Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Súrodenecké vzťahy. Príbehy mamičiek

martinjasen
2. apr 2012

Keď príde do rodiny druhé dieťa, pre to prvé to znamená ohromnú zmenu. Zrazu nie je ten jediný, na ktorého sa upriamuje pozornosť. Jeho cítenie, myslenie aj správanie sa mení. Začína vznikať súrodenecký vzťah, ktorý môže mať veľa podôb. Podeľte sa ako to vyzerá u vás v rodine, ako sa vyvýjaju vzťahy medzi vašimi deťmi , čo vás prekvapilo, čo trápilo a čo tešilo 🙂

vinifred
2. apr 2012

..deti mám narodené po roku,čo bolo hlavne v prvých týždňoch a mesiacoch dosť náročné..Dcérku som vždy zapájala do starostlivosti o syna,napr.mi podávala plienky,cumlík,aby nemala pocit,že je odstrkovaná a keď jeho som ako bábo pestovala,tak ju som si vždy k sebe privinula ..u nás neviem,čo je to žiarlivosť..už majú 5 a 4 roky,samozrejme,že sa aj poklbčia a predbiehajú sa kto urobí lepšie to a ono a kto bude prvý pochválený,ale všetko robím tak ako doteraz,keď pochválim jedného,tak druhého tak isto,keď niečo vyvedú a neviem,kto bol vinník,vyhreším oboch,nezvaľujem to na dcéru,lebo je staršia a "mala by mať viac rozumu"ani na syna,ktorý je menší a rozumu ešte nemá.. 😀 ..neuprednostňujem ani jedného a veľa sa s nimi rozprávam a vysvetľujem..a v konečnom dôsledku stoja pri sebe a nedopustia jeden na druhého,čo sa veľmi teším a dúfam,že budú mať medzi sebou perfektný vzťah tak ako mám ja so svojím bratom.. 😵

stanislavao
2. apr 2012

Tak u nas to bolo zle a stale neni dobre. Matusko bol prvy syn, prvy vnuk u jednych, aj u druhych rodicov. vzdy bol stredobodom pozornosti, lebo bol jedniny, hracky boli iba jeho, venovali sa vsetci iba jemu. potom, ked prisiel Simonko, matusko ma presne 5 rokov. ziarlil na neho a ziarli zrejme dodnes. nema a nikdy som nemala pocit, ze by sme niektoreho uprednostnovali. samozrejme ze male babo potrebuje viac starostlivosti, pozornosti, ako 5 rocne ale inak sme ho neuprednostnovali. aspon teda ja si to myslim. mozno je to len moj subjektivny pocit a mozno sme spravili chybu niekde my. matusko mu robil zle. nastastie nie moc, ze by ho bil, stipal, ale tak stale do neho stuchol, ked i len prstom, ked isiel okolo neho. teraz ma simonko 2,5 roka. teraz je to uz take, ze sa zahraju spolu. su sice hrozne hlucny, ale uz je to znesitelne. pred cca rokov, pol rokom to bolo priserne. matusko robil simonkovi stale zle. nevedel si zvyknut, ze hracky su zrazu spolocne. je to zle. nikdy viac, keby sa dal vratitcas, by som nedala tento vekovy rozdiel. a uz aj svagrina a sestra maju dieta, cize "jediny" matusko uz neni jediny a vadi mu to. to je ocividne. on je najstarsi, caka sa od neho mudrost, rozumnost, ale neni taky. chce sa vyrovnat niekedy tym maly 2 rocnym detom, chce vsetko to, co maju oni, aj ked sa jedna o "hrkalku" napr. dufam, ze casom sa to zmeni a dufam a z celeho srdca si prajem, aby mali v buducnosti pekny vztah, mali sa radi. lebo matusko este aj dnes by si prial, aby sme simonka vobec nemali, a aby sme mali len jeho. darmo mu clovek vysvetluje, ako je dobre mat surodenca a simonko ho lubi a "zivot by za neho dal". ked je v skole, tak sa ho nevie dockat, tesi sa na neho a ked je prec aj na noc, tak simonko place a ked je precviac noci, tak simonko az teplotu dostal zo smutku. je to proste zle.

