• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Prišla som o mimino v piatom mesiaci tehotenstva

11. júla 2016 
Mam 28 rokov a mam jedno krasne 5 rocne dievcatko.Ako sa narodila zistili mi zvysenu cinnost stitnej zlazy, a bola som skoro dva roky na tabletkach, potomrok v pohode a zase rok na tabletkach. od aprila som uz bola zase v pohode a tak sme sa s manzelom pokusili o druhe babo. v juli som zistila ze som tehotna a to bolo radosti. ale v piatom mesiaci som sla na ekografiiu a jedine co mi povedali ze malemu nebije srdce a musia mi vyvolat porod. bolo to hrozne, moj maly uz nezil.kocky je mi hrozne nikto ma nechape ako sa citim viete mi niekto pomoct????????aj ked len tym ze tu najdem niekoho s kym sa porozpravat lebo doma sa snazim tvarit ze je vsetko o.k. aby mala nic nevidela lebo od kedy sa to stalo sa velmi o mna boji a o manzelovi ani nehovorim. pomozte mi prosim som tu nova neviem ako to chodi
28. jan 2008 o 18:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
je mi to moc luto. Viem ze lutost nepotrebujes, ale tazko sa hladaju slova utechy. Obdivujem ta za tvoju statocnost ze dokazes o tom hovorit. Vela sil a pozitivnej energie ti posielam aspon takto internetom
28. jan 2008 o 18:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj jani, aj mne je to strasne luto aj slzy mi behli do oci, ale to ty teraz nepotrebujes pocut.a odkial si? ja som tu tiez skoro nova
28. jan 2008 o 18:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka poslala som ti IP - internú poštu
28. jan 2008 o 18:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Janulka, my sme o babätko prišli tiež :frowning2: Na vianoce to bol rok, no a teraz čakáme druhé. Držím Ti palečky aby to čo príde bolo len a len dobré.Simsonek
28. jan 2008 o 18:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka....
je tu tiez tema:
http://www.modrykonik.sk/forum/show.php?vThreadID=19730&vGroupOffset=80
tam najdes babule co toto vsetko co ty prezili a urcite najlepsie vedia ako sa citis...tiez prisli o mimi v 2.trimestri....
ja viem, je to jedna z najhorsich veci, co sa zene moze prihodit, ja tiez lezkam uz tyzdne aby babo vydrzalo v brusku a presla som obrovskym strachom, ktory sa isto ani neda porovnat s tvojim... :unamused:
verim ze na tejto stranke najdes to co hladas...pochopenie a mozno aj navod ako ist dalej zivotom.....
prajem ti velmi vela sil prekonat bolest a tiez vieru a nadej, ze budes este stastna.....
myslim na teba
28. jan 2008 o 18:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
martinka som z horehronia ale teraz zijem uz 5 rokov spanielsku.a ty si odkial...?Inak som vam neskutocne vdacna vsetkym co ste mi odpisali.
28. jan 2008 o 19:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka7: dobre, že si napísala na Modrý koník, nesmieš dusiť v sebe svoje pocity, aspoň takto to zo seba dostaneš.
Ber to tak, že to zlé v živote už si zažila a teraz to bude už len lepšie a ver tomu, že už bude dobre a čaká ťa šťastie. Držím palčeky :slight_smile:
