Neviete plávať vy alebo vaše dieťa v dospelosti?

Jaaa
Mam z toho panicky strach,cize viem,ze uz sa to nikdy nenauci.,kedze o mesiac budem mat 50-tku
Ked som to nedomazala doteraz uz nie je sanca😊
Moj muz vie a dcera ma 13 a tiez vie-ona to priam miluje.
Mne to vadi,kedze chodime k moru a ja len za nimi pozeram a bojim sa o nich,ked idu do hlbokej vody.keby nedajboze nieco sa dialo,nedokazem pomoct.ale vadi mi to aj preto,ze plavanie je velmi dobry sprt na rozhybanie celeho tela,aj pri chudnuti a velmi prospesne zdraviu.a ja som nahnevana sama na seba ze to nedokazem

Ja ak by som náhodou plávať nevedela a mala z toho strach,tak svojmu dieťaťu ak je aj menej šikovné zaplatím súkromného trénera, najlepšie v útlejšom veku. Z hľadiska bezpečnosti to považujem za prioritu. Lyžovanie a korčuľovanie by som oželela.

Ak to financie dovolia radšej jej zaplaťte kurz so skutočným trénerom, ako rozmýšľať nad tým, ako ju ospravedlňovať z plaveckých, časom bude chcieť chodiť s kamošmi a budete sa o ňu strachovať? Alebo radšej nepojde nikam? My sme obaja s bratom chodili na plavanie, moje dieťa sim dala hneď ako sa dalo na baby plavanie a teda je tam vidno rozdiel, tie peniaze za to stali. Som si povedala, že keď nič iné, tak plavat sa naučí, hlavne kvôli bezpečnosti.

Ja som sa dvakrát topila na dovolenke ako malé decko, raz som neodhadla výšku vody v bazéne a druhýkrát som si dala koleso na krk, namiesto okolo pása. Ale keďže sme chodili k vode cele leto, tak som mala motiváciu sa to naučiť. V siedmich rokoch som sa u suseda v rybníku sama naučila plávať a teraz o sebe tvrdím, že som perfektná plavkyňa, plávam bežne celé jazero naprieč. Moja mama ale nevie plávať. Vždy bola na brehu. Ja si neviem predstaviť neblázniť sa vode s deťmi, skákať, ísť na tobogan, potápať sa v mori, robiť stojky, kotrmelce. Pri vode som vždy ako decko 🫣 Vždy som sa v jazere, na kupku kupavala sama a mama na mna kukala. Nepáčilo sa mi to 🥹 oco si išiel raz so mnou zaplávať a potom tiež na mňa pozeral 😒 ja som bola vo vode nonstop.

Ja mám dve deti 1r a 5r a neviem si predstaviť že by nevedeli plávať.
Teraz sú deti zle kruté hockto sa soti “zo srandy” do vody a ďalej čo…

Obaja chodia na plávanie. Hodina týždenne.
S malým chodím ja na skupinové hravé plávanie a mala chodí už sama s trénerkou.
Mala strach z vody teraz sa už dokáže aj ponoriť.
Podľa mna je to zručnosť ktorú treba vedieť…
Je super si párkrát do roka zaplávať v bazéne..rozhýbať kosti.
Pripadne more … 🙂

Ja som sa ako malá topila a mám blok. Obmedzujúce to podľa mňa je. Syn ale plávať vie, teda skôr sa neutopí (skutočne plávanie a udržanie sa na hladine si dosť ľudí pletie🙂) v blízkej budúcnosť by som chcela, aby chodil aj na plávanie, zatiaľ chodí na iný šport, nateraz to stačí, ale aby vedel plávať som chcela a záležalo mi na tom.
Podľa mna je to dôležité už len z bezpečnosti, veď v lete je teplo chodí sa k vode, alebo doma v bazéne, neviem si predstaviť že by nevedel.

Mám 37 rokov, neviem plávať 3x som sa topila, chcem sa naučiť plávať ale neviem ako.

