V motorickom vývine dieťaťa je niekoľko medzníkov, ktoré sa vo všeobecnosti pokladajú za dôležité. Hlavne prvý rok života je viditeľne pokrokový. Mamičky si dané dátumy píšu do pamätných knižiek, babky, tety aj susedy sa pýtajú, či už vie to alebo hento. A sedenie je určite jedným takýmto významným bodom. Oproti iným pokrokom samotné sedenie nie je také jednoznačné. Prečo tomu tak je?

Čo znamená, že dieťa vie sedieť?

Za správny samostatný sed sa považuje schopnosť dieťaťa posadiť sa len s vlastnou pomocou a to do kríža z polohy na brušku (prípadne z polohy na štyroch). Tu môže nastať problém, keď sa za sed považuje poloha opretého dieťaťa o operadlo, o vankúše, či akékoľvek sedenie, ku ktorému sa dieťa nedopracovalo samo, ale pomohlo sa mu. Vtedy určite nie je správne konštatovať, že dieťa vie sedieť. Navyše dávaním dieťaťa do takejto polohy, na ktorú ešte nie je zrelé a nedostalo sa k nej prirodzeným vývinom, mu môžete uškodiť.

Správny vývin sedenia dieťaťa

Predstava, že dieťatko bude sedieť na mieste a až potom sa poberie objavovať svet, je mylná. Väčšina detí sa najprv plazí, neskôr lezie, prípadne sa aj stavia na nohy a až potom sa dospeje k sedu. To má veľký význam, aby si dieťa trénovalo svalstvo krku, chrbtové svaly a hlboké svaly trupu potrebné k zdravému držaniu tela.

K samostatnému sedu bez opory sa dieťa môže dopracovať dvoma spôsobmi:

1. keď je na brušku, oprie sa o jednu ruku, dá sa na bok - predvedie tzv. "plážovú polohu". Z tejto bočnej polohy sa rukami odtlačí do šikmého sedu, ktorý predchádza samostatnému sedu,
2. z polohy na štyroch vychýli panvu do jednej strany a postupne si vyberie pred seba obe nohy.

Spočiatku sa pridŕža zeme a až v okamžiku, keď si ruky uvoľní, aby sa mohlo hrať, nastal samostatný sed. Obidve postupnosti sú správne. Dôležité však je, že sa k sedu dostalo nie spredu, ale do kríža, s využitím šikmých brušných svalov.  Vtedy dokáže sedieť pevne a rovno.

V ktorom veku sa dieťa vie samo posadiť?

Ako pri každom detskom pokroku, aj tu je to veľmi individuálne. Uvádza sa, že u väčšiny detí k tomu dôjde medzi 8. a 9. mesiacom. Nie je sa však čoho obávať, ak aj neskôr. Tempo vývinu je u každého dieťaťa iné. Len ho nechajte dostatočne sa pohybovať vo voľnom priestore a ono sa posadí práve vtedy, keď nastane na to správny čas.

Možno sa stretnete s tvrdením, že dieťa by malo sedieť už v 6. mesiaci. Určite nepodliehajte panike, ide o mýtus. Z hľadiska vývoja je také niečo absolútne nereálne.

V žiadnom prípade netreba dieťa, ktoré ešte nedospelo k samostatnému sedu, posadzovať.

Nevhodnosť pasívneho sedu

Sed dieťaťa, ktoré sa ešte nevie samo posadiť a bolo do danej polohy posadené dospelým, sa nazýva pasívny sed. Za takýto typ sedu sa považuje sedenie dieťaťa obloženého vankúšmi, opretého o niečo, posadeného v kočíku, či v jedálenskej stoličke, ale aj posadeného na kolenách. Pasívne sedenie nie je pre dieťa ničím prospešné, práve naopak. Môže zapríčiniť nepriaznivé následky a to hlavne bolesti chrbta, či dokonca skoliózu v neskoršom veku, keďže jeho pohybový aparát nemal možnosť vyvíjať sa správnym spôsobom. Okrem toho, deti, ktoré sú často vystavené pasívnemu sedu, môžu preskočiť fázu lezenia, čo je veľká škoda z hľadiska širokého významu tohto vývinového obdobia.

Odborníci upozorňujú aj na nežiadúcu možnosť, keď sa dieťa načahuje za niečím z polohy poloľahu (napr. v autosedačke) a posadí sa pritiahnutím za ruky. Takýto sed sa tiež považuje za pasívny. Dieťa sa k nemu nedostalo správnym spôsobom, aby si upevnilo svalstvo na sedenie potrebné.

