Pôrod. Príbehy matiek.

Tak moj porod?Väčšina mamičiek teda skor prvorodičiek sa bojí ,nevedia čo ich čaká ake to bude,ale ja som to brala s akýmsi nadhladom vedela som že to bude velka bolest aj velka zodpovednost moj partner bol vtedy pracovne odcestovany takže ma to čakalo samu 😒 a pravdupovediac ani sa velmi nehrnul do toho aby bol somnou pri porode ako tipický chlap(čest vínimkam)začalo to uplne bežne teda celkom som prenášala našu malu 9 dní čo bolo maximum preto som mala príst v pondelok ráno na príjem,takže soms a mohla vpodstate doma dost psychicky pripravit,mala nejavila znamky že by sa jej na svet už chcelo ,davala si riadne na čas,teda som sa "ubytovala"sestričky mi ukázali izbu ,kde sa mam prezliect,,pripadalo mi to ako keby som prišla na niaky wellnes pobyt,, 😀 a nie na porod preto 😀 že som myslela že ma to chytí doma ,teda ukrutne bolesti ako vo filme alebo mi aspon odtečie voda ale nič malej sa v brušku očividne velmi páčilo 😀 po vyšetrení som bola otvorena na 4 prsty takže ma dali na monitor a čakalo sa,,v pravidelných intervaloch ma pozerali "zo spodu"vystriedalo sa pri mne asi 5 doktorov, setričky okolo mna pobehovali ako družice s roznymy otázkami typu ake bude meno dietatka(podotíkam že som už mala riadne bolesti) strkali mi do ruky všelijake papiere na podpis,pítali sa na školu,choroby v rodine teda otázky ktore som ani poriadne nevnímala a najradšej by som ten papier im strčila niekde 😀 😀 😀 prijali ma o 07 30 a o 11 00 mi prepichli plodovu vodu a to už naozaj prišlo to prave "orechove" mala sm zaplatenu aj EPI teda keby niečo a nevedela som to už vydržat prvu hodinu dve po prepichnutí vody som to akosi statočne zvladala ale ked boli kontrakcie na papieri velke ako HIMALAJE 😀 a mne šlo vyvalit bok od bolesti povedala som nec mi ju už pichnu,,,bola som otvorena na 8 prstov a akosi vtedy sa to zaseklo kontrakcie boli dostatočne ale prestala som sa otvárat,,,prišiel aj primár oddelenia a skušala som teda tlačit,,ale nešlo to začalo sa niečo diat a mne nič nepovedali,,,začalo sa mi tažko dýchat preto mi aj napojili kyslík,,začali mi bandažovat nohy a stále som nevedela čo sa deje,kontrakcie boli minutove a teda som si to muslela doslova odchodit na operačku teda bude to cisárky mi zahlasil primár ešte na operačnom stole som mala kontrakciu silnu ako delo videla som už len doktorku ktora mi vraví aby som naratala do 5,na 3 si už nepametám nič,zobudila som sa okolo 5 večera prve načo som sa pozrela bolo brucho či ho náhodou ešte nemám 😀 ☹ videla som ako trčia zo mna dve hadičkya cítila som uplnu nehybnosta hroznu bolest ☹ asi o pol hodinku mi doniesli najkrajší poklad na svete sestrič ☹ a doniesla 3 bábetka na vozíčku 😅 zabalene v 3 roznofarebnych dekách boli všetky take drobne všetky tíško spinkali len moje pomrnkavalo od hladu ked mi ju dali hned hladala ustočkami moj prsník bola taka krásna taka maličká pokrčena ako male šteniatko a taka nevinná a drobnučká 😅 🙂 mali anjelik ked si pocuckala okamžite zaspinkala
Je to najkrajší dar na svete

taaaake dlhe pribehy a max 1 dieta 😀,ze ja to radsej napisem strucne.Vzdy sa to zacalo inak...prebiehalo inak,ale vysledok bol vzdy ten isty 😀 ...krasne dieta a stastni rodicia 😵

no dobry vecer som kata,zacnem asi takto ked som zistila ze som tehotna nechcela som tomu verit ,cakala som na to 5rokou,ked som ukazala tehotensky test mojmu muzovi tak povedal aaaa to naozaj nechcel ani on tomu uverit ,presli dva mesiace sli sme k dokimu a ked som uvidela na sone to male stvorenie bolo to nadherni najkrasnejsi a no predsa neda sa to opisat ten nadherny pocit , slzy mi vihrkli a hned som povedala ze chcem to sono ked mi aj styry da tak budem rada,visla som od doktora a mujmu muzovi vravim toto je nase male krasne babo co sme splodili 😀 ,a pita sa to je nase dieta ja mu odpovedam a neviem koho by bolo ked nie nase,cele tehotenstvo mi prebiehalo perfektne ziadne problemi, bola som aj rada mala sa mi vivijala krasne,tyzden pred terminom ma vypisal doktor skor do nemocnici koli tlaku lebo som dost pribrala,ale hlavna vec ze bolo to poriadku aj tam s tim tlakom,try dni pred porodom som dostala infuziu aby som sa sama otvarala ,scice nespala som v noci iba 2hod.a to kazdu noc ,pot rano ma o 9viatej poslali na porodnicu lebo som bola na try prsti otvorena , prepichli mi plodovu vodu aby mi odtiekla ,uz bolo obed a este som bola stale v bolestiach a na infuzii lebo somsa tasko otvarala,potom sme museli dale cakat bolo vecer polvosmej ked prisli doktory musela som ist na kozu,doniesli stroj a ked som mala kontrakcie doktor hned musel vysetrit ja kim som tlacila malu tak ma doktor musel pozret ,vtedy zistili ze je velmi na lavom boku a neda sa ju dostat do stredu a bola dobre otocena,tak snovu som tlacila sestrycka mi malu tlacila do stredu a druhy doktor zase prezeral a vtom vravia musite ist na cisarsky lebo ked budete rodit riadne tak sa moze male hlavicka pricviknut medzy bedrove kosty a moze zostat postihnuta,polhodynu som bola na koze dokim ma riadne nevisetrili,v bolestiach som bola ale vam poviem buduce maminky da sa to vidrzat ,bolo osemhodyn aj pet minut isli sme dole na cisarsky aj peso aj vitahom chceli ma dat n vozik ja som odmietla povedala som ked som vydrzala do teras a nemukla som ani necekla tak zajdem aj po vlastnych,ked sme sa tam dostali chceli ma uspat celu ja vravim ze nie len od polovici dole umrtvit chcem byt cely porod hore ,len tu zrazu pocujem mojej male krasnej dcerky hlas okazali mi ju a isli ju potom umit,ja uz potom neviem ako som zaspala od vicerpanosty ale rano ked som sa zobudila priniesli mi moj nadherny balicek ktory som nosila pod srdcom celych devet mesiacov 😀 a to muju dorotku ktora mala 3500g 53cm tak a skratime stim rodila som dlho bolo to 11hodyn ale sa vyplatilo a netrba sa bat su zeny ktore rodia aj dlhsie,da sa vsetko vydrzat ,zato sa mi aj vyplatilo lebo sa ku mne aj inak spravali ,a zato som povedala aj poviem vidrzi to kazda zena ked uz aj ja prvorodicka tak aj druha a kazdej prajem vsetko dobre a aby ste mali kazda jedna zdravucke babetka a drzali sa 😅

Ahojte, dovolím si napísať aj ja svoj "pôrodný" príbeh.
Pred rokom keď som otehotnela, boli sme najšťastnejší pár a tešili sme sa. Hneď ako sa dalo, som išla k mojej doktorke. Tá ma privítala s úsmevom, ale po malej chvíli mi oznámila, že neregistruje tep plodu. Síce som moc tomu nerozumela, ale vedela som že sme sa tešili zbytočne. Začala som krvácať, okamžite som išla na PN a čakalo sa, či sa sama vyčistím alebo pôjdem na čistenie do nemocnice. 10 dní nato som už odchádzala z nemocnice a to zúfalstvo sa nedá opísať. Ešte sa čakalo na nejaké výsledky z genetiky no nič nepreukázali. Moja doktorka je perfektná a hneď na prvej kontrole mi povedala aby som sa netrápila, nech si dáme pauzu 3 mesiace a po mesiaci aby som prišla, dá mi nejaké tabletky na posilnenie maternice a keď otehotniem, tak by malo byť všetko v poriadku. O 2mesiace mi meškal menzes, ale nič som si z toho nerobila. Až keď mi prestala chutiť káva a stále som spala, urobila som si tehotenský test a tam 2 čiarky. Bála som sa niečo povedať, mama si všimla prvá ale k toktorke som išla až o mesiac. To sme boli už v 8 týždni a všetko OK. Celé tehotenstvo bolo ako vystrihnuté z knižky. Termín som mala 24.2 a v ten deň mi v poradni povedala dr. že určite budem prenášať, lebo som nebola vôbec otvorená. 27.2 mi v nemocnici natočili CTG, všetko v poriadku a poslali ma domov s tým, že najneskôr o 2 dni mám prísť na kontolu. Ak by ale boli problémy aj skôr. Na druhý deň ma neznesiteľne bolela hlava a doma som mala vysoký tlak. Tak som sa vybrala do nemocnice. Tam mi natočili zlé CTG a bolo na mne či prídem hneď ráno alebo už tam ostanem. Volila som ostať, lebo keby sa niečo stalo malému, nikdy by som si to neodpustila. Muž mi doniesol veci a ešte sme sa tešili, že dátum 29.2 by bol perfektný. Nič sa nedialo, tak o 2 dni mi dali vyvolávačku a vraj do druhého dňa bude dieťatko na svete. Mne to nezabralo, nebola som otvorená ani na jeden prst a žiadne kontrakcie. V noci z 2 na 3.3 ma bolelo brucho ale len tak trochu, tak som ticho ležala v posteli a čakala na väčšie kontrakcie. Nad ránom som zaspala a prebudila ma až sestra že ide sa točiť CTG. Dala pásy a odišla merať teplotu. Po chvílke som si uvedomila, že to CTG nie je pravidelné ale stále slabšie a slabšie. Do toho prišla sestrička a tá keď videla čo sa robí, vyrtrhla zo mňa pásy a kričala nech okamžite utekáme na pôrodnú sálu. No nebolo mi všetko jedno!! 😕 Na sále už bolo všetko v poriadku, tak sme čakali na doktora a stále mi natáčali CTG a chodili sa pýtať ako sa cítim. Doktor si všetko naštudoval a rozhodol sa urobiť tzv. záťažový test, či by dieťa prežilo normálny pôrod, lebo som nebola vôbec otvorená a kontrakcie boli minimálne. Hneď ako mi ho urobili, malý sa začal opäť dusiť a potom to už išlo veľmi rýchlo. Napichli kanylu, vycievkovali ma. dobehla anesteziologička a niečo mi vysvetľovala. dobehol chirurg a chystali sa na novorodeneckom, lebo nevedeli čo sa vlastne s malým deje a prečo sa dusí. O 15 minút po lokálnom umrtvení sa narodil krpček, 52cm a 3800g. Na pupočníkovej šnúre mal uzol, takže by normálny pôrod nezvládol a udusil by sa. Až s odstupom času si uvedomujem, že keby som doma čakal na rozbehnutie pôrodných bolestí a odmietla by som hospitalizáciu, moje dieťatko by sa nikdy nenarodilo 😔 Nebojte sa ísť do nemocnice skôr, lebo ak by sa niečo stalo vášmu bábätku nikdy by ste si to neodpustili!!!

