Príliš analyzujem a potom sa trápim
Ahojte, chcela by som poradiť v BA nejakú dobrú psychoterapiu alebo aspoň aj knihu pripadne hocičo. Ide o to, že keď sa dostanem nechtiac do konfliktu alebo jednoducho je niečo nefér voči mne strašne to riesim analyzujem niekedy nemôžem kvôli tomu ani zaspať a opakovane sa k tomu vraciam počas dňa. Uvediem nejaký príklad: susedka ma obvinila bez dôvodu, že som zaspinila výťah čo samozrejme nie je pravda a už to vnímam ako narušené susedské vzťahy úplne zbytočne a najmä neviem ako k tomu prišla..neargumentovala rovno obvinila bez dôkazov..okrem toho obvinila má asi po roku od toho ako ten výťah bol špinavý..veľmi takéto krivdy zle zvládam a trápim sa...som taká že sa nerada hádam a všetko si vyriešim hneď žiaľ nie s každým je to možné...ešte jeden príklad z pieskoviska ..jedno dieťa pobralo naše hračky a odmietlo ich vrátiť mama dieťaťa absolútne neriešila, keď som ku naozaj slušne poprosila, že už sa chystáme odísť bola arogantná...kvôli tomu sa samozrejme netrapim tak že nemôžem spat ale úplne to vo mne vrie a počas nasledujúcich dni keď si na to spomeniem chytím
neskutočne nervy a potom som podráždená a celkovo zle naladená. ..nemyslim si, že je to tým že mám že nemám skutočne problémy A preto toto riesim.. som skôr názoru že človek rieši čo je aktuálne pre neho nepríjemne..potrebovala by som sa dostať do stavu že nad tým mávnem rukou a nebudem sa trápiť ale ako na to? Dá sa to vôbec? Trápilo by vás niečo take? Pripadne ako zvládate nejaké krivdy alebo konflikty? Viete niečo alebo niekoho odporučiť?
@anjelicek26 no ja rozhodne poviem svoje a ohradim sa skôr mám ešte aj problém, že neviem konať v klude s tým nie je problém...problém je že aj tak si to dookola prehrávam v hlave a riesim to
ja som taka ista tiez, velmi si pripustam taketo ataky a riesim to v sebe, najma ked su krivdy velke, tak ozaj az nespavam. a sice ohradit sa viem, len po spatnom analyzovani si hovorim - mala som povedat toto, mala som povedat tamto a toto som nemala hovorit, lebo to bolo malo a nestacilo ako argument. pri slovnom utoku neviem pohotovo reagovat, ja akoby si v tom momente neviem tak usporiadat myslienky, aby vysli ako rozumny argument a mna stve hlavne potom to, ze preco som toto a tamto takto a onak nepovedala. vsetko si musim v hlave vopred pripravovat.
@nairia presne takto to mám aj ja...ohradiť sa viem ale potom spätne buď ľutujem čo som povedala alebo čo som nepovedala..
Ja som bola taká a ešte sa mi to občas stáva (keď niekomu ubližim), skúšala som všetko možné, ale nič nepomáhalo a potom som mala 2 deti a prešlo to. Jednoducho som mala konečne čo robiť (dovtedy som tiež robila okolo domu, v dome atď, ale mozog si to vedel zariadiť) a nemala som čas uvažovať nad blbostami 😀 takže u mňa platí veta: "Depresia vzniká z nudy."
@777januska777
To čo opisuješ, rozhodne nie je depresia. Tá nevzniká z nudy. Je to veľmi vážne ochorenie. Nie každá blbá nálada a smútok je depresia ako nie každá bolesť hlavy je migréna.
Ja som taka ista. Mne take veci robia na pracovisku, strasne do mna neustale podpichuju, vsetko je zle co spravim atd. Zacinam si to vsetko oosbne brat a trapi ma to. Bola som taka uz na skole, ucitelka na mna skrikla že :ČUŠ!! A doteraz si to pamatam a riesila som to dlho. Neznasam ked ma niekto strapni, potupi alebo obvini z niecoho co som neurobila, alebo je ku mne drzy arogantny alebo povysenecky. Potom ma to fest serie a beviem si pomoct , tiez si to prehravam vzdy v hlave a riesim s inymi. Nepotesim ta ale podla mna sa to zmenit neda.. sme proste citlive typy a berieme si to osobne.. co uz, chcela by som byt aj ja flegmou
@yoxinka ja nevravím, že každá depresia je taká, ale väčšina depresii je presne na takomto princípe.