Sedenie dieťaťa a rozpor dvoch generácií

Dané poznatky ohľadom začínajúceho sedenia dieťaťa sú len nedávnym zistením. V knihách a príručkách, ktoré mala k dispozícii generácia terajších starých rodičov, bolo uvádzané niečo iné. A tak sa nemôžete čudovať, že sa stále stretávate s nesprávnym postojom, že dieťa by malo sedieť už ako polročné a treba mu k tomu nejakým spôsobom pomôcť. Bohužiaľ, aj v súčasnej literatúre sa môžete stretnúť k nabádaniu k pasívnemu sedu a to hlavne v literatúre amerického pôvodu. Netreba sa nechať zmiasť. Dnes už sa vie, že najviac preň bude prospečné, keď mu k sedeniu nebudete pomáhať. Len mu umožnite voľne sa pohybovať, aby sa k správnemu samostatnému sedu vyvinulo čo najprirodzenejším spôsobom.

Súvisiace články:

https://www.modrykonik.sk/dojca/

https://www.modrykonik.sk/motoricky-vyvin-dietata/

https://www.modrykonik.sk/6-mesiac-dietata/

https://www.modrykonik.sk/8-mesiac-dietat/

https://www.modrykonik.sk/9-mesiac-dietata/

Viac o sedení dieťaťa na modrykonik.sk:

https://www.modrykonik.sk/forum/ucim-ho/sedenie-dietata/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/kedy-zacat-davat-dietatko-sediet/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/sedenie-trojmesacneho-babatka/

https://www.modrykonik.sk/forum/prvy-rok/malo-by-uz-7-8-mesacne-dieta-sediet-2/

Použité zdroje:

http://www.rehamoon.sk/pre-deti/spravny-pohybovy-vyvoj-dietata/

http://www.solen.cz/pdfs/ped/2004/06/07.pdf

http://www.poliklinikaprosek.cz/mapa-nejcastejsi-chyby-rodicu-v-prubehu-pohyboveho-vyvoje-deti-do-1-roku-61

Zdroj foto: pixabay.com

Pád a úder je najčastejšou príčinou úrazov v detskom veku. Podľa štatistík Úradu verejného zdravotníctva, medzi najčastejšie miesta úrazov detí a mládeže patrí domáce prostredie /36%/, ďalej športoviská /23%/, cesta /21%/ a škola, resp. predškolské zariadenia /17%/. Údaje však sa menia aj v závislosti od veku dieťaťa. Pri malých deťoch do 6 rokov prevláda miesto úrazov domáce prostredie, u starších detí je vyššia úrazovosť vonku, kde je viac nástrah. V domácom prostredí sa najviac úrazov stáva v období Vianoc, vonku je rizikovejšie zas leto.

V domácom prostredí ako aj inde je mnoho nástrah, ktoré môžu byť dôvodom pádu u detí: posteľ, poschodová posteľ (dieťa do 6. roku by nemalo spať na hornom lôžku poschodovej postele), prebaľovací pult (malé bábätko nikdy nenechávať samé na vyvýšenom nábytku), stoličky a stôl, kuchynská linka, schody, šmykľavá, mokrá dlážka,

okno, kolobežka alebo bicykel, in-line korčule, stromy, obrubníky, hojdačky…

Aj napriek mnohým preventívnym opatreniam, k pádu dieťaťa dôjde veľmi ľahko. Nevyhne sa mu asi žiadne dieťa. Väčšina pádov nespôsobí vážnejšie následky. Môže sa však stať, že pád je príčinou úrazu, či už bežného alebo vážnejšieho, ktorý môže mať negatívny dopad na zdravie aj život dieťaťa. Preto je veľmi dôležité, ako sa v danom momente zachováme.

Ako postupovať, keď dieťa spadne?

V prvom rade treba ihneď sa dostať do blízkosti dieťa a zistiť vážnosť situácie: či je dieťa pri vedomí, či dýcha, k akému možnému zraneniu došlo, či krváca, či ho niečo príliš bolí.

A došlo k pádu dieťaťa a ono ostalo v bezvedomí, postupujte podľa nasledujúcich krokov:

• v prvom rade sa presvedčte, či dýcha. Ak nie, skontrolujte ústnu dutinu, či mu niečo v dýchaní nebráni. V tom prípade, opatrne to odstránte. Ak aj naďalej nejaví známky dýchania alebo sa jeho dych javí ako nedostatočný, okamžite mu dajte umelé dýchanie: Zakloňte mu hlavu dozadu, aby boli dýchacie cesty uvoľnené a poskytnite mu dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce, je nutné vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti,
• ak dýcha, uložte ho opatrne do stabilizovanej polohy, ktorá umožní dostatočné presunutie jazyka dopredu, voľné vytekanie tekutín z úst a dýchanie bez dusenia,
• zastavte silné krvácanie. Zastavíte ho tlakom ruky na miesto rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Omotajte ho pevne s celou silou, na konci roztrhnite  a uviazaním zafixujte postihnuté miesto. Obväz síce nie je lepšia prvá pomoc ako tlak rukou na ranu, ale uvoľní vám ruky na poskytnutie ďalšej pomoci,
• ošetrite iné zistené zranenia, no s dieťaťom manipulujte čo najmenej,
•  privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112.