Ahojte no tak moj prvy porod bol celkom zaujmavy...Pocas tehotenstva som sa kazdeho pytala ake to je a ci to boli potom som mala s toho nocne mory..Nakoniec to bola celkom aj sranda 🙂 mala som termin na 2.12.2011 v utorok tyzden pred terminom som isla do poradne a tak mi lekar povedal ze vsetko je sice v poriadku len som otvorena na 1 prst..ja vystrasena ze ako je to mozne ked mam mat termin az buduci tyzden..ten sa pousmial a povedal ze sa nemam obavat len ze malinke sa pyta na svet ale ze to moze kludne prist aj na termin...potom mi navrhol ze mozem nastupit v stredu do nemocnice a vo stvrtok mi to vyvolaju bo uz budem mat ukonceny 38 tyzden cize to vude donosene tak som isla...od svokry a pomaly aj celej rodiny som si vypocula ze je to zle rozhodnutie,ze to bude postihnute,nebude to zdrave ze to mam nechat na prirodu..Lenze ja som to uz chcela mat aj za sebou,lekara som mala zazmluvneneho a cesty na nasich kopanicach boli dost zle cize hrozilo ze ak by som to nechala na ,,matku prirodu" tak sa tam ani nedostanem...V stredu mi spravili vsetky vysetrenia vo stvrtok rano mi sparvili klistyr a o 7.30 som dostala vyvolavacku..prva kontrakcia prisla okolo 8.30 bolesti neboli pomaly ziadne len take male stahy hovorim si ze coo ved to nic neni to neboli co kazda prehana 😀 no ale potom to zacalo.. 😖 Nehovorim ze to bolo hrozne ale priznam sa ze bolelo to no nekricala som..najviac mi pomohla poloha na fit lopte a porodny gel kupila som si ho v lekarni sice stal 100 eur ale pomohlo mi to malinka isla rychlo von a aj som sa rychlo otvarala..tiez mi velmi pomohol moj manzel ktory bol cely cas pri mne a podporoval ma sice pri samotnom porode uz nebol bo by to nezvladol ale 8 hodin cakania preckal somnou 😀 😀 myslim ze najhorsie som ja znasala ked ma lekar kontroloval ako sa otvaram..to celkom bolelo ale pootm ako mi prepichol plodovu vodu to uz nebolo take zle...mala sa narodila 24.11 2011 o 16.06 ten pocit ze uz je to vonku bol uzasny slzy,stastie,strach no neopysatelne emocie a hlavne velka uuulava 😀 😀 moj lekar bol cely cas vtipny a aj jeho tym takze sme sa aj nasmiali ked sa dalo..prehlasili ze taku vtipni mimicku este nemali 😎 takze dievcata nebojte sa..opakujte si ze to budete mat skoro za sebou a hlavne myslite na nieco ine ako na bolesti...drzim Vam palceky 😵

Aj ja sa s vami podelim o pocity a zazitky pri porode..
Vzdy v stredu som chodila k dr. do poradne, kazdu stredu mi zacinal aj novy tyzden.
V poslednej poradni mi dr povedal, ak do buduceho tyzdna neporodis, prijmem ta. Tak ako sm dovtedy porod privolavala, som ho zrazu oddalovala, ked som si zacala uvedomovat strach, ktory bol kazdym dnom vacsi..
V utorok, den pred nastupom, som si vsetko kontrolovala, ci vsetko mam.. a chcela som ist skor spat, aby som sa vyspala, ale aj tak som nezaspala.. V stredu rano o 5.40 som mi odisla hlien.zatka a zacali ma pobolievat krize.. Pisala som kamoske-úprpdnej asistentke, ze co a ako, a ona mi hovori, chod si lahnut, lebo ak sa to zacina, aby si potom vladala.. Ale ja herecka som isla umyt vlasy, lebo som si to nechala na poslednu chvilu.. Ked som vysla z kupelne, zrazu som citila, ze mi zaala odtekat plod.voda.. Vychystala som sa a isli sme s muzom do nemocnice.. Kym ma prijali na porodnicu bolo okolo 10 hodin.. o 11.30 som zacala mat silne kontrakcie kazdu minutu, niekedy aj castejsie.. mala som nepravidelnu cinnost.. o 13.45 mi pichli epiduralku-bola som otvorena na 2-3cm, takisto ako ked som prisla na prijem.., po ktorej sa mi velmi ulavilo, kedze tie kontrakcie boli velmi casto.. potom som musela stale lezat, lebo mi hovorili, ze mala je na na porod vysoko a je dost velka na mna-merali ju, mala mat cca 3800g, a, ze uvidime, ci porodim, ak nie, budu robit sekciu.. o 17.00 som sa konecne mohla postavit, ist na zachod.. pototom ma dr vysetril a bola som otvorena na 10.. takze som mohla rodit, lenze mala bola stale vysoko.. pichli mi oxytocin a skakala som na fitlopte.. uz som bola 2 hodiny po podani davky do epidur. a zacala som citit slabe tlaky na konecnik.. tak som vyliela na postel a ked som tlacila isla mala von, ked som prestala, sa vratila naspet.. kontrakcie som citila len vlavom boku.. Dr. mi hovori, ze ak to nepojde, pouziju vakuum extractor.. a nakoniec ho aj pouzili, a mala sa 18.37 narodila(asi preto to islo tazsie,lebo mala okolo krku pupocnik omotany..), krasne, zdrave dievcatko. Moj zazitok z porodu je uzasny. Vsetci, nakolko som zdravotacka a dr moj kamarat boli ku mne velmi mili.. Dufam, ze aj druhy porod bude rovnako krasny, ako ten prvy.. 🙂

Ahojte, skoda ze niekto nema podobny zazitok ako ja, mohli sme sa spolu dobre zasmiat.

- Nedela sedim v kine a mala zacina sialene kopat
- Pondelok navsteva u pana porodnika Borovskeho na antolskej, vraj rodit nebudem najblizsi mesiac a uz - nemusim chodit buduci tyzden mam sa stavit za 3 tyzdne:}}.
- Utorok v noci odtiekla mi plodova voda, utekame na antolsku, s manzelom sa rehoceme a robime fotky pred nemocnicou kde sa tvarim akoze rodim a ze to strasne boli :}
- zaklopeme hovorim zenskej dole na CP ze rodim, zavrela dvere a vysla za 15 minut so slovami: ,,karticku poistenca,, .
- za dalsich 15 minut vysla so slovami : ,, chodte na 5te poschodie,, plodova voda spliechala krasne po celej antolskej a ja som sa so strasnym rehotom aj so starym valila na 5te poshodie
- na 5 tom poschodi mi hovori pani: ,,rodite? chodte na 3 tie poschodie,, skoro nam spole vytryskli ako sme sa rehotali
- na 3tom poschodi ma vzali vysetrili a hovoria mi= ,,vy naozaj rodite ale my mame plno, ak nemate zazmluvneneho lekara chodte do ruzinova,,
- sme v ruzinove, vysetrili ma a hovoria mi : ,,vy rodite chodte do vzdycharne,, .
- zo vzdycharne kde som sa rehotala jak kon ma hned vzali na porodnu sal a supli mi epidural, 2 hodiny som tam lezala potom prisla doktorka a vravi mi ze nie som otvorena ani na 1 cm a ci by som mohla odist lebo su tu aj ine zeny co chcu rodit:}}}}} vybrali mi epiduralku aj infuzku z ruky a sla som prec,

- za dalsie 2 hodiny ma volaju na sal , znovu, . opat mi pichli dorgy, opat dalsie dve hodiny na sale po ktorych prisiel dalsi lekar { vystriedali sa u mna 3 smeny} a vravi mi ze nie som otvorena ani na 1 cm a ci by som mohla odist lebo su tu aj ine zeny co chcu rodit:}}}}} vybrali mi epiduralku aj infuzku z ruky a sla som prec

