Má nový začiatok 40+ ešte zmysel?

@anita6666 vedela som do coho idem. Ex manzel mi peniaze kradol. Doslova, z peňaženky, zo skrine peniaze na seky nájom, ze zozen si potreboval som. Teraz, tento?? deme po lese ci ulici a dvihne matku, klinček, šrobik. Odklada doma do nadob a raz za rok odovzda.. snaží sa veľmi.. robotny je ako kôň.. nemina na hlúposti. Len tá diagnóza ho omedzuje vo zmene roboty. Ale zas teraz má fajn

Nový život sa dá začať v každom veku... Moja mama mňa a brata sama vychovávala, mala to ťažké. Na mužov vôbec nemala šťastie. Po 50-ke stretla ako sa vraví toho "pravého" a akoby sa jej vrátila mladosť. Začali si plniť všetky sny čo už ani nedúfala. Chodili na spoločné dovolenky karavanom, cestovali a keď mala 55 tak sa zosobášili 🙂 Teraz stavajú spoločný domček v krásnom prostredí o ktorom mama vždy snívala. Kopčeky, potôčik, krásny výhľad. Konečne sa aj na ňu po tak dlhom trápení usmialo šťastie.

@comika to, čo si mala stihnúť si stihla dieťa....ostatné máš vždy možnosť nie?iba na dieťa máš limit🙂

@ivkazba ja mám 42 rokov, v septembri čakám bábätko a nepríde mi to vôbec cudne, ze planujes ešte dieťatko. Ked som robila ako 20 ročná opatrovateľku v Nemecku v jednej rodine, chlapček mal jeden rok a jeho mama 42 a chceli ešte ďalšie. Neskôr sa im to podarilo, mala 44 rokov.

@anita6666 mam 40 a rocne dietatko a este by sme jedno chceli. Bola sim na tom podobne ako ty. Nevedela som si predstavit zit s chlapom. Mala som super karieru, peniaze a kazdym rokom som bola narocnejsia a narocnejsia. Na kazdom novom chlapovi mi po chvili zacalo cosi vadit. Mala som rada svoj klud, slobodu a cas na svoje zaluby. Jedneho dna som sa rozpravala s mojou sefkou zo zahranicia, zatrpknutou, velmi bohatou patdesiatnickou, ktora cely zivot riesila iba svoju karieru. V slabej chvilke sa mi so zlomenym hlasom zverila, ako dnes lutuje, ze nema deti. Hned som pochopila, ze tak nechcem dopadnut. S priatelom sa stale este niektore veci ucime, predsa len uz nemame 20, ale uz by som nemenila moj zivot za nic. Nie je nic krajsie, ako sa konecne starat o druhych a nie len a drzat v naruci svoje dietatko. Materstvo ma VELMI zmenilo, zjemnelo. Ja by som ti poradila, aby si sa premohla a dala zivotu a hlavne laske este sancu a isla do toho so vsetkym, aby si neskor nelutovala. Bude to uz stale tazsie zvykat si na druheho a prisposobovat sa. Ale zas na druhej strane, kazdy nech si robi po svojom. 😊❤️

@katka577 tiež si nemyslím že je čudné mať dieťa vo veku 40+, ak je človek aktívny a zdravý. Všetko najlepšie prajem ☺

@lenkabodnarikova gratulujem a všetko len to najlepšie prajem ☺

Dobré sa to číta a človeka dokáže povzbudiť ..nakoľko ja som v 35 prišla o snúbenca po ktorom mi ostali malinké detičky dve (3.5 a 2.5),takže záruka mať deti pred40 aby ich partner/manžel vychoval a užil si a neskôr by bol starý a pod.nieje na mieste...ak človek na to cíti vždy je šanca na nový začiatok ...skôr si ale myslím že človek už si inak vyberá partnera ako v 20ke ...všetkým ktorí našli odvahu v sebe na nové začiatky prajem veľa šťastia a úspechov ...nakoľko ja mám pocit,že s jeho smrťou som tak vnútorne zomrela aj ja.