dada1212
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
lenula84
2. apr 2012

mám dceru 5 rokov a syna 2 a 1/2 roka....vychádzaju spolu uplne nádherne.....ked sa malý narodil tak na druhý deň prišiel manžel aj s malou do pôrodnice a bolo to.....žiadne žiarlenie sa nekonalo....zobrla ho s ocinovou pomocou na ručky a odvtedy je všetko ok.....krmila ho pomáhala mi so všetkým....teraz sa spolu hrajú a samozrejme občas lotroviny vyvádzajú....aale sú to moe slniečka najkrajšie

lujza123
2. apr 2012

Ja mam len jednu slecnu a surodencov tak skoro mat nebude, ale s detstva si pametam presne to co pise @stanislavao , mala som segru o 6 rokov mladsiu a ako deti sme sa neznasali. Je to velmi tazko zvladatelny vekovy rozdiel keby mam mat viac deti tak budto max 3 roky od seba alebo potom uz naozaj velky rozdiel ako 10 a viac rokov (ked starsi surodenec uz vystupuje ako prirodzena autorita skoro na urovni rodica)
. Co si ja pametam ako najvacsiu krivdu ze som sa jej nemohla ani dotknut,co segra potom patricne zneuzivala, mlada bola drza jak opica, provokovala a vsetko zalovala nasim ktory ju obranovali ako mladsiu a slabsiu. Tiez si pametam neustale pripominanie ty si starsia, rozumnejsia blablabla co verim ze rodicia to tak beru ze naozaj to starsie vyzera pri malom dospelo ale je to tiez len dieta. Mna to vtedy vytacalo ze ja nic nesmiem a stale musim byt za vsetko zodpovedna kym segra si mohla dovolit cokolvek. Alebo tie vianoce ked som mala 11 a nedostala som ziadne hracky len oblecenie a tak lebo nasi si mysleli ze som uz stara a hracky ma nebavia. Mozno ma ani tak nebavili ale pohlad na segru co sa hra s kopou novych hraciek zatial co ja nemam nic a musim este mame pomahat s kolacmi lebo som uz starsia...tento pribeh ako vrchol nespravodlivosti som spracovavala v sebe este v puberte.
So segrou sme teraz superkamosky a nedame na seba dopustit ale na detstvo spominame obidve rovnako ukrivdene. Segra ma zase svoje pribehy neferovosti ako som ju vedela vyprovokovat do nepricetnosti a dlhych hodin placu ( co je pravda robila som to)
Mam par znamych co tiez maju takyto 5 -6 -7 r surodenecky rozdiel a nikdo s nich to za detstva nemali bohvieco....ale len decka zo surodeneckych dvojic, akonahle bolo tych deti v rodine viac tak paradoxne prave tento rozdiel nevadi
Moj nazor je ze surodenci si potrebuju svoje detske zabomysie problemiky riesit medzi sebou s minimalnym rodicovskym zasahom co sa pri vacsom vekovom rozdiele jednoducho neda lebo ich sily su nevyrovnane a rodicia zasahovat musia

mirkakab
2. apr 2012

Mám dve dcery s rozdielom necele 3 roky. Myslím si, že maju pekný vzťah, aj ked sa mi niekedy zdá, že mladšia trocha žiarli. Povahou sú úplne rozdielne a niekedy mám potrebu staršiu ochraňovať, nakolko jej mladšia robí zle (úmyselne do nej štuchá, ked si kreslí, tak jej obrázok roztrhne a pod) ale akonáhle zakročím, tak je zase dobre. Myslím si, že taketo rivality su uplne bežné a pokial to je v norme, tak to ani neriešim, lebo mladšia to zneužíva 🙂

ivanka85
Odpoveď bola odstránená
Zobraz
tomika
2. apr 2012

Medzi dcérou a synom je 8 ročny vekovy rozdiel (dcéra je staršia).Vychádzaju spolu dobre.Niekedy spolu vyvádzaju 😀 niekedy sa aj pohádaju,ale dcéra je mudra (niekedy),vie že ona je vätšia,má viac rozumu..a ked zabudne-tak jej pripomeniem 🙂 .Niekedy sa zahraju spolu velmi pekne,ked nie tak su zvlášť,dcéra sa uči,syn pozerá rozprávku,alebo sa hrá sám.Takže normálny vzťah.Aj ked sa mali narodil,neboli žiadné žiarlivostné "scény",syn bol vytuženy,dcérka už roky tužila po sestričke-no dostala bratčeka 😀 .Teraz čakáme tretieho-budu mať malého surodenčeka.Trožka mám obavy ako to bude syn znášať.On je teraz "mali",treba ho vždy obskakovať.Vela sa snim otom rozprávame,aj dcéra ho "pripravuje" na ulohu "velkého bratčeka".Dufam že to zvládneme.
Ináč ja mám sestru o 3 roky mladšiu.V detstve vždy som ja musela na ňu dávať pozor,isť pre ňu do družiny,dávať na ňu pozor ked rodičia boli v robote.Upratovať-"ved ti si vätšia,ti to musiš vedie skôr"-kázala mama.Ona bola v celej rodine najmenšie dievčatko,každy ju rozmaznával.A ja som sa v kutiku duše žiarlila.Ale boli sme dobré sestry,ja dodnes som tá zodpovednejšia,ona také večné dieťa 😀 .