- tak som sla, druhy krat prec z porodnej saly, uz som sa velmi nesmiala :}} za dalsie dve hodiny ma opat volaju na sal a opat sa to cele zopakovalo , dve hodiny na sale po ktorych mi dalsia lekarka povedala ze nie som otvorena, vravim im dobru noc ja idem spat, vtedy prisla dalsie lekarka ktora na mna kukla a vravi ; ,, jezis vy ste otvorena na 10 cm, zatlacte ,,

- zatlacila som jeden krat a videla som tu najkrajsiu pliagu malu na celom svete , ktora ma dnes uz 3 roky a za par tyzdnov sa jej ma narodit sestricka

To kam pojdem rodit a kto ma odrodi je mi u ..... 🙂

-

Ja som sa na svoj pôrod tešila ale aj bála, čo možno bolo aj oprávnene, nakoľko som si samotný ani skoro nepamätala pre tú hroznú bolesť a sestrička mi na 2 deň povedala že bol komplikovaný 🙂 Kontrakcie začali o pol 3 ráno, do nemocnice som prišla niečo po 17 čo už boli aj dosť silné a samotný pôrod skončil o 23:08 kedy malý bol už na svete. Nakoľko som čakal sama na pôrodnej sále a sem tam sa objavila sestrička čo pozrela na záznam, bolo mi hrozne smutno :( a mala som hrozný strach. Zakázali mi piť vodu a pri pôrode som mala tak sucho v ústach že som nevládala dýchať a k tomu som mala ešte miernu astmu, zo samotného pôrodu mám len kde tu pár obrazov, nakoľko som už asi ani nevnímala pre bolesť (aj keď som chcela epidurálku, no nemohla som si ju dovoliť zaplatiť) Vraj som hrozne kričala, čo je dosť možné, lebo sa mi niečo marí, ale čo ma dosť mrzí, že si nepamätám ako mi ho podali, len obrázok keď mi ho dali prisať na prsník. Po pôrode som zaspala na pár minút a prebudila ma sestrička, ktorá mi dala na brucho príšerne studenú fľašu a z toho ma začalo tak klepať, že mi museli doniesť perinu 🙂 Nakoľko som bola sama na izbe doľahol na mna smútok, lebo malý musel ostať na pozorovanie, lebo mal kefalohematóm a doniesli mi ho len na kojenie, čo trvalo 2 dni. Teraz s odstupom času to už beriem viac optimisticky, ale 2 mesiace po pôrode, ked som si naň pomyslela, tá bolesť bola ešte stále živá, no samotný pohľad na našeho Matúška to akoby vymazalo 🙂

https://www.modrykonik.sk/fotoblog/benne/clanok...

Ja som mala uzasny porod.
Uz dva dni predtym som mala silnejsie menstruacne bolesti, bolelo ma to, ked som vstala a tazko sa mi chodilo. O polnoci mi odisla zatka a zacalo sa 13 hodin kontrakcii, v intervale kazde 2 minuty hned od zaciatku, boli to slabucke menstruacne stahy, po 8 hodinach mi odisla plodova voda, bolesti zosilneli, ale vsetko sa to dalo krasne predychat.
Dolezite je nebat sa a to podciarkujem 100-krat. Pytam sa vsetkych kamaratok ako to prezivali, aj doktorka a sestricky mi to potvrdili. Ten, kto sa boji porodu, ma vacsinou komplikacie a hororove zazitky. Vsetko je to totiz v hlave.
Ja som sa velmi tesila na porod, aj ked ma prekvapil o tyzden skor, cely cas som si opakovala, ze nie som ochotna ako prvorodicka rodit nejakych 20 hodin do odpadnutia, som ochotna tak 12 hodin a potom dost. No nakoniec to bolo 13 hodin, ale vydrzatelnych a samotny porod trval asi 3 minuty, na 5 zatlaceni bola moja dcerka na svete, necitila som absolutne nic a to som v tehotenstve nadavala, ze aj vysetrenie jednym prstom u zenskeho ma boli tak co este 50 centimetrove teleso 😀
No hluposti uplne, ked chce mat zena druhe a tretie dieta, tak to nemoze byt take strasne 😉 a tiez je pravda, ze aj ked Vas Vase ratolesti pri porode potrapia, hned potom je v sekunde vsetko prec, zabudnute, uplne jedno.
Tie male poklady stoja za vsetku bolest sveta!

tak ako som isla kludna do porodnice, ked mi v noci cvrkla plodova voda, som este nikdy nebola
Strasne som sa tesila na Šimonka, a verila som ,ze porod bude malina, a zvladneme to max.za tie 3 hodky..
Opak bol pravdou....
Prijali ma, zaspaty doki ma vysetril, zatvorena, max.tak spicku prsta, ale to je nic ...
Ok, tak ma dali lezat hned vedla porodnej saly, na ktorej boli dvere otvorene, cize som zvysok noci cumela priamo na tie kozy(porodne stoly) a panika ma trosku zacinala chytat...
Celu noc ma vysetrovali , NIC NIC NIC-.....ŠImonko si zamkol vrata a nechcel tam nikoho pustit...
Na dalsi den, ked sa pri mne na nemocnicnej posteli vystriedalo asi 5 zien, ktore "vyprdli" deti a isli prec, som uz bola fakt zufala, prosila som si vyvolavacku, moj doki ,ktoreho som mala objednaneho k porodu, mi stale volal a kontroloval situaciu, a presvedcil ma, ze je lepsie,ked dietatko pride prirodzenou cestou....
Takto som lezala a cakala celu nedelu .....nejakym jednym rozkom a divnou ryzou co mi davali, som vela sil nabrat an nemohla, tak som manzela poprosila nech mi prinesie cokolady a cukriky to som zrejme nemala robit, lebo Šimonko je sladka ritka, tak si povedal, ze von nepojde...
Prisiel pondelok rano, dali mi klystir, a ja cela happy, po zisteni ,ze som otvorena na jeden prst ...aspon nieco....
dali ma lezat na salu na kozu, napojili oxytocin, a dali cipky, CAKALI SME.....kontrakcie pomaly prichadzali, to uz som mohla zavolat aj manzela, ten sa potil viac nez ja, cely bol nervozy....Prva pollitrova flasa mi odtiekla do infuzky....NIC....kontrakcie boli silne, ale ja som bola otvorena na prst a pol....
Takto to islo do 14.00 bola som otvorena na 6 prstov, a nic sa nedialo.....dalsie dve flase oxotycinu, zosilnovace kontrakcii( nenavidela som vsetkych okolo) , dalsie cipky....dalsie injekcie...NIC
manzel mal pohryzene rameno, ocurane topanky odo mna, a vystraseny pohlad....
17.30 stale otvorena na 6 prstov...CHCELA SOM UMRIET....hned a tam.....kontrakcie sa uz nedali vydrzat, a ja som sa vobec dalej neotvarala, sestricky okolo mna chodili ,smeny sa striedali, vsetci ma obdivovali,ze tak potichucku trpim, naozaj, mne sa to zdalo,ze som vzdychala ako v dobrom pornofilme...
muz sa ma nemohol ani dotknut, lebo ma islo rozdrapit
Doki zacal trosku panikarit, a povedal, ze ked sa to nepohne, tak bude sekcia, a vzapati prisiel sam pan PRIMAR nemocnice, ktoreho zavolali z civilu, aby prisiel, lebo tu maju tazky pripad ....
pozrel ma, vlastne sa vo mne vrtala cela nemocnica dovtedy....a povedal tu pamatnu vetu , zacina sa otvarat ...uz je 7 prstov mozno 8....vydrzte do 10 a dieta mate pri sebe..... JA UZ SOM NEVLADALA VYDRZAT ANI NECHET, nieto este nejaky prst ....
OK, dali mi dalsie zoslilnovace, vtedy som naozaj skoro zosalela...a o polhodinku na to, som zacala mat pocit na kakanie.....HURAAAAAAAAAAAAAAAA na toto sme vsetci cakali ,zahlasil doktor, vydrzte este tak 15 minut....
CO???? CHcete ma naozaj zabit???
Drzala som, a ked konecne povedal, tak a ideme tlacit, skoro som sa rozplakala od stastia Este som zapocula ako sestricka hovori, zene co rodila vedla mna: nevrieskajte tolko, tu vedla mame prvorodicku uz tu rodi skoro dva dni, a pozrite ako je tichucko
A tlacili sme....zrazu tma..otvorim oci,zdalo sa mi ako keby som spala a len teraz sa zobudila, nado mnou asi 7 ludi, vsetci na mna kricali:tlacte a sestricka mi drzala na tvari kyslikovu masku....
Co mam tlacit, preco na mna kricite? Ja som normalne zabudla ,ze rodim......
ALe zatlacila som, zase tma...zase kyslik, jediny hlas, co som pocula, bol manzelov: Laska vydrz, zatlac prosim ta...
Potom doktor povedal :vidim vlasky, a ja som zacala tlacit ako o dusu a clup -Šimonko bol vonku..
Lenze sa zacal zhon, vsetci sa zbehli okolo stola, zatiahli zaves aby sme nevideli co robia, pocula som len chrcanie mojho dietatka....ziadny plac, len chrcanie...asi o minutku nato sa ozval plac a ja myslim,ze ten kamen co mi spadol zo srdca bol pocut az v Austalii....
Videla som ako doktorri na seba pozeraju , sestricky balili moje dietatko, ocinko si ho stihol odfotit, ja pohladkat po licku, a brali ho prec....do inkubatora, musel byt napojeny na kyslik a dostaval antibiotika......
Bolo mi vsetko jedno, bala som sa len o nho...manzel plakal, ale snazil sa premahat kvoli mne....
Na druhy den mi ho este stale nedali, chodila som ho pozerat, ked mi ho vecer doniesli na kojenie, strasne som sa rouplakala od stastia....
Treti den, uz bol pri mne a stvrti sme uz boli zohrana dvojka
no a na Piaty sme uz boli doma aj s ocinom ....
aj ked som si to takto nepredstavovala, ale aj tak .... o to viac si vazim svoje dieta, ci sa to vobec da...lebo viem,ze som o nho mohla prist.... doteraz sa mi vracaju ustrizky z toho porodu, neviem ci na to niekedy zabudnem, pre mna to bol horor
Noooo ale uz sme doma, papame, kakame, nespime, spime, cikame, fnukame, mravcime, kricime, reveme, a je nam fajn vsetkym trom 🙂

