Smrť dieťatka v brušku mamičky v 23 týždni

@dulkagabulka Dakujem Gabika, ten dokument som si pozrela mala som a mam z toho zmiešane pocity ale ani jeden pocit nieje dobrý. Mne nik nedal na výber ja skor ako som sa mohla poriadne rozhodnut som čelila krutej realite. Od Septembra som mala strašne stresujúce obdobie a nedokazala som sa stým už v tej chvíli vyrovnať. Nikto mi nepovedal čo sa deje, nikto mi nadal na výber len si ma prehadzovali medzi sebou. Bola som už taká psychicky hotová že posledné ťýždne som si nedokázala ani bruško pohladkať, to všetko ma na tom mrzí asi najviac že som sa s mojim anjelikom ani nerozlúčila, mám pocit ako by som sa mu otočila chrbtom, nezvládla som tú to situáciu a vlastne ju ani nezvládam. Možno práve preto nechápem tie ženy ani celú pointu toho dokument. Vždy ráno po prebudení sa dostavý taký neskutočný pocit úzkosti je mi na zvracanie a plač nemá konca kraja, nedá sa s tým nič robiť. Už sa začínam hnevať na okolie , lekárov, rodinu na samú seba....

@jajuuus
@leeenka26
@gwenni

Dakujem viem že na to treba len čas ale teraz ide tak pomaličky že to je až k neviere. Ako sa zbavím pocitu úzkosti, ktorý príde ako strela vždy ráno a horko ťažko do obeda zmizne . Zvraciam je mi zle plačem a najradšej som sama. Mám z toho strach lebo sa to nedá kontrolovať snažila som sa dáko zamestnať ale nejde to je to vo vnútri a derie sa to za každú cenu von. Keď som musela ísť v Pondelok do nemocnice som si myslela že tam skolabujem tak mi bolo zle. Vôbec sa necítim na to chodiť von medzi ľudí vlastne sa necítim na nič a nanič. Dnes je obzvlášť ťažký deň preto že presne pred týždňom sa to skončilo

@zuzzulka toto vsetko je prirodzene. Si v soku, prezivas nieco strasne, ak nechces chodit medzi ludi, nechod, aj mne savsetko hnusilo. Ked som sa aj k niecomu donutila, tak som neurobila dobre a citila som sa zle. Pocit uzkosti je tiez normalny. Ak aj nadalej budes mat takyto pocit, ktory nebude utichat a bude ti fakt psychicky zle, chod k odbornikovi, mozno potrebujes lieky na ukludnenie, nehambi sa za to, je to prirodzene, prisla si o dieta, viem cim prechadzas. Teraz ti pojde cas pomaly, ae potom to uz bude len a len lepsie. Ver mi. Neklamem ta, nezlahcujem to. Budes zasa zit, zivot ide dalej, pomalicky sa s tym casom naucis zit. Mne sa svet zrutil v maji tohto roku. Tazko som to znasala, ako kazda matka co pride o dieta. Zil dva mesiace, neustale sme za nim chodili. Pridu aj teraz obcas dni, kedy to znasam tazsie, napriklad teraz dusicky, ale viem, ze rano sa zobudim a bude lepsie. To predtym nebolo, takze naozaj mi ver, pridu aj lepsie dni a budes sa aj usmievat. Teraz ti to vsetko pripada nerealne, vzdialene, chces byt sama, nenavidis vsetko a vsetkych. Vydrz to, sme s tebou. Zvladnes to!

@zuzzulka nevycitaj si prosim ze si sa s nim nerozlucila. To sa predsa ani neda. Ako sa da rozlucit s vlastnym dietatom? Ja som to nedokazala. Matka v sebe bude zivit nadej do posledneho. Nechce si pripustit realitu. Viem, ze sa hnevas. Ja som sa tiez hnevala. Teraz ti nepomoze nic, ani dokumenty, ani knihy, ak si veriaca, mozno ani modlidba. To je na tom to najhorsie, ze teraz, t tejto chvili, ti nepomoze nic. Len plac, bud sama, ak je ti tak lepsie. Toto je len prechodne obdobie, potom sa ti ulavi. Nehovorim, a neslubujem, ze ti bude super, to nie, ja sa tiez momentalne nachadzam v obdobi len pol roka po. Takze neviem, co bude dalej, ale urcite to bude este lepsie, kedze uz teraz mi je lepsie.

