5,5 ročné dieťa na pohrebe

@kvetinkamilka môj syn mal 4, 5 r, keď bol na pohrebe svojej sestričky. Ty poznáš svoje dieťa, ak je na to pripravené, nech ide. Patrí to k životu

Necitala som všetky komentáre, ale napíšem ti, ako to bolo u nás... 14.6.tohto roku mi zomrel otec, bol už cca posledný mesiac v nemocnici, a keďže situácia bola aká bola, len ja som chodila na návštevu.... Vôbec som nerozmýšľala, že by deti nešli na pohreb. Syn skoro 7 a dcéra niečo cez 3roky. Normálne som vysvetlila, že dedko bol chorý a zomrel. Počas obradu v kostole boli vzadu, ale predtým ako zatvorili truhlu, sa aj boli pozrieť. Teraz občas dcéra si spomenie a povie, dedko zomrel... Bol chorý...

Nedávno nám zomrel dedko.Na pohreb nešiel, bola to jeho voľba a som rada, že sa tak rozhodol.. Bol na prespávačke u kamaráta..Tým som mala aj ja priestor pre seba spracovať to, vyplakať sa, dovtedy som musela byť silná. Veľa sme sa však rozprávali, spomínali....modlili sa za dedkovi dušičku....Akokoľvek mali pekný vzťah, tak ho neber, nech si ho zachová v srdci taký aký je. Dospelý človek má čo robiť, nie to ešte dieťa.

Moja dcéra mala úžasný vzťah s mojou starkou. Mala 4,5 roka keď zomrela. Na pohreb išla. Neviem si predstaviť, že by sa s ňou nerozlučila, keď chcela. Smrť patrí k životu.

Mám 10 ročnú a 3 ročného, v lete im zomrela po dlhej chorobe babička,moja svokra.Malého sme brat nechceli, nie kvôli nejakej traume, ale kvôli tomu že je neposedný a vyrušoval by. A dcérku sme nechali rozhodnúť sa, ...nechcela ísť, chcela si pamätať babičku za života.❤ Akceptovali sme to. Je to na rodičoch, alebo ak samo dieťa nechce, určite nasilu by som netlačila. Ak by chcelo, ísť fajn, zobrala by som ho.

Moje deti 5 a 9 boli na babkinom pohrebe, sedeli v prvom rade, pár metrov od otvorenej truhly a brali to ako najprirodzenejšiu vec na svete. Bol som z toho veľmi prekvapený.

Ja som v takom v veku tiež bola dedovi na pohreb a som vďačná že rodičia ma zobrali. Do teraz si pamätám ten pohreb ale v dobrom, mohla som sa s ním rozlúčiť. Ale každé dieťa je iné

Neviem ako by som sa rozhodla,ale ak by som vzala,tak urcite nie k truhle. Deda nech si pamata ziveho a nie obraz v truhle.

Za mna priklad- syn 3r bol obom prastarkam na pohrebe. Smrt je sucast zivota, primerane sme vysvetlili, cakali sme obdalec. Mala som 9r, viac ako dieta autorky. Vedela som, ze dedko je chory. S ochrany nas deti, som nebola v nemocnici, smrt aj pohreb nam zatajili. Dozvedela som sa o tom s odstupom. Ako dieta som to prijala ako divny fakt. Az s odstupom som citila akoby neuplny zvlastny pocit z toho, ze dedko z mojho zivota len tak zmizol. Bez moznosti rozlucky, akejkolvek aj symbolickej. Ci na pohrebe alebo ritualne inde. Svojim detom by som to nespravila. Ani s potencialne dobrym umyslom. Smrt byva tabu a tabu je cesta k traumatizovaniu podla mna. Ak nie pohreb, tak aspon vysvetlit co sa stalo a v kruhu deti a rodiny urobit rozluckovy ritual, namalovat obrazok dedkovi a odniest, vysadit na jeho pamiatku syrom v ktorom bude zit symbolicky dalej ci vysadit kvety, o ktore sa budete spolocne starat. Su rozne veku pristupne moznosti. Vynechat z toho deti a zvlast ak mali pekny vztah - nie.

Smrť je súčasť života, s tým nič neurobíme. Voľakedy bol nebohý uložený dokonca doma aj niekoľko dní a deti nebol traumatizovane. Proste sa im vysvetlilo, že čo je smrť.
Na pohreb by som ju zobrala, keď mala dedka rada, tak normálne je sa s ním aj rozlúčiť. Predtým jej doma vysvetli primeraným spôsobom, že dedko môže vyzerať inak, že po smrti sa môže človek zmeniť (bledost, voskovy výraz). Takisto že tam bude v rakve ležať , akoby spal, ale nie je to normálny spánok, aby sa nezačala potom báť spať ona. Ale nerobila by som z toho niečo odstrašujúce, čo dieťa nesmie vidieť a počuť.