@bluebriggs ja mam este taku smakocinku, ze ked mne niekto takuto story rozprava a rozculuje sa, tak zazracne mam argumenty hned z voleja... asi som len divna, ked sa to tyka mna... a pritom nemozem o sebe povedat, ze by som bola zakomplexovana putka bez sebavedomia, iba taketo situacie neviem spracuvat normalne... a @777januska777 nebavime sa ani zdaleka o depresii, toto je normalne proste vec, ktora ta serie, ze nevies nieco normalne riesit ako ludia okolo teba a chces na sebe popracovat, aby si s tym zbytocne do buducna nestracala cas. a teda toto okolo depresie ani zdaleka neslo... nemyl si beznu depku (a.k.a. splin, ktory mavaju ludia bezne) s depresiou, ktora je normalna psychicka choroba, to zazit nechces.
@nairia veď ja nevravím, že je to depresia. Ale v dnešnej dobe sa už všetko pokladá za depresiu a všetko sa nazýva depresia, tak ja vychádzam z toho.
@777januska777 chapem, ja len aby sme si nemylili pojmy s dojmami... teraz uz chapem ako si to myslela. ale teda aj tak poviem, ze ja osobne z tohto "depky" nemavam, len ma to sere 😅 smutok tam miesto nema
nuž, je potrebné sa naučiť veľa vecí jednoducho púšťať z hlavy okamžite von. a naučiť sa asertivite. s pokojom angličana si povedať a obhájiť svoj názor a na záver dodať: dovidenia. je to ťažké, ale čím viac rokov človek má, tým to akosi jednoduchšie ide. "za mladi" som sa trápila fakt všetkým, ale všetkým. v práci šiel nadriadený, prešiel len okolo mňa namosúrený (z niečoho úplne iného) a ja v strese som hľadala, kde som urobila chybu? našiel niečo, čo som vari zanedbala? bola som schopná aj 3 hodiny pátrať, prečo sa na mňa hneval, pritom jeho naštvala povedzme kolegyňa z úplne iného oddelenia... teraz som už taká, že čo mi človek priamo nepovie, či nevytkne, neriešim vôbec. a ak sa tak stane, tak chybu napravím, ak je moja. ak moja nie je, ohradím sa a poviem si svoj názor.
Toto si inak ja všetko uvedomujem a aj opakujem, že týmto ubližujem len sebe keď sa rozculujem a snažím sa myslieť furt na iné mat aktivity, ale proste niekedy má tie myšlienky a ten stav zas dobehnú...vadi mi to natoľko že nechcem čakať kým budem staršia chcela by som to zlepšiť nejak hneď...och tak by som brala byt flegmatik..
Si proste perfekcionalista, chces vsetko vyriesit spravne - spravodlivo a hrozne ti zalezi na tom ako ta vidia ostatní, lebo sa snazis robit vsetko spravne a ono sa to obcas pobije - Ked chces jednat spravne voci svojmu dietatu, voci mamicke ineho dietata ....
..vtedy stale analyzujes ako je to spravne a nevies to vypnut.
Mohla by som lahko napisat, ze nemusis byt dokonala, ale to nie je tak jednoduche vypnut v hlave .
Ale mozno sa mylim, ale myslim si, ze si potrebujes dovolit robit chyby a aj tym druhym, ..
Je to taká povaha, nezmeníš to podľa mna.
Môžes si stokrat povedat, ze kaslem na to, stale Ti zovrie vnutro, ked si na to spomenies. Kto nezazije, nepochopi.
mozno pomoze zmena pristupu. ja som tiez taka, ze si prehravam nejake krivdy alebo zle spravanie. nemam rada ani drze vystupovanie. najjednoduchsie je vratit rovnakym metrom, ale nepovazujem to za spravne. ak je niekto drzy, tak ja nemienim byt tiez drza a podobne.
tiez doma stokrat rozmyslam, co som mohla povedat a ako toho cloveka posadit na zadok, ale naco.
teraz ked sa mi nieco take stane, napriklad som bola minuly tyzden u lekarky, ktora zastupovala mojho lekara a pomerne neslusne narazala na moju liecbu, ze co akoze to beriem a co si myslim, ze mi to pomoze atd. a pritom liecbu som dodrziavala od mojho lekara, lenze ona mala na liecbu iny nazor. aj ked pravda je, ze ona mohla mat odborny nazor lepsi ako on. tiez ma to jej spravanie trapilo, zverila som sa asi 3 kamaratkam a potom som si povedala, ze taketo veci si nezasluzia moju pozornost. cim viac sa clovek sustreduje na krivdy a zle spravanie, tym viac ho to zranuje, lebo vlastne tymi myslienkami si to zranenie stale otvara a spara sa v nom.
skusam sa nad to povzniest, ludia sme rozni, niekto taky, iny onaky. neda sa zmenit cely svet.