28. jan 2008 o 19:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Janulka7.Mne zomrela druha dcerka v juni.Je to uz skoro osem mesiacov a mna to stale velmi boli a trapi.Zomrela po narodeni a zila mi iba 80 minut.Viem,ake mas pocity a tiez mam niekedy pocit,ze moji blizky pomaly zabudaju ale ja na to myslim stale.aj ked mam tri a pol rocnu krasnu zdravu dcerku a snazim sa byt stastna,zijem s velkym smutkom v srdiecku,za malickou Diankou.Neviem,ale na tuto bolest asi nie je ziadny liek,tak ti asi neporadim,co mas robit.Musis sa s tym naucit zit a mysliet viac na to co bude,ako na to co bolo.Tazko sa mi hladaju slova utechy,lebo sama som utrapena a viem ake je tazke zit s tym.Pomoze ti,ked sa z toho niekomu vyrozpravas,alebo napises niekomu co ta trapi.Mozno ti bude potom lepsie trosku na dusicke,ked si najdes nejaku spriaznenu dusu,ktorej sa budes moct zdoverit zo svojimi pocitmi.Ak mi napises,rada sa s tebou podelim o tvoje utrpenie.Je mi to luto a ver mi,ze najviac na svete si zelam aby bolo takychto pripadov co najmenej.Drz sa a prajem ti vela stastia a vela sily. :wink:
28. jan 2008 o 22:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
janulka,je stale vela zien,ktore tsa chapu a prezili podobnu vec. ja som prisla o babo v 4 mes a tiez uz bolo vop mne mrve tri tyzdne. stale sa s tym neviem vyrovnat,ale teraz uz skusame znovu.
jankapo ti poslala link na potrat v 2 trimestri. holky co sme pisali do tej temy sa teraz stretavame na Nova nadej v snazilkach. chceeli sme nejak optimisticky vkrocit do noveho roku. si tam vitana medzi nami!
28. jan 2008 o 23:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
žienky: KLOBÚK DOLE
29. jan 2008 o 10:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Janulka prid k nam do temy Nova nadej - zalozili sme si ju my, ktore sme prisli o babatko v druhom trimestri.
Vsetky ta tam rady privitame, pripoj sa. Drzime sa navzajom :wink:
Je mi velmi luto, co sa stalo, aj ked ja sama som tie slova naznesala - ale ak ti pomoze, vsetky v tej teme vieme presne, co prezivas. :frowning2:
29. jan 2008 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Janulka, stále žasnem, koľko je takýchto prípadov, žien ktoré potratia v II. trimestri, a pritom predtým než sa to stalo mne som o tom takmer nepočula. Teraz už chápem prečo, lebo ženy ktoré toto prežijú veľmi ťažko dokážu o tom nahlas hovoriť, je to príliš bolestivé :frowning2: . No Janulka, z vlastnej skúsenosti viem, že treba zo seba dostať všetok ten žiaľ, slzy, ba aj hnev, veľmi to pomáha. Či už sa dokážeš vyrozprávať a vyplakať manželovi alebo kamarátke, alebo tu na koníkovi, len určite to nedrž v sebe. Takisto sme sa tu všetky tie čo sme to prežili, vyplakali, vynadávali na ten nespravodlivý život. Moc ti držím palčeky, aby ťa srdiečko už bolelo menej. Ako písala Masko aj Sonička, sme v téme Nová nádej, sme pripravené podporiť ťa, vypočuť, vyplakať sa s tebou a potom pomaličky sa spolu naladiť na novú nádej, pozbierať sily a pokúsiť sa znovu o ten maličký zázrak. :dizzy_face: Myslím na teba Janulka :dizzy_face:
30. jan 2008 o 09:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
janulka je nas tu takyx viac a neboj casom to preboli aj ked rana na srdiecku bude stale

