Po strate bábätka mám nervy na všetky tehotné ženy

Hmmm dobre si protirecis, tak mas ich rada, alebo neznasas? Ked sa budes uprimne tesit zo stastia inych aj tebe bude dopriate, prastary zakon. Funguje tisicky rokov.

Tie nervy trvajú len krátko chvíľkova záležitosť... ja som ich aj mala rada ale keď otehotneli tak prestala...

Ty mas problem sama so sebou, nie s nimi. Zapracuj na sebe. To co v sebe chovas ti nijak nepomoze. Fakt sa snaz zmierit so vswtkym byt stastna a ono to pride. Nebude sa ti darit ked nedoprajes inym. Ked sa tebe stala tragedia, to cely svet musi trpiet? Prosim ta, to je zmyslanie pubertacky 14 rocnej.

Chce to cas. Po potrate som prestala komunikovat s tehotnymi, vymazala som ich zo zivota. Pteco som to spravila som vysvetlila az po 5 rokoch, kym som bola schopna o tom rozptavat

normalne je to, prekonas to postupne.. mne sa nedarilo dlho otehotniet, a proste mala som dost aj z tehuliek,aj z kocikov.. aj s malymi detmi som sa doslova obchadzala. Ja som sa sanzila samozrejem to prekonat, nevyhybala som sa ludom, ale v hlbke duse ma to stale hryzlo .. enviem ci to nazvat zavist alebo lutost.. proste strasne ma to zozieralo vnutri.

Na to je jediny recept . Mat co najskor vlastne miminko. Do tej doby ignorovat kamaratky ktore su tehotne, maju male deti, vyhybat sa tymto veciam. Uzit si zivot medzi singles alebo sa zamerat na skupiny kde sa foti, vari, nakupuje - hocico. Hlavne nevidiet vsade deti, tehotenske testy & spol. Si v tazkej situacii ☹️ Ale nemozes zanevriet na zeny ktore su tehotne alebo maju deti. Praj im to - pretoze ked ty budes mat miminko tak oni budu mat vsetky rady, trpezlivost a pochopenie sveta. Pretoze uz tie deti mat budu. Aspon sa bude mat to tvoje s kym hrat. A uvidis ze starsie deticky sa pretrhnu aby aspon na chvilu zabavili alebo pokocikovali. Ked budes mamicka, tak to velmi ocenis 😀

@lianka123 presne suhlasim, len to nevedia pochopit take co sa im zadari na 1x..ja som bola taka ista,neslo o nenavist to vobec skor o to ze mi to bolo neskutocne luto a nebolo sa o com s nimi bavit. Jednoducho sa nedalo pocuvat o babatku a ich stasti, ked v sebe zvadzate boj a lutost ze preco ste vy o dieta prisli, alebo preco to tak strasne dlho trva kym sa postasti

Mne to pride prirodzene. Daj tomu cas, niektore veci chcu cas a urychlit sa nedaju. Kamaratkam hoci vysvetli, ze to teraz tazko a citlivo prezivas a dobra kamaratka to pochopi a necha ti priestor a cas. My s kamaratkami na seba v tomto dost berieme ohlad a niekedy si aj same domyslime, ze ked niektora zazila prave rozchod a trpi pre to, tak nebudeme pred nou rozoberat nejak extra vztahy. Ked sa nejakej nedari s detmi, tak proste tu temu nespominame, kym ju nevytiahne ona. Myslim, ze ziadnej zene, co take cosi nedavno zazila, by to nebolo prijemne. Nevycitaj si to prilis, ale ani nepustaj tie pocity prilis volne, je to reakcia na to, co sa ti stalo, musis si tym prejst, ale nesmies tu nenavist nechat v sebe zakorenit a zatrpknut. Respektuj svoju psychiku, ze potrebuje cas, ze nedokazes sa s tym zmierit okamzite, ale neziv tie pocity nasilu v sebe.

Ja ked som chcela otehotniet ako na truc boli na ulici bruchate a s kocikmi, same deti a stastne rodinky. Nebolo mi to velmi po chuti, ale nikdy by som nepovedala, ze ich nenavidim. V jednej mudrej knihe som citala, ze si mam vyberat ako v katalogu co chcem z toho co vidim okolo. A tak som sa tesila so zenami na ulici, a vravela si, ze aj ja take chcem 😁 a dakovala bohu, vesmiru ze mi dopraje. A cuduj sa svete, doprial. Je to karma, nerob druhym to co nechces aby robili tebe. Ja nevravim, ze mas byt nonstop s tymi tehotnymi kamoskami. Ale proste svet sa nezastavi. Snaz sa byt dobrym clovekom a tesit sa z toho, ze aspon blizke maju to stastie, ved su to kamosky. Ako by ti bolo keby to bolo naopak? Ze budes cakat babo, mat babo a bude tu kamoska co ta bude nenavidiet za to? Za tvoje stastie? Hlavu hore, podari sa to a vswtko nakoniec dobre dopadne.

