Prečo vstupujete do vzťahov s deťmi partnera?
Často tu čítam, že Vám vadí, ako sa musíte prispôsobovať partnerovým deťom. Že ich uprednostňuje a Vy ste na druhej kolaji. Mňa zaujíma, prečo idete dobrovoľne do takýchto vzťahov? Prečo si nenájdete bezdetného partnera a ušetrili by si tým kopec komplikácií.
@anonym_autor žeby preto že po 30tke alebo 40tke má už skoro každý človek deti? A je to proste vždy aj o tom aké sú to deti, s niektorými sa dá normálne fungovať a sú v pohode, niektoré ak proste ťa neznášajú ešte skôr ako ťa vidia a žiarlia sa môžeš aj rozkrájať a budú ti robiť napriek a zle a to je potom na slučku...
A ked je chlap bezdetny, tak zas ma on problem, lebo matka sa viac prisposobuje detom ako jemu. Prast ako uhod.
Bud su ti partneri s detmi dostatocne empaticki a emocionalne vyzreti aby to fungovalo alebo nie su.
Ak najdes schopneho muza, nechas ho plavat, lebo ma deti a das sa radsej dokopy s bezdetnym a debilom?
No nech preberajú, vyberajú a potom aj tak ostanú sami. Máme epidémiu slobodných, bezdetných žien a tento trend sa bude zvyšovať.
Ak najdes schopneho muza, nechas ho plavat, lebo ma deti a das sa radsej dokopy s bezdetnym a debilom?
@anonym_c5ab5c nie, dam sa dokopy s normalnym bezdetnym clovekom. Bezdetny neznamena debil, ci?
Prečo ženy idú do vzťahu s chlapom ,ktorý ma mamu?😅
Ja si myslim,ze slobodna patri k slobodnemu,rozvedena k rozvedenemu,vdova k vdovcovi.
Tak to je to zase vyrovnane tie vztahy.To,ze obaja rozvedeni maju deti a tak tvoria velku rodinu,si musia ale velmi rozmysliet,ci to daju a nebudu stale riesit tvoje,moje ale nase.
Mna sa tiez kolega pytal,ci mam tych 5 deti s 1 muzom,no ano vybrala som pre nase deti toho najlepsieho otca na svete.
Kamoš tiež riešil rozvedené s detmi alebo slobodné matky. Jednoducho preto, že je lenivý typ a pri slobodnej bezdetnej by sa musel snažiť, rozvedená s deckom je ľahšie zbaliteľná. Takto ide na jedno,dve rande a už to ide. Taká s deckom nemá toľko času aby s ním chodila do kina a neviem kde, tá ide rýchlo na vec. Ale ako som mu povedal, je to síce ľahší štart ale ťažšia cesta. A presne to sa vždy ukázalo, lebo už teraz sa mu rozpadá druhý vzťah s ženskou s deckom. Už som mu hovoril, nájdi si bezdetnú, ale to je ako hrach o snehu hádzať, stále to bude skúšať s roznymi rozvedenými čo ich zbalí za jednu kávu a potom neskôr vypisovať, že musí riešiť aj jej bývalého, lebo ten vymýšla kvoli decku. No celé zle...
@anonym_autor lebo kazdy najprv veri, ze sa to samo rozumne kompromisom uprace.
Az ked sa to neuprace, tak to zacne byt problem, a az vtedy sa to dostane na konika.
Tam, kde to funguje, alebo aspon ako-tak funguje, to sa nedozvies. Lwbo nemaju preco o tom pisat.
No a kedze su vztahy, kde sa to upratalo, tak kazdy veri, ze to bude aj jeho pripad. Ze to vyjde.
Preto idu do takych vztahov.
@anonym_autor Prečo vlastne idete do vzťahov? Hlavne vo vyššom veku?? Neviete si užívať sami, slobodne, bez príveskov, záväzkov?
No nech preberajú, vyberajú a potom aj tak ostanú sami. Máme epidémiu slobodných, bezdetných žien a tento trend sa bude zvyšovať.
@anonym_b8e869 radšej sama cely zivot ako byť s niekým iba preto lebo sa to očakáva. Potom sa čudujeme, ze je toľko ľudí nešťastných.
To robia len zufale zeny, ktore si myslia, ze uz lepsie nenajdu
@anonym_autor Prečo vlastne idete do vzťahov? Hlavne vo vyššom veku?? Neviete si užívať sami, slobodne, bez príveskov, záväzkov?
@anonym_59b42e mne je dobre vo vztahu. Len ako tak pocuvam niektore zname alebo citam tu na MK, uvedomujem si kolko komplikacii prinasa vztah so zavazkom. Ja osobne by som mala dost velky problem zit s cudzim dietatom, prisposobovat sa mu a este mat s nim problemy aj pri dedeni.