@anita6666 ja by som do toho nešla, ked to tak necitis. Ja mám 42, s novým partnerom som uz takmer 8 rokov, ale bola som rozhodnutá, ze to chcem, ze toto je ten “pravý” Tri roky po rozvode som bola sama, točilo sa okolo mna veľa chlapov, niektorí boli zúfalci, ini potrebovali dobrodružstvo popri manželskom živote, další rozprávali o svojej stroskotanej minulosti a riešili deti z ich rozvedeného manželstva. Vtedy som vedela, ze nechcem žiadneho a nemala som chuť so žiadnym začínať spoločný život. No vsak potom prišiel môj terajší, bol slobodný, bezdetný, takze som bola ušetrená od okolnosti súvisiacich s rozpadnutým manželstvom. Vyše roka sa snažil o moju priazeň 🙂, vydržal, aj ked som mu stále hovorila, ze nemám na neho čas a musím sa venovať mojim dvom detom. Napokon sme sa dali dokopy, cítila som, ze s týmto človekom chcem žiť a byt. Momentálne mame rodinný dom a tretie spoločne dieťa na ceste 🙂 Na jeseň plánujeme stavbu nového domu, kedže tento nám je uz maly 🙂 A ešte taká perlička, spoločný majetok nemáme. Vzhľadom k jeho podnikaniu je vsetko písané na mna 🙂 Takze sa riad podľa vnútornej intuície a ked nie si presvedcena o tom, ze toto je to “pravé orechové”, po com túžiš, tak to nerob, aby si potom neľutovala.

@ivkazba
@anita6666
Ja si myslím, že v 40 sa odpisovať ako stará/starý je strašne smutné! Ja mám 33 a keď si predstavím, čo všetko chcem ešte dokázať, skúsiť, zažiť, vidieť... Na to ani jeden život nestačí 😂

Ale konkrétne k téme, z vlastnej životnej skúsenosti. Môj manžel mal 39 keď sme sa spoznali, pár mesiacov na to oslávil 40. Ja som mala sviežich 20. Láska ako hrom. On bol relatívne čerstvo rozídený po dlhoročnom vzťahu, deti nemali, len novú hypotéhu na krku. Ja som študovala v 500 km vzdialenom meste. No, začiatky neboli ľahké... Podľa jeho vlastných slov, po rozchode ako 39 ročný vraj mal pocit, že už premeškal šancu nájsť životnú lásku, založiť si rodinu, že už to nečakal. A potom som sa zjavila ja 😂 všetci si z neho robili srandu, že 20 ročná žaba a kam to povedie... Teraz sme spolu 13 rokov, máme takmer 8 ročného syna (manžel mal 44 keď sa narodil) a krásne manželstvo. Ak sa podarí a bude nám dopriate, radi by sme ešte jedno dieťatko a to už manžel bude mať po 50tke.

Takže ja sa držím múdrosti, že si taký starý, na koľko sa cítiš 😉

Prajem všetko dobré!

@d_anica ja sa necitim stara,tema nebola myslena ci sa niekto citi alebo neciti stary...ale nakolko sa maju zeny rady a vazia si svoje pohodlie,sukromie s takmer odrastenymi detmi...s ohladom na zivotne skusenosti viazuce sa k veku....ja som asi jedna z tych,ktora sa ma privelmi rada na to,aby sa este v tomto veku "obetovala" pre cokolvek...nemyslim len partnera...

@anita6666 keď to tak cítiš, že ti je fajn tak to nemeň, ako náhle budeš s niečím nespokojná je to signál, na vykonanie zmeny.

@adalmba áno, peniaze nie su vsetko, ale iné je, ked by môj muž zostal teraz invalidný a mal by objektívny dôvod na znížený alebo nízky príjem, určite by som ho kvôli tomu neopustila a iné, ak by bol relativne zdravý a mohol by robiť a váľal by sa doma a čakal, ci mu dám ja. Mohol by sa správať úctivo, ale z toho by sme sa teda nenajedli. A to je potom aká úcta k žene, ked ho musí ona živiť?

@bykaterina presne, mne slovne spojenie "zrela zena" evokuje cosi ine, nie zenu v 40-tke.. 😀 Ako cerstva 40tnicka sa citim skor mlado, ako zrelo.. 😀

co sa noveho zaciatku tyka, nevidim v tom problem.. Radsej zacinat hoci aj od nuly, ako len prezivat.. A dost ma prekvapuje nazor, ze novy vztah ok, ale spolocne byvanie urcite nie... mile zienky, asi vas ti chlapi riadne sklamali..

