Nedokážem sa pohnúť z miesta, nevládzem začať nový deň.
Veľmi ťažko sa o tom rozpráva,hlavne keď ani niet s kým.mozno na mna dolieha len neskorá jeseň,ale už skutocne nevladzem.prezivat každý deň.byt niekym,kto je za všetko vínny,byt tým,kto robí vždy len chyby a všetko zle.chce sa mi plakať.stale.moja myseľ je unavena a duša prázdna.chcela by som zabudnúť na všetko,na všetko to zle čo bolo.na poníženie,na ublíženie.na pocity,že každému len ublizujem.vycitky a zle pocity zo samej seba sú to jedine čo mi ostalo.
Znicila som všetko,cely svoj život.nedokazala som byt silná a včas sa postaviť na nohy,ísť ďalej hrdo.
Je neskoro plakať,ale ja skutocne nevladzem,ani len začínať dalsi nový deň.
Ihneď smer psychiater, lebo to môže skončiť fatálne. Diagnóza-depresia.
Mala by si ist k dr. Odborna pomoc nie je hanba a je to proste nieco si uvedomit a chciet byt ok, neviem sice co sa v tvojom zivote stalo, ale niekedy to je proste tak, ze niekto tu zodpovednost niest musi viac, priklad hej? No mas vztah, zacne sa rozpadat a partner ti povie, ze nevie co chce, nevie ci ta lubi, ty uz po xy mesiacoch nevladzes tak a zbalis a odides od neho, potom tyzden alebo dva places, prosis, prehovaras ho neuspesne, zaujmes postoj, ze okej nechas to tak rozisli sme sa... On zacne s tym, ze ta stale lubi a kde si co si.. Si zmatena je ti zle, dva dni ta lubi a potom zase ignoruje, ked s nim ides do konfrontacie vsetko prekruca tak, ze vlastne bolo ublizene jemu, ty si odisla, ty si ho nechala sameho a takto to je so vsetkym...
stalo sa toho veľmi veľa.je to moja chyba?asi áno.mam pocit,že za všetky zle veci na svete mozem len ja.akoby sa to valilo z každej strany na mna.
Všetci na mna ukazujú prstom a smejú sa,vysmievajú,kričia a nadávajú.ved kto iný môže za čosi zle,ak nie je?staci,že čosi poviem,spravím krok nesprávnou nohou a je zle.nenavidim cely svet.
Pomohla som ľuďom,v ťažkých chvíľach,nikoho som neodsudzovala za jeho činy,lebo som vedela,že ľudia neraz robia mnoho chýb,ani si to nemusia uvedomovať,lebo sa cítia proste zle,ich duša trpí.
Keď som sa dostala na rovnaku úroveň,dostalo sa mi opačného.
Nie som skutocne hodná nikoho a nicoho?
Neupadaj do sebalutosti, ak sa citis takto zle, sup k lekarovi, potrebujes sa vykecat a dostat spravnu perspektivu
Potrebuješ lásku, láska je liek ..ja tiež mám niekedy svoje dni..ale vďaka Bohu mám lásku od mojich detí a od môjho muža..to má napĺňa a dáva silu každý deň začať s radosťou. Som šťastná keď sme zdraví, keďže sme zažili všeličo. Vážim si každý deň, že sa ráno zobudíme a sme v poriadku. Jediné čo mi ešte chýba je psík. A preto si ho aj kúpim. Neviem koľko máš rokov či máš rodinu..ale vždy je šanca na nový život, lepší život. Život je boj
Zaoberám sa dlhú dobu astrológiou a sú takéto obdobia, ale oni prejdu. Teraz sa sťažovalo dosť veľa ľudí, ktorých poznám. Dá sa niečo zistiť z dátumu narodenia.
@mpg u mna to nie je len momentalne,trvá to dlhšie,ale dakujem
@majlo1234 iba premýšľam,ci som skutocne všetkému na vine JA.nemam chuť sa ľutovať.
len premýšľať ti nepomôže, ako radia baby, utekaj sa poradiť so psychiatrom, on je nestranný, povieš mu čo si myslíš, že za čo všetko môžeš a on ti poradí, pomôže.
To co prezivas sa nazyva klinicka depresia, da sa liecit antidepresivami aj psychoterapiou. Necakaj az sa to este viac zhorsi, vyhladaj pomoc cim skor...nezalezi na tom ake chyby si urobila...so vsetkym sa da nejako vyrovnat, ale iba ak dokazes mat na veci triezvy a zdravy pohlad. Chod za psychiatrom aj za psychologom, sama si nepomozes...
To znie ako depresia. Neobvinuj sa. Vyhladaj urychlene odbornu pomoc, bez nej to nepojde. Bud silna. Vidis svet a seba pod vplyvom dusevnej choroby. Nechaj si pomoct, ulavi sa ti.