andrea142
2. apr 2012

ja mám medzi deťmi rozdiel 2 roky a mesiac. teraz sa už sem tam aj pekne zahrajú ale väčšinou je to už iba opakovanie mladšej od staršej a jasné ,že nie riekanky alebo nejaké nové slovíčko ale krik a rôzne zvuky ,lebo mladšia sa na tom rehoce a hneď po staršej aj opakuje .....ale poďme pekne od začiatku 😀 .....kým bola mladšia menšia tak pokým spala ,tak sa o ňu staršia ani nezaujímala, ale akonáhle som ju chytila na ruky tak už hneď sa mi venovala, chcela cikať, jesť, hrať sa a pod veci a nevedela pochopiť ,že malú treba prebaliť ,dať jej jesť a pritom som ju zapájala do starostlivosti o bábätko, nenapomínala som ju ak ju náhodou pohladkala po hlavičke ,pritom mi občas vlasy dupkom stáli ,lebo pohladkala fontanelu 😅 ,pekne vysvetlila, že sa hladká líce, dávala malej cumel, pomáhala pri kúpaní .....atď. a Lili nebola ani prvé vnúča , síce v mužovej rodine áno ale u nás sestra už mala dve deti. ale rivalita predsa vznikla . potom keď už bola Sofi o niečo staršia tak ,jej Lili brala hračky ,olizovala, robila všetko to čo 6.m bábo, chcela aj to by sme ju nosili,kŕmili ,obliekali, pritom to už ovládala. rivalita je medzi nimi do dnes ,možno časom prejde ale už teraz vidno ako si sestru stráži, ak mladšiu pokarhám za niečo čo urobila tak Lili ju utešuje 🙂 , keď ideme na prechádzku tak jej chytí ruku a tak idú .....čo ma prekvapilo bolo to ,že si strašia odvykla od plienky zo dňa na deň po tom čo sa malá narodila a pritom som ja myslela na horší scenár 😅

littledevil
2. apr 2012

@stanislavao Akoby si pisala o mojich chalanoch, len s tym rozdielom, ze oni sa este aj teraz biju. Alexko, ked ma naladu, tak sa s Dominkom zahraje, ale to naozaj len vynimocne a Dominik ho tak lubi, vsade za nim chodi, ked ideme do obchodu vzdy zoberie nieco pre Alexka. Dufam, ze ho to coskoro prejde a bude jeho ,,velky,,brasko 🙂 .

sisaha
3. apr 2012

ja mam 11 rocny rozdiel medzi dievcatami. Zo zaciatku som sa velmi bala, ze je to prilis velky vekovy rozdiel a hoci zo zaciatku ta starsia trochu ziarlila, dnes mozem povedat, ze sa obe lubia. Starsia chape, ked ju mladsia provokuje a nereaguje na to - tym padom nevznikaju zbytocne konflikty a v neposlednom rade mam v tej starsej velku oporu co sa tyka pomoci a starostlivosti. Nakrmi, prezlecie, v minulosti prebalila, uspala....proste parada 🙂

bubelko
3. apr 2012

u nas je rozdiel 2r a 5 mesiacov. zaciatky boli tazke, ale nie kvoli ziarlivosti, skor kym sme si nasli taky rytmus, ktory by vyhoval obom. t.j. jeden neplakal od hladu a druhy od unavy, ci opacne. ked sme toto doladili bolo fajn. starsi bol vzdy taka nasa "mamka postkova". strazil mladsieho, pomahal kupat a podaval plienky pri prebalovani. jedine, co neznasal bol mladsieho plac. vtedy ho chcel vzdy nechat doma. ale aj toto sme sa casom naucili zvladat. prvy metoda bola vzdy spievat - starsi spieval. ked nezabralo, prisiel na rad plan b - strcit prsty do usi a otocit hlavu k oknu.
celkovo by som povedala, ze maju dobry vztah. momentalne je u nas veselo. starsi riesi veci hlavou, mladsi hrubou silou. v praxi to vyzera asi takto:
lukas: jonasko, mozem ti nieco povedat?
jonas: ano,
lukas: toto ti teraz nemozem dat, pretoze sa s tym hram. dobre?
jonas: nie... a prask jednu lukasovi
lukas: mamiiiiii.... a rev...
sem tam je to na nervy - ako napriklad dnes. a inokedy ani neviem, ze mam doma dve deti. 😉