@anita6666 ak mas pocit, ze sa musis pre partnera obetovat, nechod do toho.. takto rovnocenny vztah nefunguje.. ten je o kompromisoch a nie obetach ( a nie, nie je to to iste 😉 ) Mozem sa mylit, ale z toho mala, co si napisala, mam skor pocit, ze je to o tvojej pohodlnosti, prepac, mozno aj sebeckosti a nie o strachu z noveho zaciatku..

@beronsche pohodlnosť áno, ale sebeckostou sa to určite neda nazvať. Nikto nie je predsa povinný sa obetovať pre cudzieho človeka. Sebeckost by to bola, keby išlo napr. o jej uz existujuce deti, kvôli ktorým by sa pre niečo nechcela obetovať. Niektoré zeny napr. nechcú mat v živote deti. A vôbec ich za to neodcudzujem. Majú radi svoje pohodlie, ale rozhodne nie su sebecké.

@anita6666 mám 43, 2 deti. Ak by mi krachol tento môj terajší vzťah, už by som chcela mať kľud. Do tohto vzťahu som vrazila veľa mentálnej aj fyzickej energie, veľa citov... Takže partner áno, veľké záväzky už nie. Mám deti, ešte ma potrebujú. Maximálne keď deti odrastú a budú žiť svoj život, tak do malého bytiku sa nasačkovať s nejakým dedkom a užívať si kľud 😁 ...zatiaľ to plánujem s týmto mojim prvým chlapom 😁 (Sme spolu 22 rokov, ale vždy sa predstavujeme "toto je môj prvý muž/žena"... človek nikdy nevie 😁 )

@beronsche prečo by za potrebou samoty malo byť sklamanie? Ja som na svojho muža tak zvyknutá, že ak by sa niečo stalo neviem si jednoducho predstaviť zobúdzať sa vedľa niekoho iného 😕 moji známi sa rozviedli po 19 rokoch. Žiadne nevery, či nejaká patológia. Ona nový partner po 3 mesiacoch, on po 6, do roka s partnerkou aj býval, po 1,5 roku sa ide ženiť. Je to samozrejme ich vec, ale ja si to neviem predstaviť. Mne to príde ako veľmi povrchné. Je rozdiel takto "zblbnúť" v dvadsiatich a naopak v štyridsiatich. Tiež sa cítim mladá, ale skúsenosti na človeku občas zanechajú aspoň nejakú stopu a nehrnie sa už do vecí tak ako v mladosti 😏

@katka577 Neviem, aku to ma suvislost s dobrovolne bezdetnymi zenami... nepodsuvaj mi nieco, co som nenapisala.. S tym, ze nikto nie je povinny sa obetovat pre ineho suhlasim.. ci uz ide o partnera (ktoreho by som urcite neoznacovala cudzim clovekom), ci o niekoho ineho.. Ale opakujem kompromis nie je obeta .. A pohodlnost u mna so sebeckostou uzko suvisi.. "ja, moja pohoda, moj zabehany sposob, ja, ja.. " 🙂
netvrdim, ze toto je ten pripad, akurat pisem, ze kedze autorka prispevku toho nenapisala vela a nevidime do jej situacie, vyvolava to presne tento dojem 😉

@katka577 No ja mám jednu kamošku, ktorá deti mať nechce a podľa mna je v tom veľa sebectva, ona sa stará stále len o seba a najhoršie na tom je, že jej manžel by deti chcel.

@beronsche ...a ja, ja , moja pohoda... ak tým nikoho neobmedzuješ, je to zdravá sebaláska. A k tej by sa žena mala dopracovať aspoň v tej 40- tke.