V prípade, že dieťa nie je v bezvedomí, no môže mať vážne zranenie:

• zastavte silné krvácanie,
• pokúste sa ho upokojiť a sledujte jeho reakcie, môže byť v šoku,
• pokúste sa zistiť jeho zranenia, no zbytočne s ním nemanipulujte,
• privolajte rýchlu zdravotnú pomoc, číslo 155 alebo 112. Ak však potrebujete výlučne zdravotnú pomoc, určite volajte číslo 155.

Rýchlu zdravotnú pomoc je nutné privolať vždy, ak:

• ostalo dieťa v bezvedomí,
• má ťažkosti s dýchaním,
• utrpelo vážnejšie zranenie, krváca, má zlomeninu.

Keď voláte na číslo rýchlej zdravotnej pomoci, snažte sa poskytnúť dispečerovi na druhej strane linky čo najviac smerodajných informácií: vek dieťaťa, spôsob pádu, rozsah poranenia. A samozrejme čo najpraktickejšie opíšte orientačné body, pomocou ktorých sa sanitka dostane k vášmu domu.

Ak usúdite, že jednoduchšie bude, ak sa sami dostavíte na pohotovostnú službu. To však jedine v prípade, že máte k dispozícii dospelého človeka, ktorý vás odvezie k lekárskej pohotovostnej službe, pričom vy na zadnom sedadle budete dávať dieťaťu prvú pomoc. Určite to však nerobte, ak môže mať dieťa poranenú chrbticu, či zlomenú nohu. Potom bude potrebovať nosidlá a prílišná manipulácia je preň nebezpečná.

Ak zranenie nie je natoľko ohrozujúce, aby ste zavolali rýchlu zdravotnú pomoc, určite zvážte, či predsa len nevyhľadáte lekársku pomoc.

Čo treba pri dieťati, ktoré utrpelo pád sledovať:

• či nemá bolesti,
• jeho pohyby, koordináciu,
• či nie spavé alebo malátne,
• pohyby očí a zreničky.

Kedy je nutné vyhľadať lekársku pomoc:

• ak dieťa neprestáva plakať,
• ak ho niečo silno bolí,
• ak má hlavičku citlivú na dotyk (vždy po páde je nutné prehmatať hlavu),
• ak sa u neho prejavuje malátnosť, únava a spavosť,
• ak má zväčšené či nerovnaké zreničky,
• ak má kŕče v končatinách,
• ak pociťuje nevoľnosť či vracia,
• ak má závrat či rozmazané videnie,
• ak má poruchy rovnováhy,
• ak má problém s rečou alebo vôbec nehovorí.

Súvisiace články

https://www.modrykonik.sk/resuscitacia-deti/

https://www.modrykonik.sk/stabilizovana-poloha/

https://www.modrykonik.sk/urazy-deti/

https://www.modrykonik.sk/prevencia-detskych-urazov/

https://www.modrykonik.sk/pohotovost/

https://www.modrykonik.sk/zachranna-zdravotna-sluzba/

Viac o pádoch detí na modrykonik.sk

https://www.modrykonik.sk/blog/natalia912/article/prva-pomoc-pre-babatka-skratena-verzia/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/pad-8-mesacneho-babatka-z-postele/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/co-robit-ked-babatko-spadlo-z-postele/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/dieta-spadlo-ist-na-pohotovost-alebo-pockat/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/maly-padol-a-ma-na-cele-velku-hrcu-co-mame-robit/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/co-robit-ak-babatko-vypadlo-z-kocika/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/dlhodobe-nasledky-padu-babatka-na-hlavicku/

https://www.modrykonik.sk/forum/stal-sa-uraz/pad-babatka-ist-na-pohotovost/

Zdroj:

Miriam Stoppardová: Choré dieťa. Poradca pre rodičov. Neografia, Martin 1992.

http://verejnezdravotnictvo.szu.sk/SK/2004/4/urazy_Rovny.htm

http://choredieta.sk/index.php/prva-pomoc-chore-dieta/prva-pomoc/urazy-v-detskom-veku

http://www.mfc.sk/swift_data/source/aktuality_2012/Prevencia_urazov_v_domacnosti.pdf

https://primar.sme.sk/c/6031318/ako-zastavit-krvacanie.html#axzz4mW271DVW

http://www.ineurolog.sk/urazy-mozgu/urazy-mozgu-nepodcenujte-urazy-a-pady

https://zdravoteka.webnoviny.sk/choroby/otras-mozgu/

http://www.symptomy.sk/choroby/otras-mozgu

foto: pixabay.com/

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy

Ako náhle zistíte, že dieťa spadlo, pribehnite k nemu zistiť, v akom je stave. K tomu činu vás určite dovedie samotný inštinkt. V danom momente je veľmi dôležité zachovať pokoj a plne sa sústrediť na to, čo teraz treba podniknúť. Aj keď je to určite ťažké nepodľahnúť panike, dieťa vtedy určite potrebuje vašu duchaprítomnosť. To mu môže zachrániť aj život.