bonaquaba
3. apr 2012

🙂 Andrej velmi tazko znasal prichod Nelky na svet a to preto,lebo dovtedy sa vsetka pozornost upriamovala iba na neho a zrazu sa objavila Nelka a uz len okolo nej sa skakalo, vtedy som to necitila tak,z e by mu t vadilo, ale postupom casu som zistila, ze je velmi citlivy a velmi tazko to znasal a halvne aj preto,lebo manzel pracuje v zahranici, takze ked sa mki mala narodila tak som sa iba jej venovala aAndreja som nechala bokom, je medzi nimi dvojrocny rozdiel a zda sa mi,ze aj dva roky je vela, a co sa tyka ich vztahu tak je asi taky, ze sa stale len biju, Andrej je chlapec a chce sa bit,alebo mozno pozornost si vynucuje prave hasternim, aby som si ho vsimla. Samozrejme vedia sa aj skvele spolu hrat a vtedy som stastna, ale vacsinou to aj tak vzdy skonci placom. No a Lucka je o dva a pol roka od Nelky mladsia a to sa mi zda uz prilis velky vekovy rozdiel medzi surodencami, pretoze kazdy ma svoj svet, ale Nelka s Luckou sa vedia skvele vyhrat su to predsa baby su kludnejsie a nepotrebuju sa bit zatial 🙂 a Andrej si Lucku vazi a jej by neublizil a stara sa velmki o nu,ked nieco potrebuje tak jej to da, ked chce pit tak jej poda falsu,alebo ju nakrmi ked treba, v ulohe pomahat tomu druhemu sa Andrej citi ako doma, potebuje byt uzitocny.

jolinka
4. apr 2012

Pridam svoju skusenost matky styroch deti narodenych pomerne blizko po sebe. Prva Johanka bola vyspele rozumne dievcatko, mala presne 2 roky a mesiac, ked sa narodila druha dcerka a prijala ju velmi dobre. Sestricke nikdy neublizovala, naopak bola velmi ohladuplna, pomahala mi, dokonca vedela vymenit plienku a prezliect oblecenie, ked som vzala babetko na dojcenie, vytratila sa ticho z izby a hrala sa....Toto spravanie ju stalo ale vela usilia {i teraz je na seba velmi narocna} a ventilovala to placlivostou, naladovostou, dobru naladu striedala so smutkom.
Treti syncek prisiel, ked mali dievcata vyse 4 a 2 rokov. Starsia sa tesila, uz nebol ten smutok a placlivost, bola starsia, v tom veku uz vyzadovala hry s detmi a nevisela tak na mne ako dvojrocna. Mladsia dcerka Kati si prichod braceka takmer ani nevsimla, vo veku 2 roky a 4 mesiace posobila ako rocne babo, mala poruchu porozumenia, takmer nerozpravala, zila si vo svojom svete, so starsou sestrou sa nehrala, ta bola popredu od nej, akoby bol medzi nimi vacsi vekovy rozdiel ako 2 roky. ... Takze som dlho nevedela co su bitky a konflikty medzi detmi.
To sa zmenilo ked odrastol treti Misko do veku asi rok az rok a pol. On bol trochu popredu Kati trochu pozadu...a tak sa ich obdobia vzdoru a majetnickych pudov stretli v rovnakom veku. Bol to neustaly boj dvoch detskych egoizmov 😕 prispievali k tomu aj ich odlisne povahy Misko komunikativny, extrovertny, zivy...Kati mala najradsej svoj klud, kreslila alebo skladala lego, alebo bola aj poriadny nervak, ked ju niekto nahneval... 😠 ...a maly pokusitel ju stale provokoval. 😒 Tahanie vlasov, stipanie, buchnaty, vreskot {a ze obaja maju poriadny hlasovy rozsah 😝} boli na dennom poriadku.
Posledny polrok sa to ale velmi zlepsuje, cim su starsi vychadzaju lepsie, pribudaju spolocne hry, ubuda konfliktov, na moje prekvapenie si zacinaju celkom dobre rozumiet.
Prichod neplanovaneho ale o to viac lubeneho najmladsieho Matyaska bol uplne bez problemov. je to milacik vsetkych, surodenci sa predhanaju, ktory ho viac rozosmeje, blaznia sa pred nim, rozpravaju, spievaju len aby sa na nich pozrel a smial sa 😅 😅 maly sa uz pomaly zaraduje do "kolektivu" , stvornozkuje medzi nimi, hraje sa s ich hrackami.

