Trauma po pôrode

Ahojte. Mám za sebou 4 spontánne potraty. A teraz krásnu 10 týždňovú dcérku. Ale od pôrodu sa nedokážem vrátiť do normálneho života tak ako predtým. Pôrod bol hrozne ťažký. Skoro som zomrela aj s dcérkou. Doktor ma nenastrihol. Maličká nevedela vyjsť von. Celú ma dotrhala, on ma zle zašil, všetko sa to rozpadlo, začala nekróza tkaniva. Ešte k tomu mi aj prešil vagínu z vnútra a to sa zrástlo... Bolo to po pôrode hrozné. Maličká bola prvých dvoch dní v inkubátore a mala ATB a antimikotickú liečbu. Ja som sa snažila dať na oddelení do poriadku, ale nedokázala som ani len spať. Malá som hrozné zášklby a absolútne nepokojné sny, až hororové. Mlieko mi zmizlo. Nedokázala som ani jesť. Po príchode domov všade hrozný neporiadok. Ja slabá, ledva som stála na nohách. A stále sa mi chcelo plakať. Zúfalo. Bezútešne. Manžel bol z toho vydesený. Jeho reakcia bol hnev a útek z domu do práce. Prešlo 10 týždňov. Mnohé sa zlepšilo. Už plačem len niekedy. Manžel sa snaží. Doktor mi rozrezal vagínu. Ostatné bude nutné spraviť v celkovej anestéze. Ale vo vnútri som akoby zaseknutá, stále smutná, akoby som sa nedokázala vrátiť späť a zasa žiť. Myslím, že mám traumu a tá trvá. Nikdy som nemala myšlienky ublížiť sebe či dcérke, ale akosi som vnútorne ako zamrznutá s tým, že niekedy proste ešte plačem. Po plači sa mi uľaví. Myslíte, že časom sa to zlepší? Budem zasa veselá? Budem opäť silná? Fyzicky aj mentálne? Je možné, že proste je to trauma po pôrode?? Lebo teraz som navonok celkom ok, ale vo vnútri ako troska. Teda niečo funguje, ale je to ako keď ide človek na zotrvačník... Nežije, len prežíva. Zo dňa na druhý deň. A ja moc neviem ako to všetko zlepšiť.