Nešťastné bezdetné závistlivé ženy
založila som túto smutnú tému, pre ženy ktoré sú v podobnej situácií....ja som po druhom potrate...doteraz som bola plná optimizmu, no a zase to na mňa doľahlo....viem, že to pominie, že opäť vstanem a budem bojovať dalej...len ma trápi ten môj stav, za ktorý fakt nemôžem...závidím všetkým mamičkám, je mi zle ked otvorím nejaký časopis a sú tam samé fotky so šťastnými rodinkami...vo svojom vnútri som prajný a dobrosrdečný človek a trápi ma tá moja závisť...viem že to pominie...no mám strach z budúcnosti, ak náhodou ostanem bezdetná...čo to so mnou spraví...o mojej známej, ktorá sa snaží všemožne otehotnieť už 15 rokov, hovoria, že sa velmi zmenila....že je zákerná a plná nenávisti...a možno niekedy nemá svoj deň a okolie ju hned odsúdi, že je to kvoli tomu, že nemá deti......už teraz nemám chuť bojovať s nepríjemnými otázkami a nepochopením...a neznášam, ked mi niekto povie, že nemám na to myslieť...hm, keby som mala 30-tak možno na nejaký čas viem zabudnúť......snažím sa byť nad vecou, dokonca som velakrát sa snažila povzbudiť kamarátky, ktoré majú taký istý problém...viem, že život nestojí na dieťati a možno mám predurčenú inú cestu.....no ešte nie je koniec všetkým nádejam...ešte mám v sebe vela síl bojovať a vieru, že sa stanem matkou...no je to jeden z mojich posledných vlakov a mám obavy ak ich prešvihnem, čo to spôsobí...ako to zvládnem byť a žiť s nálepkou bezdetnej ženy....
no ja som mala asi jeden taky problem a dost ma zral ked som 4krat potratila a to ze som nemala po boku kamosku ktora by si presla rovnako trnistou cestou,to je asi taky ten bod toho vsetkeho preco sme potom take zle same k sebe lebo jedine nam to ublizuje a zranuje a oslabuje nas to viac ☹ zeny ktore nemozu otehotniet alebo donosit dietatko 😒
nemame mnohe po boku cloveka ktory to chape ale ludi ktori vedia ako sa to robi 😝 ako sa vyjadrili moji uz nepriatelia 🙄
mala som spojenie len cez net so zenami ktore zazili podobne problemy ale osobne ziadnu kamosku 😔
citila som sa dlhdobo ako martan chory 🙄 doslova ako z inej planety 😒 sama ,zranena ,nahnevana,zavistliva,neprajna,smutna 😔
@slnecnicova len sa chcem spytat, v akom veku by ste mali dostat dieta, novorodenca?
@tehulka2011 ano, novorodenca, alebo akceptujeme dietatko maximalne do 8 tyzdnov - kedze nas kraj ako jediny nedava deti priamo z porodnice ale az ked su pravne volne, co je NAJSKOR Ked ma dietatko 6 tyzdnov
obmedzuje sa tym riziko, ze biologicka matka si to pocas tych 6 tyzdnov moze rozmysliet a dieta treba vratit.. takze nas kraj dava az take, kde si to bio matka uz proste rozmysliety nemoze lebo sa vzdala odvolania a uz by neuspela...a ako som napisala, to je po 6 tyzdnoch od porodu, ak sa navrh podava hned ako sa male narodi..
@slnecnicova aha, rozumiem. Tak prajem vsetko dobre s novym babatkom 🙂
@leria páči sa mi tvoja reflexia, to ako si opísala všetok ten "zmätok" a pocity, ktoré tebou lomcujú 🙂 cítim náznak upokojenia, čo ma veľmi teší, veď na to sme tu všetci, ktorí si chceme pomáhať 🙂 myslím, že tie fázy budú ešte rôzne - raz lepšie, raz horšie, ale v tvojom prípade ešte nie je nič stratené, čo sa týka dieťatka, takže nemusíš mať pocit, že musíš utekať 🙂 a ako bolo spomenuté, naštastie možností je viac 🙂 skôr sa zameraj na život tu a teraz, na chvíľky a situácie, ktoré sa dejú v týchto dňoch, plánuj si veci na teraz, lebo takto ti uteká prežívanie prítomnosti, práve v tom upokojení a uspokojení možno zbadáš cestu, ktorá bude pre Vás oboch prijateľná a bude Vás napĺňať, veľa šťastia prajem 🙂
@tehulka2011 dakujem, nevieme sa dockat 🙂 uz je cela domacnost prisposobena na prichod noveho clena, mame vsetky vecicky a velmi velmi sa tesime 🙂
@slnecnicova gratulujem, ako to ze este nie si v nasej teme? 😉
@tortelinka citam vas 🙂
@slnecnicova tak nech je babo coskoro doma, 😉
Zenusky, ja dnes lutujem kazdy premarneny den, kedy som sa hnala len za dietatom a nic ine pre mna nebolo dolezite. Premarnila som roky marnou tuzbou a keby som vedela vratit cas, tak uz ovela skor si uvedomim, ze zijeme len raz a premarnit roky honbou za dietatom (pretoze nic ine to nebolo, nic ine pre mna neexistovalo, nemala som ziadny iny ciel) je hlupost, ked si clovek uvedomi, aky je zivot kratky..