Ak je dieťa v bezvedomí, v prvom rade sa presvedčte, či dýcha a či mu bije srdce. Ak nie, okamžite mu dajte umelé dýchanie - dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce realizujte vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti. Je to veľmi dôležité, pretože pri zastavenej činnosti srdca kyslík sa nedostane do tkaniva a už po troch minútach môže nastať poškodenie mozgu. Ak srdce bije, pokračujte v dýchaní z úst do úst, kým dieťa nezačne dýchať samo. Pri poskytovaní prvej pomoci majte na pamäti, že ide o dieťa, ktorého telesná konštrukcia je slabšia a kapacita pľúc menšia.

Až keď dieťa dýcha, uložte ho do stabilizovanej polohy a začnite sa zaoberať jeho zranením.

Zastavte krvácanie

Ďalším stavom, ktorý dieťaťu ohrozuje život je silné krvácanie. Preto je nevyhnutné ho čím skôr zastaviť. Urobíte to tlakom ruky priamo v mieste rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Uvoľníte si ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.

Zavolať rýchlu zdravotnú pomoc alebo rýchlo odviesť dieťa na pohotovostnú službu?

V prípade, že stav dieťaťa je vážny (je v bezvedomí, má ťažkosti s dýchaním či utrelo zranenie…), je nutné, aby bola lekárska pomoc k dispozícii čo najskôr. Máte dve možnosti: rýchlo sa dostaviť na pohotovostnú službu alebo zavolať rýchlu zdravotnú pomoc. Záleží od okolností. Ak náhodou ste v blízkosti pohotovostnej služby, najefektívnejšie bude zobrať dieťa na ruky a utekať tam. Ak sa tam dostanete len autom, tak potom jedine v prípade, že máte k dispozícii ďalšieho dospelého človeka, ktorý vás tam odvezie a vy budete v aute dieťaťu poskytovať pomoc. Sama určite nešoférujte. Rýchlu zdravotnú pomoc (číslo: 155) je nevyhnutné zavolať, ak ste s dieťaťom sama, ak má zlomenú nohu či poranenú chrbticu. Vtedy bude potrebovať nosidlá a odbornú pomoc, s dieťaťom nemanipulujte.

Pozor na zradné vnútorné krvácanie a otras mozgu

Ak sa aj dieťa zdá na prvý pohľad v poriadku, nikdy nie je vylúčené vnútorné krvácanie či otras mozgu. V každom prípade dieťa nasledujúce hodiny aj dni sledujte. Všímať si treba, či nemá nejaké bolesti. Určite vyhľadajte lekára, ak neprestáva plakať alebo sa sťažuje na bolesti (hlavne bolesti hlavy), ak má určitú časť tela citlivú na dotyk.

Taktiež treba byť obozretný v prípade zmeny správania sa dieťaťa. Malátnosť, spavosť, kŕče, poruchy koordinácie pohybov, poruchy reči, rozmazané videnie, zväčšené či nerovnaké zreničky alebo nevoľnosť a vracanie sú príznaky neurologického charakteru, ktoré určite netreba podceniť. Radšej postúpiť zbytočnú návštevu u doktora, ako by ste mali niečo zameškať.

foto: pixabay.com/

# vybava_starostlivost #zdravie_choroby

Zdravie dieťaťa je prioritou každého rodiča. Niektoré detičky majú slabšiu imunitu, čo sa prejavuje chorľavosťou, častým prekonávaním viróz a rôznych detských neduhov. Hlavne po nástupe do kolektívu to býva výraznejšie. To vie potrápiť nielen samotných drobcov, ale aj rodičov. Veľkú rolu určite zohráva genetika a celková predispozícia, ako je organizmus odolný, no rodič svojím postojom to môže v mnohom ovplyvniť.

Tajomstvo zdravých detí

Je pochopiteľné, že rodičia majú záujem informovať sa, ako povzbudiť imunitu dieťaťa a čo robia rodičia zdravších detí ináč.