Zuzka ja som na tom tiez podobne ako ostatne mamicky... prvorodeneho chlapca som mala v 21rokoch, na prvy krat sa podarilo a tehotenstvo okrem silnych nevolnosti prebiehalo v uplnom poriadku. Aj prvy porod som zvladla na 1. Po roku a pol sme sa rozhodli pre druhe dietatko. Zaciatok tehotenstva bol cely zvlastny jemne pobolievanie na pravej strane, nevolnosti ziadne a to som sa tesila ze mi neni tak hrozne skoro vobec, ale pochopila som az neskor ze to nie je dobre znamenie. V 12tt som isla na prve sono a lekar sa na mna pozrel a povedal a urcite si tehotna? Lebo nic tam nevidim ....ale krvne testy ukazali ze tehotenstvo je. Tak som s placom odchadzala domov. Termin porodu som mala na 31.10 tak kazdy rok na den nenarodenych deti zapalime aj mi sviecku. Tazko som znasala ze dietatko nemam, nemohla som spavat, problemy v rodine nevplyvali na mna dobre. Za cely ten cas sa nam nedarilo otehotniet. Cele dva roky som sa trapila nakoniec sme podstupili imunologicke vysetrenia a tie preukazali neznasanlivost na spermie u oboch partnerov. Pol roka sme mali pouzivat ochranu ale nedodrzali sme po troch mesiacoch sme zacali skusat a v novembri sa mi objevyli dve ciarky :D Od 5tt my zacalo bývať zas strašne nevoľno dva krát som bola v nemocnici ale vydržali sme a mám už 14mesačnú nádhernú dcérku....neboj sa ak nebolo niečo v poriadku osud to tak chcel ako by sa malo dieťatko celý život trápiť. V mojom prípade nezistím čo sa vlastne stalo vraj buď to bol len plodový obal bez plodu alebo mimomaternicové tehotenstvo a telo si s tým poradilo samé. Musíš sa cez to preniesť ja viem je to veľká bolesť ale život ide ďalej a máš ešte jedno dieťa a to ťa potrebuje. A uvidíš že za pár mesiacov nám napíšeš že čakáte bábätko. Musíš sa preto na to pripravovať nie len fyzicky ale aj psychicky, začať kyselinu listovú brať a podstúpiť spolu zo svojím gynekológom liečbu. Zvládneš to držíme palce.

@zuzzulka Ahoj Zuzi, presne viem ako sa citis....dnes je to presne 5 tyzdnov od mojho cisarskeho rezu, porodila som mrtvu dcerku v 31.tyzdni tehotenstva. Bola uplne zdrava, zistila pitva, akurat sa nejak pomotala pupocna snura a zadusila sa nam...inak zdrave dietatko, velkost ako mala byt, no doktori mi v nemocnici povedali ze mame stastie ze v tom nie je nic ine okrem tej pupocnej snury,