@beronsche tato tema nie je o mojej situacii,uz v uvodnom prispevku som to jasne dala najavo....je vytvorena na ucely "filozofovania"pre zeny,ktore cjcu o tom diskutovat na zaklade vlastnych skusenosti a pocitov atd...a k tomu obetovaniu sa....jedna baba tu minule pisala,ake by mala vydavky za benzin kedze sa chystala s partnerom zit tusim v brne a dochadzat za pracou na slovenko...mne az zabehlo,po precitani jej prispevku,pretoze ja by som nebola ochotna sa ani prestahovat v ramci jedneho mesta kvoli chlapovi...myslela som tym napr.to,ze ak mam uz svoj klud a byt v centre mesta, kde mam vsetko po ruke,nenasla by som v sebe ziadnu hnaciu silu na to,aby som sa stahovala za partnerom napr. do okrajovej casti mesta a este mi tak stupli naklady za dopravu....to len priklad...na margo obetovania sa

@beronsche nič nepodsúvam, len som ti chcela ukázať rozdiel medzi pohodlnostou a sebeckostou. Každý mame svoj názor, ty si si vyjadrila svoj, ja ti ho neberiem a ja zase svoj. Ale pre mna toto sebeckost jednoznačne nie je. Pohodlnosť určite ano.

@janickacrazy aj ja si myslím, že to nie je sebeckosť. Lepšie je deti nemať ak to tak žena cíti,ako ich mať len kvôli niekomu druhému. Nie každá žena túži po dieťati a rodine. Treba to rešpektovať.

@janickacrazy tak toto je zase iná situácia, ked je v manželskom zväzku, to je jasne, ze je to sebeckost voči svojmu manželovi. Zmyslom manželstva su predsa aj deti a založenie si rodiny. Ja som mala na mysli zeny, ktoré si nechcú zakladať rodiny a nechcú mat deti kvôli ich pohodlnosti.

@montemotherone myslim, ze sa nechapeme, ale na tom nezalezi.. 😉
A podla mna je kategoricky rozdiel, medzi vyhlasenim, ze si neviem predstavit zobudzat sa vedla ineho muza, ako je moj terajsi (ved to si tiez neviem..) a vyhlasenim, ze byvat s novym partnerom nikdy, muzi su len na ostaru, muzom neverim a pod.. nevrav mi, ze z toho priam nesrsi velke sklamanie. A potreba samoty sa da naplnit aj pri byvani s partnerom, teda ak nejde o extremne vyprofilovanu potrebu, ale tak to uz je v rozpore s tym, mat vztah ako taky .. 🙂

@anita6666 ja som to urobila,roky som bola s detmi sama a ked konecne prisiel niekto normalny tak sme zacali spolu zit,kupili sme dom,mame doma zverinec..sme spokojni,,samozrejme nie je to idealne ale ktory vztah je?kde nie su problemy?takze moje doporucenie,chod do toho,co mozes stratit?a byt do konca zivota sama?ved deti odrastu a potom co? treba zit..ved o tom to je

@anita6666 aha, prepac, priznam sa, ze toto mi nejako uniklo.. 🙂 No neviem... Tu na koni sa casto riesia pre mna nepochopitelne veci (vid. cena za benzin pri dochadzani) a naozaj nezdrave vztahy.. Ale aj na spominany pripad existuje viac pohladov - stahuje sa naozaj len kvoli chlapovi? alebo skor sa stahuje, lebo meni svoj zivot? ok, v podstate to moze byt aj to iste, rozdielny je len pohlad danej osoby na to cele a ako to ona vnima.. 🙂

@breskyna a toto ma zaujima....kedy a po akom case si zistila, ze to chces? Co bol pre teba ten absolutne klucovy moment kedy si si povedala "idem do toho"?

V mojom pripade sa muz prestahoval 1200 km za mnou a mojou rodinou. Vztahy su o kompromisoch, ak niekoho milujes a mate zdravy vztah, tak sa dohodnete na vsetkom....mala som obavy, ako to bude. Kym si nasiel pracu, ja som bola zivitel rodiny. A svojou sikovnostou a odhodlanim sa manzel vypracoval natolko, ze celu rodinu teraz zabezpeci financne on sam. Ja som proste vedela, ze chcem zit s nim a ak by sa mu aj nedarilo na Slovensku, no tak, by sme to v danej situacii riesili. Ak by nas vztah nebol zdravy, tak by to nefungovalo ani keby sme boli z jednej dediny...

@katka577 to je samozrejme súhlasím s tebou