Viem, ale nie som nejaký extra plavec, muž vie ale len jedným štýlom. Syn pôjde v ďalšom školskom roku na plavecký, už trochu vie, len prekonať strach, aby nemusel pri ňom stále niekto byť. Dcéra nevie, ale časom ak bude chcieť naučíme. Ale nijak má neobmedzuje toto neobmedzuje ani nezvyhohodnuje

Neviem plávať a neobmedzuje ma to.

Neviem plavat,mam 36rokov..Na plavecky som chodila v skole,no nepomohlo,vody sa bojim,ak existuju minule zivoty,tak ma v nom utopili..Takmer nechodim na kupaliska,ani doma do bazenu,strach je prilis velky..Moje deti chodili na plavecky,nieco malo odplavaju,dufam ze ich moj muz k tomu bude viest..

Ja viem plávať ale teda tiež mám rada istotu tak aby som dosiahla , dcéra chodila na plavecký v škôlke ale nenaučila sa , potom jej to veľmi vadilo že nevie lebo keď aj išli zo školy niekam alebo na kúpalisko chcela ísť tak jej vadilo že sa jej spolužiaci smejú ( dnešné deti sú proste také ) tak sa naučila ako 10 ročná plávať . Syn ma teraz 2 roky a chodíme na plávanie od roku . Chcem aby sa naučil plávať skôr ako pôjde do školy.

Jaaaa sa hlasim...som neplavec aj po plaveckom kurze 😂 nejako to neriesim...nie som kupaliskový ani morsky typ.

Ja plavat viem ,mala este nie 😂 aj ked povie raz za cas ze vie. Minuly rok na dovolenke povedala ze sa vie a skoro sa hrdinka utopila na brehu🤦😂
Ale mam dost kamosiek co nevedia plavat ale vkuse sa cez leto poozyvala za mlada knam k bazenu😂

Mne chodia deti do tabora a ked sa ide na kupalisko,tak vzdy sa do tlaciva pise,ci je dieťa plavec alebo neplavec,takze to by som ako prekazku nevidela,ale sama si neviem predstavit,ze by som nevedela plavat,poznam takych dospelych a pride mi to obmedzujuce,aspon ked mi povedia,ze v lete nechodia nikam k vode,lebo sa boja ,lebo nevedia plavat (50,60rocní ludia..) ze nikdy nechodili k vode,ja si leto bez vody neviem predstavit

Ja si myslím že povinnosťou každého rodiča v dnešnej dobe ktorá ponúka viac možností než mali predchádzajúce generácie je naučiť dieťa plávať ... Syn chodí na plavanie každý rok, plávanie miluje ale veľa detí tam chodí lebo musí, aj keď sa im nechce, vodu nemusia, dokonca sa boja ... napriek tomu ich tam rodičia prihlásili a kurz musia absolvovať 👍 ... Keď si porovnám prvú hodinu kurzu kde vidím deti ktoré sa vody boja s poslednou hodinou kurzu kde tie isté deti hrajú vodné pólo a plávajú, skáču do vody, pod nimi hlbocina a oni sú šťastné v tej vode tak to je niečo neuveriteľné 😊

Zdá sa mi to divné.
Netvrdím, že musí ovládať x plaveckých štýlov, stačí, keď sa proste neutopí.
A rovnako sa mu zdá čudné aj to, keď dospelý človek nevie šoférovať...ale teda, mne sa veľa veci zdá divných 🙈😁

U nás plávala vždy celá rodina, z maminej aj otcovej strany snáď všetci dobrí plavci, odchovaní sme boli na maďarských kúpaliskách ale najmä na Latorici a Tise, tak mi to prišlo aj samozrejme 😁, so sestrou a sesternicami sme sa vždy považovali za veľmi dobre plavkyne, aj náš to veľmi baví a bavilo a potom som sa ja vydala do rodiny, kde snáď nikto, okrem môjho muža - aj on len ako tak, nevie plávať. Ani svokra, jej sestra, švagrine ani jedna, ich deti, partneri, nikto. A mne to hlava nebrala, lebo podľa mňa je to taký štandard a základ, ale tak žijú, sú spokojné, nechýba im to. Iróniou osudu je, že môj syn síce miluje byť vo vode (rozumej vaňa), ale vôbec ale že vôbec nemá v sebe žiadny vztah k plávaniu. Má štyri a pol, ale vo väčšom bazéne u našich sa boji aj mne na rukách, ospliechat nemôžme, božechráň, aby sa mu voda dostala na hlavu, odmieta si dať aj koleso, nie že rukavniky, skákať ani náhodou, skúšať ani za svet, tak netlačím, a chápem, ale trochu ma to mrzí. Proste ďalšia vec, v ktorom sa mňa vôbec nepodobá a takých iba pribúda 😅