Těšila jsem se, že to bude jako z amerického filmu-začnou kontrakce, já zahlásím JEDEM, naskočíme do taxíku a po cestě plné kontrakcí rozdrtím muži ruku na sále a porodím :D aaaaale...
10dní po termínu 27.1.11 byla Johanka na CTG "jakási lenivá", tak mi vzrůšo šmahem zatrhli a nechali si mě na rizikovém...muž se jel domů vyspat, já se skamarádila s maminkama, co ležely se mnou na pokoji a byla jsem šťastná, že jsem narazila na tak skvělé ženské...
Ráno 28. mi dali prostaglandin do pochvy na uzrání porodních cest s tím, že do osmi hodin buď začnu rodit, nebo mi ráno aplikují další dávku. Přišel za mnou muž a chodili jsme v Motole z mínus prvního patra do šestého, hezky pomalu nahoru a hopky hopky dolů, abychom Johanku donutili vycestovat ze svého lože 🙂 po osmi hodinách jsem usoudila, že mé porodní cesty nějak nezrajou a že se to už dneska nikam nepohne. Aaaale...
Pohlo! Škoda jen, že bylo osm večer, začla noční šichta a všem se chtělo spát a ne rodit. Tak jsem si teda začala kontrahovat co 5 minut, během půl hodinky co 3, během chvíle co minutu a nechala se napíchnout na CTG-Johanka spala 🙂 a mně praskla voda...
Volala jsem na sestřičku- Sestři, prosím, sundejte mě z monitoru, praskla mi voda. Ona na to: Jak to můžete vědět? Já: Něco ve mně luplo a mám to až na zádech, myslíte, že jsem se počůrala? Sestra: Dejte mi vložku, uděláme Tmešváryho test. Podala jsem s úsměve vložku a sestra nadšeně: HA, KOUKEJTEM, PRASKLA VÁM VODA! 🙂
Muž mě odvezl na porodnici o patro níž, přijali mě, zkoukli na koze a řekli: pošlete muže domů, běžte si lehnout, usněte, otevřená nejste, bude to trvat nejmíň dvanáct hodin. Popravdě-tohle byla nejkritičtější chvíle celého porodu-kontrakce co minutu přesvědčena, že rodím, v prostředí, kde se rodí, s lidmi, kteří mi měli pomoct porodit, ale kteří mi nevěřili, že rodím. Zachvátilo mě zoufalství, panika. Sprcha nepomohla, míč nepomohl, muž se mnou být nemohl, sestřičky za zavřenými dveřmi nereagující ani na mé dotazy, ani prosbu o vodu.
V kontrakcích co minutu jsem se střídavě modlila, nadávala, plakala, smála se, volala telefonem muži, že už to nezvládnu. Co hodinu přišla asistentka a skonstatovala, že se neotvírám, že přeháním, že jsou to jen poslíčci, ať okamžitě přestanu přitlačovat, že bude mít Malá šišatou hlavu a já se roztrhám skrz naskrz, pamatuju si zřetelně jednu z mých posledních vět k ní: Prosím, zůstaňte tu chvíli se mnou. Nezůstala. Zavřela dveře a šla. Však co...bylo půl druhé ráno...a já jsem usoudila, že má pravdu, že porodím až za dalších deset hodin...aaaale...
Mé porodní cesty se nade mnou slitovaly a když přišla asistentka, našla mě v krvi, protože přitlačovat jsem už musela, zastavit to prostě nešlo, řekla: zavolejte manžela, jdeme rodit!
Půl hodina na sále s mým mužem po boku, když jsem cítila, že se věci rozpohybovaly, že Johanka jde za námi, že můžu tlačit, že to už rázem nebolí, že je to téměř za námi a nový ŽIVOT před námi, mi nalil sílu do žil.
Ve 2:36 byla Johanka u mě v náruči a můj muž prohlásil: Proboha, vždyť vypadá jako moje babička!!! :D

Poprvé jsem hodila svůj porod do písmenek, slov a vět-bohužel mé umění psát neodráží nádheru, plnost, radost, štěstí a nezapomenutelnost všech těch okamžiků, které vedly ke zrození naší Prvorozené. A jak si to tak po sobě čtu-MILUJU svůj porod, MILUJU svoji Johanku a MILUJU svého chlapa 🙂

Porodům zdar! 🙂

tak vam napisem aj ten moj porod 🙂
cele tehotenstvo prebiehalo v poriadku, termin som mala 30. novembra. na poradni na zaciatku mesiaca mi doktor oznamil, ze uz sa zacinam otvarat, ale nie je to nic hrozne, uvidime sa o tyzden. tak som sa o tyzden ukazala znovu, vsetko o.k. len to pomalicky postupuje. hrdlo stiahnute a otvorena na 3. vravim si, fajn ked v poriadku, tak v poriadku 🙂 18.-teho vecer pri telke ma zacalo akosi vsetko tlacit 🙂 nevedela som si najst polohu ani na sedenie, ani na lezanie. bolo mi uz dlho, tak som zavolala manzelovi, kedy pride z prace nakolko mali inventuru. ze zisti a zavola. o 15 minut som mu volala zase ja, ze nech nic nezistuje a ide domov, mozno pojdem rodit :D nebola som vo svojej kozi :D ked doletel domov, so strachom v ociach stal pri dverach a cakal 🙂 ja som akurat vecerala, umyla som si zuby (on na mna pozera, ci som o.k. ze som moc akosi v pohode) a vyrazili sme. po prichode do nemocnice som sla na lozkove odd. odkial ma sestricky poslali rovno si zazvonit na salu na prijem. otvori sestricka ze co sa robi, vravim ze mi je akosi divno. tak ma vzali dnu, prezliekla som sa, bolo 20,00 a napojili ma na ctg a zacali spisovat prijmaciu zapisnicu. o pol hodiny prisla doktorka, pasy dali dole,nech vyleziem na kreslo, ze ma pozre. ako som zosla z postele, praskla mi voda, tak ma hned ulozili spet a doktorka po kontrole na posteli s prekvapenim hovori, ze uz som otvorena na 7, do dvoch hodin mame porodene 🙂 vravim si parada. 22,00 a ja nic... bez kontrakcii, bolesti len tak .... o polnoci to zacalo, vzala ma na salu a o 0,30 bol nas poklad Matusko na svete. velkou oporou bol pri mne manzel, ktory keby som ho nebola poslala odo mna po porode, tak by zabudol nasho drobca aj odfotit. najkrasi moment bol, ked mi ho priniesol manzel so slzami v ociach ukazat a povedal: MILUJEM VAS OBOCH! 🙂

Ahojte 🙂 aj ja sa s podelim o ten moj zazitok 🙂 Bola sobota este sme na dvore grilovali 🙂 Dala som si asi pohar cerveneho vina len tak pre chut este som sa smiala ze nemozem viac lebo ked nahodou pojdem rodit aby mi nezistili alkohol v krvy ze budem este aj v spravach na jojke 😝 sla som si potom lahnut a o pol druhej rano ma zacaló pobolievat brusko myslela som si ze asi mi nesadli tie grilovane kridelka tak som spala no v tych snoch som prezivala uz kontrakcie . sem tam som sa zobudila a brusko ma stale pobolievalo no nebolo to nic strasne svedci o tom aj to ze som spala do osmej 🙂 ked som manzelovi povedala ze asi idem rodit tak zbledol ako stena 🙂 ja som sa este smiala ze ma mozno poslu domov ze toto nemozu byt tie bolesti 🙂 sla som na wc a zistila som ze mi odysla hlienova zatka nieco som otom citala tak som vedela ze uz to pojde . Sla som sa osprchovat prekontrolovala som si veci ci mam vsetko zbalene a sla som si este uvarit caj 🙂 manzel ma nahanal aby sme sli no mne sa vobec nechcelo . Ked sme prisli do porodnice bolo 10.00 prezreli ma bola som otvorena na 8 prstov . Dali ma na vzdycharen a tam som cakala citila som sa divne lebo zeny okolo mna vzdychali od bolesti a ja som svoje kontrakcie predriemkavala . ptom ma previezli na salu kde som znova cakala. okolo jednej mi pustili plodovu vodu a v tedy zacali bolesti poviem vam ze boli naozaj poriadne . No slo to rychlo lebo som uz bola otvorena takze na 3-4 zatlacenia a maly bol o 13.30 von 🙂 Poviem vam ze to bol zazitok . Tesim sa na druhe babo a budem mat aj trosku strach na dalsi porod ale zvladnem to ved sme zeny 🙂