"Mamičky detí, ktoré bývajú málokedy choré, čomu podľa Vás vďačíte za dobrú imunitu detí? Odkedy naše dve deti nastúpili do kolektívu, čo už je viac než rok, sú neustále prechladnuté, ukašľané, s teplotou. V zimných mesiacoch boli viac doma než v škôlke... Prosím, čo zaberá na posilnenie imunity Vám, alebo aký máte životný štýl? Budem vďačná za každý tip", položila takúto podnetnú otázku mamička vo fóre Modrého Koníka.

Nebojme sa zimy

V mnohých príspevkoch sa podstata odpovede sústredila práve na to, že rodičia sa neboja svoje deti vystavovať chladu. No zároveň nerobia nič špeciálne. Jednoducho povedané: primerane deti obliekajú, nie príliš teplo, chodia von za každého počasia a nesnažia sa neustále vytvárať im teplé prostredie.

Napríklad:  "Neviem, čím to je, ale moje baby sú malokedy choré a zvyčajne im to aj rýchlo ustúpi. Ale, je pravdou, že máme doma dosť chladno. Bežne u nás nájdeš 18 stupňov, keď máme 20, už je čo povedať. Nejde o to, že by sme nejako šetrili na kúrení, ale o to, že ja neznášam teplo a bývame na prízemí a prirodzene je tu chladnejšie. A v spálni, kde spíme všetci, máme ešte chladnejšie, keďže ja strašne často vetrám."

Podobnú skúsenosť uvádza ja ďalšia mamička: "Teplota na spanie je vačšinou 15 stupňov. Ale dievčatá spia ako šípkové ruženky, samozrejme pod hrubým paperovým paplónom... Tým, že sú zvyknuté na nižšiu teplotu, obliekam ich, podľa názoru mnohých naokolo, slabo. Ony samé sa odmietaju babušit, vždy mi hovoria, ze im bude príliš teplo."

A nasledujúce tvrdenie to len potvrdzuje: "Keď si porovnám, že pokým dietky v škôlke chodili už v otepľovačkách, to moje v legínach. Hrubších, ale stále len legínach. Trošku chladnejšia voda pri kúpaní či sprchovaní, neprekúrené miestnosti a časté vetranie aj počas mrazov."

Je prílišné obliekanie malých detí typické pre našu kultúru?

V našej kultúre je skôr zaužívané malé deti pred zimou chrániť. S novorodencami sa nezvykne chodievať von na dlhší čas a v kočiaroch vidíme bábätká až príliš zababušené. Nie v každej krajine je to rovnaké. Kým u nás maminky váhajú pri teplote nad 10°C , či ešte dať pančušky pod tepláky, viď fórum, vo Veľkej Británii pri rovnakých teplotách deti bežne behajú s holými nohami.

„My sme išli von hneď na druhý deň po pôrode a na tretí sme boli v meste, v Anglicku sa ide domov po pôrode buď v ten deň alebo na druhý. A keby ste videli anglické deti v zime, žiadne pančuchy, ani čižmy ani ponožky, holé nôžky!!! nepreháňam, kto bol v Anglicku, videl to,“ delí sa o skúsenosť mamička žijúca vo Veľkej Británii.

Studená sprcha aj behanie v mraze bez hrubého oblečenia

Niektorí rodičia pri otužovaní svojich detí idú ešte ďalej. Vyvíjajú už konkrétne situácie, keď svoje dietky na krátky čas vystavia chladu a tým posilňujú ich odolnosť. O otužovanie detí sa zaujímajú aj rodičia úplne malých detičiek, veď v určitej forme sa dá praktizovať už od narodenia. Všetko však s mierou a zdravým rozumom.

„Rád by som mal otužilého Matesa z filmu S tebou mne baví svět,“ vyjadril svoje želanie otecko vo fóre venovanom práve tejto téme.

Maminky praktizujúce otužovanie svojich detí sa podelili s takýmito zaujímavými nápadmi:

„Ja otužujem malého v sprche, najprv sa osprchuje teplou a potom si dá ešte chladnú sprchu. Začali sme v lete, keď bolo teplo a teraz si už aj zvykol a teší sa na studenú a vrieska pri tom. Ešte je dobré aj také otužovanie, že v zime vybehneme niekedy len tak teplákoch vysypať smeti, alebo niečo podobné. Proste na chvíľku na studený vzduch bez naobliekania. Potom sa doma vyhrievame.“

„Otužovanie odmalička: spať pri otvorenom okne aj v zime, vzdušný kúpeľ, potom aj sprcha, začínať vlažnou a prepracovať sa k studenej, samozrejme formou hry, aby to dieťa bralo ako zábavu a nie ako traumu.“

„Moja dcérka ma 20 mesiacov a rada si po kúpeli, keď sa vypúšťa vaňa a ona v nej ešte sedí, púšťa si studenú vodu a strká tam rúčky a nôžky po troške.“

Krásne príklady, ktoré podávajú svedectvo, že otužovanie môže byť pre deti veľkou zábavou. Čo je veľmi dôležité, pretože len vtedy to má zmysel. V žiadnom prípade ich netreba do ničoho nútiť.

