• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Zažil tu niekto potrat v 31. týždni?

31. augusta 2015 
@miss_stanya Děkuji tobě přeji též zravé miminko v náručí s celého srdce
28. feb 2011 o 23:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@beak Blahozelam k babatku ....lebo som citala diskusiu ,kde si pisal pribeh svoojho prveho mimi :( ...nikdy som si nemyslela ,ze to je vsetko take tazke ,az kym som necitaa clanky na tejto diskusii :( ...
12. apr 2011 o 01:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte žienky, rada by som obnovila túto smutnú tému.
2 týždne dozadu som prišla o bábätko v 24tt, bábätko bolo v poriadku a narodilo sa živé a zdravé, len príliš skoro na jeho záchranu. Predčasne som začala rodiť kvôli nejakej infekcii, ktorú som niekde chytila a kvôli tej infekcii som sa začala otvárať.
Stalo sa to v sobotu, ráno som začala mať jemné kŕče v podbrušku a bruško mi tvrdlo, bábätko však stále kopalo ako o život, tak som to nepovažovala za nič zlé, sadli sme však radšej do auta a utekali na pohotovosť. Na pohotovosti ma pozrel lekár zo spodu a odvtedy som už iba ležala, robili mi rôzne testy, ale nádej tomu veľkú nedávali, začala som postupne krvácať a kŕče sa neznesitelne stupňovali. Až neskôr som pochopila, že išlo o kontrakcie... keď im prišli všetky výsledky testov, tak mi oznámili, že sa s tým už nedá nič robiť a tehotenstvo sa nedá zachrániť. 2,5 hodiny po príchode na pohotovosť ma previezli na pôrodnú sálu, kde som ďalšie 2 hodiny rodila. Mala som pocit, že drobec už nežije, lebo som už vôbec necítila pohyby, ale neskôr mi lekárka povedala, že to bolo zrejme spôsobené kontrakciami a pohyby som iba necítila, ale boli tam. Bábätko sa hýbalo ešte pár sekúnd po pôrode, potom zomrelo... :frowning2:
Boli to najhoršie momenty môjho života a odvtedy som úplne mimo, stále plačem a trápim sa. Viem, že to prejde, každá bolesť časom prebolí a tiež viem, že niektoré žienky sú na tom ešte oveľa horšie.
Bojím sa návratu do práce a tiež sa bojím toho, či sa nám podarí čím skôr otehotnieť. Myslím si, že druhé tehotenstvo je ten pravý liek na túto bolesť, no zároveň sa veľmi bojím, aby sa to nezopakovalo, lebo neviem ako by tom takúto ranu prežila ešte raz. O druhé bábo sa začneme snažiť čím skôr, lekár povedal, že min. 3 mesiace, ale neviem ako tie 3 mesiace prežijem...
Budem rada, keď sa tu zdôverí viac dievčat s podobnou skúsenosťou, aj keď by som bola najradšej, keby nás takýchto bolo čo najmenej.
27. júl 2012 o 09:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaa je to to velmi luto, slova teraz aj tak nemaju vyznam. nepomoze nic. Ja som to nezazila. Zazila som kyretaz v 12.tt. pred 2 mesiacmi a mam pocit, ze na tom coraz psychicky horsie. Po kyretazi som som bola psychicky celkom silna, vsetkych som ja upokojovala, manzela, moju mamu aj vsetkych, ze to bude dobre. a potom to prislo, vsetci si uz mysleli, ze uz je dobre, ako mi je fajn. stale mi je strasne smutno a tazko. my sme pockali 2 cykly a teraz uz sa snazime. tiez sa bojim. ak sa to stane znovu, neviem. asi by ma to velmi zlomilo.
27. júl 2012 o 10:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ondatra2 tiež ma veľmi mrzí tvoja strata, viete aspoň čo sa stalo? Aký bol dôvod?