Mat 4 deti je velmi narocne pre rodicov...psychicky, fyzicky, je potrebne viac organizovat cas a financie...ale napriek tomu nelutujem, myslim ze je to dobra konstelacia pre deti...kazdy z nich ma brata aj sestru, velka rodina ich uci samostatnosti a socialnosti, ked odrastu dufam, ze budu vychadzat aspon tak dobre ako teraz, stale ked sa dvaja nezhodnu, najde sa iny brat ci sestra ktory vypocuje alebo pomoze.

stvura
4. apr 2012

Mam zatial dve deti s rozdielom 2r a 1m. Syncek sa pocas celeho tehotenstva s dcerkou v brusku "rozpraval", no ked sa narodila a prisli sme z nemocnice nas privital slovami..."mama pod" a "toto prec" akoze na dcerku....
Zrejme to bol len prvy impulz ked zistil ze budem stale jeho mamina a nic sa malu priselkynou nemeni, lebo odvtedy je velky brat, nikdy sme nemali ziarlenie, hracky jej krasne da (dokonca velmi spravne vybera dievcenske a chlapcenske), chrania sa navzajom (bije sa za nu ak jej chce niekto ublizit, rovnako ona hned capne dakomu ked sa ho dotkne), placu spolu ak place jeden, ak som v obchode s jednym automaticky berie pit a sladkost druhemu.
Mala ho rano hladka po hlave a budi pusinkou do skolky (mala ma uz 1.5r a on 3.5r). Myslim ze velku ulohu co sa ziarlenia tyka u nas zohralo tandemove dojcenie (pol roka). Musim povedat ze som velmi rada ze sa moje deti navzajom tak lubia a ochranuju.

salma22
4. apr 2012

zaciatky su tazke ked pride do rodiny prve dietatko mamina sa uci vsetko na tom prvom...ked sa uz ako tak zabehne a pride do rodiny druhe babatko uz si musi zosuladit cas s dvoma detickami a to aj nas pripad zatial este nemame hadky ani bitky ....medzi nasimi detickami je rozdiel 2roky a 4mesiace ale zatial nasa starsia malu sestricku ochranuje nedovoli nikomu aby si ju zobral na ruky ,alebo coby len nazrel do kocika ....snazim sa ju zapajat skoro do vsetkeho co s najmladsou robim ...odnesie do kosa plienku alebo ju kupeme spolu ale nakoniec to skonci tak ze je cela mokra aj starsia a stale ju bozkava ....ale nie je to ruzove kazdy den jej da vankus na tvaricku (nedrzi jej ho len jej polozi na tvar) chyta jej ruku takze musime davt pozor aby jej nubilzila ...uz sa nam podarilo chodit aj na vychadzky skoro kazdy den takze som rada 🙂
uvidime ako to bude ked budu starsie ...ale uz sa tesim na prvu hadku 😉

juliagregor
4. apr 2012

ahojte,
mam troch chlapcov, starsi ma 5 a 7 mesiacov a dvojčatá maju 3 a 7 mesiacov, rozdiel medzi nimi je presne 2 roky, narodeniny slavia v jeden deň...

starší syn bol nenáročné, usmievavé babätko, ktorého sme s manželom vypiplali sami...bol úžasný, hravý, spoločenský, vyhľadával spoločnosť iných detí, od malička sme navštevovali detské centrum, cvičili sme na fit loptach a pod...
druhe tehotestvo bolo náročnejšie a 3 mesiace som strávila v nemocnici a vtedy sa o neho staral manžel, zvykol si na neho a ľahšie "strávil" príchod bábätiek domov...
bolo to pre neho náročné, zvykol si však pomerne rýchlo, kočíkovali sme spolu, pomáhal mi, každú voľnú chvíľku som s snažila venovať len jemu, ked som kojila deti, tak jemu som vtedy čítala knižku...ten prvý rok bol náročný, lebo mali uplne rozdielne režimy ..
pre syna bolo narocnejsie obdobie medzi 1 - 2 rokom mladších, začali behať a kazili a zhadzovali mu jeho hračky, nemal od nich kľud...snažili sa ho napodobňovať a utekali za ním a on zase pred nimi... on ich pre istotu odstrkoval a museli sme dávať velký pozor aby im neublížil... vtedy ich ozaj nemal rád 😀
odo mna vyžadoval všetko to, co mali aj menší, komplet servis, obliecť, napapať, umyť..v.eci, kt. už dávno robil sám akoby zabudol a tiež chcel byť bábätko...
chodil do školky, ale chorobnosť bola veľmi častá a boli často chorí vsetci naraz...
po 2, roku chlapcov je to už ovela ovela lepsie, deti su si bližšie, krasne sa vedia spolu pohrať, ale aj pobiť, su na seba vsetci naviazaní, hladaju sa, ked rozdávam darčeky, vzdy si pýtaju aj pre bratov a rozdaju si...
su vsak aj velkí huncúti ...

s odstupom by som brala ešte menší rozdiel medzi deťmi...

tak dávnejšie mi starší hovorí: " Maminka ja by som chcela ešte Tomáška, chalani sú dvaja a ja som sám".....