@anonym_autor Ak ma cca 40 rokov, tak:
1) bud deti ma
2) deti nema lebo je to vadny kus. Vadny je preto lebo mal zhruba 20 rokov na to aby si zalozil rodinu. Nepodarilo sa.
Tak si vyber. S detmi alebo vadny kus. ( este pripustme, ze nemohol mat deti a vadny nie je, ale to je mizive percento)
Keď sa pýtate, prečo niekto dobrovoľne vstupuje do vzťahu s rodičom, často v tom býva skrytý predpoklad, že si človek vyberá partnera a jeho deti ako kompletne zvážený balíček rozumom. V reálnom živote to tak takmer nikdy nefunguje. To, čo tu opisujete ako „dobrovoľné komplikovanie si života“, je v skutočnosti klasický vzorec vytláčania vlastných potrieb na úkor vyššieho ideálu. Ľudia nevstupujú do vzťahov s rodičmi preto, že by túžili po druhej koľaji. Vstupujú tam preto, lebo na začiatku vidia zrelého, starostlivého partnera, ktorý dokáže ľúbiť a prevziať zodpovednosť. Príťažlivosť k jeho kvalitám je v tej chvíli silnejšia než obava zo zložitosti rodinnej dynamiky. Ilúzia nastáva neskôr, keď si človek začne zamieňať svoju schopnosť tolerovať nekomfort s reálnym budovaním rovnocenného priestoru. Namiesto otvoreného stanovovania vlastných hraníc od prvého dňa nastúpi tiché prispôsobovanie sa, čakanie, kým deti vyrastú, alebo nádej, že si partner všimne ich obetu. Keď sa to nestane, prichádza frustrácia a pocit nepodstatnosti. Rada tu však nespočíva v zjednodušenom odporúčaní „hľadajte si len bezdetných“. Praktická perspektíva je oveľa priamejšia, nikto vás nepostaví na druhú koľaj bez vášho tichého súhlasu. Ak vo vzťahu neustále ustupujete, nevytvárate tým harmóniu, ale návod pre partnera, ako s vami zaobchádzať. Ak si chcete ušetriť komplikácie, nespočíva to vo vyhýbaní sa ľuďom s minulosťou, ale v schopnosti neprijať rolu pasívneho čakateľa vo vlastnom živote. Prispôsobovanie samo osebe nemusí byť problém. V každom vzťahu robíme kompromisy. Problém nastáva vtedy, keď sa kompromis postupne zmení na jednostranné ustupovanie. Byť ohľaduplná k partnerovým deťom však neznamená byť vo vlastnom vzťahu stále až na poslednom mieste. Praktickejšie než premýšľať, či si mala vybrať bezdetného partnera, je pozrieť sa na to, ako partner s deťmi nastavuje hranice, ako komunikuje s Vami a či hľadá riešenia, v ktorých sa nemusí jedna strana stále obetovať. To sa dá ovplyvniť oveľa viac než samotná existencia detí. Kde vo svojom živote dodnes čakáte, že vám niekto druhý vytvorí priestor a prioritu bez toho, aby ste si ich museli jasne a pevne nárokovať vy sama? Partner má voči svojim deťom záväzok, ktorý prirodzene ovplyvňuje vzťah, no otázkou je, či pritom dokáže vytvoriť bezpečný a rovnocenný priestor aj pre partnerku.
@anonym_autor ja by som do takého vzťahu nešla. Nevedela a nechcela by som sa prispôsobovať cudzím deťom, riešiť bývalku a nejaký ich režim, ich problémy a všetko okolo. Proste ee😎
Keď sa pýtate, prečo niekto dobrovoľne vstupuje do vzťahu s rodičom, často v tom býva skrytý predpoklad, že si človek vyberá partnera a jeho deti ako kompletne zvážený balíček rozumom. V reálnom živote to tak takmer nikdy nefunguje. To, čo tu opisujete ako „dobrovoľné komplikovanie si života“, je v skutočnosti klasický vzorec vytláčania vlastných potrieb na úkor vyššieho ideálu. Ľudia nevstupujú do vzťahov s rodičmi preto, že by túžili po druhej koľaji. Vstupujú tam preto, lebo na začiatku vidia zrelého, starostlivého partnera, ktorý dokáže ľúbiť a prevziať zodpovednosť. Príťažlivosť k jeho kvalitám je v tej chvíli silnejšia než obava zo zložitosti rodinnej dynamiky. Ilúzia nastáva neskôr, keď si človek začne zamieňať svoju schopnosť tolerovať nekomfort s reálnym budovaním rovnocenného priestoru. Namiesto otvoreného stanovovania vlastných hraníc od prvého dňa nastúpi tiché prispôsobovanie sa, čakanie, kým deti vyrastú, alebo nádej, že si partner všimne ich obetu. Keď sa to nestane, prichádza frustrácia a pocit nepodstatnosti. Rada tu však nespočíva v zjednodušenom odporúčaní „hľadajte si len