@zuzzulka nejak sa to odoslalo bez toho aby som to dopisala....no nic okrem pupocnej snury, ze nemusime chodit po vysetreniach a urcite sa nam to dalsi raz podari...je to dost slaba utecha, hlavne ked som prvy raz prisla o babo v 12.tt a teraz v osmom mesiaci....neviem ake je to byt mamou a velmi po tom tuzim, ty uz jedno dietatko mas tak si myslim ze mas skor dovod pokracovat dalej....ale ja sa nevzdavam, som rada ze som podstupila sekciu a moje dietatko nikdy nevidela, bola som uspata, teraz si musime dat pol roka pauzu kvoli jazve, cakala som ze doktorka povie rok, ale vravela ze pol roka postaci a nemame to moc dlhsie odkladat, s cim suhlasim, lebo az dalsie tehotenstvo potlaci tu bolest. Ja som dost pozitivny clovek aj ked ma zivot takto skusa, a kym mam nadej na dietatko tak sa nevzdavam, radim ti, ked mas chut plakat poplac si, kricat tak vsetkym vynadaj, rob vsetko tak ako to citis, bud trochu sebec ak ti to pomoze, myslim si ze na to mame teraz narok. Ja nemozem vidiet ziadne kamosky s babatkami a tehotne uz vobec nie, lebo mi to pride strasne nefer, tak som si povedala ze kym mi nebude lepsie tak proste prerusim kontakt, ale s tymi bezdetnymi sa stretavam a pomaha mi to. Bola som tyzden v nemocnici, dva tyzdne potom doma a teraz je to treti tyzden co som zacala pracovat, odporucam ti to, cloveku rychlejsie ubieha cas a ma menej priestoru na rozmyslanie aj ked na to staci volna minutka a clovek spomina....kazdy den v aute z roboty placem, ale beriem to ako take vypustenie pary, robte si s manzelom program, co najviac, chodte po vyletoch, lyzovackach....co mate radi a co najviac....my ideme cez vianoce na tyzden do rakuska lyzovat, v januari ideme cestovat na 2 tyzdne po Thajsku, nepomoze to uplne ale clovek sa ma aspon na co tesit, treba nejak prekonat ten potrebny cas kym sa telo zregeneruje, v nasom pripade do aprila a od zaciatku aprila sa ideme pokusat o babo opat, a tesim sa uz velmi na to. Zelam ti vela sil, musis byt silna, nic ine totiz neostava, u mna je to tiez velmi cerstve tak viem o com hovorim.... Drz sa a bude len lepsie, treba tomu verit

@zuzzulka je mi to tak hrozne ľúto :( :( :( že si to musíš tiež takto odžiť , ale plač moja zlatá plač koľko vládzeš vyplačeš tú bolesť von zo seba uvidíš ....posielam ti srašne veľa síl aby si to zvládla, musíš to zvládnuť prosím :( :(

@zuzzulka
skus navštivit psychologičku ...myslim,že by ti to mohlo pomoct...že ti pomože sa zbavit tych nepeknych pocitov voči sebe

Zuzka, želam ti vela sily... 😉

@kkatka113
Katka je to kruté pupočná šnúra dáva dieťatku "život" a je schopná mu ho aj vziať to je asi naj naj horšia varianta aj keď každá príčina je krutá. Vôbec som si neuvedomila čo je dnes za deň vidím len seba mrzí ma to . Si neskutočne silná Katka sama máš trápenie a ešte pomáhaš aj mne. Strašne si prajem nadobudnúť svoju rovnováhu a pokoj v duši. A možno tiež niekomu pomôcť ako ty a ostné skvelé maminky. Mám svoj čas pokoja vždy večer o takom to čase som najkľudnejšia aspoň čo si pekné za ten deň. Zajtra ma čaká opäť návšteva u lekára dúfam že ju zvládnem lepšie ako v Pondelok. Do práce nemám ani pomyslenie ísť robím v jednom veľkom obchode elektra a teraz je to tam najhoršie .....chcem isť až po sviatkoch a najlepšie ak by sa mi podarilo si nájsť novú prácu a tak by som zmenila aj prostredie. Uvidíme snaha je možno sa zadarí

@gwenni

Ivanka aj tebe chcem poďakovať sama to máš ťažké a pritom mi dokážeš napísať krásne veci čo mi pohladia boľavú dušu a zároveň sa chcem ospravedlniť vôbec som si neuvedomila aký je deň a že pre každú mamičku anjelika je to ťažké obdobie. Je pravda že dnes to bolo ťažké ale dnes večer v tej to chvíli mám pokoj v duši síce len na chvíľku ako to posledné dni sledujem ale verím že tá chvíľka sa bude predlžovať.

