Synček nám odišiel do nebíčka
Som otec. Ani neviem ako a čo napísať... V pondelok nás opustil náš synček Maximko mal 3,5 roka a nadovšetko sme ho milovali. Začiatkom februára mu diagnostikovali ALL a po komplikáciách po troch týždňoch odišiel. Mamička aj tatinko sme s ním boli až do konca. Sám neviem prečo to tu píšem, stoja pri nás priatelia aj rodina. Možno preto aby sme si uvedomili aký je detský život krehučký a nešťastie nie je len v telke alebo v knihách ale aj v reálnom svete.
Ani neviem ako bude ďalej plynúť život...zatiaľ je plný ukrutnej bolesti, ktorá sa strieda s úplným prázdnom a beznádejou... ☹
@studentkazuzka vy ste necitliva, vidno, ze nemate deti, v takej bolestnej chvili otravovat matku s dotaznikom..otrasne!!!!
@studentkazuzka na toto tu mas temu dotazniky a ankety, TAM daj svoju poziadavku... Fakt si si to mohla odpustit.
Ahojte, som matka chlapčeka o ktorom sa tu píše, ďakujeme za slová útechy, je to nesmierne ťažké sa o túto bolesť s niekým podeliť a téma dotazník nou určite nieje . Náš synček bol vínimočný chlapec , robil nám len radosť a túto radosť zo života sme stratili. Tento kopanec od života bude ešte dlho bolieť, nedokážem si predstaviť budúcnosť bez neho. Nemáme však na výber, musíme sa postaviť a ísť ďalej už len kvôli staršiemu synovi. Počas písania týchto pár riadkov som stále odbiehala utierať si slzy, tak asi viete ako sa teraz cítime....
@studentkazuzka to snad neni pravda.Neprajem nikomu zazit tu strasnu bolest stratit dieta.Ako mozes byt taka necitliva... 😢
@studentkazuzka Rovnako sme dieťa stratili a nepovažujem vašu žiadosť za necitlivú. Vážim si každú organizáciu i jednotlivca, ktorí sa snažia uľahčiť bolesť príbuzných.
@212001 vďaka vašmu príspevku som si poplakala, aj nad vami a s vami aj nad nami..máme krásneho 5 ročného chlapca, iba jedného, viac detí nie je a nebude a uvedomila som si, že občas s manželom kričíme naň, či ho nechápeme, ach akí sme malicherní, zaviedla som nové spravodlivé pravidlá doma, kde nepatrí krik, ani vyhrážky, ani po zadku..veď bez neho nemá môj svet zmysel a donútila som manžela zamyslieť sa tiež a bola som rozhodnutá sa i rozviezť, môj manžel má jedinú chybu, že bol prísny na nášho syna a ja som niekedy súhlasila, inokedy sa mi to zdalo zbytočné..pár krát sme sa preto pohádali, ja mám.taký voľnejší prístup k výchove.. .dala som na výber, buď sa u nás zmenia priority alebo idem preč aj so synom, lebo on je môj najdôležitejší muž na svete on a kocúr, aj keď môj manžel je môj najlepší priateľ už roky, pochopil..dieťa je náš dar..a ďakujem..z precítenia vašej bolesti citím vašu bolesť ako matka, zdieľam vaše city...pre mňa je môj syn čo pre vás slnko.. svetlo mojich dní..prajem vám silu žiť ďalej
Obaja rodicia - zelam vam vela, vela sil. Strasna bolest a smutok, urcite. Dovolte mi vyslovit Vam uprimnu sustrast. Je od Vas vzdialeny, je hore v nebicku a vzdy, ked vyjde slniecko, tak to sa on na Vas usmieva. Deti neznasaju plac rodicov a vinia z neho sami seba... Tak nech to Vas drzi pri zivote a sile. Vas syncek vidi Vase slzy a este chvilu ich bude chapat, potom ich asi treba utriet a spominat len v dobrom. Lahko sa to hovori, ale clovek Vam chce dodat sil, aj ked nevie ako.... Tak, kebyze mam carovnu moc, pricarujem Vam hocico, ale nemam... Je nas tu vela mamiciek i oteckov a stojime pri Vas, aj ked sme Vas nikdy nevideli, ani nestretli...
Ľudia budte k svojim deťom milí a láskavý, majte ich radi také aké sú,pofúkajte im odraté kolienko keď ich bolí a šepkajte im slová útechy, hrajte sa s nimi, mazlite,hovorte im ako ich lúbite lebo nič nieje dôležitejšie ako čas strávený s nimi , príde čas keď vám vyrastú a už vás nebudú potrebovať tak ako keď boli maličký, aby ste si mohli povedať že ste urobili všetko preto aby boli šťastné. Nikdy neviete kedy budete premýšlať tak ako my prečo??????