bezdetných“. Praktická perspektíva je oveľa priamejšia, nikto vás nepostaví na druhú koľaj bez vášho tichého súhlasu. Ak vo vzťahu neustále ustupujete, nevytvárate tým harmóniu, ale návod pre partnera, ako s vami zaobchádzať. Ak si chcete ušetriť komplikácie, nespočíva to vo vyhýbaní sa ľuďom s minulosťou, ale v schopnosti neprijať rolu pasívneho čakateľa vo vlastnom živote. Prispôsobovanie samo osebe nemusí byť problém. V každom vzťahu robíme kompromisy. Problém nastáva vtedy, keď sa kompromis postupne zmení na jednostranné ustupovanie. Byť ohľaduplná k partnerovým deťom však neznamená byť vo vlastnom vzťahu stále až na poslednom mieste. Praktickejšie než premýšľať, či si mala vybrať bezdetného partnera, je pozrieť sa na to, ako partner s deťmi nastavuje hranice, ako komunikuje s Vami a či hľadá riešenia, v ktorých sa nemusí jedna strana stále obetovať. To sa dá ovplyvniť oveľa viac než samotná existencia detí. Kde vo svojom živote dodnes čakáte, že vám niekto druhý vytvorí priestor a prioritu bez toho, aby ste si ich museli jasne a pevne nárokovať vy sama? Partner má voči svojim deťom záväzok, ktorý prirodzene ovplyvňuje vzťah, no otázkou je, či pritom dokáže vytvoriť bezpečný a rovnocenný priestor aj pre partnerku.
@bjnr bože, ty si únavná... Ešte ťa to baví?
@anonym_autor Ak ma cca 40 rokov, tak:
1) bud deti ma
2) deti nema lebo je to vadny kus. Vadny je preto lebo mal zhruba 20 rokov na to aby si zalozil rodinu. Nepodarilo sa.
Tak si vyber. S detmi alebo vadny kus. ( este pripustme, ze nemohol mat deti a vadny nie je, ale to je mizive percento)
@beata_k a co je ked ten vadny kus je nahodou od narodenia postihnuty ? akoze odstrelit takych ludi? lebo je vadny ani zato nemoze? dufam ,ze mas zdrave deti, ti vadny kus
Ja nejdem do takýchto vzťahov. Muž u mňa nemá mať deti, alebo už dospelé, samostatné s minimom starostlivosti.
@anonym_94521c a s vysporiadaným majetkom.
@anonym_autor asi preto idú do takého vzťahu, lebo nič lepšie nie je na výber. A tie ženy berú potom hocijakú verziu chlapa. A potom hundrú
@anonym_autor podľa mňa do takých vzťahov idú len zúfalky o ktoré slobodný, bezdetný nemá záujem a asi je pre ne jednoduchšie sa dostať do takého vzťahu keďže o chlapa s deťmi sa veľmi nikto nejde potrhať 🤷. To isté platí asi aj naopak , ako už bolo vyššie spomenuté v jednom komentári, niektorí muži berú ženu s deťmi ako ľahkú korisť a vedia že sa nemusia snažiť ako pri bezdetnej.
Inak ja osobne nechápem prečo bezdetný človek ide do vzťahu kde sú cudzie deti ale čo už 🤷 každý si je strojcom svojho šťastia.
Pozerám, že „vadný kus“. Sú tu matky, ktoré majú postihnuté deti, ale čo už – po štyridsiatke to budú podľa vás vadné kusy? Keby si takto označil-a „vadné kusy“ zdravých jedincov, nepoviem nič – takých, čo sú stále pri mamičke, sú leniví alebo inak nepoužiteľní do života. Ale sú tu aj matky s chorými deťmi. 👎
Tak označujte za vadné kusy radšej zdravých ľudí, ktorí sú takíto – možno si to aspoň niektorí z nich uvedomia. Ale označovať takto ľudí ,alebo deti, ktoré sú choré či postihnuté, je úplne mimo. lebo vo veku 40+ nemaju deti ....
PS: inac ako pise klasik .... ludom už načisto jebe
@anonym_autor Ak ma cca 40 rokov, tak:
1) bud deti ma
2) deti nema lebo je to vadny kus. Vadny je preto lebo mal zhruba 20 rokov na to aby si zalozil rodinu. Nepodarilo sa.
Tak si vyber. S detmi alebo vadny kus. ( este pripustme, ze nemohol mat deti a vadny nie je, ale to je mizive percento)
mam deti a mala som bezdetneho partnera. ano, presne z kategorie vadny kus 😀
@beata_k
teraz mam partnera s detmi a ovela lepsie si rozumieme a navzajom sa chapeme. obaja sme rodinne typy a uzivame si tu velku spolocnu rodinu.
detom sa musime prisposobovat ciastocne obaja, ale sucasne to mame obaja nastavene tak, ze nas vztah je pre nas priorita.
takze ano, niekedy idu nase potreby na ukor deti. ale to nevadi, davame im dost lasky aj pozornosti a pritom dbame aj na to aby sme my boli stastni a spokojni.