Zhrnutie

Skúsenosti rodičov, ktorí či už vedome alebo náhodou vytvárajú deťom priaznivé podmienky na otužovanie a posilňovanie imunity sa dajú zhrnúť do niekoľkých bodov:

• miestnosti, v ktorých žijete nie je dobré príliš prekurovať, postačujúca teplota je 20°C, v spálni ešte menej, často vetrať,
• spať pri otvorenom okne, kým je to možné,
• chodievať von každý deň a za každého počasia,
• neobliekať deti zbytočne veľa, platí zásada pri deťoch, ktoré ešte ležia, či sedia v kočíku o jednu vrstvu viac ako má dospelý, pri starších deťoch rovnaký počet vrstiev,
• ak sa rozhodnete pre nejakú formu zámerného otužovania, je určite vhodné poradiť sa s lekárom a o správnom otužovaní si zistiť, čo najviac informácií,
• môžete skúsiť masírovať dieťaťu telíčko vlhkým uterákom, je to miernejšie ako studená voda a vhodné aj pre najmenších (od 6. mesiaca),
• so sprchovaním v studenej vode, či polievaním dieťaťa studenou vodou veľmi opatrne a nie skôr ako od 2. roka, pritom zachovať princíp postupnosti, najprv naučiť na vlažnú vodu, potom postupne ochladzovať,
• nenechávať dieťa sedieť v studenej vode,
• pobyt vonku za nepriaznivého, mrazivého počasia so slabým oblečením a obutím jedine na chvíľu, nie dlhšie ako 15 minút,
• pri otužovaní detí platí pravidlo všetko s mierou a rozumne a určite sa oplatí dodržiavať tieto aj ďalšie zásady správneho otužovania,
• otužovanie musí byť pre dieťa zábavou, priaznivé psychické nastavenie je veľmi dôležité,
• veľmi prospešné môže byť otužovanie spojené so saunovaním,
• popri otužovaniu môžete dieťa viesť aj k pozitívnemu prístupu k prírode, k športu a k pohybu všeobecne, čo bude tiež pre jeho imunitu veľkým prínosom.

Prečítajte si o imunite viac >>

Foto: pixabay.com

V živote takmer každého človeka nastávajú situácie, kedy sa necíti príjemne v spoločnosti iných ľudí. Sú ľudia výrazne spoločenskí, iným vyhovujú malé skupinky ľudí, či častejšia samota. Môže sa však stať, že stretávanie s inými ľuďmi a chodenie do spoločnosti vám prináša veľký problém až utrpenie. Pozná to nejedna mamička, ktorá vplyvom určitej izolácie na materskej dovolenke zrazu stráca bežné sociálne zručnosti. Môže ísť o prechodný stav, no nie je vylúčené, že sa spustila úzkostná porucha s názvom Sociálna fóbia.

Charakteristika

Fóbia je neadekvátna iracionálna reakcia prejavujúca sa strachom v situácii, ktorá bežne strach nevyvoláva. V prípade sociálnej fóbie či sociofie je danou situáciou akýkoľvek sociálny kontakt. Človek trpiaci sociálnou fóbiou má neprimeraný strach z medziľudského kontaktu, zo stretnutia s ľuďmi. Súvisí s nízkym sebahodnotením a sebavedomím. Človek, ktorý si nie je vedomý svojich kvalít, stráca dôveru k ostatným, obáva sa, že by mu mohli nejakým spôsobom ublížiť. V spoločnosti ľudí sa u neho spúšťajú myšlienky, ktoré sú impulzom pre neprimerané negatívne emócie, dôsledkom čoho sa daný jedinec cíti medzi ľuďmi veľmi nepríjemne. To vedie, k vyhýbavému správaniu, ku stagnácii sociálnych zručností, tým pádom k pocitom zlyhania a znova slabému sebavedomiu. Jedinec sa dostáva do bludného kruhu.

Sociálna fóbia sa prejavuje úzkosťou až strachom. Ľudia trpiaci touto psychickou poruchou uvádzajú niekoľko najbežnejších dôvodov ich strachu:

• strach z toho, že sa na nich ľudia pozerajú,
• strach byť stredobodom pozornosti,
• strach z toho, že sa znemožnia,
• obavy, že si ľudia budú z nich robiť posmech,
• obavy, čo si ľudia o nich pomyslia,
• strach z odmietnutia, z kritiky,
• strach zo skúmavých pohľadov,
• strach zo straty kontroly.