Prepac, ale toto je dost smutny prispevok... keby napises, ze ti to je luto, je ti do placu a ze si precitlivela ked vidis tehotnu alebo male dietatko a nevladzes s takymito kamoskami travit cas... ok pochopim. Ale napisat, ze mas averziu, na ne nervy a neznasas ich...?? Silne. A smutne. Ako pisala limetka... dopraj a bude ti dopriate. A to nepisem ako zena, ktora otehotnela ked sa na mna muz pozrel... presla som si niekolkymi potratmi pocas niekolkych rokov. A nikdy som nemala taketo pocity.

Ja som 2 roky po potrate a stale neznesiem tehotne a asi aj budem dokym sama neotehotniem a nedockam sa toho, po com tuzim...co uz. Nijako im neublizujem, iba sebe so svojimi zlymi pocitmi, ale neviem sa s nimi tesit (iba s takymi, ktore mali predtym tiez problemy a uprimne im to zelam), ale tie co ani nevedia ako pridu k dietatu alebo vidim nejake s 3 detmi okolo jej tehotneho brucha, tak ich neznasam....
Takze neviem ti poradit, len povedat, ze nie si sama a viem este o jednej znamej, ktora ich neznesie, kedze 2x potratila. Je to klasicky pocit pri prezity traumy a vysporiadavanim sa s nou. Drzim palce

Ja si nemyslím že im autorka nedopraje... tie “nervy” to je skôr prejav vnútornej bolesti. Ak to niektoré ženy zvládajú v pohode, obdivujem ich. Niekde som kedysi čítala, že bývalý alkoholik sa ma vyhýbať príležitostiam. Tam to ľudia (väčšinou) vedia pochopiť. Ale pri problémoch s plodnostou nie... nemyslím si, že by autorka želala hociktorej z tých tehotných žien, hoc aj neznámej, to čo prežíva... proste jej to len pripomína vlastnú bolesť. A hnev je jednou z etáp smútku.

si uplne v poriadku a toto je prirodzena reakcia na tvoj stres. Odporucala by som psychologa, ktory ti pomoze cez toto obdobie prejst a tvoje myslienky, bolest a emocie spracovat. Tak isto su rozne skupiny zien, kde by si sa mohla vypisat (kedze momentalne asi v skupine vyrozpravat nie). Mozno prave zeny, co stratu dietatka zazili rovnako ta budu vediet podporit a povzbudit. Zazila si zlu situaciu a vo vseobecnosti smrt blizkeho cloveka je jedna z najstresovejsich situacii v zivote cloveka. Ak ti kamosky momentalne vadia, nekomunikuj s nimi. Rozumne pochopia. Ohlasis sa im az ked sa budes na to citit. Dopraj si cas tolko, kolko sama potrebujes.

@zuzikak ďakujem ti za odpoveď ☹️❤️

@cookie29 presne si to vystihla 😞

@janula12345 niesu to nervy len hnev prečo iný majú nechcené a tí ktorý sú pripravený a to bábätko chcú ho nemajú, nemusíte hneď odsudzovať napísala som ze mi je to ľúto ja im to doprajem ale necítim sa teraz v spoločnosti tehotných žien dobre

@nevludna ďakujem ti za odpoveď som rada ze sme viaceré a raz budeme mat to klbko šťastia v náručí ☹️

@janula12345 vies kazdy z nas je iny a kazdy preziva situacie rozne. Tebe bolo smutno, ona pocituje hnev...neodsudzovala by som ju. Su to jej pocity. Je spravne ich vediet popisat a s nimi pracovat. Ak uz bude mat dietatko, bude sa na tuto fazu v zivote pozerat viac s nadhladom. Teraz sa vsak citi zle a prejavuje sa to hnevom....ved je to len emocia v nej samej. Nikomu neublizuje. Myslim, ze potrebuje pomoc odbornika aby sa je smutok pretavil do pomaleho uzmierenia sa a nadeje do buducnosti.

Tvoje pocity su uplne v poriadku. Vysporiadat sa so stratou dietatka je nesmierne narocne, najma ak tuzba po nom bola a je velmi silna a (alebo zatial) nenaplnena. A o to tazsie je sa niekomu zdoverit s tekouto tazkou temou a s tak tazkymi pocitmi. Su velmi prirodzene, pretoze maloktora z nas je na stratu pripravena a dokaze ju prijat v kratkom case tak ako si spolocnost zela (najlepsie sa neustale usmievat a povedat "nevadi", ved este mozeme mat deti, mame cas, to sa spravi, atd... mnozstvo velmi bolestivych podnetov zo strany aj tych najblizsich).