Ahoj, je super ze si to uvedomujes a ze to chceš zmeniť, kiež by bolo takých ľudí viac 🙂 URČITE si precitaj túto knihu - Eckhart Tolle - nová zem. Pise tam nielen o tom ako vnímať takéto situácie ale aj mnoho iných vecí. Spočiatku sa ti ta kniha možno bude zdať "moc pripečená, alebo že pre osvietenych a neviem čo 😁" ale nakonci si z nej vieš veľa zobrať. Mne veľmi pomohla s pohľadom na život a na hádky a podobne veci. Som omnoho kľudnejšia a keď je niekto negatívny a zlý nevnímam to. Keď chceš mavnut nad takýmto niečím rukou toto je 100% kniha co potrebuješ, bože zniem ako z nejakej reklamy 😁 daj vedieť ci pomohla a ci tomu rozumieš
Ako by si pisala o mne.
Pohladaj si nieco o hypersenzitivite.
Su ludia, co mavnu rukou a su ludia, co ich to vykolaji a citia krivdy ,ci rozne disharmonie.
Von z toho neviem uz roky..
Aj ja tak mam tendenciu reagovat. Dovod, preco je to tak, ze ti velmi prudko nastupia emocie. Nemas teda vobec cas a priestor si zachovat triezvu hlavu a tym padom triezvy nazor. Mozno si vztahovacnejsia, ja som. A preco? Mozno zcasti genetika, vychova... Ake si bola dieta? Snazila si sa vzdy posluchat a vyhoviet rodicom? Vsetko robit co najlepsie, aby boli spokojni? a oni neboli? Uz tu bola spomenuty perfekcionizmus. Niektory tvrdia ze to suvisi aj so sebahodnotou. Pretoze ocakavame od druhych urcite slusne zaobchadzanie, a tej sa nam v tej chvili nedostane, tak sa pohorsime. Berieme sa viac vazne nez treba, znova mozno vychova, ked sa k nam nechovali s primeranou uctou. Ale niektori ludia su proste jednoduchi, alebo tupci, alebo nevychovanci. Tazko od nich ocakavat jednanie na urovni. Nie na kazdom vidno ze ma IQ pod 80.
@jennky13 Suhlasim
Tvoje reakcie su podobne, ale situacie v ktorych si sa ocitla rozne. Skus si povedat, hoci je to tazke a su to cele roky, ze darmo si nacvicis ragovat na utok jednej osoby, ked ta dalsia bude uplne ina. Ja ked sa niecim dlho zaoberam, tak uz sa snazim najst take dovody - ze: mamina na ihrisku mozno mala pred menstruaciou, alebo ju v ten den nastval uz niekto iny. Suseda mozno nema inej starosti, tak sa chuderka zaobera blbostami. Alebo je v prechode...
No vždy si povedz: urobila som v tej situácii najlepšie, čo som vedela. Teraz to už nezmením, život ide ďalej. A opakuj to dovtedy, kým ťa to prestane trápiť. Buď rada, že nemáš iné problémy.
@bluebriggs inak aj ja si pamätám rôzne takéto spomienky z detstva...ja som extrémne citlivá osoba ☹ je to škoda no musím sa s tým naučiť žiť
@lilitela ja práveže viem aj zareagovať, ale skôr prehnane výbušné a potom napr aj ľutujem že moja reakcia bola prehnaná ale toto sa snažím už zlepšovať...horšie je to s tým že to neustále analyzujem..ja začínam rozmýšľať či to nemôže nejak súvisieť aj so sebavedomím...či ho nemám nižšie či som spokojná so sebou a podobne..a práveže ako dieťa najmä v puberte som rozhodne moc našich nerešpektovala čiže myslím že týmto to nebude..myslím že skôr tá výbušnosť resp podráždenosť je take zdedena..
@janickacrazy toto skúsim...je pravda že čas sa vrátiť nedá a ja si taktiež uvedomujem že je to úplne zbytočne riešiť...niekedy si poviem nahlas stop a začne myslieť na niečo iné ale stane sa mi že zas sa k tomu chtiac či nechtiac vrátim...keď sa mi takáto pre mna krivda udeje napr u kamarátky alebo nejakej rodiny dosť sa potom uzavriem a už ťažko som taka otvorená v budúcnosti
Ono je fajn, ze riesis len taketo problemy, ale treba sa naucit ohradit v tom momente... ine dieta vezme tvojmu hracky a mama nezasiahne? Idem k tomu dietatu, vezmem mu hracky s ruk, kludne nech jaci, mam na salame... mozno si ho jeho mama konecne vsimne... s kludom anglicana... Vytah je spinavy? Treba sa jej opytat doslova, ako k tomu prisla... nie potom spekulovat a uzierat sa, ze co si mala povedat..povedz to rovno... nemozes byt utiahnuta a zastat si svoje... poznam v mojom okoli kopu takych ludi, v priamom konflikte nezareaguju a potom milion kecov okolo toho "co by bolo keby" a analyzuju to... prineskoro... Pustit to s hlavy ja ti neviem, nauc sa reagovat pohotovejsie.