Svadobné plány narúšajú rodičovské obavy: Ako to riešiť?
Ahojte,
S priateľom som rok a pol a na Vianoce má požiadal o ruku. Je to skvelý chlap a som s ním veľmi šťastná. Rozhodli sme sa že sa vezmeme na budúci rok v januári. Stále som si predstavovala akú budem mať krásnu svadbu v zime so snehom. Takže viete si predstaviť aká som bola šťastná keď sme si to všetko naplánovali a s akým nadšením som o Tom hovorila rodičom. Oni však pre mňa alebo pre nás veľké pochopenie nemajú. Keď sa budem vydávať budem mať tesne pred 26 narodeninami. Momentálne bývam s rodičmi sama. S priateľom sú v pohode a nikdy proti nemu nič nemali. Jediné čo im vadí je to že odídem z domu a budem bývať s ním. Oni si naplánovali môj život bezomna a spoliehali sa na to že zostanem bývať s nimi doma aj keď sa niekedy vydám. Avšak okolností sa zmenili a nakoľko má môj priateľ vlastné bývanie pôjdem bývať k nemu. Od nás býva a približne 15 km čo nie je vôbec katastrofa. Takže odkedy som to našim oznámila mama každý deň plače a otec je s nervami na konci. Stále mi vyhadzuju na oči to ako ich teraz nechám samých a to si mysleli že budem bývať s nimi keďže majú veľký dom. Na svadbu som sa veľmi tešila a s priateľom už máme aj všetko rezervované ale rodicia mi to celé komplikujú. Je pre mňa veľmi ťažké tešiť sa na svadbu keď viem že oni sú z toho na nervy. Viem že si predstavovali že budem bývať s nimi a stále som si to myslela aj ja keďže majú veľký dom, ale osud to zariadil inak a v podstate to možno bude takto aj lepšie keďže mám okolo veľa mladých ktorí zostali bývať pri rodičoch a sú z toho len samé hádky. Takže na záver ako si s touto situáciou poradiť? Teším sa na svadbu na spoločný život s priateľom ale na druhú stranu rodičov mi je ľúto a kvôli nim začínam pochybovať a rozmýšľam či je to správne rozhodnutie
@stanulienkat Spolužitie je v skutočnosti najhorší spôsob, ako spoznať druhého človeka, pretože skracuje skutočný rozvoj trvalého priateľstva. Tí, ktorí spolu žijú pred manželstvom, často uvádzajú prílišné spoliehanie sa na sexuálne vyjadrovanie a menší dôraz na rozhovor a iné spôsoby komunikácie .Tradičný proces randenia alebo "dvorenia" viedol páry k hlbšiemu vzájomnému oceneniu prostredníctvom rozhovoru, spoločných ideálov a snov a vzájomného pochopenia hodnôt toho druhého. Vymykli sme sa od témy, tak sa už nebudem vyjadrovať k téme spolužitie pred manželstvom. Autorka rieši iný problém.
@tatianamaria Predpokladám, že si to čítala v nejakej motivačnej knihe.🙄
@tatianamaria tak toto je pekná blbost, práve naopak. Nikdy nespoznáš partnera tak dobre ako keď spolu začnete bývať. My sme spolu začali bývať po pol roku, pred tým som tam bývala na víkend. A už sme spolu 18 rokov
Nám dcéra oznámila, že ju priateľ požiadal o ruku. Tiež teraz na vianoce. Akurát, že svadba bude v Amerike a žiť tam budu tiež. Poplakala som si aj ja, ale nikdy by som jej nechcela stát v ceste aby bola šťastná. Akurát ako sa všetci doteperime na tu svadbu fakt neviem.
Oni si naplánovali môj život bezomna a spoliehali sa na to že zostanem bývať s nimi doma....? Naplánovali, alebo neplánoval?
Však chod bývať k nemu a oni sa zmieria.🏡
@modrykolibrik a čo že s ním nebývala? Ani ja som s muzom pred svadbou nebývala a mame spokojne manželstvo už 9 rokov. Spoločne bývanie nie je mantra. Každý sa má zariadiť ako mu vyhovuje.
Autorka rodičia tá vydierajú a manipulujú. Dobre rady ako na nich tu už odzneli. Nedaj sa
@tatianamaria nikdy naozaj nikdy nespoznas tak dokonale druheho cloveka, ako ked s nim byvas. Hoc len niekolko tyzdnov, mesiacov. Spoznas ho v tych chvilach, v ktorych to na rande ci na dovolenke nemas sancu, tam sa vsetci snazia byt za “peknych”. Az realita vsednych dni ukaze, ci je nase spoluzitie suznenie, alebo kazdy funguje uplne inak. Od biorytmu, po jedlo, spanok, konicky, proste vsetko. Ako sa clovek stara o seba, ako sa stara o domacnost. Nehovorim ze sa ludia maju k sebe hned nastahovat to urcite nie, ale ak planuju spolocnu buducnost, mali by si to aspon vyskusat.
Autotka, mozno by som skusila este 2 veci.
1. Psychologa - poradit sa, zobrat ich k nemu, lebo toto vyzera uz pomaly chorobne. Pomoze to spracovat im aj tebe.
2. Keby ani to nepomohlo, povedala by som im ze teda ked sa na svadbu netesia a mienia ti ju pokazit, tak nech na nu rovno ani nechodia. Ano je to krajna situacia, ale mozno by ich to mohlo prebrat.
3. Velmi rozhodne by som im povedala, ze neexistuje ze zmenis nazor aj keby robili cokolvek a je na nich, ci budu tvoj aj ich zivot obtazovat svojimi vylevmi, lebo tvoje rozhodnutie to nezmeni. Mozno si myslia, ze to este zvratis ked budes vidiet ako sa trapia, mozno stale vidia nejaku sancu.
@luli32 fúha,fakt si trufas.... Prespala si iného jeden raz a boli ste spolu na dovolenke,veľa šťastia. Nemyslím si,že rodicia sa boja iba tvojho odchodu z domu....
@luli32 ja aj môj muž pochádzame zo Žiliny. Študovať som odišla do BA a aj sme tu následne po škole ostali pracovať. Keď sa nám mala narodiť prvá dcéra, kúpili sme dom v ZA a sťahovali sme sa (s tým, že manžel pendloval medzi mestami kvôli práci). Naši sa veľmi tešili… Aj ja. Ale potom sme fungovali 4 roky na diaľku, muž nás videl len cez video alebo cez víkend. Tak sme sa rozhodli, že kým dcéra nastúpi do školy, presťahujeme sa do BA natrvalo. Po oznámení boli rodičia sklamaní, môj ocino to veľmi ťažko znášal, tešil sa, že nás má v Žiline, miluje svoje vnučky, dal by im prvé aj posledné. Ale toto ho dosť zložilo a vnímal to ako krivdu. Len raz som mu vysvetlila, prečo sme sa tak rozhodli a viac som to nechala tak. Vedela som, že potrebuje čas, že sa s tým potrebuje vyrovnať a nakoniec sám prišiel s tým, že chápe, prečo sme sa tak rozhodli a že je to tak správne.
Prajem ti, aby to aj u vás tak bolo, aby aktuálna situácia bola len o tom, že to potrebujú spracovať. A verím, že onedlho sa spoločne budete tešiť a budete pripravovať svadbu. ❤️
To ako to máš ty teraz som mala ja ale opačne . Manžel jedináčik rodičia dom , oni si predstavovali že pôjdeme k ním bývať dom im dokončíme ale nepodarilo sa im to . Zrazu sa prestali ozývať lebo boli urazení že sme ich tak nechali . Zabudli že majú syna a vnúčatá . Po 5 rokoch ich šiel manžel pozrieť . Vďaky sa nedočkal ale myslím si že im aj naletel . Začali má ohovárať ako mna ohovárajú ľudia v meste , v meste v ktorom má nikto nepozna . Reči typu že bude to mat so mnou veľmi ťažké , že urobil chybu že si má vzal a podobne veci . Odkedy tam bol je divný a dokonca vzal aj svojho jedného syna im ukázať a babička ktorá nevidela vnuka 5 rokov sa zmohla len na fuj ty si ale škaredý
Ja len ze na Vianoce ta poziadal o ruku a ty uz mas vserko rezervovane? 😳
V žiadnom prípade o ničom z toho čo chces urobiť nepochybuj. Rob tak ako cítiš. Aj tvoji rodičia žili podľa svojich predstáv a nie ako im niekto nalinajkoval. Toto sú takí ľudia čo nemajú deti preto aby im robili radosť,ale aby ich gniavili. Prešla som si niečím podobným no hlavne z maminej strany tak viem ako sa cítiš. Ak tvoji rodičia ani po čase nepochopia význam toho čo máš v pláne tak to správ bez nich. A nech sú potom uplakani a zrútení. Držím palce nech čas všetko napraví a ty si šťastná a spokojna 😉
Priatel, resp. tvoj nastavajuci je ten, komu sa mas vyplakavat a nie rodicia. On bude coskoro tvoja najblizsia rodina, nie tvoji rodicia. Je cas sa k priatelovi nastahovat. Naco cakat do svadby? Aspon si to vyskusate 👌🏻 Rodicia maju jeden druheho, ty v tom dome nemas svoju polovicku, tak smelo za nou
preco nazyvas prespavanie u priatela utekanim od problemu? ako to teda doma riesis s rodicmi ked si sa rozhodla ostat "celit"? ved sa k nemu nemusis hned stahovat natrvalo. zacnite vikendami, postupne mozes pridavat. rodicia si mozno aj lepsie zvyknu na to ze tam nie si, ked tam nebudes zozaciatku len par dni. a odporucila by som im kupit si psa alebo macku, nech sa maju na koho ineho naviazat a nie nicit zivot dietatu.
Ty si jedináčik? Myslím, že osamostatnenie je normálne… toto by som svojim deťom nikdy neurobila, proste keď nastane čas nech vyletia z hniezda a ostaneme s mužom spolu… mali by to tak brať aj oni a nie ťa deptať 😢
Koľko rokov majú rodičia? Ak okolo 50, tak mi je to divné, ja mám 46, doma dvoch tínedžerov a neskutočne si s mužom užívame, že už môžu zostať večer sami doma, že môžeme po rokoch ísť von obaja, donedávna mal vždy jeden z nás babysitting 😉 Stavať svoje šťastie na tom, že bude pri nás dieťa/deti navždy, je veľmi naivné. Nemá ti prečo byť rodičov ľúto, normálne žiješ svoj dospelý život. Aj keby mali okolo 60-65, nie sú žiadni starci odkázaní na tvoju spoločnosť a starostlivosť (zatiaľ). Nenechaj sa vydierať, 15 km je nič, prídu na návštevu, prídeš ty, nemusíte do smrti zdieľať spoločnú domácnosť. Veď sú dvaja, spoločnosť majú, nech si to užívajú a tešia sa, že ich dcéra sa osamostatní a založí si rodinu čoskoro. Akurát k tej svadbe - prečo až o rok? Dovtedy sa to bude len stupňovať a vaši budú dúfať, že si to bývanie s nastávajúcim rozmyslíte. Ja by som im oznámila nejaký letný dátum a museli by sa so situáciou vyrovnať 🤷🏻♀️
Majú predčasný syndróm prázdneho hniezda, stresuju že odídeš a oni budú musieť fungovať spolu samy. To je všetko. Možno po rokoch pochopia koho si naozaj vzali ak tam nebude ten tmel ako ty. Zažila som to chápem. Odporúčam odsťahovať sa skôr než príde k svadbe, odskúšať si spolužitie s budúcim manželom. Ani nevieš či vám to bude klapať v spoločnej domácnosti.
Na tvojom mieste sa sťahujem hned. Toto keby mne robili rodicia tak neviem... každé dieťa má ísť raz z domu...
@luli32 neboj sa oni si zvyknu. Hundrú ale zvyknu, poznam mnoho pripadov okolo seba. Aj take vydieranie, pre koho sme stavali taky velky dom atd……. Ty si ži podla seba. Podla mna je velmi pekne, ze ta priatel požiadal o ruku a ze si vytvoríte vlastnu domacnost aj vek mas akurat. Cize si urcite nenechaj kaziť svoj den a mysli na to pekne. Konecne normalny postup založenia rodiny po dlhom case co tu citam. Jasne, ze ked spolu začnete zit, tak sa vyskytnú aj upršané dni, ale s láskou, pochopením a trpezlivosťou vsetko prejde.
@natalka13 neviem, komu by to nevadilo 🥴 my sme od rodicov aj svokrovcov 230 km daleko a je to super. Neviem si predstavit, mat taketo starosti… slahlo by ma
@slaviivals ja som 15km. Nasi sa do nas nestaraju. Nevidime sa aj 2tyzdne. A ak tak na polhodku. Kazdy mane svoje zivoty.
Odisla som k muzovi byvat v 20tich o 2 roky sme sa vzali. Nastastie aj svokrovci boli super.
@zltalienka tak ale to tiez nema nic so spolocnym byvanim. Zrejme su ocakavania kazdeho ine. Ak by som to s partnerom dlho tahala, mala uspokojujuci vztah a dieta a svadba v nedohladne, tak zrejme by som dala ultimatum, rozhovor..rozchod...neviem.. Musel by sa vyjadrit. A urcite by som necakala 10 rokov. Ak by sa nemal k cinu, urcite by som mu nerodila dieta. Samozrejme, ze mozu byt spolu aj bez svadby-ale to musi vyhovovat obom.