Mne velmi pomohlo sa porozpravat s niekym, kto mal pre moje pocity priestor. Pochopenie mat nemusi, dolezite je, ze ma vypocul, ja som to vyplakala zo seba a sformovala myslienky do slov. Bolestivych a na prvy pohlad nezmyselnych, no aj tak sa daju emocie uvolnit a naplno prezit, aby sa uz nemuseli vratit.

Potom mi nesmierne pomohla Duhova mama. Ak mas Instagram alebo Facebook, najdi si ju a mozno inspiruje aj teba. Venuje sa prave zenam, ktore o dietatko prisli alebo sa on dlhodobo snazia. Je mamou dvoch anjelov, nesmierne uprimne a osobne vypovede nam davaju denno denne pocitit, ze nie sme v tychto pocitoch same.
https://www.instagram.com/duhova_mama/
https://www.facebook.com/duhovamama/
https://duhovamama.sk/

Hnev, nenavist, smutok, strach, sebaobvinovanie ci odovzdanie sa patria k procesu prijatia straty a je velmi dobre si najst sposob, ako ich postupne prejst, prijat a pustit. Drzim palce!

je to len závisť.... ľudia si závidia už ozaj všetko.....
Mala by si navštíviť psych. - isto ti pomôže....

Prepáč ale ja nerozumiem, keď mi povie žena, ktorá sa snaží o bábo alebo prišla o bábo, že má averziu voči tehotným ? To fakt? Veď je to choré ....to aj v iných veciach nenávidíte susedu, len zato, že má nové auto, lepšiu postavu ako vy? A poznám takychto žien dosť a divím sa tomu. Proste závisť je sviňa a možno preto to tak funguje, že nevieš dopriať.-resp. vieš, ak je aj tebe dopriate.

ostatne tehotne zeny za to nemozu, ze ty si potratila.

Ak je to cerstve, je to podla mna uplne prirodzene. Ak to trva roky, riesila by som to s odbornikom, kvoli samej sebe. Ak je to teda cerstve, kludne sa tehotnym vyhybaj, len vramci korektnosti by som blizkym tehotnym ten dovod vysvetlila. Netreba do detailu, ale aspon napisat SMS, ze z takeho a takeho dovodu ti momentalne ublizuje kontakt s nimi a zase sa ozves, ked to prekonas. Myslim, ze kazda normalna zena to pochopi, ci uz otehotnela na prvy sup, alebo na stoprvy. Viem, ze citis svoju bolest a zrejme ta ostatni zrovna nezaujimaju, ale nie je fer nechat ich trapit sa nad tym, preco si ich zrazu odstrihla.

potratila som pred 3tyzdnami 😏

Ahoj, anonym. Nevšímaj si kritické komentáre a neobviňuj sa. Myslím si, že každá žena, ktorá nedobrovoľne prišla o dieťatko, Tvojim pocitom rozumie. A nie som si istá, či závisť je správne pomenovanie, pretože Tebe vôbec nejde o to, že by si iným nedopriala mať detičky či ich očakávať, len máš proste hnev na "niečo tam hore", ktoré to Tebe nedoprialo rovnako. Je to proste pocit nespravodlivosti, krivdy, že si musela zažiť niečo tak zlé a kruté a rozlúčiť sa s niekým, koho si ani nestihla spoznať, no aj tú krátku chvíľu si ho milovala viac než svoj život. Sú to tie nekonečné otázky PREČO?, na ktoré nepoznáš odpovede, nechápeš, prečo niekto, kto dieťatko veľmi chce, ho mať nemôže, kým iní niekedy ani len netušia, ako sa im bábätko podarilo, alebo ho dokonca ani nechcú... Chcem Ti len povedať, že Tvoje pocity sú bežné a pochopiteľné, pomôže len čas a PRIJATIE. Časom proste prijmeš, že pre niečo sa TO stalo, hoci dôvod nepoznáš a nie je v Tvojich silách to zmeniť. A vtedy nastane aj v Tvojom vnútri pocit zmierenia sa s minulosťou a začne v Tebe rásť odhodlanie, že nabudúce to proste vyjde a všetko bude v poriadku. Teraz si v štádiu, že sa sústredíš na pocit nedostatku toho, po čom túžiš. Potrebuješ sa prepnúť na pocit silného presvedčenia, že Tvoje dieťatko je už niekde tu, veľmi blízko, už si Ťa zvolilo za mamku a už iba čaká na vhodnú chvíľu pre svoj príchod. Pozri si na Youtube video The Secret, Tajomstvo, určite Ti pomôže. Je to ešte čerstvé, ale som si istá, že onedlho už pohľad na niečie dieťatko v Tebe nebude vzbudzovať pocit smútku a hnevu, ale usmeješ sa a budeš uvažovať, ako bude vyzerať to Vaše. Začneš si obzerať ponuku kočíkov a uvažovať, ktorý by bol ten pravý. A možno si kamarátkinho drobčeka aj popestuješ, aby si sa pripravila na ten krásny pocit, keď takto budeš držať svoje dieťatko v náručí. Určite sa to podarí a ani to nemusí trvať dlho. Začni prejavom vďačnosti - teš sa z každej maličkosti, aká Ti len napadne. Podarilo sa Ti otehotnieť, to je skvelé, nie je teda žiaden dôvod, prečo by sa to nemalo podariť znovu. Ak máš milujúceho manžela, v ktorom máš oporu, tak nie je dôvod trápiť sa. Papaj vitamíny, nech sa Tvoje telo spamätá a rob veci, ktoré Ťa tešia. A o pár týždňov nám odfotíš dve čiarky na teste, uvidíš. Rozumiem Ti, lebo som prešla podobnými etapami. Tiež som o prvé dieťatko prišla a tiež ma bolel pohľad na kočíky a tehotenské brušká. A dnes som dvojnásobnou mamou. Aj Ty budeš, už čoskoro, len sa musíš naučiť byť znovu šťastná, spokojná a vyrovnaná. Aby Tvoje dieťatko malo ten najlepší domček na svoj 9-mesačný pobyt. Ono predsa nechce nešťastnú a zatrpknutú mamu, však? Prajem veľa síl, viery a odhodlania prekonať toto temné obdobie.