ja som prisla o mojho xlapceka v 26tt :frowning2:
30. jan 2008 o 16:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj janulka a vsetky ostatne...

hladam aj ja nejaku takuto podobnu temu, na nete mi chybaju informacie a som sama s mojim zialom...

vcera som sa po telefone dozvedela moj verdikt a vysledky z amnia... som v 22 tyzdni a musim ist na potrat koli vyvojovej chybe mojho baba... boze, keby nebol predo mnou vikend, chcem to mat cim skor za sebou a na druhu stranu to nechcem podstupit, strasne sa bojim a vobec si neviem predstavit co bude potom... a ci este budem moct mat zdrave babo... najhorsie mi je, lebo mu bije srdiecko a este zije... :pensive:

janulka, tes sa z tvojho krasneho a zdraveho dievcatka, mas komu dat lasku, a ona ti ju stonasobne vrati, nie si sama... drzim ti palceky... ja take stastie bohuzial nemam
22. feb 2008 o 21:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
babulienka.....to je naozaj smutne, ja som o 2 tyzdne viac a neviem si to predstavit......ale neboj podla mna budes mat zdrave deturence, to len teraz tam preskocilo nieco nespravne a tak to asi malo byt, kvoli tomu,ze na teba caka nove pocatie a zdatne........drzim palceky a potom sa hned snazte o druhe....stavim sa, ze za par mesiackou tu budes s novym babom :grinning: ver tomu,ze vsetki co to citaju na teba budu mysliet :slight_smile: papa
22. feb 2008 o 22:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Babulienka,
ked budes potrebovat sa vyrozpravat a podporit v tvojich pocitoch, tak prid do temy Nova nadej, kde su kocky ktore to same prezili a davaju si teraz vela energie, aby sa im boliestka lepsie hojila a mali silu priviest na svet krasne, zdrave babatko. Ja sama som prisla o babatko v 40tt a tazko sa s tym vyrovnavam, ale kocky z tejto diskusie mi velmi pomahaju, aj ked to mam velmi cerstve. Pisala sem uz Sonicka, Masko a Halienka - velmi mi pomohlo, ked som s nimi v Novej nadeji zacala komunikovat ....
Drz sa moja ....
23. feb 2008 o 19:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
dievčatá, čítam tu túto temu a plačem.....naozaj Vás uprimne obdivujem a prajem veľa síl a vďačím tomu hore za nášho krásneho zdravého chlapčeka. všetkým Vám prajem veľa krásnych detičiek a prekonanie tej strašnej bolesti a uzkosti, čo cítite.........škoda, že na to nie je liek, že si to človek musí odtrpieť...
držte sa, veľa síl a odvahy bojovať a nevzdávať sa :cry: :pensive: :confounded: :astonished:
23. feb 2008 o 20:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievcata.Uplne vas chapem. a poviem vam je velmi dobre dostat ten smutok zo seba. Ja som prisla o babatko pred rokom a pomohli mi dievcata tu z modreho konika. Hoci som znova tehotna na to prve uricte nezabudnem.a myslim ze ziadna z nas. Tak sa pekne drzkajte a nevzdavajte sa.
24. feb 2008 o 11:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ahojte znova ak sa tu este niekto zastavi. mozno ste vsetky v teme nova nadej :wink: co je super vzdy treba mat nejaku nadej , ja dufam ze tqa moja sa leskne v aprili ked si pojdem po vysledky co valstne lekari zistili, lebo tolko mi tu vsetci tvrdili ze sa to stava a teraz sa dozviem ze to co sa stalo mne a za okolnosti ako sa stalo, nie je vobec normalne :frowning2:
bola som na styroch vysetreniach srdca a analyze krvi kde mi stiahli hadam liter naraz. tak uvidime co z toho zistia.
babulky je mi velmi tazko, a nie je hadam den kedy by som si nepomyslela na mojho drobceka ktory odisiel do nebicka ako hovori moja princezna. najprv jej bolo za nim velmi luto a potom to vzala tak ze je teraz hrda lebo ma braceka anielika :slight_smile:
takto to pochopila moja princezna. mozno to budem musiet brat aj ja tak. aj ked boliet to neprestane. babulienka drzim ti palce , mozno ze uz to mas aj za sebou. bodaj by sa stal zazrak a povedali ti ze male je v priadku. moje bolo mrtve a ja som mala pocit ked mi vyvolai porod ze umieram s nim, tak ti drzim palce a prajem vsetko stastie sveta. Nech sa ti srdiecko velmi rychlo zahoji. Moje sa hoji kozmickou rychlostou vdaka mojej dcerke a manzelovi, ktory ako vzdy hovorim je pre mna loteriou. :grinning:
10. mar 2008 o 18:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babulienky klobuk dole pred vami moc vam drzim palce..ja som akurat v piatom mesiaci a keby sa mi to stalo tak neviem ani si to nejdem predstavovat...prajem vam vela vela sil a stasticka aby dalsi uzlicek vyliecil vase rany...moc s vami citim
10. mar 2008 o 23:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte babenky...