zila by som viac pre pritomnost, nie pre buducnost a splnenie tuzby, kolko vianoc som preplakala, kolko slz vyronila..
dnes som spokojna, vyrovnana a celu tu nahanacku za dietatom, vsetky tie pocity menejcennosti, zavisti a aj neprajnosti, vsetky pocity uzkosti, ze zostanem bez dietata, vsetko vnimam ako jednu nepretrzitu, niekolkorocnu nocnu moru..
@slnecnicova nezažila som no páči sa mi tvoj názor.
Držím palce a už len veľa šťastných vianoc plných detského smiechu.
@6mia6 dakujem 🙂
budu to nadherne vianoce, tie, co prichadzaju, ak aj dovtedy babatko nepride a pride az po vianociach, budu mi vonat prislubou niecoho uzasneho, tajomneho, ze nase jezuliatko k nam pride po vianociach, budem si makko hladit nachystane plienocky a ciapocky a ... budem si uzivat pocit, ze som mamicka v ocakavani 🙂
ahoj, držím Ti palčeky. Vieš, všetko na svete je možné, ale musíš mať vieru. ver a dúfaj, že sa Ti sen splní a splní sa Ti. Držím Ti palčeky, aby si aj ty mala v náručí svoje krásne voňavé bábätko
@slnecnicova teraz momentalne ked mam deti 2 a presla som si vsetkym si hovorim ze vsetko zle je na nieco dobre 🙂
keby som deti nemala neviem ako by som zila dalej ked viem sice ze ani s detmi to nieje lahke ale milujem ich nadovsetko 🙂 zivot by som obetovala len kvoli mojim detom 🙂 teraz si aj niekedy poviem ze mne to stalo za tie slzy a bolest ☹ ze som sa isla uhnat a za tym aby som ich mala 🙂 su strasne zlate a rasne a podobaju sa na mna 😀 je to zazrak 🙂 je to na nezaplatenie mat potomkov 😀 😀 😀 😀
inak musim napisat ze dcerka je babo a uz teraz ju upozornujem na to ze chcem mat velku rodinu chcem byt babka aj synovi to hovorim nech su zdravi 🙂 🙂 🙂 🙂 bojim sa aby dcerka nemala problem aky som mala ja kedze moj problem sa dedi ☹ mame to v rodine ☹ nechce aby sa trapila mnoho rokov a prave vdaka mne ☹ budem trpiet este viac ☹
@slnecnicova jej to je krasne, ty si vlastne fakt ako "mamicka v ocakavani" 🙂 😵 😵
@tehulka2011 nechapem 😲
naozaj veľmi smutná téma.. :(
Bodaj by sa zadarilo, veľmi držím palce.
držím palce, keď sa ti už podarilo otehotnieť, určite to raz vyjde, len nestrácaj nádej 🙂 ja som zažila potraty tri a konečne som sa dočkala po desiatich rokoch a už je na ceste aj druhé 🙂
a áno, žiadali sme aj o adopciu, keďže sme mysleli, že už vlastné nebude. a je to naozaj dlhý proces, záleží od kraja v ktorom človek žije a od nárokov, aké má na dieťa. my napríklad sme v poradovníku vyše 4 rokov, keby som rátala aj proces prípravy, tak skoro 5 rokov
Ahojte babenky 🙂 Tak som tu opäť.Po druhom potrate, tým že som sa tu dokázala vyrozprávať a hlavne v sebe všetko rozumne spracovať, som sa dala rýchlo do poriadku a začala trošku plánovať čo dalej. No a do úvahy prišla aj adopcia.Už sa nám ta predstava celkom v naších hlavách udomácňovala, ja som sa začala aj na to neznáme dieťatko v duchu tešiť.Tešiť na to že niekto tam na mňa kdesi čaká, kým si po neho prídem a zahrniem svojou bezhraničnou láskou.Ešte som sa ani nedostala k vybavovaniu, ked som zistila, že som opäť tehotná. Bolo to moje prvé tehotenstvo ked som videla aj akciu srdiečka. Bola to však taká opatrná radosť. No a všetkému je opäť koniec, zajtra ma čaká kyret.Som 9tt+2.Ja som tak dúfala, že to konečne výjde ☹ Ešte nie je po všetkom, no už teraz si zbieram sily na další boj...neviem ako to zvládnem, moje emocie sa striedaju z hodinu na hodinu...nespím celé noci, cítim sa osamelo a z velkou úzkosťou v srdci.Stále myslím na to, že cez víkend to celé hodím za hlavu....a z toho mám výčitky...predsa je to iné, bol vo mne pulzujúci život, zaslúži nejaký čas trúchlenia...ale ja sa nechcem trápiť, to už nezvládnem...chcem rýchlo zabudnúť....mám strach z dalších dní, chem byť v pohode....ale zase tie kočíky a vysmiate mamičky....no táto nevyspytatelná cesta mi je asi súdená,bude to ťažke, no musím ísť dalej 🙂