Ja rozpravam svoj pribeh velmi rada, spomienky na porod su velmi pekne. Prvy krat som prisla do porodnice 3. 2.2011 o 16.00 s miernymi boliestkami kazdych 8-10 minut. Pan doktor ma napojil na monitor a vsetko nasvadcovalo tomu, ze babatko sa chysta na svet, ale nalez bol otvorena na 1cm a podla personalu na prijime som mala poslickov, kedze to bolo presne 7 dni pred prvym terminom. Ok upokojila som sa a isli sme domov, ale ... doma to zacalo pomaly pobolievat viac a stale viac a viac uz som ani kludne nemohla dopozerat Seherezadu. Tak som sa hupla na fitku a pomaly predychavala kontrakcie, ktore boli coraz castejsie. moj manzel vo vedlajsiej izbe este skladal postielku, mamka mi robila spolocnost. kontrakcie boli castejsie a bolestivejsie, este sme zariadili postielocku poobliekali vankusik, paplonik, pripravili hniezdocko. Kontrakcie boli kazde 4 minutky a to sme si povedali, ze ideme. trosku som sa bala teda skor velmi, ale bola som spokojna pri myslienke ze mam s primarom ARA dohodnutu EPI. Pocas 8 minut co sme isli do nemocnice som mala 3 kontrakcie v aute. Do nemocnice som sa ledva vytrepala po schodoch, po vysetreni bol ortiel ocakavany bola som o 22.15 otvorena na 8 cm. Hodili namna rychlo bielu koselu a polozili na prvy porod. stol, este sommala chabi pokus upozornit pana doktora, ze mam dohodnutu EPI. Bohuzial alebo chvalabohu som si nestihla uzit nic v predporodnej faze teda ani obavany klistir. Maly sa teda narodil do pol hodinky co som darazila na porodnicu. Bolo to sielane rychle a nepamatam si ani na ziadnu bolest. Navzdy budem dakovat panovi doktorovi a porodnej asistentke, ktori mi velmi pomohli aj po psych. stranke . takze toto je moj super porod 🙂 🙂 🙂

Ahojte mamicky. Termin porodu mam o necele tri tyzdne. Prveho syna som rodila planovanym cisarskym rezom, takze vlastne neviem, co ma caka. Chcem vsetkym podakovat za tie super pozitivne popisy svojich porodov. Velmi to pomaha 🙂

Prvý pôrod som mala aj ja cisárskym rezom pre polohu KP pred 7 rokmi a minulý rok september mi na svet prišiel syn prirodzeným pôrodom. Od začiatku tehotenstva som si želala klasický pôrod. Nepripúšťala som si žiadne zlé veci, ani bolesti, ani komplikácie. Pôrod prebehol v poriadku bez epidurálu a sama som bola prekvapená, ako po pôrode som sa dostala rýchlo do normálu. Čo po cisárskom ako sama viete bolo zdĺhavé. Keďže som prvý pôrod mala cisársky a druhý klasický, brali ma ako prvorodičku. Očakávali dlhší pôrod, naopak porodila som rýchlo čo sami nepredpokladali. Budem vám držať palčeky a pozitívne naladiť sa.

Ja som porodila v decembri 2011......o 3 týždne skôr..........V noci o 2 mi odtiekla voda, som sa zobudila a prezliekla, že to nič,.......ale keďže to stále tieklo....zobudila som manžela, ten vystresovaný 🙂....Išla som sa osprchovať, do nemocky sme prišli o 4,30.......bola som otvorená na 1 prst........Dali ma do izby.....a nič sa nedialo.......sem tam kontrakcia, ale nič bolestivé......večer o 18,00 mi povedali, že som otvorená na 5 cm...že ako dobre to znášam.......Som si myslela, že to nič nebude......Lenže dali mi čípok a mechanický podráždili krčok.......to bola taká bolesť, že som zostala šokovaná..........Dali ma na sál, že o 20,00 bude malé na svete.....lenže odvtedy sa nič nedialo........Tak mi o 21,30 napichli oxytocín....a musela som ležať iba na pravej strane...A odvtedy som dostala také bolesti, že som jednou rukou zdvíhala stojan s infúziou......Som jednoducho myslela, že umriem.....jediná vec, ktorá ma držala nad vodou bola, že to raz musí skončiť.......Okolo 1,30 som začala mať kontrakcie bez prestávky, asi "vďaka" oxytocínu.....Malý bol veľký, nechcel ísť von.....Musela mi pôrodná asistentka tlačiť na brucho......Nakoniec sa narodil o 2,00....vážil 3850 a 52 cm.......Ako vyšla placenta si nepamätám.....dokonca som ani malého nevidela, keď sa narodil. Som nevládala mať ani oči otvorené....videla som ho až oblečeného........A zostalo mi tam kúsok placenty, tak som bola za 6týždňov na kyretáži.....Malý ma teraz polroka a doteraz mám traumu z pôrodu.....i keď pre bolesť si pamätám len tieto útržky.......A manžel pri pôrode nebol, prišiel až keď sa narodil, a z toho viem iba to čo mal oblečené 🙂)))))))))))

Ja mam termin az o 4 tyzdne (hoci som otvorenana na 3 prsty...) a aj vdaka vasim prispevkom sa na samotny porod velmi tesim 🙂 Je uzasne precitat si tolko roznych pribehov, ktore maju vzdy rovnaky koniec 🙂 🙂 🙂 🙂 Moc vam vsetkym za svoje podelenie sa o skusenosti a zazitky dakujem a vsetkym bud.maminkam drzim palce. My zeny sme vsetky tiche bojovnicky 🙂

Keď hovorím o svojom pôrode, chce sa mi plakať... Možno mám nízky prah bolesti, možno som len veľmi citlivá, ale na pôrod spomínam s ťažkým srdcom, napriek tomu, že ma rodil fantastický primár a vôbec celý personál bol skvelý. Svoju skúsenosť píšem preto, aby mamičky nemali len pekné ilúzie o nastávajúcom pôrode tak ako ja a potom som bola šokovaná, že to môže byť až také zlé...
Vo štvrtok som bola na záznamoch a poradni, otvorená na špic prsta a maternica nevykazovala žiadnu činnosť. Začala som 40 tt a vyzeralo to na prenášanie. Ešte v ten večer o 19.00 mi však praskla plodová voda a tiekla celú noc. Na príjme ma primár vyšetril, žiaľ vôbec som sa neotvárala. Dostala som tabletku a čakali sme. O desiatej ďalšie vyšetrenie, stále nič, otvorená len na 1 prst. Vraj to tak skoro nebude... a ani nebolo. Po tabletke mi začali kontrakcie každých sedem minút. Sestrička bola zlatá, hovorí mi: Len si pospite, tak skoro rodiť nebudete... No pri tých bolestiach a očakávaní z toho čo príde, som spať nemohla... od polnoci kontrakcie každých päť minút, bola som si pýtať niečo od bolesti, ale ponúkli mi len epidurálku a tú som nechcela. Nemohla som ani chodiť, dovolili mi jednu sprchu, musela som ležať len na boku, aby malému dobre zrotovala hlavička... V sprche som bola asi pol hodinu, voda bola fantastická a úžasne mi uľavila, aj keď iba na chvíľu. Ráno asi o pol šiestej prišiel primár, skontroloval a dal ďalšiu tabletku, predtým ma nachystali, lebo sa to konečne trochu pohlo na 4 prsty. Dali infúziu a vtedy začali tie najstrašnejšie kontrakcie, ani som netušila, že sa rozdýchavať dá tak hlasno. Sestrička ma držala okolo pása a dýchala so mnou, nevedala som sa od bolesti ani pohnúť a kŕčovito som zvierala kovovú tyč od infúzie. Volala som manželovi, že kontrakcie mám jednu za druhou bez prestávky, aby prišiel, že pôjdeme rodiť. Keď prišiel, akurát boli otvorené dvere do vzdychárne a sa čudujem, že chudáčik nezdrhol, keď videl, čo so mnou robia... Počas kontrakcie som musela vyliezť na kozu a primár mi čosi robil, myslím si, že mi rozťahoval krčok, manžel mi povedal, že mi čosi vybral a vyzeralo to ako pečienka, neviem, čo to bolo... ale tá bolesť bola neopísateľná. Vždy som tvrdila, že pri pôrode nebudem kričať... aké naivné. Kričala som hrozne, nemala som si ako inak uľaviť od tej bolesti.
Z pôrodnej sály si pamätám len útržky, bola som riadne vyčerpaná, manžel stál za mojim chrbtom a hladkal mi plecia, pri treťom zatlačení som počula primára ako vraví sestričke, že mám príliš úzku panvu ale na cisársky je už neskoro. Veľmi som sa preľakla. Vyzvali ma poriadne zatlačiť a ja som išla naplno z posledných síl, sestrička mi tlačila celou váhou na brucho a konečne bola hlavička vonku, už len jedno zatlačenie a videla som malé fialové čudo 🙂 Dominik sa narodil o 7.10 ráno.
Malého mi položili na brucho, ale ja už som ho takmer nevnímala, žiadne pocity typu: Prebudil sa hneď vo mne materinský cit, som nemala... chcela som len spať, už som odpadávala od vyčerpania. Porodenie malého ma vôbec nebolelo, ani nástrih... ale to šitie bola druhá najhoršia vec na celom pôrode... na jednej strane nástrih a na druhej vo vnútri som sa potrhala, šili ma skoro hodinu a vraj sa mu to vnútorné šitie rozpadlo a musel ma šiť odznova, to viem od manžela, ktorý to videl. Myslela som, že to už ani neskončí... Nakoniec ma nechali na sále ešte dve hodiny, strašne som chcela spať, ale tak príšerne ma bolel chrbát, že sa nedalo. Manžel ma celý čas hladkal po čele a stláčal mi brucho, ja som už nevládala nič... Na izbu ma prevážali a to ako ma preniesli do postele si vôbec nepamätám.
Materinský cit sa vo mne prebudil, keď mi malého prvý krát priniesli na izbu, neverila som, že je to ten malý človiečik, čo 9 mesiacov rástol pod mojím srdcom, neverila som, že som to dokázala a že som už mama.
Radosť z narodenia malého mi však kazila hrozná bolesť dole po šití ešte veľmi dlho... Už v pôrodnici som mala baby blues, plakala som a nevedela som sa preniesť z toho, aký pôrod to bol. Nevedela som ani sedieť, ani ležať... vstať z postele bolo nad ľudské sily a kojiť malého každú hodinu, lebo sa mi pomaly spúšťala tvorba mlieka, to som jednoducho zvládala len s vypätím všetkých síl...
Ale napriek všetkým negatívnym pocitom z pôrodu, musím povedať, že som vďačná personálu v pôrodnici, mohlo to dopadnúť aj horšie a oni boli úžasní ako mi pomáhali... Napriek všetkému mám úžasného syna, je to malá veľká osobnosť už teraz v jeho 4 mesiacoch a ľúbim ho celým srdcom. A určite chcem ešte jedno dieťa, aj keď pôrodu sa bojím ako čert svätenej vody 🙂