tak uz to mam za sebou... janulka, mas pravdu, aj ja som do poslednej chvilky cakala, ze mi niekto povie- hups, pomylili sme sa, predsa je vsetko v poriadku...bohuzial nestalo sa... bolo to hrozne, vyvolavali mi porod na 3x, tie bolesti... dali by sa ale zvladnut, keby som vedela ze ma po nich caka nieco pekne... to sa ale nedostavilo, len pocit totalnej prazdnoty... nic viac ani menej... telesne sa dam do poriadku, ale vnutro trpi... a to este zacali davat ordinaciu v ruz. zahrade... nemozem pozerat... a vsade naokolo sama tehotna a male baba... ja viem ze oni za to nemozu, ale... moje babo zilo, umrelo az po druhom vyvolani... nechcelo sa mu ist prec...baby, bol to hrozny pocit, a je este velmi, velmi zivy...
11. mar 2008 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babulienka, ziadne slova nevyjadria bezmocnost aku clovek citi pri precitani tvojich riadkov, len ten pochopi kto take nieco zazil, vraj neexistuje vacsia bolest ako ked clovek pride o svoje dieta a nic a nikto nedokaze pomoct sa jej zbavit....
Prajem ti strasne vela vela sil najst v sebe, ako pise janulka, posledne zvysky nadeje, a ist dalej. V mojich ociach su baby v teme "Nova nadej" tie najvacsie a najsilnejsie osobnosti, ake po Slovensku chodia, moje zlate, nech sa vam to v zivote vsetko vrati v dobrom, to sa jednoducho musi....
Prajem ti skore zotavenie, aspon telesne...a nadej a vieru ze ti tvoj anjelik hore posle coskoro dalsieho, ktory vam to raz vsetko vynahradi....
Babulka, chabe su moje slova povzdbudenia, aj viem...ale drzte sa...
11. mar 2008 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem ti velmi pekne, jankapo... aj za vsetky babenky ktore si to prezili...
11. mar 2008 o 15:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babulienka posielam vela sil, aby si tieto prve dni psychicky zvladla.
VIem, ze je to velmi tazke, ja som myslela, ze smrt mojho malickeho neprezijem :frowning2: , ale som tu a musim ist dalej, aj ked to hrozne moc boli a slzy sa zastavit nedaju....
Kludne skoc ku nam do Novej nadeje - sily tam mame vsetky dost a uz mame aj prve tehulky :wink:
11. mar 2008 o 15:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dakujem sisi, telo sa da dokopy, ale dusa...treba skusit zit dalej...najhorsie su vecery, alebo skore rana, ked uz nemozes spat a myslienky bludia kade tade... skusim vas citat v nadeji... pekny dnik
11. mar 2008 o 16:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babulky, držím vám všetkým palce, máte môj obdiv zato, že dokážete vstať zo samého dna, naštartovať svoju dušu a opäť žiť. Ja som prišla o môjho anjelika v 12tt to mi stanovili diagnózu - zamĺknutý potrat. Neviem, či mu vôbec bili srdiečko, neviem či to bol chlapček alebo dievčatko, neviem príčinu - prečo sa prestalo vyvýjať ale jedno viem, že naň nikdy nezabudnem. Keď som čakal Vilíka, každú chvíľu som utekala k doktorovi, keď sa mi niečo nezdalo, lebo zlá skúsenosť na začiatku celé tehotenstvo poznačí. A to nehovorím ako som prežívala posledný mesiac, pretože jednej známej zomrelo bábätko 2 dni pred termínom pôrodu.
Akurát dnes som ju stretla, má už 8 mesačné dieťatko ale viem, že v srdci nosí obe. Vyžaruje z nej optimizmus ale viem, čo to stálo bolesti a sĺz.
11. mar 2008 o 16:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som prišla o bábo v 15,-tom týždni - MA. Som 6 mesiacov po zákroku (lehota počas ktorej som nesmela otehotnieť), takže čochvíľa sa zaradím medzi snažilky :wink:
Ale práve som si prečítala na Bleskovkách, že aj Evka Pappová, manželka Roba Pappa, prišla o bábätko, bola v 5. mesiaci. A Kvetka Horváthová včera porodila Paulínku.
Držím nám všetkým prsty, aby sa takéto šťastie usmialo aj na nás.
11. mar 2008 o 16:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
babulienka hlavu hore viem ze to je tazke/mne vyvolavali porod 5tyz. bola som na prelome 6-7mesiaca:cry: /a o mesiac aj 10dni mi rastla opat v brusku moja princezna Heidika-teraz je velmi ziva, krasna a velmi ju milujeme
moc budem na teba mysliet, aby si tiez mala coskoro xrobacika v brusku a pri sebe v plnej krase len treba byt silna a myslit POZITIVNE!!!!
11. mar 2008 o 18:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babulienka, viem tie rana a vecere su hrozne tazke. Nemas chut nic robit, najradsej by si vratila cas...
....poznam to velmi zivo, ja som takto tazko privitala tento rok (v januari) a nesiem si to kazdy den....kazdy vikend trcim na cintorine a placem.... :pensive:
Avsak verim, ze ma este v zivote caka radost v podobe mojich deticiek....a teba tiez...nase anjeliky su s nami.
11. mar 2008 o 19:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj janukla7,
viem presne ako ti je , ja momentálne prežívam to isté čo ti, na konci 12tt mi na sone zistili závažnú vývojovú vydu dieťatka, nezlučiteľnú zo životom, aby som bola konkrétna ,tak rázštep chrbtice od 7 krčného stavca, opuch celej hlavičky a neuzatvorenú lebečnú kosť, čo znamená že mozog bol mimo hlavičky. lekári mi odporučili ukončiť tehotenstvo čo najskôr, pretože pravdepodobnosť donosenia, či prežitia dieťatka po narodení, bola takmer nulová. ...tak mi tehotenstvo ukončili v 14tt, absolvovala som tak ako ty, vyvolaný pôrod. ten kto si to neprežil asi nikdy nepochopí čo o je, hrôta, des a strašná beznádej, ked si odtrpíš tie bolesti a uvedomíš si , že potom ťa čaká ešte omnoho väčšia bolesť - psychická....a stále sa pýtaš, prečo sa to stalo práve mne.

Držím nám obom, a aj ostatným maminám, ktorým sa takéto niečo stalo, palce, aby sme to zvládli a aby sa nám ešte narodili krásne a zdravé detičky, mojou jedinou útechou je môj 2 ročný synček.
14. feb 2010 o 13:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
1 2 3 ... 6
Tvoj príspevok