1x som bola na pohrebe ako 8-ročná.. doteraz si na to pamätám, počujem ako zabíjali klince, ako tam plačky kvílili.. bola to moja milovaná babka, ktorá zomrela na rakovinu na Deň detí. Cítila som obrovskú krivdu, dodnes za ňou plačem a to mám už 41.

ak ju máš kde nechať, neber ju 🥺 je to emocionálne veľmi ťažký zážitok..

Ahoj ja som bola a pohrebe s 3 ročným syncekom. Ale stali sme len vonku a do domu smútku som ho vôbec nebrala.

Ja som bola staršia ako tvoja dcéra, keď mojej starkej zomrela sestra. Ďalšie jej sestry na pohrebe kvílili, kričali, hádzali sa na truhlu, jedna odpadla vtedy som sa tak zlakla, že som skoro odpadla tiež. Od vtedy mám z pohrebov takú traumu, že keď mi zomreli obidve staré mamy stála som celý pohreb vonku pred domom smútku a ani ma nenapadlo priblížiť sa k truhle a to som už bola dospelá.

Spravte to, co vo Vas najviac prevazuje a najsilnejsie rezonuje.

Starsia mala necele 2r keď bola na pohrebe prababky, ja som bola tehotná v 8.mesiaci a nikto z toho traumu nemal.
Ako to cítiš, tak urob.

@kvetinkamilka Na pohreb ju zober, aj také veci patria k životu a musí sa naučiť chápať aj to. Ale určite nie pozerať sa na mŕtvolu. Mala som 6 keď mi zomrel dedko, doteraz mam pred očami ako sme stáli nad rakvou a pozerali na neho, aj strašne dlho som sa bála potom.... Nech si dedka pamätá živého

@kvetinkamilka ked som bola mala tak moja babka s dedkom sli na pohreb nejakej susede ci komu a vzali ma zo sebou lebo ma akruat opatrovali. nariekala som tam dazd len preto lebo vsetci srdcervuco plakali ani som nevedela kto to je. no des. od vtedy na pohreby nechodim ani najblizsej rodine a vyhybam sa im ako sa len da. ked uz nahodou idem, tak naozaj vynimocne, bud kvoli niekomu inemu ako podpora alebo zo slusnosti a aj to vzdy stojim von najdalej od budovy ako sa len da.

Môj mal 4 roky, keď mi zomrel môj ujo. Poznal ho dokonale, keďže býval s babkou v jednom dome, ale na pohreb som ho nebrala. Keď mal takmer 8 (mal mesiac do narodenín) zomrela prababka, ale taktiež som ho na pohreb nebrala...
Takže za mňa nie...💁
Ja som mala 16 rokov, keď mi zobrala babka. V dome smútku ma dali sadnúť tak, že som na ňu priamo videla. Doteraz mám z toho traumu a doteraz sa nedokážem ísť z blízka pozrieť na mŕtvolu. Len z diaľky aj to dostatočnej.

My sme od začiatku roka mali 3 pohreby,syn-7ročný bol a vôbec to nebral tragicky.Niesol to oveľa ľahšie ako napr.ja.Naopak dcéra keď mala 6 rokov na pohreb nechcela ísť,tak nešla.Ak Tvoja dcérka chce ísť,tak by som ju vzala......bohužiaľ aj o tom je život.

zobrala...smrť je súčasť života..

@kvetinkamilka moja dcéra bola keď mala 3 roky. V kočíku športovom som ju zobrala… nevidím dôvod prečo nie. Bola to jej stará mama.

Podľa mňa je to normálne, ja som bola tiež na pohrebe ako 5ročná a vedela som sa tam správať, aj k rakve som pristupovala s pietou. Deti to vnímajú inak ako my.

@stanulienkat perfektne napísané...mna rodičia tiež brali, keď bol v rodine pohreb a nemám žiadnu traumu z toho...

Na pohreb by som zobrala, ku truhle určite nie. Ja si naozaj dodnes pamätám ako ma 6 ročnú zobrali ku truhle môjho starkého a pekne spomienky to naozaj neboli.

No záleží od dieťaťa, ak chce ísť, tak by som zobrala. Môj syn najmladší 5,5 roka ísť nechcel na pohreb svojmu dedkovi, on je extrémne citlivá povaha, poplakal si doma. Ale ja ako dieťa som bola 4-rocna na pohrebe učiteľke zo škôlky, vôbec nemám traumu, každé dieťa to zvládne v inom veku.