Podla mojho nazoru nejde o nejake obmedzovanie alebo hanbu, ale o bezpecnost. Bala by som sa, zw by sa mi dieta utopilo, ak by nevedelo plavat. Preto som ich naucila ako 5-6 rocnych. Ked mali zaklady, prihlasila som ich aj na plavecky vycvik. Co sa tyka dispraxie, tak aj moje deti maju zhorsenu motoriku, dcera je aj obezna a nemalo to vplyv. Plavat sa naucili bez problemov. Vyskusajte ten plavecky vycvik.

Ak sa na to citi tak dajte na plavecky ak nie nenutte. Ja som sa tiez naucila trocha plavat az ako dospela, ale tiez len kde vidim a kraj je po ruke. Vody sa bojim stale, ale som rada ze viem aspon trocha. Mama ma ako malu stiahla s kolesom pod vodu tie bubliny vidim doteraz

Nečítala som všetky odpovede, ale teda väčšina mi prišla tak, akoby Vám to všetkým nevadilo, že neviete plávať. Áno, ak mal niekto traumatizujúci zážitok, tak chápem strach a obavy, ale v správnom plaveckom klube sa podľa mňa aj s tým dá pracovať. Ale iné som chcela. Naša dcéra pláva od 4,5 roka, teraz má 8 a sama sa rozhodla, že chce plávať aj závodne, neviem si preto predstaviť, že by sme my ako jej rodičia plávať nevedeli. Mňa ako 6-ročnú hodil môj ocino do plaveckého bazéna, kde som nedosiahla na zem a čuduj sa svete, naučila som sa plávať. Nebolo to úplne šťastné riešenie a viem, že keby to urobil nášmu mladšiemu synovi, tiež by sme asi museli vyhľadať pomoc odborníkov, aby sa nebál vody, ale to by nás nezastavilo. Tiež sa učí plávať a aj keď má už šesť, takže v porovnaní so staršou sestrou mu to trvá dlhšie, v tomto nepovolíme a jednoducho sa to naučiť musí. A to pred dvoma rokmi, kedy sme s ním začali chodiť na plávanie, si nechcel ani hlavu ponoriť pod vodu. Je to podľa nás jedna z najdôležitejších schopností, ktoré sa v živote treba naučiť. Keď si predstavím, že pôjdu deti niekde do tábora, alebo ako staršie niekam s kamarátmi na chatu, alebo stanovačku a kvôli tomu, že by nevedeli plávať, sa budú týchto aktivít strániť, alebo nedajbože pôjdu a stane sa nešťastie... V autorkinom prípade je pochopiteľné, že ak dieťa na to nemá predpoklady, netreba to siliť. Každopádne vzťah k vode, ak ho nemajú rodičia, bez pomoci trénera/ učiteľa telesnej nezískajú. V tretej triede býva plavecký, odporúčam všetkým dospelým, aby deti nechali naň ísť, aj ak oni sami plávať nevedia. V tom veku to pre nich ešte nemá byť prečo ponižujúce, nebudú tam jediný a raz im to môže zachrániť život.

Môj malý nie je sportovo nadaný ale plávať ho musím naučiť. Už len kvôli bezpečnosti keby niekedy spadol do vody. Toto je u mňa základ. Pamätám si prepísať co sa stal v podstate bedavno. Dve dievčatá spadli do vody v ktorej si chceli len nohy namacat ale zrazu tam bol prudký spád. A obe sa utopili.