Ja som si tiež myslela, že to zvládnem v pohode, prvý týždeň som si síce občas poplakala, ale mala som iba pár takých chvíľok za deň, inak som sa vedela aj usmievať a myslieť na niečo iné... dnes už iba sedím a civím pred seba, nezaujímajú ma debaty o ničom, o filmoch, o priateľoch, o práci, je mi všetko ukradnuté, nechce sa mi usmievať. Verím, že to prejde, ale žiaľ momentálne si to asi musíme vytrpieť a nie je tu nikto a nič čo by nám pomohlo...
Ako dlho ste sa snažili otehotnieť? Budem držať palce, aby sa vám zadarilo čím skôr, síce sa budeš možno o bábätko báť, ale bude tu aspoň nádej, že všetko dopadne tak ako má :slight_smile:
27. júl 2012 o 11:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa Ja som nase dietatko musela porodit v 21. tt Bolo velmi chore :frowning2: a hrozila mi otrava krvi .....Bolo to pred rokom 13.6. Musim s odstupom casu povedat, ze cas to vsetko este zhorsoval z pociatku Najprv som s tym bola ako tak zmierena, ale cim viac cas plynul tym to bolo horsie a hocikedy som sa rozplakala Aj ked viem, ze v podstate je to priroda a clovek si proste nijako nepomoze Co sa tyka dalsieho tehotenstva, najprv som si povedala ze uz nikdy viac Potom prislo obdobie ze aj ano a teraz by som uz aj velmi chcela, ale stale je strach z tehotenstva vacsi ako odhodlanie Mame uz jedneho synceka chvalabohu takze on ma zamestanva Ale neprejde den, aby som nepomyslela na to, ze uz by sme sa aj mohli znova pokusit Ale pri pomysleni na // na teste mi je az zle od zaludka Takze neviem, ako to dopadne :unamused: Drzim palceky Inak moja kamarataka prisla o babo presne ako Ty v 23 tt kvoli infekcii Potom mala este zdravucke dievcatko :slight_smile: Takze urcite sa netreba vzdavat Drzim palce aby smutok bol cim dalej tym viac zvladnutelny a vela stastia do dalsieho tehotenstva
27. júl 2012 o 11:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@martinka13 to si ma veru veľmi nepovzbudila :slight_smile: Ja si zatiaľ nepripúšťam, že by som sa druhého tehu až tak bála, že by som mala tak dlho čakať, práve naopak, chcela by som čím skôr, ideálne hneď zajtra... aj keď možno ty to máš lepšie, lebo ja sa príliš upínam na druhé tehotenstvo a keď nepríde dlhší čas alebo sa stane niečo podobné, zložím sa. Máš naozaj šťastie, že máš doma aspoň šikovného synčeka, ktorý ti určite prináša radosť a privádza ťa na iné myšlienky a myslím, že druhého tehu sa nemusíš toľko obávať, aj keď tomu samozrejme rozumiem. Možno by bolo fajn nechať to na prírodu a keď ti hlava aj telo dovolí otehotnieť, určite bude všetko v poriadku a budeš pripravená.
27. júl 2012 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaa neviem, co sa stalo a preco. bol to zamlcany potrat, stalo sa to skor ale prislo sa na to az na sone v tom 12tt. uz som mala len gestacny vak s plodovou vodou.
ja tiez chodim ako bez duse, nebavi ma stretnut sa s nikym, mam 30 rokov a vsetko okolo ma deti, uz aj vacsie alebo aj tehotne okolo. nezavidim, nechcem dieta niekoho ineho, nechcem dalsie. chcem to svoje, to ktore bolo. Neviem sa od toho odputat,aj ked sa snazim, stale som smutna. ale viem, ze su aj horsie pripady a ja nadej mam, ale vzdy je tam to ale...co ak znovu.
inac nam sa podarilo na prvy raz, dlho sme sa nesnazili. Bola to obrovska radost a potom sklamanie. Fajn ze sa podarilo na prvy raz, ale poviem pravdu, ze po dietati som tuzila uz od 18-tky, ale nebolo s kym.