Najväčší dar rodiča dieťaťu, je dať mu súrodenca... 😎

kluvancek
5. apr 2012

Ahoj :o) Mám 3deti. Keď sa mi narodila 2dcéra tej prvej bolo akurat 14mesiacov. Zvládli sme to na 1* - MYSLIM 😀. Pomáhala mi so všetkým, kúpala, pudrovala (aj pusinu nie len zadoček 😀 ). Proste nechcela som tu prvú odsunuť tak sme robili všetko spolu. Dokonca mi spávala 2x denne (do 2,5roka) ako jej mladšia sestra. Boli ako dvojičky 😀 a hádky medzi nimi neboli také časté a zlé. Keď sa mi narodil syn baby mali 14a13 rokov. Keď som im to oznámila mladšia plakala. Aj sa ťešila aj sa bála (mala som vtedy problémi s manželom). Ale teraz su suprové staršie sestry 🙂, opatrovateľky, učiteľky, kámošky. A su aj hádky 😀. Raz su jeho "milované baby", raz "mrchavé bosorky".

martinka30
6. apr 2012

stanislavao a littledevil ja mam taku istu skusenost. mam troch chalanov. neviem- vekovy rozdiel? alebo ze su len chlapci nie dievca??? U nas je to totalny horor . Chalani sa biju vrieskaju ja niekedy nemam na to uz nervy potom na nich kricim... Najstarsi Marek 12r. sa nechce ucit dalsi problem a cim dalej je to horsie. Stredny Erik 8r. tiez velmi neoblubuje skolu 😠 a Nicolas? 3r. uz aj on sa im prisposobuje. ma na vsetko nervy, vsetko im bere chce aby to bolo len jeho oni mu robia naprioti. ked im dohovorim alebo na nich nakricim sa oduju vsetkym trieskaju, stale dookola. najlepsie je ked su starsi v skole.Najlepsi rozdiel je medzi najstarsim a najmladsim to ho aj postrazi aj mu da najest . 😉 alebo kewd su doma len dvaja Marek a Nicolas, alebo erik a Nicolas. vtedy je ako tak dobre sa zahraju bez kriku ale ked pride treti no hruza. kto nezazil nepochopi... a na zaver: Necakaj nic lepsie, vekom sa to zhorsuje!!! 😝 😝 to je pravda

janet24
9. apr 2012

Ahojte ja mam druhe dieta po takmer 16 rokoch a starsia dcera malu neuveritelne ma rada a je to nas cmukacik rodinny.

ludka140281
9. apr 2012

ja mam dve dcerky Sárku(5) a Karin (2)...od narodenia sa zbožnuju,no vedia sa aj pekne pobit 😅 ...staršia dcerka je velmi rozumna,podelí sa,ustupi,no nieje to vodca,prave naopak .Karinka je priebojná,neustupčivá,predvádza sa,chce bit stredobodom pozornosti a samozrejme vyhrava v surodeneckých bojoch 😀 ..vedia sa vybozkávat aj vytahat za uši,no napriek všetkému ,ked niesu spolu,plaču jedna za druhou 🙂 od narodenia su spolu v izbičke...dokonca aj polohy spanku maju identické,len konfekčná velkost nesuhlasí,Karinka je baculka,Sárka štíhlunka 😀 ,obe kučeravé,usmievavé 🙂 su si velmi podobne vo všetkom,pekne sa doplnaju 🙂

nalla
10. apr 2012

ja síce nie som matka, ale moja vlastná skúsenosť je asi taká, že s mojou sestrou sme od seba vekovo takmer 4 roky (ja som staršia) a nemusíme sa. v podstate sme sa ani nikdy nemuseli. vždy som bola ja tá, čo musela všetko s ňou riešiť, vodiť ju zo škôlky, dávať na ňu pozor dve hodiny denne sama, keď mama musela do práce a to som mala len takmer 6 rokov a sestra 2. Takže to pre mňa vždy predstavovalo veľký stres a zodpovdnosť už vo veľmi skorom veku, očakávala sa odomňa maximálna spoľahlivosť a zodpovednosť, vždy som musela byť tá čo musela zvládať situáciu a mať nad všetkým kontrolu, a bohužiaľ je tomu tak doteraz. Sestra je už síce vekovo dospelá, ale len vekovo. A nesmiem jej nič povedať, nič vytknúť, na nič ju upozorniť.
Ako deti sme sa nesmeli biť, resp. ja som ju nesmela nikdy udrieť, ale jej sa to nevyčítalo ak mi facla, a verte či nie, doteraz to tak je. Sestra keď sa vytočí, čo ona sa vie rýchlo a veľmi vytočiť, tak nemá problém mi od chrbta takú bachnúť že mi zabehne. A to sme dospelé baby. Takže asi tak.
Ak súrodenci, tak buď malý vekový rozdiel (menej ako 4 roky), alebo väčší (cca 6-7 rokov), keď už to staršie dieťa dokáže viacej pochopiť situáciu a to čo sa od neho očakáva.

