Partner má epilepsiu. Ako sa s tým naučiť žiť vo vzťahu?
Túto otázku sme položili za používateľa, ktorý chce poznať váš názor anonymne a bez priamej účasti v diskusii. Zverejňujeme všetky informácie, ktoré nám poskytol. Ďalšie podrobnosti k dispozícii nemáme, preto prosím vychádzajte z informácií uvedených v príspevku. 💙
Ahojte, rada by som počula skúsenosti ľudí, ktorí majú partnera alebo blízkeho človeka s epilepsiou.
Môj partner má epilepsiu. Vedela som o tom od začiatku, povedal mi to férovo. Berie lieky, chodí na kontroly a snaží sa fungovať zodpovedne. Doteraz som to brala skôr ako informáciu, niečo, čo k nemu patrí, ale nezasahovalo nám to veľmi do vzťahu.
Nedávno som však prvýkrát videla jeho záchvat a priznám sa, dosť ma to zaskočilo. Vedela som teoreticky, čo sa môže stať, ale zažiť to naživo bolo úplne iné. Odvtedy nad tým viac rozmýšľam. Nie tak, že by som ho kvôli tomu odsudzovala, skôr si uvedomujem, že neviem, čo všetko to prakticky znamená pre spoločný život.
Premýšľam nad tým, ako sa človek naučí nereagovať panikou. Ako sa nastaví bežný život, výlety, cestovanie, bývanie, možno raz deti. Čo by mal partner vedieť, čo si všímať, kedy volať pomoc, ako nebyť stále v strehu, ale zároveň nebyť ľahostajná.
Partner sa ma snaží upokojiť, že s tým žije roky a vie, čo robí. Ja mu verím, len mám pocit, že potrebujem počuť skúsenosť aj od niekoho, kto je v tej „druhej“ pozícii. Od partnerky, manželky, rodiny.
Máte niekto doma partnera s epilepsiou?
Dá sa to zvládnuť?
Ďakujem veľmi pekne.
@pytame_sa_za_teba Môj parner nemá epilepsiu,ale DM1, prvá hypoglykémia bola pre mňa šok rovnako aj hyper. Potom som začala viac o tom čítať a zisťovať veci. Partner nič po mne nevyžadoval,sama som chcela vedieť čo v takých situáciach robiť,ako im predchádzať. Časom som sa naučila na jeho správaní aj nálade rozpoznať či má vysoký alebo nízky cukor. Teraz po rokoch už by som mohla fungovať ako diabetologicka sestra 😂 Viem pichať inzulín, vymeniť inzulínovú set na pumpu aj ju naplniť, počítať sacharidové jednotky v jedle a prepočítať ich na jednotky inzulinu,nemusím ale chcem. Cukrovka je zákerná v tom že neovplyvňuje len hladinu cukru,ale celkovo aj správanie človeka a čo funguje jeden deň, druhý nemusí vôbec.Samozrejme, že sa dá zvládnuť všetko, otázka je skôr či to niekto dokáže a chce. Choroby ako epilepsia alebo cukrovka ovplyvňujú nielen toho kto ich má ale aj rodinu. Musíš sama vedieť či mu chceš byť v jeho chorobe oporou a pomôcť keď je treba. Samozrejme treba rátať z možnými komplikáciami choroby v budúcnosti,treba myslieť na milión vecí,ale zároveň sa z toho nezcvoknuť,ale to sa dá len časom
@pytame_sa_za_teba och, velmi ma mrzi, ze toto prezivas. Ja by som to asi nedala. Raz v zivote som videla zachvat, dlho som sa spamatavala. Kiez by na toto nieco vymysleli, aby nikto nikdy nemal epi zachvat.
Máme v rodine, zažila som viac krát. Ono to vyzerá horšie ako je. Ten človek si to väčšinou nepamätá . Ak dodržiava životosprávu tak by nemal mať záchvat často. Horšie bývajú také tie pridružené úrazy, keď ten človek pri záchvate spadne a pod.
Takže áno, zvládnuť sa to dá, zvlášť ak k tomu partner pristupuje zodpovedne. Ťažko takto povedať. Vieš, aj ten záchvat môže vyzerať vždy inak u jedného človeka. Raz silnejší, raz slabší, neviem aký silný záchvat si zažila ty. Na toto sa veľmi pripraviť nedá, len si uvedomiť, že ten človek vtedy nejak netrpí. A naštudovať si ako postupovať, ako pomôcť.
Ja som bola epi pacient 35 rokov až pokiaľ ma chirurgicky dg nezbavili, mám manžela,porodila som počas choroby 2 zdravé deti.vsetci sme sa s tym naučili žiť.epileptika je potrebné nechať pri zachvate,nedotykať sa ho aby vám neublížili krče iba keď podložiť hlavu aby sa nebuchol.ja som nemala až také záchvaty že som upadla na zem..
Ako často máva záchvaty?