@studentkazuzka ste mentalna chudera, draha slecna/pani. Sasa
boze...tak rada by som napsala nieco povzbudzujuce,ale viem,ze solva su zbytocne....zivot dokaze byt tak kruty... ☹ drobcek bol nadherny,krasny...verim,ze cas vas nauci s bolestou zit,bojovat...mam malicke dievcatko a asi by som sa zblaznila,keby sa jej nieco stalo...my riesime take malickosti,rozculujeme sa nad takymi hlupostami,kym vy prezivate taku hroznu stratu.. ☹ uprimnu sustrast.. ☹ ☹
@sasa1983 Ďakujem všetkým za pochopenie. Ale budem Vám veľmi vďačný ak nebudeme túto diskusiu hanobiť osobnými invektívami.
Otvoril som túto diskusiu preto aby sme si uvedomili, čo v detičkách máme, aby sme im každý deň povedali, že ich ľúbime, aby sme neboli malicherný a venovali im všetok voľný čas a....
@studentkazuzka to faaaakt?
Predbehol si ma do neba
a mne ostalo ticho v duši.
Milujem Ťa, synček môj
Precitala som si riadky a placem , slzy sa minedsju zastavit .... Drzte sa ! Vela sil !!!
@zdeno8162 Po precitaní tohto prispevku sa mi kotulaju slzy po tvari. Som mamou 1,5 rocneho syna a nieco tak bolestive si neviem ani predstavit. Prisla som sice o jedno babatko na zaciatku tehotenstva, ale moja vtedajsia bolest sa urcite neda zrovnat s tym co prezivate vy s manzelkou. Ani neviem co napisat, pretoze vasu bolest nezmierni nic, iba na Vas myslim, posielam vela sil, modlim sa za Vas. Vas syncek bol neskutocne krasny. Drzte sa s manzelkou v týchto tazkych chvilach...
Neskutocne smutne. Ja sama som mamickou anjelika ktory nam odisiel v 2.mesiacoch po predcasnom narodeni. Teraz mam doma 3,rocneho chlapceka ktory sa narodil presne na den a rok po jeho umrti. 5.5.,bude oslavovat nas syncek 3,roky a v ten den si poplacem ako kazdy rok ze tu moj Samko uz nie je. Ale verim ze nam ho zoslal sam Samko alebo ze sa nam vratil do nasho dalsieho dietatka. Kazdy kto ho pozna tvrdi ze je neskutocny zlaty a uzasny. Jeho nemilovat sa neda kazdy ho zboznuje je ako stelesnenie vsetkeho dobra a my sa nanho nekonecne nevieme vynadivat. Akoby v nom boli dvaja krasni a uzasni chlapcekovia. Pri pohlade na fotky Maxika mi zovrelo v krku. Nechapem nerozumiem. Preco. Je to obrovska tragedia na ktoru neexistuje liek. Cas okrese hrany, bolest nebude uz taka nezvadnutelna, ostanu pekne spomienky. Nic uz nezmenime na nasich osudoch. Ale kracajme dalej nemame inu moznost. Je mi to nesmietne luto. Budem sa za vasho chlapceka modlit.
Uprimnu sustrasť, nemam slov utechy, lebo tu bolesť nezmiernia. Ja mám 5 deti, jednu malu princeznu, ktora bude mať o týžden 3 roky, neviem si to predstaviť, aby som o nu prišla. Prajem veľa síl. všetkým . ☹ Niekedy nám život prinaša skušky,ktore sa veľmi ťažko chapu a ešte ťažšie znašaju a preživaju.
@zdeno8162 @212001 ...moji mili, ja ani neviem, co vam napisat. Ale mam potrebu vam vyjadrit aspon uprimnu sustrast. Je to velmi smutne. Nadherny chlapcek, ta fotka na prvej strane, taky krasny sibal. Ja nechapem preco! preco tak krasny, maly chlapcek sa musel stat anjelikom. to nebol jeho cas este! je mi tak smutno z tohto. a co vy prezivate moji mili, to musi byt bolestive velmi, velmi. Prajem vam vela sil obom. malinky je anjelikom a verte, ze sa na vas pozera a trapi sa, ze vas vidi smutnych. Najradsej by Vas objal. Je a bude vzdy pri vas. a ja verim, ze sa bude snazit vam do zivota vniest radost ako pozdrav od neho. A tu radost Vam bude posielat v roznych formach. Moji mili drzte sa. Musite, Vas maly anjelik to tak urcite chce, aby ste boli silni a zvladli tento smutok a pocit prazdnoty. Och, je mi to luto, tak velmi, ja uz ani neviem co pisem cez slzy. Ale to je nic, co prezivate vy. Keby sa dalo aspon trocha ubrat z vasej bolesti. Kazda zienka, co tu vyronila slzu po precitani si tejto temy, kiez by vam tie nase slzy priniesli aspon nejaku ulavu od tej bolesti, kiez by to tak mohlo fungovat.