inffinity
10. apr 2012

já mám zatím jen jedno dítě no stále váhám jaký rozdíl mezi detmi je nejlepší, ale asi to necháme na přírodě. 😉
Co se týká vztahů s mými sourozenci já jsem nejstarší, bratr je ode mě o 8,5roku mladší a další bratr je od něj o 9,5 a ode mě o 18let 🙂 naši tvrdí že měli tři jedináčky.. co se týká mě tak prvně to bylo super byla jsem dlouho sama a pak přišel bratr nejdříve to bylo fajn, pak sem s ním musela chodit ven, hlídat ho a nemela jsem čas chodit ven s kamarádkama toto myslím se detem nedelá a náš vztah? hrůza mlátili sme se hádali (jak už byl vetší) stále mi delal zle..nejednou sem kvuli nemu dostala vyprask ☹ jak se narodil nejmladší brácha byla jsem skoro rok v zahraničí a pak jsem šla na výšku a víceméně jsem se už domů nevrátila..ti dva mezi sebou jsou na tom stejně jako sme byli my dva bijou se perou je to des připadá mi že se nemají rádi i dneska..nikdy snad spolu nehráli žádnou hru jen když si hrajeme společně..a můj vztah k nim dnes? Žiju zde v SR oni v ČR vidáme se malinko s bráchou (dnes je mu 20let) vycházím dobře dokonce sme se už i trochu sblížili že spolu probereme ledasco 😉 😎 a s tím nejmladším (je mu 11let) tomu jsem byla druhá mama, a aj myslím že to tak je ale jsem ta přísnější co mu nedovolí tolik co rodiče a já ještě rodiče vychovávám za to co mu dovolí!! A když přijedeme s malou hraje si s ní a jsou spolu má ji moc rád. všude kam jdeme ho beru sebou výlety, zoo atd.. takže z tohoto života je pro mě ponaučení že toto je až moc velký extrém..

ivett1
11. apr 2012

My máme dve detičky - dievčatko a chlapčeka s vekovým rozdielom dva roky a dva mesiace...zatiaľ sa mi javí tento vekový rozdiel ideálny🙂......a ako sa správajú moji drobci k sebe?...ľúbia sa od prvého "stretnutia"...Števko Vikinku zbožňuje a samozrejme vo všetkom kopíruje a Vikinka Števka hladká a pusinkuje a ochraňuje (a "vychováva" ...)
Vikinku sme na príchod bábätka- JEJ bračeka ani nemuseli nejako zvlášť pripravovať, sama sa zapojila do starostlivosti o svojho bračeka, keď sa narodil-samozrejme podľa jej predstáv (a primerane jej veku😉...) ...robila mu opičky, rozprávala mu, smiala sa na ňom, keď niečo urobil, nosila mu hračky...a pod. ja som ju nikdy nenútila, aby mi asistovala pri prebaľovaní a kŕmení, či kúpaní, ale vždy som ju pochválila, keď to sama urobila...
ak nie sú dlhšie spolu (napr. Viki je v MŠ a Števko je chorý doma, alebo naopak...), tak sa jeden na druhého vypytujú🙂 a sem-tam sa objavia aj slzičky, hlavne Števko sa plačlivým hláskom vypytuje: "Kde je MOJA Viki? A kedy príde?..." (je emotívnejší...ale to patrí ešte k jeho veku...má tri a pol roka) ...
pravdaže sú aj momenty, keď sa spolu hrajú a akosi sa nevedia dohodnúť...prebehne známy scenár...Viki vysvetľuje mladšiemu bračekovi, on nesúhlasí a používa silu (napr. ťahá si hračku a snaží sa s ňou uniknúť...a pritom vrieska až sa steny trasú...) a do toho zasiahneme my ...rodičia ...krikom, ako inak, aby nás bolo v tom humbuku aspoň trochu počuť...potom sa Števko rozplače (že sme na neho kričali a dohovárali mu...) a Vikinka oduje a urazí (lebo sme kričali na ňu a dohovárali jej...) 😅 ...ale toto sa nestáva často, väčšinou sa dohodnú 😉
ich súrodenecká láska je zatiaľ neotrasiteľná 😵 ...a tie prejavy, ktoré ju sprevádzajú sú na nezaplatenie 😵 😵 😵 ...len som zvedavá, či im to vydrží 🙂 (dúfam, že áno, ako mne s mojimi dvoma mladšími bratmi🙂...