Hospitalizovali ma 3 dni po termíne s podozrením na preeklamsiu, mala som hrozné opuchy a vysoký tlak.. To bolo v pondelok.. A tam mi povedali, že ak sa pôrod nerozbehne sám, tak mi ho v piatok vyvolajú (to bolo 7 dní po termíne). Tak sa aj stalo. O 7:15 mi dal doktor vyvolávačku a povedal, že sa mám prísť okolo obeda ukázať :D :D ale.. už za 15 minút začali kontrakcie, ako silnejšia menštruácia každých 7 minút. Po hodine už boli každé 4 minúty, tak som išla za sestričkou, ktorá ma poslala do sprchy, že to ešte potrvá.. Ale kontrakcie sa stupňovali, takže sme šli na sálu (už prišiel aj manžel z domu).. Už som bola otvorená na 4cm a pýtala som si nedohodnutú EPI, ale doktorka mi povedala, že to ide tak rýchlo, že mi ani nestihne zabrať a do hodiny porodím. Tak mi prepichla plodovú vodu a poslali ma ešte na fitloptu do sprchy a keď som sa po 40 minútach vrátila, už som bola otvorená na 7cm. To ma už vzali na pôrodný stôl. Samotné tlačenie bolo rýchle, asi 20 minút a bola Katka na svete.. narodila sa o 11:53.. takže to že sme sa mali prísť okolo obeda ukázať už bolo neaktuálne 🙂 spätne to zhodnotili, že to bol veľmi rýchly pôrod na prvorodičku, ale tým, že bol vyvolávaný a rýchly boli bolestivejšie kontrakcie ale trvalo to celé do 4 hodín 🙂 Miery sme mali ideálne: 3520g a 50cm. Maličkú mi hneď podali na bruško a vtedy sa udialo to "klišé", že človek na všetku bolesť zabudne, keď uvidí bábätko.. Bol to najkrajší zážitok pre mňa aj môjho manžela v živote 🙂 Keď sa malá snažila prisať, tak sa spustili kontrakcie na porodenie placenty, ale to bolo von hneď ako mi sestrička zatlačila na brucho.. Následne dali maličkú hrdému tatovi a bol s ňou celú jej prvú hodinu života ju mal na rukách.. Potom keď ma zošili, tak sme ešte boli 2 hodiny na sále a okolo 15:30 som už ležala u seba na izbe.. Chcem Vás povzbudiť nemajte zbytočné obavy, mne nerobili ani klystír, keďže som bola na wecku ráno... Holenie ani neviem kedy bolo, trvalo to 2 sekundy.. Ani žiadne cievkovanie.. Takže sa vôbec netreba stresovať takými vecami.. Som čakala, že to bude oveľa horšie.. Každý dostane toľko, koľko zvládne.. A keď to už začne, tak to človek vydrží... Stojí to za to!! :*

môj porod bol v podstate super 🙂
Kedze som sa neotvarala,tak mi moj Dr. povedal, nech pridem v nedelu do nemocnice na vysetrenie, ze ma sluzbu, tak som prisla, samozrejme nic sa nedialo, tak ma zacal otvarat rucne, odisla som odtial s tym, ze ak neporodim do 4.6., tak pojdem ciraskym. V ten den bolo 20.5. Ked som prisla domov, nic sa nedialo a zila a robila som si nadalej svoje. Vecer som isla na WC a lala, odisla mi hlienova zatka.Nerobila som si z toho hlavu, lebo som vedela, ze porod moze prist kludne aj o tyzden. Na druhy den, cize v pondelok zasa cely den nic. Vecer o 22:30 som si lahla spat, vybrala manzelovi ovladac z ruky, lebo zaspal, vypla nocnu lampu, ulozila sa na pravy bok a zrazu bum. Nieco akoby prasklo, myslela som si, ze sa mi to len zda, tak som lezala dalej, ale citila som zvlastny teply pocit. Tak reku, idem kuknut, ci mi nepraskla voda 😀 . Len, co som sa postavila, tak sa zo mna zacala valit voda, ledva som dobehla do vani, vsade bola voda 🙂 Zobudila som manzela s tym, nech bere tasky, ze ideme rodit, chudak, nevedel, kde je sever. Ku podivu som bola uplne kludna. Obliekla som sa, obula a isli sme do nemocnice. Ked som vystupila v nemocnici z auta, tak sa zo mna zasa vyvalilo tolko vody, az mi natiekla az do balerinok, bolo mi to velmi smiesne. Medzitym som zavolala svojmu Dr., s kt. som bola dohodnuta, ze on ma odrodi. Prisla som do porodnice, vysetrili ma a povedali, ze sa vobec neotvaram, ze som len na 1 prst. Kontrakcie boli uz nepravidelne, z nepravidelnych sa stavali pravidelne, ale na kazdom vysetreni som sa stale neotvarala. Tak mi zacali pichat injekcie, najprv jednu, potom druhu....stale nic. Potom prisiel uz moj Dr., bolo uz asi 13:00 na druhy den a ten mi pichol nejaku injekciu, z kt. som bola uplne ako opita, nevedela som riadne ani chodit, ale ta mi pomohla a zacala som sa otvarat. Mala som dohodnutu aj epiduralku, tak som sa uz nevedela dockat, kedy budem otvorena na 5 prstov, lebo kontrakcie boli uz 3 minutove. Vtedy prisiel sok, ze epiduralku mi nema kto pichnut, myslela som, ze sa tam na mieste zlozim. Bolesti velke, otvorena na polovicu, no koniec mi bol. Dve hodiny moj Dr. zhanal upenlivo anesteziologa, kt. picha epi a nakoniec zohnal. Padol mi kamen zo srdca. Medzitym prisiel uz aj moj manzel, kt. bol so mnou. Prisiel anesteziolog, pichol mi epi a do 10tich minut bolo dobre, ziadne bolesti. Takto bez bolesti som cakala na otvorenie. Ked som uz zacinala znova citit bolesti, lebo epi uz prestavala ucinkovat, tak ma zasa vysetrili a bola som uz na 8 prstov otvorena. Tak m Dr. len tolko povedal, ze ideme rodit. Vobec som nemala strach, asi to bolo aj tou "opitou" injekciou, ze som vsetko vnimala tak inak, ale tak sli sme. Kedze som epidural, a citila som trosku bolesti, cely porod som si organizovala ja 🙂 Akonahle som zacitila bolest, povedala som lekarovi, ze TERAZ a potlacila som. Asi na 4x bol malinky vonku. Sestricka mi sice trosku pomohla, potlacila brucho a museli ma aj nastrihnut, ale vdaka epi som sitie necitila. Klystir mi bol na dve veci, kedze mi ho dali len hodinu pred porodom, ale tak stavaju sa snad aj horsie veci. Moj syncek Davidko sa narodil 22.5. o 20:15, cize cely porod od prasknutia vody trval 21 hodin, ale stalo to zato 🙂 Najhorsie na vsetkom boli stehy, kt. ma strasne boleli, mna len tak nieco nezlozi, ale preplakala som niekolko dni od bolesti, nebola som schopna chodit, sediet, lezat, nic. Od bolesti som sa triasla. Nakoniec po vypadnuti stehov, ked som myslela, ze uz bude vsetko OK tak mi jazva zahnisala a vytekal mi hnis, ale vsetko sa zahojilo a ja stale tvrdim, ze kludne pojdem rodit aj hned zajtra 🙂 Velka vdaka patri mojmu manzelovi, kt. ma velmi podporoval a mojmu porodnikovi, kt. bol cely cas uplne super a staral sa o mna este aj cele nasledujuce 4 dni v porodnici. Kazdy den za mnou chodil. 😉

Taký pôrod aký som mala ja želám každej budúcej mamičke.
15.2. som bola o 13:00 na poradni a pani doktorka povedala že som otvorená na 2 cm. V pohode lebo krčok mi povoloval od 31. týždňa a že sa vidíme o týždeň 😀 Tak ma drahý odviezol domov veď sa nič nedeje. No prišlo 15 hod. a mne sa zdalo že sa mi začínajú bolesti (ako prvorodička som to nevedela na 100%). Partner prišiel dve hodinky na to tak mu hovorím že asi začínam rodiť. On už stres že ideme smer pôrodnica 😉 Ale to boli ešte tak každých 15 minút tak som sa rozhodla že ideme ešte do obchodu že možno falošný poplach a nejako to rozchodím. Ale to sa nepodarilo 🙂 tak som si skočila do sprchy lebo som čítala že to pomáha zistiť či sú to kontrakcie 😀. Zabudla som podotknúť že to neboli nejaké silné bolesti len taký nepríjemný pocit v podbrušku. Keď o 21. boli tie pocity každých 7 minút padlo rozhodnutie že sa ide do nemocnice. Prijali ma natočili monitor urobili prehliadku a verdikt znel stále len na 2 cm a partner má ísť domov lebo nerodím ale mňa si tam pre istotu nechajú. V noci mi milá mladá pani doktorka už urobila len 3 krát monitor a o tretej tvrdila že čaká kedy mi začnú bolesti (tie čo som mala každé 3 minúty boli asi nič 😝 ) zo spodu sa na mňa už vôbec nepozrela veď na čo. Takto prešla celá noc. Moje jediné šťastie bolo že som nemala silné bolesti (to je to čo prajem každej mamine). Niečo po siedmej ráno mi bolo treba strašne na WC a cestou späť na čakačku som stretla známu a sme kecali asi 10 minút na chodbe (toľko k bolestiam 😉 ) a volala ma sestrička že sa menili lekári a je vizita. No a lekár sa ma pýtal že kedy mi odišla voda. No netuším mala som vložku lebo som krvácala. A dozvedela som sa že otvorená na 10 a ide sa rodiť. Asi o 7:30 som prišla na pôrodný box. Napichli infúzku skontrolovali monitor a išlo sa na vec. Kontrakcie som už necítila vôbec takže mi museli hovoriť kedy tlačiť ale 2 zatlačenia a malý bol na svete. A to bolo 7:40 😝 Nástrih ani šitie som vôbec necítila pri šití som už mala svoj poklad pri sebe. No a pri takejto rýchlosti to samozrejme môj partner nestihol ale čo už. Ja som od začiatku verila že to zvládnem aj bez EPI aj napriek prehováraniu známych a tak sa aj stalo. Pozitívne myslenie robí veľa 🙂