Smutok po strate dietata nie je smutok, to je velmi slabe slovo. Je to pocit nekonecneho utrpenia, utyrania, prazdnoty a bolesti ktora sa neda opisat. Ten pocit beznadeje a bolesti mam stale pred ocami, ked vas bolest pohlti natolko, ze vas aj kazdy nadych boli. Vzdy ked sa dozviem o dalsom anjelikovi, akoby som to znova a znova zazivala aj ja. Dotyka sa ma to inak, pretoze viem aka je to bolest. Je mi to neskutocne luto ze deticky zomieraju.
Milí Maximkovi rodičia, prijmite prosím našu úprimnú sústrasť, ktorú Vám vyslovujeme z hľbky našich taktiež neskutočne boľavých sŕdc.....
….nepoznáme Vás, zato naše detičky – anjeliky sa spolu teraz určite hrajú...
naša Eliška od nás odišla dva dni pred Vašim Maximkom, 7. marca 2015, nepochopiteľne, náhle...mala 1rok aj 5mesiacov
týždeň predtým sme doma ešte tancovali...
bolo to úplne zdravé krásne dievčatko, od narodenia žiadne komplikácie, nič. týždeň predtým sme prezvracali doma celú noc, na druhý deň nás pediatrička vyšetrila s tým, že je to taká hraničná dehydratácia, že či chceme ísť do nemocnice na infúzie. keď si to vieme s druhým dieťaťom (3,5 ročným Samkom) tak zariadiť, že mu doma nebude maminka chýbať. samozrejme sme išli, no kto by radšej pre istotu nešiel...však bol aj piatok, báli sme sa víkendu, ak by to náhodou pokračovalo.
v nemocnici hydratovali, zvracanie prestalo, pridružili sa hnačky.....typická tráviaca viróza, s teplotou. v pondelok nám nadšene prišli povedať, že je to rotavírus, že sa báli že niečo horšie....naďalej len hydratovali, tlmili teplotu a podávali probiotiká. dieťa piaty deň nejedlo nič, okrem môjho materského mlieka....
v utorok mi začali dohovárať, aby som jej dávala mlieka menej, že jej to na tie črievka škodí. nechcite vidieť ten šok v mojej tvári...bolo mi jasné, že pri každej črevnej viróze musí byť prísna diéta a ešte aj dlho po nej, ale moje dieťa nejedlo nič, len bolo neustále prisaté na mojom prsníku. evidentne sa tým ukľudňovalo a bolesti boli pre ňu znesiteľnejšie a akonáhle som ju odpojila, strašne plakala....tak nedajte dieťaťu...
apropo, dovtedy nikomu neprekážalo, že odkedy sme do nemocnice prišli malá dostávala rovnakú stravu ako ja!!!!!
bez ohľadu na to, Eliške museli robiť kontrolné krvné testy, lebo v poslednom odbere mala málo trombocytov a nevedeli, či je to naozaj tak, alebo sa im krv pri odbere zrazila?!?!
žiaľ, do večera mala trojciferné CRPčko a výsledky potvrdili sepsu, tak nás urýchlene prevážali sanitkou na Jisku do druhej nemocnice. nikdy nezabudnem na výraz v tvári lekárky, ktorá nás prepúšťala a to dovtedy mali z toho neskutočnú srandu, že keď majú na oddelení rotavírus, bude im tam každý zvracať a hnačkovať.
na Jiske sme boli necelých 48hodín, kedy sa malej venovali skoro stále minimálne traja doktori. všetci ju vyšetrovali, neustále o nej diskutovali, kadečo riešili a konzultovali, aj napriek tomu mi stále bolo hovorené, že nevedia čo s ňou je, prečo je až v takomto stave, prečo to takto napreduje a to sa so mnou bavili na ich úrovni, keďže mám medicínske vzdelanie. vo štvrtok večer ju prevážali vrtuľníkom na ARO do bystrice už s poruchou vedomia, zlyhávalo srdiečko, prestávala dýchať....tam ju na noc zastabilizovali.