27. júl 2012 o 11:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby ta infekcia co ste mali to bola aka? nejaka mykoza?ci kde sa prejavovala ta infekcia?
27. júl 2012 o 11:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa je mi strasne luto, co sa vam stalo. ja som nic take nezazila, ale chcela by som ta povzbudit. moja kamaratka prisla o babatko rovnakym sposobom v 21tt a takmer presne na rok po tejto udalosti porodila zdrave dievcatko. dost sa psychicky natrapila, ale ked uz mala to druhe v brusku, vedela, ze sa musi plne sustredit iba nan a ziaden dalsi smutok alebo obavy si uz nepripustat. netreba to vzdavat, treba verit v buducnost. ak chcete babatko, tak sa na to dajte cim skor, aby ta ten smutok, co teraz prezivas, nepolozil uplne. budem vam drzat palce :wink:
27. júl 2012 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa Joj to som nechcela Ta zarmutit Ale na druhej strane je fakt, ze co poznam baby (a je ich zial vela) co potratili, resp prisli o babo, ktore malo byt ich prve tak otehotneli hned co to slo Zvacsa po tych 3 mesiacoch A mali potom zdrave babatenka Nam sa to stalo naraz so svagrinkou Ona potratila asi v 8 tt, ja az tak neskor a zhodli sme sa, ze ked to nie je prve tehu tak je tazke sa do toho znova pustat Ked doma babo nemas, motivacia je ovela silnejsia Takze smelo do toho Drzim palce!!!!!!! Urcite bude vsetko ok Teraz je dolezite, ze si Ty po fyzickej stranke ok a ze mozes mat babo Vela zien toto stastie nema Takze vela stastia a este raz prepac ak som Ti nieco zle napisala Nechela som :confounded:
27. júl 2012 o 11:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ondatra2 u mňa sa tá infekcia neprejavovala žiaľ niejako... ide o nejakého bacila, ktorý sa tam dostane kdekoľvek, mne lekár povedal, že to mám zrejme z mora. Máme síce hlienovú zátku na ochranu, ani tá však asi nie je 100%-ná :frowning2:
Tiež mi povedal, že keby som nebola tehotná, zrejme by tam ten bacil nenarobil žiadnu škodu a telo by sa ho samé zbavilo, ani by som o ňom nevedela.
@kkl82 ďakujem krásne za povzbudenie, takéto svetlé príklady mi dodávajú silu a energiu ísť ďalej a nebáť sa ďalšieho tehotenstva :slight_smile:
@martinka13 vôbec som to nemyslela zle, že si ma nepovzbudila, radšej počujem realitu ako utešujúce kecy, takže si vôbec nerob starosti :slight_smile:
27. júl 2012 o 12:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa Ahoj, sú to 4 mesiace, čo sme prišli o naše slniečko. stalo sa to v 5 mesiaci kedy som našu Emku 23. 3. vyvolaným pôrodom porodila. Proste našej malinkej prestalo byť srdiečko. Nevie sa čo bolo príčinou, ani vyšetrenia neukázali nejaké problémy z našej strany, lekári hovoria, že pravdepodobne bolo choré dieťatko.
To čo teraz prežívaš dôverne poznám, a pravdou je, že ani tie 4 mesiace, ktoré prešli odkedy sa to stalo, nestačili na úplne zmierenie sa s tým. Je to už ale oveľa lepšie, striedali sa dni plaču, potom dni kedy som hýrila elánom a chuťou skoncovať so smútkom. S počiatku som nikomu nezdvíhala telefón, nechcela som nikoho vidieť, bála som sa ísť von a do roboty, všade boli samé bruškaté a šťastné ženy. Čo ma žralo a nedalo mi spávať, bolelo a trhalo srdce bol ten pocit prázdna, ktorý som prežívala. Celé mesiace sme s mm žili v tom, že k nám príde nový človiečik, tešili sme sa z každého nového dňa, kedy mi manžel hladkal bruško, rozprávali sme sa s malou ako keby už bola s nami, každú vec, situáciu, minútu, ktorú sme prežívali, prežívala ona s nami. A zrazu koniec. Bolelo ma že odrazu bolo bruško preč, doma ostali moje tehu veci (ešte aj z nemocnice som šla v tehu rifliach, ktoré mi už padali a ja som si ich s plačom musela pridržiavať), doma ostal olejček na bruško, papučky pre malú a kopec drobností a vecí, ktoré sa mi neustále spájajú s tým nádherným časom. Ach je to ťažké, ja viem, smútok tu je vždy a viem že aj vždy bude. Ale nevzdám to a viem, že keď si usporiadam myšlienky a príde ten správny čas, bábo k nám príde.