@lerinka dakujem pekne, neviem či som úžasná...no pre mňa sú tu povzbudením, všetky ženy...snažilky, tehulky aj tie s mojej súčastnej partie 😉 podľa nicku Ta registrujem, rozmýšľala som, či ho máš tiež odvodené zo svojho krstného mena 🙂 no a ako vidím, si v skupine, do ktorej som tajne dúfala, že budem patriť aj ja ...ale nevadí, bude dalšia 🙂 ...veľmi držím palce aby si dobojovala do šťastného konca, užila si krasne celé tehotenstvo aj materstvo 🙂 ale musím ta trošku zjazdiť 😉 vyhýbaj sa smutným témam, Ty sa musíš teraz tešiť...takže šup šup, rýchlo odtial preč 🙂
@leria to je krasne od teba, dakujem... Drzim sa, tiez mam 39 a ano, nick je vlastne ruska alternativa mojho mena 🙂
a temu nenazyvajme smutnou, ale povzbudeniahodnou a nadejou na zmenu.... 🙂 s tym suvisi moj nazor, ze si uzasna, uz tym ze dokazes o tom takto premyslat....Vidim dalsie pary, ktore su take skvele osobnostne a prave oni su bezdetni....a naopak....niektore deti si nezasluzili mat takych rodicov, aky ich splodili a porodili...mam take jedno doma v pestu....ale to je na inu temu....Vies, scasti sem patrim, lebo aj moje terajsie tehu je maly zazrak...nie z mojej strany, ale partnerovej....tuknem Ti IP, nie vsetko sa da vo verejnom fore, s ohladom na sukromie blizkych. Verim, ze okrem ineho tvoja tema pomoze zenam, ktore by sa takto nevyjadrili, ale najdu na to silu. Zelam ti, aby sa ti vsetko pozitivne raz vratilo...
Som skôr opačný prípad,stačilo mi aby mm okolo mňa prešiel v trenkách a bola som tehotná😀😀. Jedno viem však isto,ak by som nepatrila k tým šťastným,určite by som neváhala nad adopciou. Veď na svete je toľko detí,ktoré potrebujú lásku. Ak tú lásku v sebe máš,tak je predsa úplne jedno akým spôsobom k dieťatku prídeš. A že to nie je plnohodnotné materstvo? Sú snáď plnohodnotné matky tie,čo deti týrajú a nestarajú sa?
@leria kamaratka potratila 7krat, z toho 4krat museli vyvolavat porod a dieta umrelo pri nom... vies si predstavit jej zufalstvo? a teraz ma UZASNE dvojmesacne dvojicky, dievcatka, bez jedineho problemu 🙂 nikdy sa netreba vzdavat... a moja teta, ta proste deti mat nemohla, ona aj jej muz su po leukemii a tak im tie liecby poskodili telo, ze sa rozhodli pre adopciu. najskor jedneho chlapceka, o dva roky sa im ozvali, ze bude mat braceka a tiez ho chcu dat na adopciu... tak maju dvoch, ale prisaaaaaaaamvacku, ze vyzeraju ako ich adoptivny tatino 😉 a medzi tymito dvoma zenami neni jediny rozdiel v tom, ake su alebo nie su plnohodnotne matky. myslim, ze vzdat sa netreba nikdy, ked to ma prist, tak to pride 🙂 budem velmi silno drzat palce 🙂 🙂 🙂
ja som mala za sebou niekolko umelych oplodneni, heden tazky hyperstimulacny syndrom, ked moj manzel prisiel s tym, ze ked to nejde, snad nezostaneme bezdetni...
koncom januara to budu dva roky, odkedy sme skompletizovali papiere a podali ziadost o adopciu, v lete to bol rok, co sme boli zapisani do poradovnika..
teraz sme niekde na druhom alebo tretom mieste a dietatko by k nam malo prist do vianoc
adopcia neznamena, ze sa navzdy vzdas predstavy mat vlastne deti...
presla som si vsetkym tym, o com tu pisete, nenavidela som kazdu tehotnu, kazdu mamu, nechodila som na navstevy tam, kde maju babatka
a dnes sa tesim kazdemu novemu zivotu, nezavidim, tiez budem mat dieta, ktore budem milovat tak, ako by som milovala to vlastne.. nie je dovod zavidiet...
dnes lutujem, ze sme najprv nepodali o adopciu a az potom nechodili po umelych oplodneniach
na biele zdrave dieta bez ohladu na okolie sa caka v priemere od roka do styroch od zaradenia do poradovnika, (priratajte si este tal pol roka na pripravu)
rychlost poradovnika zalezi od kraja..