Neboj sa, porod je hlavne o psychike, takze podla toho, ako sa nan nastavis, bude aj prebiehat. Ja som si povedala, ze nemozem byt sebecka, pretoze cim viac budem v strese ja, tym viac babo. Ja som chcela rodit vo ZV, ale nakoniec mi lekar odporucil BB z toho dovodu, ze ak sa nahodou nieco spacka, nevydari a pod., budu musiet babo prenasat. Nelutujem. Porod bol ok, mala som zazmluvneneho doktora, no a zvysok pobytu bol pre mna fakt ako dovolenka. Sestricky na sestonedeli boli skvele, vzdy poradili, ked som nieco potrebovala, aj ked to bol viackrat za den ci noc. Nemozem sa absolutne na nic stazovat. No a co sa tyka mojho porodu: Bolesti mi zacali doma asi okolo 22:00, aj ked sa to neda nazvat bolestami v pravom zmysle slova: skor take nutkanie na stolicu, kazdych 10 minut. Potom mi odtiekla hlienova zatka, plodova voda mi odtiekla pri cikani Potom som zacala mierne krvacat spolu s takym hlienom a kontrakcie boli castejsie a silnejsie - cca kazdych 7 minut. Ked boli kazdych 5 minut, sli sme do nemocnice, tam sa mi interval vratil na 7 minut. Ked ma vysetrovali, bola som otvorena na 1 prst, takze som mala kontrakcie celu noc v 7-minutovych intervaloch. Nadranom mi dali klystir, sla som sa osprchovat (odporucam horucu sprchu na krize, kontrakcie som v sprche ani poriadne necitila ) Rano okolo 7:15 prisiel doktor, vysetril ma, bola som na 8 prstov, ale este sme cakali do 8:00. Na porodnej sale mi robili este zaznam, tam som mala uz pomerne silne kontrakcie a este mi dali do infuzie oxitocin, aby sa mi to urychlilo. Nic prijemne, ale da sa to vydrzat, len treba predychat. Potom si doki odbehol, ze este pockame 10 minut, no akurat, ked bol prec, prisla ta hlavna kontrakcia, kedy musis potlacit, lebo ta inac roztrhne , tak ho sli zavolat a behom 16 minut bola mala na svete. Tlacenie je super, ulava jak hovado. Doktor ma sil nejaku tristvrte hodinu, bola som roztrhana aj vovnutri aj von, sitie nejak neboli, to ta napichaju, len citis take trhnutia, ked robi tie stahy...Doniesli mi malu a ked mi robil ten najhorsi steh (konecnik), tak som to ani necitila, lebo som ju mala na rukach. Porod je jeden z najemotivnejsich zazitkov a pravdou je, ze sa nan musis nastavit. Nehovorim, ze som sa nebala, nebolo mi vsetko jedno, ale ked sa teraz pozeram na ten spiaci poklad v postielocke, zvladla by som to aj 1000 krat, len, aby som mohla vidiet, ako mala bambulka zo dna na den rastie, ako chyta hrkalku do ruciciek so strachom v ockach, ci to zvladne, ako sa na mna usmieva poza cumlik, vlastne preto, ze je 🙂

...môj pôrod bol rýchly ako letná búrka 😀 a hlavne porodila som 10 dní pred termínom - Chvalabohu 😵 😵
Všetko sa to začalo v utorok ráno, keď som na záchode zistila, že mi začína odtekať hlienová zátka. Aj som sa z toho tešila, pretože som si uvedomila, že pôrod sa nezadržateľne blíži. S radosťou som to oznámila manželovi a povedala som mu, že: " Do nedele budeme traja." Nakoľko som bola prvorodička myslela som si, že to pôjde pomaly. Poobede som pre istotu zavolala anesteziológovi a dohodla som sa s ním, že keby niečo zavoláme mu a príde mi napichnúť epidurál. A mala som sa uňho zastaviť na konzultáciu vo štvrtok po poradni.
Tento deň (utorok) prešiel, ako každý iný. Nič výnimočné sa už nestalo. Večer som šla spať ako obvykle. No ale ráno o piatej som sa zobudila so zvláštnym pocitom v podbrušku. Tak som radšej vstala a presunula sa do obývačky. Okolo pol šiestej sa dostavili prvé bolesti. Samozrejme ako prvorodička som nevedela, ako majú kontrakcie "vyzerať" a teda som čakala čo bude ďalej. Po chvíli som sa rozhodla, že sa pre istotu idem osprchovať a "urobiť si očistu tela" 😉 no, ale moje črevá sa rozhodli, že sa chcú očistiť skôr - nuž tak čo 😀 aspoň mi nebudú musieť dávať klystír.
O šiestej sa mi začali bolesti stupňovať a opakovali sa každých sedem minút, potom každých 5 a zase každých 7 minút. Ale dalo sa to vydržať. Pomedzi bolesti som si postupne dopĺňala veci do tašky a keď už v nej bolo všetko čo tam byť malo šla som zobudiť manžela, že už ASI pôjdeme rodiť. Pomaličky sa vypoťkal z postele a začal si aj on baliť veci do pôrodnice (papuče, jedlo, vodu). Pár minút pred siedmou sme už sedeli v aute a viezli sa do pôrodnice. Prišli sme na príjem, zazvonila som otvorila nám sestrička, ktorá ma hneď vzala dnu. Manžel zatiaľ čakal pred pôrodnou sálou. Prezliekla som sa a vošla do vyšetrovacej miestnosti, kde ma pani dr. prezrela. A tá s veľkým prekvapením zistila, že som už otvorená na 4 až 5 prstov 😲 Hneď nato sa ma opýtala, či som nemala bolesti. No samozrejme, že som bolesti mala, ale bolo to znesiteľné. Pripadalo mi to akoby mi prichádzala menštruácia. Doktorka sa ma opýtala, ako si predstavujem svoj pôrod. Nato som jej odpovedala, že : " Chcem, aby bol rýchly a ľahký." Nato sa dr. začala smiať. Samozrejme, že chcela vedieť, či chcem epidurálku a manžela pri pôrode. Odpoveď na obe otázky bola áno. No, ale dr. sa obávala, či mi stihnú epidurálku napichnúť, nakoľko som už dosť otvorená a prvá pôrodná doba rýchlo postupuje. Skoro ma šiblo. Bola som totiž celé tehotenstvo nastavená nato, že budem rodiť "bezbolestne" 😀 Tak mi teda rýchlo zobrali krv a napichli infúzku na zavodnenie. Výsledky boli dobré a ďalšie palpačné vyšetrenie ukázalo, že som už otvorená na 5,5 prsta. Rýchlo volali anesteziológa. Ten keď prišiel a videl ma ležať na pôrodnom stole sa začal rehotať, že včera sme spolu volali a vo štvrtok som mala prísť na konzultáciu. No tak mierna zmena plánu. Hneď, hneď ako mi doktor edu napichol mi začala prúdom odtekať plodová voda. Doktorka s doktorom krútili hlavou, že pôrod ako z učebnice 🙂 no veď Chvalabohu!!! Eda začala zaberať a kontrakcie sa stupňovali a stupňovali no našťastie som bolesť necítili iba tlaky. Doktorka ma prišla skontrolovať a zistila, že veď mi už ideme tlačiť. Tak sme si to najskôr skúsili a potom sme šli nato. Malú sa mi podarili vytlačiť až na 3tie trojtlačenie. Trvalo to trošku dlhšie, nakoľko sa mi veľmi odkrvil mozog a skoro som omdlela a na malú chvíľu som prestala spolupracovať. Našťastie som sa "dala dokopy" a Livka bola vonku. Doktorka jej musela pomôcť kliešťami lebo malá mala nejakú divnú rotáciu hlávky a sama by som ju na tento svet asi nedostala. Samozrejme, že ma musela dr. nastrihnúť 😒 no ale čo už. Ale našťastie všetko dobre dopadlo. Malá nemala žiadne otlačky ani modriny na hlávke 🙂 Veľmi mi pomohlo, že bol manžel pri pôrode - cítila som sa istejšia. Čo sa týka rany po šití, tak to už bolo trošku horšie. Dosť ťažko sa mi to hojilo. jeden steh mi akosi skoro vypadol a rana sa mi na malom kúsku otvorila a aby mi nebolo málo ešte mi aj zahnisala a musela som si vytláčať hnis 😖 😖 no proste úplná paráda. Ale našťastie tri týždne po pôrode sa to všetko pekne zahojilo a už ma nič nebolí.
Takže zhrniem to : bolesti sa mi začali o 5:30. O 7:15 som si ľahla na pôrodný stôl a 9:20 SA MALÁ NARODILA. A bolo to presne pred 4-mi týždňami (6.6.2012) 🙂

https://www.modrykonik.sk/fotoblog/piacere/clan...