@dulkagabulka

Ak to pôjde tak to ďalej a nedokážem sa z toho doslova vyplakať a usporiadať si to určite pôjdem nie je sa za čo hanbiť to ja viem

@zuzzulka Je to pravda, ked pupocna snura vezme babatku zivot tak je to naozaj smutne, lebo vasinou sa tak stane ku koncu tehotenstva alebo dokonca pri porode a neda sa s tym nic spravit lebo je to otazka par minut.... je fajn ze mas chvilky kedy si pomerne ok, uvidis ze tych momentov bude cim dalej tym viac, ja som tiez mala momenty ked som strasne plakala bola uplne zufala cela som sa triasla a nevidela v nicom zmysel....ale nejak som sa s tym mam pocit ze zmierila, aj ked je to este kratka doba aj u mna, ale treba si uvedomit co sa stalo, a nerozmyslat nad ziadnym keby, z nicoho sa neobvinovat, lebo za to nikto nemoze, a potom je to jednoduchsie....jasne ze este nebol den kedy by som minimalne raz neplakala, ale plac nie je zly, mam pocit ze pomaha takuto situaciu zvladnut, boli sme dnes na cintorine zapalit sviecku, bolo to velmi smutne ale videla som to prostredie ake je to tam krasne a bola som rada ze sme tam boli, nemohla by som tam neist. Cely den mam doma zapalenu sviecku a myslim na nasu malu, vsak su tie dusicky, manzela som poslala do mesta za kamaratmi a ja len sedim doma a myslim na nasu malu. S tym psychologom si tiez myslim ze to nie je az taky zly napad, ak budes mat pocit ze to potrebujes tak chod, mne to moja gynekologicka aj hematolog radili, ze taky rozhovor moze cloveku pomoct, ale rozhodla som sa neist, mam kamaratov a manzela aj rodicov ktorym vsetko stale dokola hovorim a oni su mojimi psychologmi, este ze ich mam 🙂 Snaz sa ale niecim zamestnat ak neplanujes ist skoro do prace, nicnerobenie je totiz podla mna najhorsie co moze byt, hlavne v tejto smutnej jeseni....drz sa velmi, som o kusok popredu od teba, ale ja mam zas nevyhodu cisarskehi rezu.....no verim ze o nejaky cas budeme opat cakat babatka a tento krat to uz bude krajsia rozpravka so stastnym koncom, drz sa velmi a ver ze bude lepsie, lebo je to tak

@zuzzulka to som veľmi rada že ti aspoň trošinku môžem pomôcť v tvojej bolesti.... pre mňa tieto dni niesu o nič horšie ako ostatné, Max chýba stále rovnako veľmi a my chodíme na cintorín každú nedeľu takže to že sme boli aj v nedeľu a aj včera pre nás nič nemení, bolo to len na cintoríne o to ťažšie že som si spomenula že takto pred rokom sme boli starkej zapáliť sviečku a ani sme netušili že tam o rok prídeme zapíliť sviečku aj našemu chlapčiatku :( :(
A naučila som sa už aj nevnímať to že tamv tej hnusnej zemi leží jeho telíčko, snažím sa brať to tak že je to len hrobček ....aj keď ma to stojí veľmi veľa síl.
Objímam ťa moja bude lepšie aj keď už nikdy nebude tak ako bolo...

@leeenka26
@gwenni
@kkatka113
@ivkamb

Ahojte, potrebujem sa poradiť. Neviem čo sa to so mnou deje. Pred dvoma dňami som mala veľkú depresiu a úzkosť čo trvalo až do večera. Doslova som pretrpela a preplakala celý deň, ráno som musela ísť do nemocnice na interné. Na tom ráne bolo čudné že neprišla úzkosť ako vždy ale som cítila len smútok a prázdnotu.Na internom som sa emocionálne zrútila. Myslím si že to bol ten bod zlomu. Ja už nemám chuť o tom rozprávať, plakať už nevládzem a nenávidím ľudí čo mi tvrdia že všetko to tak malo byť a čo keby sa mi narodil chorý ako by sme sa všetci trápili. Prečo mám pocit že rozprávajú o mojom dieťaťku ako by to bol nepodarok. Chcem byť silná - musím byť môj synček aj môj Miško ma potrebujú . Bojím sa jedného aby to nebolo ticho pred búrkou. Nezdá sa mi že som tak silný človek aby som sa s tým tak rýchlo vyrovnala. Bolesť je rovnaká len tie emócie na vonok sú iné. Ja nechápem , nespoznávam sa . Nezažili ste niečo podobné ?