Na začiatku som mala pocit, že by som chcela byť tehotná ihneď, no potom ten pocit vystriedal strach, že čo ak sa to stane znovu. Ale pravda je, že čas je veľký liečiteľ a teraz po 4 mesiacoch sa pomaličky začíname snažiť o ďalšie bábätko, necháme to na prírodu a snáď nám naše slniečko z neba čoskoro pošle súrodenca.
Teraz v auguste bude čas, kedy sa mala naša Emka narodiť no už sa tak nestane, je to pre mňa ťažké, ale s pomocou môjho úžasného manžela a ľudí okolo nás to zvládam ľahšie.
Prajem ti veľmi, aby si sa s tým čo najskôr vyrovnala, začni niečo robiť- prosto sa nejako zamestnaj, čo najskôr choď opäť do práce (mne to veľmi pomohlo), alebo choď na nejaký kurz, ale nestráň sa okolia. Mysli na to, že všetci okolo teba majú o teba strach a chcú, aby si čo najskôr bola v poriadku.
Držím teda palčeky, nech sa darí, nech čo nevidieť opäť na tvojich perách zažiari úsmev a uvidíš čím skôr budeš v poriadku telesne i psychicky, tých skôr k vám príde to vytúžené bábätko. Ja v to verím :slight_smile:
27. júl 2012 o 13:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maryennn1 Ďakujem veľmi pekne za podporu a veľmi ma teší, že si sa z toho už relatívne dostala. Ďalšieho tehotenstva sa začínam stále viac obávať aj ja, práve dnes sa mi snívalo, že som potratila, že sa zo mňa valila krv a nevedela som čo robiť :frowning2: Bol to prvý taký sen a dúfam, že aj posledný, lebo to veľmi nepomáha na psychiku...
Partner je v takejto situácii veľmi dôležitý, som prekvapená koľko toho zniesol môj manžel a stále mi je oporou a drží sa aj keď si tiež niekedy poplače, ale inak je tu stále pre mňa.
Po akom čase si nastúpila zase do práce?
Budem držať palce, aby sa druhé mimi podarilo čím skôr a vyplnilo tak to prázdne miesto, ktoré zostalo po malej Emmke...
31. júl 2012 o 11:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa ahoj, prepáč, že reagujem až teraz, ale bola som na dovolenke... konečne... :grinning: do práce som nastúpila po troch týždňoch, strašne som sa bála, lebo ja som učiteľka a všetky moje deti už vedeli, že čakáme bábo, ale keď som prišla do školy, nepadlo o tom ani slovko, deti boli úžasné, kolegyne tiež a vlastne ma povinnosti tak pohltili, že som sa aspoň nesužovala sama doma, som rada, že som šla tak skoro aj keď najprv som nechcela.
8. aug 2012 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zo srdiecka prajem vela sil vsetkym mamickam ktore o dietatko prisli :( je to velmi smutne :( :( uprimnu sustrast... :pensive:
13. aug 2012 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@nevestickaaaa velmi Ti držím palčeky !!!!!!!