...v piatok doobeda CTčko potvrdilo stav nezlúčiteľný so životom, udržiavali ju len prístroje...naša ELiška bola v kóme...
a ďalších neskutočných 24hodín sme čakali, kedy ju odpoja, čo mohli urobiť až po ďalšom potvrdení CTčkom, že v cievach v hlavičke už naozaj nie je žiadna krv.
trvalo to týždeň a mne každý jeden deň v týždni teraz pripomína, čo sa v daný deň dialo. piatok a sobota je najhoršia. úplná beznádej, zúfalstvo...
..ani neviem, prečo to tu do Vašej témy píšem, vôbec neviem, prečo na nete tieto témy vyhľadávam, ale asi si chcem nejako pomôcť. u mňa sa to časom zhoršuje a viem, že jej narodeniny, meniny, vianoce či výročie budú ešte oveľa horšie, ale neviem si pomôcť.
som si istá, že rovnako to cítite Vy a aj keď si tu teraz napíšem, resp. Vám napíšem, držte sa kôli druhému dieťatku, stále to nebolí menej. práve naopak....
ale dobre ste niekde tu skôr predtým napísali, a ja to podčiarknem...buďte so svojimi deťmi čo najviac a čo najintenzívnejšie....aby ste si nikdy nemuseli nič vyčítať.
my sme sa snažili, ale výčitky sú strašné a my sme dali náš prípad prešetriť, ale nie kôli tomu, aby sme niekomu ublížili, to nie. práve naopak, ja potrebujem mať čierne na bielom, že v Eliškinom prípade sa spravilo všetko, čo sa urobiť mohlo a tak bude možno môj pocit zo zlyhania menej intenzívny. horšie bude, ak to bude naopak...to si neodpustím, že som ju neuchránila, lebo to bola moja povinnosť. ale druhý pre mňa dôležitý rozmer toho všetkého je ten, že chcem vedieť, čo jej vlastne bolo, pretože do posledného konca mi bolo hovorené, že nevedia prečo.....
ľahko sa hovorí, že im je teraz dobre, sú v nebíčku a majú sa fajn. mne to nepomáha, ja som ju na svet nepriviedla na to, aby teraz bola niekde tam hore....
nikdy sa nezmierim, nikdy nepochopím, ale budem sa to aspoň snažiť prijať....toto rozhodnutie.
neviem či Vám týmto pomáham...ale ak nie, odpusťte, zhoršiť som to určite nechcela. žite prosím pre seba, pre malého, pre najbližších...
@suxametonium Boze toto mi je neskutocne luto ☹ ako je to mozne ze z neskodne vyzerajúcej virozy sa toto stane?? Nedavno aj moj syn taku virozu prekonal, ved to mavaju bezne deti,
K tym vycitkam, ja som tiez prezila svoje dieta, vycitk boli tak silne, ze som myslela ze sa uz z tych vycitiek zblaznim. V noci som sa kolkokrat v panike zobudila, ze preboha preco som neurobila radsej to a nie to...Mne sa narodilo dieta predcasne a v nemocnici zilo na prístrojoch 59 dni. Nakoniec som musela rozhodnut aby to uz viac nepredlzovali, ze jeho stav je uz nezlucitelny...ale bolest citil, pretoze vrastil celom. To budem mat do konca zivota pred ocami.
A vsetko vinou mojej gynekologicky. Aj som ju zazalovala. Zbytocne. Nic mi neuznali. Pritom som k nej uz prisla s porodnymi bolestami v 26.tt a poslala ma domov s mg ze si mam nohy vylozit. Netusila som ze rodim. Az vecer som uz utekala do nemocnice a uz bolo neskoro. Vycitky boli neznesitelne. Je to sucast smutenia. Budu tazsie chvile, budes mat fakt pocit ze sa to zhorsuje. Bude to trvat asi 1-2 roky, ale casom bolest bude otupievat. Mne velmi pomohlo mat dalsie dieta. Neviem si predstavit prist o dieta ako 1,5 rocne. e mi to neskutocne luto.
@suxametonium my sme dali ockovat proti rotavirusu..v Rakusku to bolo povinne ..u nas su coraz viac proti ockovaniu, ja som jeho zastanca..kazde ockovanie sice odtrpim, ci sa nic nestane, lebo cervik vrta v kazdom z nas..ale nas syn znasa ockovania dobre.. rozne virusy sme prezili s detmi asi vsetci..rotavirus pre male dieta je naozaj velka hrozba..je mi luto co sa vam stalo..citim vasu bolest na dialku..vyjadrujem uprimnu sustrast..tieto ochorenia su velmi nebezpecne prave pre deticky do troch rokov...