😵

Ahojte..vsetko sa to zacalo den predtym, ked som tusila, ze sa blizi den, kedy uzriem nasu slecnu. Dokupena posledny vybava, veci v taske skontrolovane, ci nic nechyba...
Den D...
Este rano som sa s manzelom lucila, nech sa ponahla z prace domov, ze chcem byt s nim, kem pojdem do porodnice a on mi povedal, ze mam este cas a este spolu budeme, ale, nebolo to tak. Ani neviem, co ma to napadlo, ale povysavala som nase auto, aby som ho mala ciste, ked pojdem do porodnice a z porodnice.Do porodnice som sa nim vsak nestihla zaviest. Den, bol ako kazdy iny.Krasny a slnecny...bol koniec Marca...mali nam v meste otvarat obchod a ja som chcela sledovat kamaratov dakeohladom z okna, kto sa bude hrnut ako prvy.Prvy den otvorene, sak budu akcie..kto by nesiel?? Mohla som ich tak maximalne pozorovat z okna nemocnice, vzialenej 20kilometrov....
Ale, troska sa vratim do deja spat..este som mame volala, ze citi, ze sa nam coskoro mala narodi...
Manzel sa neskoro vratil domov z prace..vraj, sa zastavil aj na pive s kamaratmi ( vtedy som si myslele, ze je to od neho pekne, ked ho cakam doma s velkym pupkom)..bolo 21:00 a mala slecna zacala byt nepokojna, kopala , kopala, a nechcela prestat...
Ako prvorodicka som nevedela skoro nic o porode, len co -to, som si precitala na nete.Ale aj to stacilo, aby som bola v obraze.Dnes, uz ocakavame Maleho princa.Uz sme hadam na vsetko pripraveni.
Zacala som si zapisovat a stopavt kontrakcie...este som vravela manzelovi : " tatinko, ja sa bojim, co si mi to urobil... "...presla 22, 22,blizila sa polnoc..
Kedze byvame este u manzelovych rodicov, dedko upokojoval manzela a mna, ze aj ked sa mal on narodit ( moj manzel)..ze tiez, tak babka pobehovala po byte, sla do porodnice...a poslali ju hned domov...Ale to nebol moj pripad...
Este sa pamatate, ako som pisala, ze som vysavala auto?? Neviem, kam som odlozila kluce...Po hodine hladania sa nasli...Ale mne uz nebolo vsetko jedno...bolesti boli silnejsie a coraz viac som pocitovala skory prichod nasho prveho babatka....
Auto nestartovalo....
Jedina moznost bola sanitka...
Bolo rano cosi pred 2:30 a prisla 112...chcela som, aby siel aj manzel so mnou, ale jeho nevzali, so slovami, " ak ste chceli, aby s vami siel manzel, mali ste si volat obycajnu sanitku"...Cesta sanitkou nebola prijemna..hadzalo to z boku na bok...a porodne bolesti k tomu nedavali prijemnu atosferu...
Pred nemocnicou volali, ci maju volne lozko, a nastastie sa este jedno mne uslo...
Na porodnu salu sme prisli 2:50....o 10 minut prisiel doktor...napichol plodovu vodu ...odtiekla...
Cakala som, co sa bude diat..vsetko som sa pytala, co a preco robi a on mi vzdy odpovedal...
Porod bol rychly, lebo Mala slecna sa nam narodila 3:15 este v ten den, tak som to mala velmi rychlo za sebou...
Este som stihla vykriknut v bolestiach, ze manzela zabijem, co mi to spravil, ze to boli...a doktor povedal," este ho nezabijajte, budete ho potrebovat"...Este som ostala lezat po porode na sale asi dve hodiny...potom ma presunuli na izbu, kde som spala a kde ma aj rano kruto asi po hodinovom spanku zobudili, ze vizita.
Po nej, bolo 7:00 som volala, ze uz je na svete a ako co dopadlo a prebiehalo.
Manzel v tu noc nespal, pozeral do stropu a myslel na mna, co je s nami babami...
Dostali sme krasnu kvetinku a motylikom( ktoreho nam niekto vzal)..
Porod je jedna uzasna vec, ktoru moze zena zazit, sice, nie moc prijemna, ale naopakovatelna...

Minulý rok v máji som oslávila svoje 21. narodeniny s priateľmiveľkou oslavou na chate a hned o tri mesiace na to sedím s priateľom na posteli a kukáme sa na dve červené čiarky. Zvláštne pocity prebiehali mojou hlavou, ked si to tak spätne pemietnem.........
- kedže som počas celého tehotenstva mala dostatok času sa venovať svojmu brušku a tomu čo skrýva, pretože som bola od 11tt na PN, kvôli silnej anémii a neskutočným nevoľnostiam, ktoré som mala až do ôsmeho mesiaca, našudovala som si teda všetko o pôrode. Svojim spôsobom som sa veľmi tešila, pretože som čítala veľmi pozitívne príbehy, ale to som netušila čo čaká mňa 😕
- termín som mala 19.2.2012. Na sv. Valentína sme boli spriateľom na kontrole u gyn. kde mi povedl, že už máme krásny nález - som otvorená na 3cm! Tak veľmi som sa tešila. Dni ubiehali akosi pomaly a ja stále nič. po piatich dnoch sme utekali do pôrodnice pretože sa mi niečo nezdalo, moje bábo sa hýbalo v ten deň veľmi málinko. No v nemocnici ma ubezpečili že je všetko v najlepšom poriadku a že ak sa pôrod nerozbehne do 1. marca, tak mám prísť toho 14. marca na hospitalizáciu.
- 29.2 od rána som mala zvláštne bolesti v krížoch, kedže som mala "naštudované" že sa treba ísť osprchovať a bud sa kontrakcie stratia alebo sa naštartujú. No poviem vám sprchovala som sa za ten asi osem krát a stále sa to ani kontrakciami nedalo nazvať. Bola som smutná, lebo som nevedela čo sa deje.....či už ísť alebo zas neísť do pôrodnice, a zas to bude planý poplach a ja sa budem cítiť trápne, že som to zas neodhadla. Všetko sa to naštartovalo až v noci okolo pol 12. Prišli pre nás svokrovci, pretože mi sme vtedy mali ako naschál pokazené auto, ktoré trčalo v oprave už dva týždne. Kontrakcie boli už každých 5 minút, tažko sa mi v aute predýchavali. Miestami mi až vyrážali dych.
- klasika, pršili sme do nemocnice, hned vyzliecť, kontrola zospodu (stále 3cm) a klistírik. Doteraz nechápem prečo, ale celý svoj pôrod ako som prišla na pôrodnu sálu až po tlačenie som bola na ctg. Hrôza, vôbec som sa nemohla prechádzať, ani dať na bok, pretože mi hned sestrička prišla vynadať, že sa mi ctg zle načítava, a že nech sa nečudujem prečo tak ručím, ked neviem predýchať bolesť. Môj manžel jej mal chuť kopnuť do zadku. Naozaj.
- Moje bolesti, vôbec neboli ako niektoré ženy opisuju ako silné menštruačné, mna vôbec bruško nebolelo, mna boleli kríže a chrbát. Kdže som musela celých 11hodín ležať na chrbte a zvýjať sa od bolesti v dvoj minutových intervaloch, ako ryba na súši, prešla som si triaškou, stratou vedomia, zvracaním a zvýšenou teplotou nad 40! medzitým som bola ešte napichnutá stále na infuziu!! Môj zlatučký manželíček bol pri mne, hladkal ma a povzbudzoval, aj sme si spolu poplakali. A nad ránom po prepichnutí plodovej vody a nepostupovaním pôrodu, som zo zúfalstva požiadala o EPI, čo mi v tej chvíli prišlo ako dar o boha. Bolesti sa trošku zmiernili, ale len trošku, ale v tej chvíli som sa mohla aspon poriadne nadýchnuť a uľaviť si od bolesti. Ked boli už kontrakcie takmer nepretžité (á1min) a ja som cítila silný tlak na konečník, zavolali sme dokotra. Bol mladučký - 26. ročný, ale veľmi profesionálny, dokonca sme si aj potykali 😵
- Môj synček prišil na svet po 11 hodinách utrpenia. Samotný pôrod trval 10 minút. Naozaj som tlačila s posledných síl, zahmlievalo sa mi pred očami, ale povedala som si toto je situácia, v ktorej nejde len o mna, jednoducho to musím zvládnuť, strácala som dych, ale tlačila som ako o život. Všetky žilky na tvári mi popukali, manžel povedal že ma takú fialovú, ešte nevidel, až sa zľakol. na piate zatlačenie bol náš Adamko na svete. 1. marca o 10:09, 3680g, 52cm 😀
- Stratila som vedomie, prebrala som sa až na izbe s tranfúziou krvi v žile. Mala som 5 vnútorných a 7 vonkajšícj štichov.
Našťastie sa mi laktácia rozbehla veľmi krásne, mliečko tieklo sem a tam, vždy som sa budila mokrá po celom pyžame, takže odsávala a dokonca krmila polku oddelenia novorodencov 🙂 .
- Najhoršie bolo sa prvý krát postaviť po pôrode, stále som odpadávala, mala som nedostatok krvi a bola som vyčerpaná......Ked mi Adamka priniesli na izbu až po 20 hodinách, nejako som tej sily pozbierala ani neviem kde, a už sme sa hned začali túliť k sebe. Od tej chíle ho milujem 😵
- Chcem dodať trošku odvahu maminkám, ktoré budú čoskoro rodiť. Je to chaos stres a panika, a tie emócie. Oh! Ale nakoniec, ved predsa len všetko zlé je na niečo dobré. Tehotenstvo nemôže trvať večene a každé sa končí pôrodom. Nejko to bábo víjsť von musí. Či už to je ľahšie alebo ťažšie! Pôrod je taký silný zážitok, že každá žena si bude pamätať každú kontrakciu až konca svojho života. 😉