Sociálna úzkosť

Sociálna úzkosť je síce najvýraznejším prejavom sociálnej fóbie, no nie je to jedno a to isté. Charakteristika sociálnej úzkosti je strach v prítomnosti iných osôb, väčšinou spojená s náročnými situáciami ako prejav na verejnosti, podstúpenie kritiky od okolia, či stretnutie s významným človekom. Niekomu takéto situácie robia väčší problém, iným vôbec žiaden, no v určitej forme si to zažil každý. Sociálna úzkosť však u väčšiny ľudí nie je natoľko veľká, aby sa dotyčný začal vyhýbať sociálnym situáciám. Sociálna fóbia znamená, že daná úzkosť človeka ovládne a robí mu problémy v každodenných situáciách.

Typické situácie vyvolávajúce strach

Situácie, v ktorých sa u dotyčných sociálna fóbia prejavuje, nie sú u všetkých rovnaké. U niektorých sa prejavujú viac v uzavretom priestore, u iných, kdekoľvek, kde je väčší počet ľudí. Taktiež môže byť prostredie či situácia, kedy jedinec sociálnu úzkosť pri kontakte s inými ľuďmi vôbec nepociťuje, napríklad pri stretnutí rodinných príslušníkov, či priateľov, ktorých dobre pozná.

Medzi najtypickejšie situácie, ktoré danú úzkosť vyvolávajú sú:

• byť predstavený neznámej osobe,
• stretnutie s autoritou,
• prijímanie návštevy,
• prednášať pred skupinou ľudí,
• vyjadriť svoj názor pred skupinou ľudí,
• byť sledovaný pri nejakej činnosti, napríklad pracovať pod dohľadom iných ľudí,
• jedenie pred ostatnými,
• písanie pred ostatnými,
• telefonovanie.

Niektorí fobici pociťujú úzkosť pri všetkých sociálnych situáciách, iní ju pociťujú len pri niektorých. Napríklad dokážu bez problémov ísť na večierok a komunikovať s ľuďmi, no pri spoločnom jedení pociťujú neznesiteľnú úzkosť. Taktiež sa nemusí prejavovať v každom prostredí. Jedinec sa môže cítiť úplne bezpečne v práci s kolegami, no nezvláda neformálne stretnutia (alebo naopak).

Príznaky sociálnej fóbie

Príznaky, ktorými sa sociálna fóbia prejavuje sa dajú rozdeliť do dvoch základných skupín:

• subjektívne – prebiehajúce vo vnútri daného jedinca zahrňujúce jeho myšlienky, presvedčenia a emócie,
• vonkajšie – prejavujúce sa na úrovni telesnej a v správaní sa danej osoby.

Subjektívne alebo psychické príznaky

• myšlienky typu: Znemožním sa! Vysmejú ma! Čo si o mne myslia? Ako sa mám zachovať? Som nemožný/á! Musím rýchlo preč!
• emočné stavy ako strach, úzkosť, hanba, bezmocnosť, hnev na seba aj iných.

Telesné príznaky

• búšenie srdca,
• ťažkosti s dýchaním,
• trasenie sa,
• potenie,
• zrýchlené dýchanie,
• stiahnuté hrdlo,
• sucho v ústach,
• červenanie sa,
• svalové napätie alebo ochabnutosť,
• točenie hlavy, závrat,
• nepríjemný pocit v žalúdku až pocity na zvracanie,
• tlak na močenie alebo stolicu.

Správanie

• vyhýbanie sa sociálnym kontaktom,
• mlčanie a plachosť,
• nenápadnosť,
• neudržiavanie zrakového kontaktu,
• skrývanie si tváre rukami,
• rýchla nesúvislá reč,
• prešľapovanie na mieste, pobehovanie.

Výskyt  

Sociálnou fóbiou trpí v určitom období v priebehu života (najčastejšie v puberte a adolescencii) až 13 %  populácie. 1 – 3 % ľudí sprevádza sociálna fóbia celoživotne. Postihuje rovnako mužov aj ženy, ľudí z ktorejkoľvek sociálnej vrstvy.

Príčiny sociálnej fóbie

Sociálna fóbia nemá u nikoho konkrétnu jednu príčinu. Vždy sa jedná o kombináciu viacerých činiteľov zahŕňajúcich biologické aj socio-psychologické faktory.

Biologické faktory

Ide o nerovnováhu, zlý prenos neurotransmitorov ako serotonín, dopamín a noradrenalín. Ide o chemické látky uvoľňované z nervového zakončenia slúžiace na prenos impulzu.