14. aug 2012 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@nevestickaaaa velmi velmi ti prajem dalsie tehotenstvo a zdrave dietatko. chce to svoj cas, ver mi, viem o com hovorim
16. aug 2012 o 08:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@miss_stanya ďakujem pekne a držím palce s tvojim bábätkom, verím, že budete všetci šťastní a zdraví!! :wink:
16. aug 2012 o 08:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
všetkým by som vám chcela povedať čo ste prišli o svoje bábätká že vám prajem veľa síl čas plinie síce pomaly ale verím že každá z nás sa dočká vytúženého dieťatka ja som potratila 2krát tretie tehotenstvo som prežívala strašne myslea som že znova prídem o moju lasočku ale panbožko nám pomohol a dnes máme doma 4apol mesačnú Karin :wink:
29. aug 2012 o 18:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ondatra2 @maryennn1 ahojte dievčatá, ako ste na tom? už sa snažilkujete? ja idem zajtra na kontrolu k lekárovi, tak som vo veľkom očakávaní čo mi povie, že kedy môžeme snažilkovať :slight_smile:

@zuzanka2905 ďakujeme veľmi pekne a gratulujem moc ku krásnej princeznej!! :slight_smile:
30. aug 2012 o 14:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa no my začneme tento mesiac snažilkovať, tak uvidíme :slight_smile:
30. aug 2012 o 15:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
30. aug 2012 o 17:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa ja som mala kyret 25.maja a od vtedy uz tri menzesy, teraz v priebehu vikendu a zaciatku tyzdna cakam dalsi. Zacali sme sa snazit uz po druhom, ale neotehotnela som v tom cykle a ani v tomto vyzera ze nic nebude. v podstate ani predtym sme si nedavali pozor, ale po tych dvoch mrchach sme sa zacali riadne snazit, v plodne dni kazdy den sex.Trosku ma to desi, lebo prve sa nam podarilo hned ako sme chceli, v prvom cykle. A po tej tretej mrche, ktora bola mimochodom oproti tym prvym dvom brutalna, silna a dlha a prisla na 23.den, tak mavam bolesti v podbrusku.Nerobila som si test, ale vzhladom na pocity, moze byt, ze to bolo tehotenstvo a hned potrat, lebo po nej som mala taku pichavu bolest a coraz je uz tej bolesti menej.Neviem, u lekara som nebola. chceme skusit co to bude do konca roka a potom uvidime. v kazdom pripade, ja uz nemam na co cakat, mam dost rokov a snazime sa dalej. Doktorka mi povedala po potrate, ze o tri mesiace mozem otehotniet a na ziadnu kontrolu ma nevolal, vsetko bolo v poriadku.
31. aug 2012 o 14:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maryennn1 jooooj, tak budem držať palce, daj potom vedieť výsledky!! :grinning:
@ondatra2 a máš pravidelný menzes? Kedy si dostala prvý menzes po potrate...? Ja som 7 týždňov po a stále nič :frowning2: doktor povedal, že to je normálne, tak neviem... Telo asi vie, kedy si už s bábom poradí a preto sa ti nepodarilo otehotnieť hneď na prvýkrát tak ako predtým. Ja som tiež prvýkrát otehotnela hneď na prvý pokus, uvidíme ako to bude teraz. Ja som dnes bola u iného doktora ako svojho na konzultácii a odhadol to na mykozu, takže ja preliečim teraz mykozu a potom sa už nebudeme chrániť. Ale tiež si myslím, že sa nám nepodarí hneď, lebo sa na to šialene sústredím, každá druhá moja myšlienka ide tým smerom a to ma bude asi blokovať :frowning2:
Nerobili ti ani žiadne testy? hematológiu alebo také niečo?
31. aug 2012 o 20:03  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa ja som dostala prvy menzes na 27 den po kyrete. mam pravidelny, ale viac ako tento naposledy bol na 23 den, to som nepochopila. pocit som mala, ze asi som tehu, ale ani test som si nestihla urobit a prisla mrcha, asi tyzdnova a to mavam tak 4 dni. Nerobili mi ziadne testy. Po prvom potrate sa to nezvykne robit. pytala som sa, ale povedali, ze to bola nahoda a popriala mi Dr, aby dalsie tehu uz bolo ok. to bolo vsetko. ziadne lieky, testy, nič. Tak som si povedala, ze to do konca roka vyskusam a uvidim. a potom neviem. Ja sa ani tak na to nesustredim, skor si myslim, ze ma blokuje skor to, ze som sa nevyrovnala s tou prvou stratou. A ze som negativne naladena, ze mi nic v zivote nevychadza.