@zuzzulka Ahoj. Pytas sa, ci sme nezazili nieco podobne. Napisem ti za seba. Vsetko co tu pises, tie pocity som presne do bodky mala aj ja. A takisto luda okolo. Tie reci ma zabijali. Vykasli sa na nich, povedz im, vysvetli im, ze to bolo tvoje dieta, ktore si milovala, a nechces nic pocut. Vies, malo ludi si uvdomuje, ze neexistuju ziadne slova utechy, ba naopak, este viac nam dokazu ublizit. Viem, ako to boli. reci o tom, ako mam byt rada, ze sa to takto stalo, lebo by mohol byt postihnuty, a co by to mal za zivot, a podobne som pocuvala aj od mojej mamy. Ano, mamy. Lenze viem, ze ju to bolelo strasne, ked zomrel, viem, ako trpela, viem, ako ho lubila, a viem, ze toto bola jej osobna obrana voci tomu, co sa stalo. Vsimni si, ze ludia sa snazia vzdy nejak odovodnit nejaku katastrofu, co sa stane. Ty si matka a ty to budes brat uple inak.
Je mi luto, ze si skoncila v nemocnici, ale som rada, ze ked si sa zobudila, bolo ti lepsie. Ten pocit, s ktorym sa prebudzas, mi je doverne znamy, ale uz ho nemam. Je to obdobie, ktorym si musis prejst. Bude lepsie uvidis sama. Uz nie si v soku, uz prechadzas do dalsieho obdobia. Je dobre, ze si to zo seba vyplakala. Neviem, co ti mam poradit, viem, ze si velmi smutna, ze citis hroznu bolest. vsetky sme si tym presli. ☹ Musis to vydrzat, ty si silna, dokazes to. O tych emociach, co su navonok ine, ako to co citis vnutri, je normalne. Telo si uvedomuje, ze tato obrovska bolest nemoze trvat vecne, je to obranna reakcia organizmu. Caka ta este nejaka doba, kym to trochu bude utlmovat postupne, ale ver mi, bude to lepsie. Som s tebou, myslim na teba kazdy den a citim tvoju bolest. Viem sa do nej vzit. Ja som tiez len nedavno toto zazila. :(

@leeenka26

Lenka ani si nevieš predstaviť ako si vážim tvojej úprimnosti keby som nemala Vás na koníkovi neviem ako by som to zvládala určite ťažšie. Nevedela som tie pocity, hnev a terajší útlm a ticho zaradiť. Istý čas som rozmýšľala že navštívim odborníka - psychológa tak ako si samú seba teraz sledujem ale zatiaľ nikam nemám potrebu chodiť. Tá návšteva u lekára a to všetko bolo zlomové musela som ísť von medzi ľudí a rozprávať o tom nie písať ale rozprávať to bolo asi najťažšie ale zvládla som to. Aspoň som sa uistila že priebeh bolesti čo cítim a ako sa s tým telo vyrovnáva je prirodzené. Poviem ti pravdu že boli dni kedy som si myslela že to nezvládnem a bála som sa čo bude. Ešte raz ďakujem za všetko Lenka