30petra
14. apr 2012

mám dve detičky s rozdielom 13 rokov, keď sme straršiemu oznámili, že bude mať bračeka, alebo sestričku povedal "konečne, už som zostal jediný jedináčik v triede" . Veľa sme sa rozprávali, pripravovali na to, že hlavne v prvých mesiacoch sa bude skoro všetok čas točiť okolo súrodenca. Všetko sme si vysvetľovali, čítal nám po večeroch rozprávky na dobrú noc... a teraz je pre neho sestrička "môj štuplík" "najkrajšie zlatíčko"........
veľmi mi pomáha, nemá problém s ňou ísť von, prebaliť, obliecť... neviem či je to výhoda, alebo nevýhoda, som rada, že sa ľúbia a dúfam, že si budú v živote oporou 🙂

cecil36
25. apr 2012

Ja mam medzi detmi 12,5 rocny rozdiel a neviem si to vynachválit. Dcera braceka doslova zboznuje (a to bola pred jeho nardenim dost velky egoista 😀 ). Nejde do skoly bez toho aby si maleho nevystiskala. S kamaratkami mi ho chodi kocikovat ked nema kruzky. Ked pride zo skoly okamzite berie maleho na ruky a hra sa s nim. Vie ho prebali, prezliect (vzdy maleho stajluje podla najnovsej kojeneckej mode heh), nakrmit... no hotova "matka roka" 😅 Ale, co ma tesi, nerobi to z donutenia, ale ma z toho radost. A je strasne hrda ked jej vonku kamaratky maleho chvalia aky je pkeny 🙂 Medzi nami s bratom bol vekovy rozdiel 2 roky a toto by som teda nechcela. Nikdy sme sa spolu nehrali, vzdy som musela ustupit, lebo on je mladsi (ha 2 roky), pomalsi a neviem co este. Vecne som musela zehlit jeho "prusery" v skole, vybavovat za neho vsetko (v 30-ke si nevedel ani zaplatit sek na poste, ale to uz som bola nastastie mimo domu 😝 ) atd. Vztah medzi nami dvomi nikdy nebol dobry a uz niekolko rokov sa ani nestretavame. Takze ani maly vekovy rozdiel nezaruci, ze si dvaja surodenci budu v dospelosti oporou a budu sa mat radi.

anaret
3. máj 2012

ja mám rozdiel 11 rokov, dcéra bude mať 19 a syn má 8 rokov a od malička sa majú radi, a to ma všetci strašili, že nebudú mať nič spoločné... malý ju rešpektuje /zatiaľ/ bez problémov sa o seba postarajú napr. cez prázdniny alebo ak náhodou ideme s manželom niekam preč...

csikike
3. máj 2012

myslim, ze kazdy vekovy rozdiel ma svoje vyhody aj nevyhody, medzi synom a dcerou mam rozdiel 22 mesiacov a neskutocne som rada, maly je komunikativny, vo vsetkom jej pomaha, je velmi rozumny, mala je prchka, vybusna, ale na seba nedaju dopustit, jasne, ze sa hadaju o hracky, bez toho by to ani nemohli byt
medzi mnou a brachom je 20 mesiacov rozdiel, sme na seba doteraz moc naviazany, mame super vztah, ak si predstavim, ze aj moji budu takto tak som tomu neskutocne rada

bprilepok
9. máj 2012

my máme tri detičky medzi prvým synom a dcérou mám 11ročný vekový rozdiel.Keď som mu oznámila po dvoch nevydarených pokusoch že bude mať sestričku tak bol celý bez seba staral sa o ňu,prebaloval,kŕmil a hral sa no ale keď som mu povedala že bude mať ešte jednu tak to najskôr vzal že zasa plač a malé bábo tie puberťácke kecy.No je to najlepší braček ľúbi svoje sestričky stará sa o ne keď treba a potrebujeme niekde odbehnúť pekne ich uloží a aj osprchuje.Prosta všetko čo treba aj ja som sa bála že to je velký vekový rozdiel ale teraz viem že je to najlepšie čo môže byť,ale záleží t pravdaže aj od povahy a výchovy detí.To je môj názor.

pingu1
9. máj 2012

my sme sa so segrou isli pozabijat az dokym sme sa nevydali a neosamostatnili sa. teraz si rozumieme fest dobre. rozdiel je medzi nami ani nie tri roky.... 😀

Tu začni písať odpoveď...

Odošli