Ja som velmi slaby plavec, viem o tom a neriesim to. Pre mna je to najviac stres zazitok z detstva, topila som sa na plaveckom vycviku. Im to prislo desne smiesne, ze chcem byt zaujimava a pod. vytahovali ma celu modru, takze pre mna hlboka voda je uplne no go. Trener by to nevyriesil, uvazovala som nad tym. Mozno keby rodicia boli doslednejsi plavat sa neskor naucim lepsie. Nieco uplavam, ale ziadna slava. Za mna nie je plavec ten, co plava vo vode po pas alebo len tam, kde dociahne na dno. Moji pribuzni plavat vedeli vsetci, dokonca aj stari rodicia.
Jedine obmedzujuce je to pri vybere profesie, kedze hasic, vojak, policajt a pod. plavat musia vediet. Tak isto napriklad letusky.
Poznam kvantum ludi, co plavat nevedia ako dospeli. Nebrala by som to radikalne, ze je to NUTNOST. Niekto vyrastal tak, ze pristup k vode nemal z roznych dovodov, boji sa vody a pod.
Rodinny znamy tragicky zahynul pocas dovolenky vo vode po kolena, utopil sa a plavat vedel.

Moja mama ma na plavecký v 4 triede nedala,neviem prečo. Dodnes mi to je ľúto,lebo v 40tke neviem plávať a tak by to bolo super na chrbticu. Neskôr v tabore ma niekto strčil,padla som oblečená do bazéna,topila sa,nebyť kamošky,čo si to všimla a vytiahla ma,tak neviem..odvtedy mam nejaký blok. Viackrát som sa snažila naučiť plávať a nič...no co už. Môj muž vie,aj syn,ten sa vie už aj lyžovať,bicyklovať. Som rada. Dieťa nebude ochudobnene o zážitky.

Ja som sa nevedel dlhu dobu naučiť plávať ako dieťa. Naši ma brávali na bazény vonku ale mne bola furt taká hrozná zima, asi to bol aj strach spojeny s chladom a vtedy je hrozna zima. Doteraz mám v určitých situáciach fóbiu z chladu a zamrznem a rozklepem sa zuby mi klepú. Otec už to vzdal videl som že je z toho smutný ale nenútil ma. Videl že drkocem zubami. Ine deti sa bláznili vo vode a ja na brehu pod osuškou. Ešte aj fotku z toho mám a farebnú. V druhej triede sme chodili do bazéna v škole. Mali sme plavecky výcvik. Tam už som nejako ten chlad zvladol ale naučil som sa len splývať s doskou a fukať do vody. Nenaučil som sa ani kraul ani prsia ani rytmus dýchania. Čiže nádych. Keď som mal 15 rokov, s kamarátom spolužiakom sme cez prázdniny začali veľa bicyklovať a chceli sme aj plávať ale ani ja ani on sme nevedeli preplávať bazén. Možno len psíčka sme vedeli aj to len pár metrov. Tak sme si v kúpili jediné plavecké okuliare ktoré vtedy v obchode boli s penovym tesnením ktoré netesnilo a šli sme trénovať kraul. Urobili sme dva zábery a koniec. Nedokázali sme urobiť tretí nádych. Vedeli sme len že do vody sa vydychuje a nad vodou sa nadychuje. Po pár pokusoch bola v okuliaroch voda. No nechceli sme sa vzdať. Nevedel som pochopiť prečo sa neviem nadýchnuť po druhom výdychu. A nohy šli ku dnu. Spozoroval som len že každý ďalší nádych bol hlbší až mi šli prasknúť pľúca ale kyslík som nemal. Nejakou logikov som pochopil že sa neviem preto nadýchnuť lebo v pľúcach ostáva veľa vzduchu. A tak som skúsil sa sústrediť na výdych. Snažil som sa pri výdychu vypustiť všetok vzduch z pľúc koľko som len vládal. Odrazu som mal kyslíka až prebytok nádych bol krásny automaticky sústredili som sa len výdych. V priebehu hodiny sme sa obaja naučili plávať a preplávali sme bazén na šírku. O pár dní už sme vedeli preplávať 100 m a o ďalší týždeň už sme plávali vytrvalostne. 1000m aj viac. A všetko kraul. A bez okuliarov s otvorenými očami pod vodou. A dokonca nie na jednu dobu a len 3 doby. Naučili sme sa vyfúknuť vodu na 3 zábery to znamená spomalit výdych v prvých 2 záberoch a v poslednom zábere urobiť prudký výdych zvyšku vzduchu. Nádych trval len pri vynoreni hlavy asi 0,5 sekundy. Vôbec sme sa nemuseli zaoberať splývaním nohy išli automaticky hore už len bolo treba plávať a plávať. O 2 roky neskôr som bol s rodičmi v Juhoslávii a preplával som asi kilometrovú zátoku z jedného brehu na druhý a keďže na druhom brehu bola súkromná pláž oplotená tak som musel to preplávať aj späť. Pomedzi lode. Otec sa bál ale keď som priplával, tak bol na mňa veľmi pyšný. V 1990 tom roku po otvorení hraníc sme s tym istým kamarátom prešli cez prázdniny na bicykloch Nemecko Švajčiarsko a cez Rakúsko späť na Slovensko. V každom jazere na ceste aj v Bodamskom sme si kvalitne zaplávali. Už po štyridsiatke plávam si svoje tri kilometre a zrazu ma zastavil nejaký telocvikár ktory tam trénoval deti. Vraj mam zlý štýl plávania. Pochválil ma za trojdobové dychanie, ale že ramená dávajú veľký odpor vode a nohy mám hlboko vo vode. Tak mi dal pár inštrukcií trośku sa to zlepšilo keď si to uvedomím ale inak plávam ako viem. A prsia som sa nikdy nenaučil. Teda tú techniku kopu. A motýlik viem ale tiež len po svojom a maximälne 50m. Ak chceš napíšem ti postup akým by si mohla dcérku učiť plávať. A zvyšok potom nejaky odborník ju doštylizuje.

