Neplánované tehotenstvo v 25 rokoch: čo robiť?

Ak s partnerom už zdieľaš spoločnú domácnosť, tak to asi nebude nejaký povrchný vzťah. Ja by som do toho išla, nikto ti nezaručí, že ešte v budúcnosti niekedy otehotnieš, to je lotéria života… nikdy nie je všetko ideálne na príchod dieťaťa, aj keď sa to u niektorých ľudí zdá, a zodpovednosť za dieťa a znížený príjem máme po pôrode všetky. Nie som veriaca, ale aj tak si myslím, že dieťa nie je len biologická záležitosť, je to dar, neodmietaj ho bez naozaj vážneho dôvodu…

@drakvak Suhlasim s tebou,musis byt velmi dobra a citliva dusa,hoci pises,ze si neni veriaca, Hoci UPT sa tyka vsetkych nielen veriacich,aj vysoko inteligetnych, trebars aj s dvomi vysokymi skolami s titulom pred menom za menom ,socialne slabsich,zivotna uroven na vysokej urovni,,.Proste ,ked sa jedna o UPT, nic sa neberie na ospravedlnenenie .Nie je to prerusenie, je to ukoncenie = smrt. naspät sa to neda vratit,

Bez vlastného bývania by som sa bála aj ja, ale hlavné je, že máš podporu partnera a rodiny.Vždy môžeš stratiť prácu, mať nižší príjem proste dnes je taká doba, že v žiadnom veku nebudeš mať istotu.
Ja mám pomaly 27 od 24 neviem otehotnieť, napriek tomu mám z toho strach ak to raz príde.
Strach zo zodpovednosti budeš mať vždy, tak si to dobre premysli či to tak nemá náhodou byť.V 40tke už budeš mať pubertiaka 😉.

Co mas robit.... Nerob nic. Priroda robi, nechaj to na nu a nenechaj do toho vtiahnut pinzety a klieste, upt je peklo. 💤

Ako si predstavuješ ten pocit pripravenosti?

A vraždy sa nebojís?

Rozhodnutie je na tebe (a idealne aj na partnerovi samozrejme). No nechápem, ak teda nie si troll, prečo ste si za prvé nedávali pozor a za druhé, ak si dieťa nechcem nechať, tak spravy o tehotenstve predsa nebudem vytrubovať rodine…

Autorka, ja mám 34, bábo sme chceli dlhšie, a aj tak mám takisto strach po celé tehotenstvo aj z pôrodu, a vôbec sa teda necítim pripravená. Veľakrát sa pýtam teraz manžela s neistotou aj panikou, že uvedomuješ si, že zachvíľu tu bude s nami nový človek? 🙈 tým chcem len povedať, že ak je niečo takto dôležité a po prvý krát, vždy to bude stresujúce a plné neistoty, či má niekto 20-25 alebo 35. To patrí k tomu a je to normálne, všetky tvoje aktuálne obavy. Držím palce, aby si sa rozhodla tak, ako najlepšie cítiš pre seba ☺️🙏🏼

Ahoj. V poradni Alexis sú naozaj skvelé, podržia, poradia, vysvetlia... Je normálne, že sa bojíš. Najstarší syn je u nás v pestúnskej starostlivosti. Pol roka po jeho príchode k nám som bola tehotná v 4. mesiaci a presne si pamätám, ako som raz v noci, keď sa mu nedalo spať, zúfalo vnútri kričala, že nechcem ani jedno dieťa, nieto dve. Bol to taký vypaty víkend, inak väčšinu tehotenstva to bolo s mojími pocitmi lepšie, ale aj tak prichádzali celý čas obdobia, že načo a ako a podobne. Ja som nikdy nebola "na deti", že by som ich niekomu strážila, prihovárala sa, chcela vziať na ruky... To prišlo až s prvým pôrodom, doslova vo chvíli, keď sa Sára narodila. Napriek tomu, že zomrela deň pred pôrodom, spravila zo mňa mamu, a to aj pre Tomáška.
Ešte mi napadá k peniazom - píšeš, že máte obaja dobrú prácu, to je super, takže budeš mať aj tehotenské a dobrú materskú a vyšší rodičák, plus 200€ mesačne (prídavok na dieťa a daňový bonus, ktorý si môže uplatniť priateľ). Každopádne ale - ty počas rodičáku nemáš žiť iba z rodičáku. Peniaze, čo (aspoň vtedy, ak aj nie vždy, hoci u nás sú vždy všetky peniaze spoločné) otec dieťaťa zarobí, majú byť spoločné, veď sa staráš aj o jeho dieťa, full time. Porozprávajte sa o tom ako vníma toto. To nemá byť že ty si nasetris vopred alebo čo... Ani to nie je že by mohol vykrikovať s hnevom, že on ťa živí (žiaľ aj takí sú). Je to úplne normálna pozícia muža - zabezpečiť ženu a dieťa v období, kým dieťa potrebuje byť s mamou. Je desivé, ako nejaká prekrútená podoba našej emancipácie vzala mužom schopnosť tešiť sa z tejto role, vážiť si ju ako svoje privilégium. Takže rozprávajte sa aj o tom. Ak by problém boli peniaze, viem ti pomôcť vykryť obdobie, kým budeš doma...
Prajem ti veľa lásky...

@gubka2023 ahoj. Chcem ti len povedať, že dieťa je vždy nezaslúžený dar, nikto z nás si ho nezaslúži. Nezomrelo preto, že si mala problém prijať ho. A som si istá, že cítilo tvoju radosť a pokoj, keď si sa začala tešiť. Mrzí ma tvoja strata...

@gubka2023 ❤️