Neviem, tych 7 tyzdnov je dost. ja som po kyrete krvacala, spinila s prestavkami 3 tyzdne. potom tyzden nic a potom prisla normalna mrcha, akurat ze bez bolesti. Druha tiez podobna ale ta tretia uz bola s bolestami. ale asi sa este neobavaj, pockaj este tyzdne, baby tu pisali, ze im to tiez dlho nechodilo.
31. aug 2012 o 22:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@nevestickaaaa no neboj, 6 až 8 týždňov je vraj ešte v pohode, ale potom ti doktor bude asi pichať vyvolávačku, neboj nič ona dôjde, mrcha na seba nikdy nenechá dlho čakať, hlavne keď ju nečakáme príde si aj tak :slight_smile:
Inak bavili ste sa s @ondatra2 o testoch, tak mňa doktor hneď poslal na genetiku aj na hematológiu a ja som si ešte vypýtala lístok aj na endokrinológiu, aby som to mala všetko v kope. Len na objednanie som všade čakala vyše mesiaca a na výsledky ani nehovorím, som myslela, že sa ich ani nedočkám. Našťastie vyšlo všetko v poriadku až na to, že mám problém spracovávať kyselinu listovú a preto ju musím brať v už premenenom stave, inak by malo byť všetko v poriadku a v októbri ešte idem na test lepivých doštičiek. Zatiaľ sa držím v pohode, ale 29. 8. bol pre mňa kritický- mala som termín pôrodu, tak som si aj trošku poplakala :(
Ja ale dúfam, že už všetko dopadne dobre a snáď najneskôr do Vianoc už budeme mať fazuľku nasťahovanú v brušku :slight_smile:
1. sep 2012 o 21:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@maryenn drzim ti palce, nech to dopadne tak ako si si priala v poslednej vete :slight_smile:. no ja na endokrinologiu chodim, tam ma sleduju a liecili ma od detstva. ostatne testy som neabsolvovala a este urobim jeden pokus ak sa podari otehotniet. ak nie, zmenim lekara od noveho roku.
1. sep 2012 o 21:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@ondatra2 @maryennn1 baby, budem držať palce, aby sa rýchlo zadarilo a hlavne aby ste boli zdravé. Ja som na tom psychicky už lepšie, aj keď si stále občas potrebujem poplakať... Bola som na vyšetrení u cudzieho lekára, ktorému keby som nepovedala, že som po potrate, tak to asi nezistí. Povedal, že výsledky sú v norme, takže ideme na snažilkovanie, ešte potrebujem preliečiť mykózu a šup na to :slight_smile:
Držím palce baby!!! :wink:
3. sep 2012 o 09:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@ondatra2 jooj bodaj by si mala pravdu a bodaj by sa nám všetkým, čo tak túžime, zadarilo :slight_smile:
@nevestickaaaa moja to je normálne, že si potrebuješ ešte občas poplakať a ono, ešte to príde aj potom, pozri ja som skoro pol roka po a aj tak mi sem tam vyhŕknu slzičky, občas príde ľúto a niekedy si len povzdychnem a ide sa ďalej.
Povedala som si, že to vtedy bude fajn, keď si budem môcť spomenúť na naše bábo v nebíčku bez plaču, teraz to už je síce bez plaču, ale ešte stále nie bez zaslzených očí. To všetko má svoj čas a i toto musí prebolieť i keď bolesť nezmizne úplne nikdy :slight_smile:
No a snáď sa nám podarí čoskoro otehu a budeme si tu vypisovať aké sme šťastné a ako stále zvraciame :grinning:
3. sep 2012 o 12:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok