Aké to je starať sa o dve malé deti?
Ahojte baby, mám otázočku hlavne pre mladé mamičky, ale samozrejme zapojiť sa môžu všetky :P sú tú baby ktoré rodili v skoršom veku a už majú aj viac detí pretože nechceli medzi deťmi veľké vekové rozdiely ? Prvé dieťatko som porodila keď som mala čerstvých 20 rokov, momentálne má 8 mesiacov a s manželom plánujeme ďalšie už tento rok, pretože nechceme veľké vekové rozdiely, malý by mal okolo 2 rokov v tom čase keď by sa mu narodil druhý súrodenec. Zvládate to ? Lebo vôbec si to neviem predstaviť aké to je starať sa o 2 malé detičky, keď už ten môj prvý drobec si vyžaduje dosť pozornosti 🙂 niekedy mám obavy či ísť do toho už tento rok, ale myslím že čím skôr, tým lepšie, aj deti sa spolu viac vyhrajú a aj ja to budem mať skôr za sebou 🙂 ďakujem za vaše názory a skúsenosti ;)
@janickacrazy ja neviem preco niektore zeny musia mat naozaj tazky zivot je to smutne.a hlavne aj tie deti.po vecsinu si preberu potom aj stafetu a pokracuju v tazkom zivote dospelackom.
nám sa podarilo mať deti po 14,5 mesiaci... každému je jasné, ani v najhoršom sne sme to tak neplánovali... navyše, chlap bol prevelený od nás 300 km mesiac po narodení mladšieho, čiže celý týždeň preč, chodil len na víkendy... čiže 5 mesiacov sme boli u mojich rodičov, za čo im budem naveky vďačná... bolo to "strašné" obdobie, to malé bábenko vôbec nespalo, to staršie príchodom z pôrodnice začalo vrešťať, čo predtým nerobilo, teda budilo ho, ked tú chvíľočku spal, 6 týždňov bábenko prerevalo, uspávalo sa večným drncaním na rukách, plus to staršie mesiac chodilo samostatne, čiže trebalo furt číhať... z toho obdobia si pamätám len uspávanie, prebalovanie, krmenie a ešte prechádzky s doubledeckrom (tak som volala nás súrodenecký kočík)... po 5. mesiacoch ocina vrátili späť a teda aj my sme išli konečne domov... bolo to náročné, ako písali niektoré baby vyššie, furt niektoré z detí spalo, trebalo tíšiť to druhé, aby nezobudilo spiace, no hrúúza... po dosiahnutí 1. roku toho mladšieho sa to unormálnilo, začali robiť veci spolu, najmä ten spánok... ked mal mladší rok a 7 mesiacov, starší šiel do škôlky a to bolo top obdobie na materskej... že normálne lahoda jahoda :D teraz sú už obaja škôlkári, mladší má čerstvé 3 rôčky, je to s nimi stále náročné, lebo sú veční súperi, rivali, ale nedala by som ich za nič na svete, majú k sebe blízko a na ten prvý spoločný rok už teraz spomínam s úsmevom
@1radka9 ja mam 4 deti vo veku 9,5,3roky a 11mes.a vsetko sa da uplne v pohode
@1radka9 Syn mal niečo cez 3 roky, keď sa narodila dcérka. On bol veľmi náročné dieťa a aj je. Ale teraz sa už vyhrá s ňou, namiesto mňa. No a druhá dcérka sa narodila, keď prvá nemala ani dva roky. A dá sa to! 🙂 Občas človek padá od únavy, ale to k tomu asi patrí. Keby malinkú nebolelo bruško a mohla som sa viac venovať starším detičkám, tak by to bolo v pohode, si myslím. Až prespím noc (max. s 1 zobudením) a budem vládať normálne fungovať, tak to bude úplná pohoda. 🙂 Ale veľmi záleží od toho, aké tie detičky sú. My nemáme ani jedno kľudné, takže o zábavu je postarané.
@1radka9 my sme to tiez takto chceli a odpoved je, ze neviem, ake je to starat sa o dve male deti, lebo sa nam narodili dvojicky, takze sme dve deti nemali, ale jedno a potom rovno tri. Ked podrastli, tak na nezaplatenie uzasna trojka, co si uplne vystaci....nemenila by som. (len tie prve mesiace, ach, ach, ale to skoro zabudnes :o)))
Každa ti povie inak, my mame rozdiel 2 roky a 1 mesiac a je to super. A planovane! Aj keď rozdielne pohlavie vedia sa už pekne zahrať. Boli aj naročne dni ale take boli aj pri jednom dieťati. Ja som bola od začiatku kludna a deti tiež. Ja by som zas nikdy nechcela velky rozdiel. To my potvrdili aj zname čo tak maju že to su dvaja jedinačikovia.My sme so sestrou 1,5 roka rozdiel ako male sme sa spolu nehrali ale zato terz vychadzame super lebo nas spajaju rovnake zaujmy. Je to len na tebe a o tebe.
@1radka9 ahoj, taketo:
https://www.modrykonik.sk/blog/redlola/article/ostrihal-ju-ona-ho-pohryzla-su-si-kvit-sq5nn4/
https://www.modrykonik.sk/blog/redlola/article/co-ma-deti-naucili-wpbqgw/
https://www.modrykonik.sk/blog/redlola/article/kedy-sme-prestali-chciet-nase-deti-9y7ov1/
🙂
je to vesele, aj narocne, ale prevazuje to dobre 🙂
@1radka9 ahoj ja mam rozdiel presne dva roky a nemozem si vynachvalit🙂 starsi bol tiez narocne dieta a mala som obavy, ale potom to bolo uplne v pohode, mladsia je dobrucka, su to partaci, teraz uz obaja v skolke a stale sa spolu hraju, niekedy samozrejme aj hadky ale stale v norme'-)
ja mam rozdiel aj 3 a stvrt roka, aj 22mesiacov, aj nieco medzitym...fakt sa to neda zovseobecnit, nevieme ake mas predstavy a priority o MD, ake pohlavie a povaha deti bude, suhlasim s nazormi vyssie uvedenymi,
ze rozhodnutie je na Tebe.
vyhodou vacsieho rozdielu je asi najma fakt, ze starsie uz netreba prebalovat a krmit, ale zase mozu viac ziarlit, aj nemusia, mensi rozdiel zase potencialne umozni skor zladit ich potreby a zaujmy.
ale napr. moji starsi si rozumeju dokonale, aj ked su opacneho pohlavia a rozdiel je vyse 3 aj stvrt roka, rovnako mladsia dvojka, hoci medzi nimi nie su ani 2 roky.
posledna poznamka pod ciarou, mam idealne vekovo o 2 roky starsieho brata, a od puberty si prakticky nemame co povedat...sme uplne ini, cim dalej, tym viac to v zivote pozorujem....
@magg424 - prečo by si pri deťoch s rozdielom 3 roky bola doma s 2 chorými súčasne? Mne mladší nikdy neochorel od staršej - keď sa narodil, bola síce akurát na ATB prvýkrát v živote, ale neochorel. Prišli Vianoce a s nimi prázdniny, tak bola doma cca 2 mesiace v kuse a keď po Vianociach nastúpila opäť do škôlky, tak do konca roka bola chorá len 1x, aj to len kašeľ, bez ATB, a malý mi od nej neochorel.
Paradoxne teraz, ako prváčka, je v škole chorá viac ako bývala v škôlke. Syn nastúpil ako 3-ročný do škôlky teraz v septembri, a prvýkrát ochorel koncom januára.
My mame medzi starsou a dvojickami 15 mes. Rozdiel. Prvy rok bol velmi tazky- 3 male deti naraz, manzel pol roka na sluzobke v zahranici.... ale prezili sme. Nikd by som nemenila. Maju k sebe blizko, co bolo pre mna dolezite celu md s 3 detmi som mala odbitu za 4 roky a mohla som ist pracovat (nechcela som byt doma x rokov). Je ro vsetko na tom, ako sa citis- obavy ze ro nezvladnes zahod- jasne ze zvladnes.
Joj ako dobre sa to číta, ze v tom nie som sama 🙂 My mame 20mesacny rozdiel medzi chlapcami, mladsi ma teraz pól roka a je to teda fuska, niekedy stracam nervy...starsi syn prestal spavat cez obed, tak buď k nemu dve hodiny behám a ukladam ho, alebo je bez spanku protivny..a to už sa niekedy neudržím a dostane na zadok. To sa potom hnevam sama na seba a skúšam znovu v klude a zase mi rupnu nervy a tak dookola...
Cez tehotenstvo som bola 2x v nemocnici, nemohla som maleho zdvihat a kedže muz je stale v robote, tak to bolo strasne. Kojenie bolo na začiatku tiez zaujimave, starsi syn zaveseny na krku, mladsi v strajku, no zase nervy v kybli :D svokra chodi pomôct raz do tyzdna, max 2x, viac nie, to by ma vykotilo uplne :D
@iukas
@dominika6
@evittam
@anjelicek26
@janickacrazy
@sibalka21
@ajsha123
@rrybka
@luci5
@sedem
@ceresnovci
@kwr
@0silvia0
@llucciaa
@mimolimit
@emilia25
@de3m
@alaguema
@cuculiatko88
@katkabublinka
@kuriatkomm
@swerigel
@elizita
@jana_eyre
@alicka850
@womankc
@mauzi
@viktoriab
@betunka39
@majcii
@mizu89
@eliniatko
@siska53
@bosoriak
@nikomutonepoviem
@magg424
@rutie
@marfikchov
@barbara088
@kristinka86
@beton
@nikipepo
@redlola
@cichlida
@margarita
@xevulax
@sisala
Ahojte mamičky, na vaše príspevky reagujem až teraz, pretože som bola odcestovaná 🙂 v prvom rade sa chcem každej jednej z vás ešte raz poďakovať za každú odpoveď, názor a skúsenosť 🙂 padli rôzne názory, ale s každou z vás musím súhlasiť pretože naozaj všetko ma svoje výhody aj nevýhody. Každá mamička to asi zvláda inak, ale máte pravdu, veľmi to záleži od povahy dieťaťa, povahy matky a ostatných okolností, ako sú koliky, refluxy, nespavosť, hyperaktivita atď. Dočítala som sa aj o rôznych komplikáciách napríklad v prípade rizikového tehotenstva, potom je starostlivosť o staršie dieťa veľmi obmedzená, samozrejme, že všetko treba brať do úvahy a v istých veciach byť opatrnná ale modlím sa a verím, aby taká možnosť nenastala. Možno aj keď plánujeme ďalšie bábo, tak sa nám nemusí podariť hneď na prvý šup. Druhé bábätko si veľmi prajem, už keď sa mali narodil som plánovala druhé :D a to som ani nevedela čo má čaká, názor som nezmenila, len som chcela vedieť aké to naozaj je z pohľadu vás, mamičiek, ktoré už majú viac detí. Rátam s tým, že to bude o fušku, niekedy určite ani nebudem vedieť kde mi hlava stojí, budú sa mi podlamovať nohy od únavy, možno mi aj sem tam prasknú nervy, alebo sa aspoň bude k tomu schýľovať a jedno čo si budem priať bude aspoň týždeň nerušeného spánku a pobyt na samotke. Určite nebudem zvládať všetko na 100%, ani na 99%, veď žiadna mama nie je dokonalá, ale určite to zvádnem bez ujmy na zdraví mojej a aj môjích detí. Aj keď možno budem mať niekedy plné zuby prebaľovania, kŕmenia a úspavania, ale pri pohľade na moje detičky si stále uvedomím ako ich veľmi ľúbim a že si už neviem predstaviť život bez nich, koniec koncov, všetko raz prejde a vôbec mi to nevadí, že si moje ratolesti ukradnú pár rokov môjho života, áno viem, že niekedy musíme myslieť aj na seba, oddýchnuť si, robiť niečo čo nás baví, ale veď raz to skončí, stále budú našími deťmi ale nebudeme im dokonca života behať za zadkom a potom s odstupom času si uvedomíme, že ako ten čas rýchlo beží a že nič sme nestratili tým, že sme im obetovali pár rokov nášho života, budeme len hrdé nato, že sme im dali život a priviedli ich na svet, veď predsa nič nestojí viac ako čas strávený s nimi. Neskôr sa možno budem len smiať nad dňami kedy som bola v koncoch a mala chuť sa odstretliť, neviem naozaj aké to je, ešte ma to len čaká, ale vy už viete aké to je a zvládate to, sú tu aj mamičky, ktoré majú dvojičky a prežili to, takže všetky ste mi príkladom a podporou 🙂 a ako ste už písali aj každá pomoc je potrebná, manžel, babka, dedko, sestra, brat a dokonca aj pes, ktorý zožerie zvyšky jedla na zemi, veď aj my sme len ľudia a nie stroje. Ale už teraz pri prvom dieťati si uvemujem, že všetko chce hlavne veľkú dávku trpezlivosti a niektoré situácie nebrať veľmi vážne ale s úsmevom na perách. Veď predsa ani neporiadok, ani neumytý riad v umyvadle a naozaj ani uplakané dieťa nestojí zato aby sme sa zošaleli, ako ja vždy poviem "zachovaj paniku" !!! :D aj keď viem, že nie vždy sa dá všetko vyriešiť s kľudom, keď je toho na našich pleciach priveľa, ale treba sa o to aspoň snažiť 🙂 niektoré vaše príspevky sú naozaj krásne a vidím, že niektoré mamičky mali alebo majú toho naozaj veľa a doma je veselo, tak preto dávam pred vami klobúk dole a verím, že to zvládnem aspoň tak skvelo ako ste to zvládli vy, samozrejme že budú chvíle kedy ma prepadne pocit, že som hroznou matkou, ale myslím že je to normálne a tak ako ten pocit príde, tak tak aj odíde 🙂
Podla mna to velmi zavisi od mamy, aky je typ. Su take tie typy, co nemaju radi neocakavane situacie, rady maju veci pod kontrolou, potrebuju mat pocit, ze vsetko je na 99% ak nie na 100%. Su mozno uzkostlivejsie, viac na ne veci doliehaju, necitia sa dobre pod tlakom. Pre tie je lepsie mat deti s vacsim vekovym rozostupom.
Potom su take tie akcne mamy, ktore sa doma s jednym dietatom mozno trochu nudia. Ak nemaju hned druhe, nahrnu si k prvemu kupu inych aktivit, alebo zacnu pracovat, sportovat. Neocakavane situacie ich nevyvedu z miery, alebo ich nevyvedie dlhodobo zmiery to, ze boli chvilu vyvedene zmiery 🙂. Pre tento typ je lepsie mat deti s kratsim rozostupom. Ta naroscnost situacie ich vehecuje k vyssim vykonom a potom im vyhovuje ze maju deti rychlo odrodene, odkojene a mozu sa s vacsimi pustat do narocnejsich "akcii" a babatko ich neobmedzuje.
Mne sa narodili za 2,5 roka 3 deti (potom po 3 rokoch stvrte), bolo to narocne, nie vzdy som to zvladla na 100% (ani na 99% 🙂, ale teraz ked su starsaci velki je to na nezaplatenie. Su uplne sebestacni v spolocenskych hrach, nikdy sa doma nestazuju na nudu, ucia sa jeden od druheho, spolu polyzuju, odporucaju si vzajomne knizky na citanie. Ja by som nemenila. Je to od povahy, rozumiem aj druhemu pohladu.