Je mi strasne luto ze mas take trapenie. Su to le 3 tyzdne, to je este velmi cerstve a bolave. To co sitis je uplne normalne. Ty nie si nahnevana na tie tehotne ale na tu nespravodlivost s akou matka priroda alebo boh dava deti zenam, ktore deti nechcu a odopiera deti tym co po tom tuzia. Nezazila som to co ty ale velmi dlho som nemola otehotniet a tiez som zavidela kazdej tehotnej v okoli a kazdej mamicke. Vzdy ked niekto rozpraval s radostou svojich detoch, tak mi bolo smutno lebo mne ta radost bola odopreta.
Kym som chodila na IVF mala som tu na fore kamaratku s ktorou sme sa nikdy nestretli ale chodili sme do toho isteho centra na IVF a mali sme vklady v robnakom case a ked nam to nevyslo, tak sme sa navzajom utesovali a povzbudzovali a potom ona ostala tehotna a ja nie a to ma uplne polozilo. Napisala som jej ze si s nou uz nedokazem pisat. Nevedela som si predstavit, ze by som od nej citala natesene spravy o tom ako postupuje jej tehotenstvo a ja pritom mala jeden negativny test za druhym.
Clovek nechce inym zle. Ja som bola rada ze ona je konecne tehotna a velmi som jej to priala ale zaroven ma to bolelo ze som stratila aj tu jedinnu spriaznenu dusu co som mala.

Skus navstivit psychologa. Potrebujes sa dat do poriadku a to hlavne mentalne. Ked sa tak stane, verim ze aj babatko sa podari. Velmi ti drzim palce.

Ahoj, moja mamka mi vravela ze prekonala to isté čo ty... Veľmi dlho nemohla byť tehotná.... Raz dokonca bola skoro už v 5 mesiaci a o bábätko prišla.... Povedala ze sa nemohla ani pozerať na tehotnú ženu.... Ja ti ani tak neviem poradiť len ti chcem napísať ze chápem ze sa trapis, Boh o tvojom trápení sa vie, ale musíš vydržať pretože každá vec pod nebom ma svoj čas, neboj sa len ver ❤️❤️❤️

@nevenka nikto nechce, aby si sa prestala tesit a nikto nechce, aby ste potratili🙄🙄🙄
Ona prezila stratu, nechapem preco od nej ocakavas tesenie sa s tebou, ked ty sama musis byt uz len z toho neskutocne stastna.
Ja ked niekedy budem tehotna, bude mi absolutne jedno, ci mi niekto zavidi alebo ma kvoli tomu nenavidi. Lebo mi to moju radost urcite nepokazi. Skor budem chapava a budem si davat pozor na usta pred takymi zenami, lebo viem co je to za bolest a ze ony nechcu zle, je to len zial ako to tu bolo vysvetlene uz par zenami. Tak si to precitaj a mozno pochopis, ze to nie je o vas tehotnych vsetko...tam sa teste z vasho dietata a nas nechajte sa s tym vysporiadat. Dik