Ak najdes schopneho muza, nechas ho plavat, lebo ma deti a das sa radsej dokopy s bezdetnym a debilom?
@anonym_c5ab5c keby bol schopny zrejme by sam nebol
@anonym_c5ab5c nie, dam sa dokopy s normalnym bezdetnym clovekom. Bezdetny neznamena debil, ci?
@anonym_autor tak zene hlavne tikaju biologicke hodiny vekom sa dostupnost normalnych bezdetnych muzov zuzuje na exov so zavazkami a podivne kusy. Tych ostatnych je ako safranu. A to este zena moze byt rada ak ju nenamotava nejaky s detmi a zenou
@anonym_autor Ak ma cca 40 rokov, tak:
1) bud deti ma
2) deti nema lebo je to vadny kus. Vadny je preto lebo mal zhruba 20 rokov na to aby si zalozil rodinu. Nepodarilo sa.
Tak si vyber. S detmi alebo vadny kus. ( este pripustme, ze nemohol mat deti a vadny nie je, ale to je mizive percento)
@beata_k plne súhlasím mne nedávno jeden ppvedal ma 43 ze hlada s dietatom a ja ze preco..on ze v jeho veku tazko najde slobodnu bez deti....a na otazku kolko mal uz vztahov odpovedal ze wste ani jeden 😅🤣
Keď sa pýtate, prečo niekto dobrovoľne vstupuje do vzťahu s rodičom, často v tom býva skrytý predpoklad, že si človek vyberá partnera a jeho deti ako kompletne zvážený balíček rozumom. V reálnom živote to tak takmer nikdy nefunguje. To, čo tu opisujete ako „dobrovoľné komplikovanie si života“, je v skutočnosti klasický vzorec vytláčania vlastných potrieb na úkor vyššieho ideálu. Ľudia nevstupujú do vzťahov s rodičmi preto, že by túžili po druhej koľaji. Vstupujú tam preto, lebo na začiatku vidia zrelého, starostlivého partnera, ktorý dokáže ľúbiť a prevziať zodpovednosť. Príťažlivosť k jeho kvalitám je v tej chvíli silnejšia než obava zo zložitosti rodinnej dynamiky. Ilúzia nastáva neskôr, keď si človek začne zamieňať svoju schopnosť tolerovať nekomfort s reálnym budovaním rovnocenného priestoru. Namiesto otvoreného stanovovania vlastných hraníc od prvého dňa nastúpi tiché prispôsobovanie sa, čakanie, kým deti vyrastú, alebo nádej, že si partner všimne ich obetu. Keď sa to nestane, prichádza frustrácia a pocit nepodstatnosti. Rada tu však nespočíva v zjednodušenom odporúčaní „hľadajte si len bezdetných“. Praktická perspektíva je oveľa priamejšia, nikto vás nepostaví na druhú koľaj bez vášho tichého súhlasu. Ak vo vzťahu neustále ustupujete, nevytvárate tým harmóniu, ale návod pre partnera, ako s vami zaobchádzať. Ak si chcete ušetriť komplikácie, nespočíva to vo vyhýbaní sa ľuďom s minulosťou, ale v schopnosti neprijať rolu pasívneho čakateľa vo vlastnom živote. Prispôsobovanie samo osebe nemusí byť problém. V každom vzťahu robíme kompromisy. Problém nastáva vtedy, keď sa kompromis postupne zmení na jednostranné ustupovanie. Byť ohľaduplná k partnerovým deťom však neznamená byť vo vlastnom vzťahu stále až na poslednom mieste. Praktickejšie než premýšľať, či si mala vybrať bezdetného partnera, je pozrieť sa na to, ako partner s deťmi nastavuje hranice, ako komunikuje s Vami a či hľadá riešenia, v ktorých sa nemusí jedna strana stále obetovať. To sa dá ovplyvniť oveľa viac než samotná existencia detí. Kde vo svojom živote dodnes čakáte, že vám niekto druhý vytvorí priestor a prioritu bez toho, aby ste si ich museli jasne a pevne nárokovať vy sama? Partner má voči svojim deťom záväzok, ktorý prirodzene ovplyvňuje vzťah, no otázkou je, či pritom dokáže vytvoriť bezpečný a rovnocenný priestor aj pre partnerku.
@bjnr jooj, aké len múdre AI odpovede. Žena prečo?
Ja nejdem do takýchto vzťahov. Muž u mňa nemá mať deti, alebo už dospelé, samostatné s minimom starostlivosti.