajú aj tak až deti.. 🙂
@zibi čo sa prosím Ta zisťuje pri reproimuno?