@zuzzulka Aj ja som mala take dni, ked som si myslela, ze to nezvladnem. Niekedy to na mna bolo moc naozaj. Hlavne ked som sa s niekym pohadala aj kvoli malickosti. Vsetko sa ta dotkne, na to sa priprav. Budes sa lutovat, aj to je normalne. Budes plaakat pri hocijakej malickosti. Tvoje telo je oslabene.
Tiez ma to vsetko premahalo. Tiez som sa citia hrozne. Nerada na to spominam, preto viem, ako sa citis. Pametam si to, ale poviem ti, uz som rada, ze to je za mnou. Stratila som dieta, uvedomujem si, ze uz nic nebude ako rpedtym. Ale treba ist dalej. Casom tu stratu budes brat inak. Prijmes to ako realitu. To je dolezity zlom. Podla mna preto clovek najprv tesne po tom tak trpi. Je to ako s chorobou. Ked ta chyti nejaky silny bacil, telo bojuje, chytis teploty, je ti strasne, telo sa s tym musi vysporiadat. To je to iste. Tiez sa tvoje telo musi s tym vysporiadat. Drzim ti palce a som s tebou. 😔

@zuzzulka A este jednu vec som zabudla napisat. Mne strasne pomohlo chodit sem, na konika. Nasla som tu utechu. 🙂

@leeenka26 Som tu každý deň Lenka , síce prvé čo som urobila keď som prišla z nemocnice domov je že som vymazala všetky fotky a povedala som si že keď mi bude lepšie tak sem možno ešte prídem.... nie je to tak a som rada preto že tu nachádzam balzám na dušu a pokoj. Nečakala som že mi raz web tak pomôže

Ahoj.4.10.2011 mi zistili v 19 tt, že babatku nebije srdiečko, tak som musela ist na porod. Uplne ta chapem, co práve prezivas. Ja mam 27 a bolo to nase prve babo. Tiez sme cakali chlapceka. Teraz je tomu uz mesiac a je to dost tazke. Poplačem si stále len co si nato spomeniem. Ale hlavne bud silna. Treba sa tesit nato, že opat budeme tehotné. Ja sa nato neuveritelne tesim, len keby tie miesiace isli trocha rychlejsie. Drž sa 😉

A ešte vieš čo mi pomáha sa z toho psych. dosta? Manžel mi kúpil psíka,,je to naj terapia 😉

@zuzzulka Ahoj Zuzi, je mi luto ze si musela k lekarovi, ale tiez si myslim ze je to proste taky akoby prechod do dalsieho stadia po tejto smutnej udalosti. Mne nikto nehovori ze by babo nebolo zdrave, lebo vsak vysledok pitvy bol jasny ze babo bolo zdrave, ale verim ze to musi boliet a nepadnut dobre...ja mam skor taky pocit ze ma nikto okrem bab tu co si to zazili nedokaze pochopit...ked som si pisala nepriklad s kamoskou o dusickach, a som jej pisala ake to bolo velmi tazke ist na ten cintorin a zapalit sviecocku a pospominat si, tak mi zacala rozpravat o svojom dedkovi a ze aj pre nu je tazke chodit mu na hrob...ale je prirodzene ked starsi ludia zomieraju, babatka by sa mali skor rodit a dlho zit, cize ma to len utvrdilo v tom ze nikto mi nerozumie o com hovorim a kamosky co nejaku deti ma sice niektore vypocuju a su zlate ale vobec si nevedia predstavit ako sa asi citim....neboj nic moja, musis si proste prejst tym cim si prechadzas, casom bude hadam lepsie aj ked to len hadam, lebo u mna este neubehlo ani 6 tyzdnov od toho smutneho dna, a verim ze si dost silna a prekonas to. Mas jedno dietatko, to ta musi drzat na nohach a musis kvoli nemu zit, a casom budes opat tehotna a bude to mat uplne iny priebeh uvidis, teda dufam ze to tak bude 🙂 Mna osobne rozculuje ked mi ludia na istotu hovoria ze dalsi raz to uz musi dobre dopadnut, po mojich dvoch neuspechoch...ale ako to mozu vediet? Nikto predsa nevie ci ja budem vobec niekedy mamou, neda sa to dopredu povedat, ostava mi len dufat ze sa niekedy dockam zdraveho a vlastneho babatka. Ty uz jedno mas a dockas sa urcite ovela vacsej rodinky, ja uz aj pomaly pocitam dni kedy budem moct cakat babo znovu, lebo len to ma drzi ako tak v normalnom stave, ale april este daleko....