Prvá lekcia - Dýchanie: postav dceru k brehu bazéna nech sa otoči k stene a chytí sa okraja bazéna. Ponori hlavu a kľudne vyfúkne vzduch z pľúc. Čo najviac. Nie úplne ale o niečo viac ako by vyfukla pri normalnom výdychu. Potom hlavu von a nádych a znovu zopakovať. Trochu je tu problém že chyba záťaž a dych je pomalý. Neurýchľuj ho, inak sa buď hyperventiluje, alebo sa nenaučí rešpektovať potreby organizmu. Dych sa prispôsobuje záťaži nie naopak. Cieľom prvej časti lekcie je plynule a v kľude vydychovať do vody a nadychovať nad vodou. Je jedno ako sa ponára a ako sa vynára dôležité je aby ten cyklud bol udržateľný a takto dýchala aj 5 minút bez pocitu prebytku alebo nedostatku vzduchu. Výdych na 6 dôb a nadych na jednu dobu. Ten rytmus nebude najprv ľahké dodržať ale kľúčové je sústrediť sa na ten výdych. A nádych šup len doplní rýchlo ďalšie palivo na bublinky.

Druhá lekcia - záťaž a tvar dýchania: postoj podobny ako v prvej lekcii ale ľahne si na vodu a ty jej podložíš nohy. Opakuje výdych do vody ale keďže je tvárou smerom ku dnu nadýchnuť sa musí otočením hlavy dozadu. Nie hore ale dozadu. Keď bude dych udržateľny pustíš jej nohy a ona bude nimo kopať. Stále sa drží okraja bazéna vystretými rukami. Nohy pridajú záťaž a dych sa zrýchli. Znovu je cieľom udržateľnosť dychacieho cyklu 6:1 ale v záťaži.

Ja som sa naučila plávať ako 23 ročná. Môj brat to nevie doteraz - sme po 50-ke.

Tretia lekcia - splývanie s plavacou doskou. Kraj bazéna nahradí plávacia doska. Môže sa o ňu opierať koľko chce ale nohy ju budú posúvať dopredu. Cieľom je takto preplávať celú dĺžku bazéna. A potom bude nasledovať splývanie bez dosky. To bude najťažšie ale pôjde jej to. Môže si pomôcť potočením rukami alebo prsiarskymi rukami.

Moj partner do 35 rokov plavat nevedel. Naucila som ho to pocas jedneho kupania. Sam vravel ze mu to v detstve chybalo, ze plavat nevedel