Manžel mi nerozumie a mám pocit, že zľahčuje potrat
Ahojte, som po ďalšom potrate, konkrétne bol prázdny plodovy obal, ktorý našťastie odišiel sám a nemusela som znova na kyretaz. Chcela by som však od všetkého vypnúť hlavu, lebo 1 dieťa už máme a možno to skúsiť znova, ale vážne az o nejaké 2 roky dovtedy si užívať nás 3. Manžel to však nechce ani za nič počuť, ako keby nerozumel tomu, čím som si niekoľkokrát prešla, aké to pre mňa bolo a tlačí na to, aby sme to za maximálne pol roka skúsili opäť. Lenže, ja potom hlavu nevypnem, keďže musíme absolvovať na repro imunologii prípravu atď atd cize by sme to zas museli vsetko zacat riesit maximalne za 3 mesiace... jeho argument bol, ze ved sa teraz ani nevyvinul plod, tak to nič nebolo... to ma veľmi zamrzelo, lebo tým len potvrdil to ako mi vôbec nerozumie..
Ja už neviem ako mu mam vysvetliť svoje pocity, keď ma videl sám ako to mnou mavalo...
Ako ste sa/ by ste sa postavili k takej situácii? Jedná sa popravde najmä aj o to, že keby mam pocit, že mi rozumie a stoji pri mne možno by som to skúsila aj o skôr aj o toho pol roka..
Nechcem sa tvojho muža zastávať, ale naozaj sa nevedia do nás vcítiť, to sa asi ani nedá.
Mňa keď posielal lekár na potrat , môj muž , že nebuď smutná , skúsime to neskôr ...vtedy som nemala na neho ani slov a pritom je to ten najlepší chlap na svete ( pre mňa samozrejme )
Myslim, ze v takychto situaciach ta viac podporia zeny, ktore si tym prisli ako partner..oni to ako dieta od prvych ciarok na teste nevnimaju, my zeny ano...aspon ja som videla na mojom muzovi, ze sa bal o MNA, ako mi je fyzicky, psychicky, dieta ho nezaujimalo... coz je strasne kruto napisane a urcite nie uplne pravdive, ale on mal vzdy mna ako prioritu, ako to vnimam, co mi je, preto sme aj dlho diskutovali, ci este chceme ist do dalsieho dietatka a tehotenstva, lebo vravel, ze taku nestastnu a zlomenu ma uz nikdy nechce vidiet, ze to za to "nestoji"... trvalo cele tyzdne, kym som sa psychicky s toho dostala, tri mesiace viac-menej a obehala som za tu dobu vsetko od genetiky cez hematologa endokrinologa obvodaka preventivku a boh vie co este, zdravotka musela mat s tych nakladov za tu dobu radost... tuzbu po dalsom dietati nechal na mna, ale on cely zivot robi, co mi na ociach vidi, drzi sa hesla "happy wife, happy life"... kazdopadne trvalo to vyse 1,5 roka, kym sa nam podarilo otehotniet zasa, vlastne v dobe, ked som to uz vzdala...
Chlapi to prežívajú inak ako ženy a ťažko je tomu niekedy rozumieť. Možno by bolo dobre sa dohodnúť na nejakom kompromise, napr. na jar....
Možno to napíšem zle, ospravedlňujem sa, ale tam naozaj nebol plod, on si to tak asi odôvodnil aby sa s tým ľahšie vyrovnal.
On to nezazil. Kazdy z nas je iny a vyjadrit sa k bolesti, ktoru nezazil, nepozna je tazke. A navyse mozno je to jeho pristup k smutku. Toto su tazke situacie. On nevie pochopit, ze Ty si prisla o dieta, ze pre Teba to bolo dieta od prvych pocitov, od ciarky na teste... atd... mam za sebou anembryomolu :( neries momentalne manzela, ale seba. A ani cas, kedy. To sa neda naplanovat. Postaraj sa o seba. A uvidis co a ako bude
Ja ta chapem. Nechala by som to na prirodu. 🙂 A o umele sa nepokusala...ak by som sa necitila..ozaj je to narocne.. lieky..a mysliet na to kazdodenne..
Presne ako píšu dievčatá, chlapi to vnímajú celé inak. Nevedia sa vžiť do ten straty, čo cítime my, proste sú inak stavaní. Ja som tiež mala prázdny gestacny vačok, a dlho sa čakalo, či to nebolo iba neskoršie počaté, potom sa čakalo na spontánne vyčistenie, čo sa nestalo, nakoniec som mala kyret v 11.tyzdni. Veľmi ma to psychicky zobralo, a dlhé mesiace som sa trápila... Manžel to vôbec neprezival. Bolo mu smutno, že to nevyšlo, ale skôr pozeral dopredu, že však to vyjde nabudúce, z môjho pohľadu to bolo v tom čase až ľahostajný prístup, pričom moja duša tak veľmi trpela....
Ja by som zvolila zlatú strednú cestu, však nemusite chodiť po vyšetreniach cielene za účelom počatia, ale za to sex bez ochrany môžte mať. Nikdy nevieš, možno prirodzene otehotnie, aj keď sa zo to zdá nemožné.
On to inak chape, muzi tomu rozumeju inak, nemysli to zle, ale pockat by si este mala.
Neodkladaj to len z toho dovodu,ze ti nerozumie,on je muz,oni veci celkom inac chapu a beru a to im nemozme davat za vinu,je to uplne prirodzene.
Dolezite je,aby ste to skusili,ked budes na tom psychicky dobre,bude vam spolu fajn a budes so situaciou vysporiadana.Zial,take veci sa stavaju a chapem a viem,ako velmi su bolestive😞
Na toto je krásna kniha “Muži sú z Marsu, ženy z Venuse”, tam je tak super, vecne a ľahko vysvetlený tento rozdiel vo vnímaní a vyjadrovaní žien a mužov. Že pochopíš, ze nám sa to zdá, ze zľahčuje a neakceptuje naše pocity, ale on len hlada riešenia, lebo ma pocit, ze sa to od neho očakáva, nevie, ze potrebujeme len vypočutie a pochopenie.
V situácii sa držte 💕 ale precitat si tuto knihu rozhodne nie je na škodu 👌
Chápem ťa, ale napr chápem aj tvojho muža. Ja by som to tehotenstvom nenazvala, kedže tam plod nebol. Nezaoberala by som sa tým a keď som presvedčená, že chceme ďalšie, šla by som do toho. Veď o 2r keď sa to zase zopakuje, tak čo? Zase to budeš odkladať?