@kkatka113 v tom ti musim dať za pravdu. Nikto okrem bab tu v MK nevie pochopiť co to je prist o dieta. Mne tiež kamosky vraveli: ved sa to stava, si mlada budes mat este deti,,tu vedu neznasam stava sa to co len o tom vedia, nic, lebo to neprežili. Mne velmi pomohla moja mamka, lebo jej sa to stalo tiež.. vedela ma pochopit.

@zuzzulka moja zlatá aj ja som tak neznášala toto obdobie, toľko krát som prišla domov a plakala, žé či si tý ľudia myslia že mám vo svojom srdci málo bolesti, že mi pridávajú ďaľšiu ...
Presne vety typu, je lepšie že zomrel ako by ste sa mali trápiť, takto to malo byť, veď ešte budeš mať aj 10 detí ...... dokonca mi spolužiačkina mama povedala že jej Evka to znáša ešte horšie ako ja !!!!! No chápeš ako to môže niekto cudzí niesť horšie ako ja veď ona otehotnela hneď po svadbe na prvý šup a ja ja som o svojho synšeka bojovala 8 rokov, koľko potratov bolo treba a koľko bolesti prežiť kým som ho porodila ....
Vieš tý čo to nezažili si nevedia predstaviť tú neskutočnú bolesť a preto tie slová, chcú len niečo povedať len nevedia čo, nevedia že nám to ublužije ešte viac ako keby nepovedali nič....povedz im radšej nech nehovoria nič, lebo oni to na ich šťastie nezažili ...a to že tvoje bábätko zomrele ešte v brušku nič na veci nezmení že to bol ľudský život, olo a navždy aj bude tvojim dieťatkom ....raz prídeme za nimi do nebíčka a potom sa budeme o nich starať 🙂

@zuzzulka ešte ma napadlo že mi jedna známa povedala ako útechu že : počula som čo sa ti stalo, aj ja to mám teraz ťažké som nezamestnaná .....chápem že nemať prácu je ťažké, ale porovnávať takú vec ???

@gwenni presne, ako moze niekto takto rozmyslat? Tiez som to nikdy nechapala, ved ide o silne puto, lasku, medzi matkou a dietatom. To je predsa nieco, co by kazda zena, hlavne ta, co uz dieta mala, mala vediet pochopit. Ani tak netreba chapat a vcitovat sa do tej smrti dietata. Staci, keby len pochopili nieco tak prirodzene. A to je to, ze dieta sa neda nahradit, to sa proste neda, ja som isla vrazdit, ked mi niekto povedal, ze ved ste mlady, budete mat dalsie a o inych reciach nehovoriac, to som tu uz spominala. Ale nieco take ako tebe. Preco radsej ti ludia nie su ticho? Alebo preco nas nevypocuju, neobjimu, nepohladia nas, to by predsa stacilo!!!!

@gwenni ludia su hlupy, ale tato to fakt zabila. Vedies 😅

No ja mam na toto asi fakt stastie ze nikto to moc neriesi ked ma vidi bez bruska zrazu, uplne bez poznamok, ani sucit za co som vdacna a nastastie ani to ze je im to luto...jedine co ma tak nejak viac rozrusilo bolo ked mi babicka povedala ze sa tomu dalo predist, ale nic viac nespomenula, to som bola este s bruskom na kramaroch pred cisarskym...ona totiz nesuhlasi s mojim vegetarianstvom aj ked ryby jem a krvne testy mi vzdy vyjdu super a nesuhlasi ze mi doktori na tehotenstvo predpisuju si pichat Fraxiparine na riedenie krvi, lebo jej to pride skodlive pre babo ale tak musim verit hematologom....no ale tak babicku poznam a beriem ju aka je, inak ju mam rada...