Socio-psychologické faktory

Pri sledovaní rodinnej anamnézy postihnutých býva častý výskyt poruchy v bližšom vzťahu, hlavne rodič-dieťa. Nie je však dokázané, či ide o genetickú predispozíciu alebo je to odpozorovaný vzorec správania. Ďalej sa uvádza ako jedna z hlavných príčin prísna autoritatívna výchova používajúca metódy neprimeraného trestu, zahanbenia a zákazov. Taktiež sa u postihnutých jedincov vyskytuje nepríjemný stresujúci zážitok sprevádzaný pocitom strachu a zahanbenia (alebo viac takýchto zlých skúseností) z detstva alebo z mladosti.

Dôsledky

Silná sociálna úzkosť vedie k vyhýbaniu sa sociálnym situáciám, čo je však v každodennom živote náročné a obmedzujúce žiť plnohodnotný život. V krajných prípadoch môže viesť až k úplnej sociálnej izolácii. Jedinec sa dostáva do bludného kruhu, kedy kvôli svojej poruche sa vyhýba sociálnym kontaktom, následne potom stráca potrebné sociálne zručnosti a to ho ďalej utvrdzuje vo svojom negatívnom sebaobraze. Sociálna fóbia môže byť príčinou, že dotyčný má problém s nájdením a udržaním si práce. Ako nezamestnaný ešte viac stráca sebavedomie a sociálne zručnosti a fóbia sa len prehlbuje.

Sociálna fóbia a návykové látky

Ľudia s poruchou sociálna fóbia ľahko zistia, že požitie návykových látok, hlavne alkoholu môže zmierniť určité príznaky. Cítia sa uvoľnenejšie. Toto zistenie je však veľmi zradné, navyše ich môže priviesť k závislosti. K ťažkostiam, ktoré závislosť zapríčiní, sa potom veľmi ľahko pridružia aj problémy týkajúce sa zhoršených príznakov sociálnej fóbie.

Liečba

Mnoho ľudí si myslí, že sociálna fóbia je povahová črta a nedá sa s tým nič spraviť. Našťastie, nie je to pravda. Naopak sociálna fóbia patrí medzi relatívne ľahko liečiteľné psychické poruchy. Spôsoby sú dva:

• liečba liekmi,
• liečba psychoterapiou.

Prípadne použitie obidvoch spôsobov, čo je najefektívnejšie. V každom prípade  dôležité je narušenie bludného kruhu sociálnej fóbie.

Liečba liekmi

Nie všetky lieky používané v psychiatrii sú na liečbu sociálnej fóbie vhodné. Anxiolytiká (ako napríklad Diazepam, Neurol, Xanax, Lexaurin…), ktoré sa bežne používajú na zníženie úzkosti, nie sú príliš vhodné. Krátkodobo síce sociálnu úzkosť znížia, no perspektívne účinnosť strácajú a ľahko môže vzniknúť lieková závislosť.

Vhodnejšie sú antidepresíva (hlavne skupiny liekov ako sú RIMA, SSRI, SNRI, NDRI). Antidepresíva umožňujú lepší prenos signálov v neurotransmiterových systémoch v mozgu. Pozitívne účinky sa prejavia po niekoľkých týždňoch až mesiacoch. Je veľmi dôležité neprerušiť liečbu predčasne. Aj po odznení príznakov je potrebné pokračovať v užívaní liekov ešte nejaký čas, rok až 18 mesiacov.

Psychoterapia

Predpokladom úspešnej psychoterapie je dobrá spolupráca pacienta s terapeutom. Na liečbu sociálnej fóbie je účinná hlavne kognitívno-behaviorálna terapia. Pacient sa učí rozpoznávať svoje naučené vzorce myslenia a správania sa. Na základe poznania svojich automatických iracionálnych myšlienok typu: Určite sa smejú na mne!, ktoré spôsobujú úzkosť, sa ich snaží zamieňať za myšlienky konštruktívne: Smejú sa na niečom vtipnom. Ide v podstate o zmenu myslenia, nazýva sa to kognitívna rekonštrukcia.

Možnou cestou ako sa naučiť zvládať svoju úzkosť je pomocou expozície – čiže postupným vystavovaním sa obávaným situáciám, až strach pominie. Takýto spôsob je však účinný skôr v kombinácií s inou liečbou.

Vhodné je aj naučiť sa zvládať svoju úzkosť pomocou vedomého dýchania a relaxačných techník.

Pre mnohých sociálnych fóbikov je potrebné naučiť sa sociálnym zručnostiam, naučiť vedieť sa správať v rôznych situáciách a vedieť prejavovať asertivitu. Dobrou správou však je, že liečba sociálnej fóbie je vo väčšine prípadov úspešná.

Viac o sociálnej fóbii na modrykonik.sk

https://www.modrykonik.sk/forum/moje-zdravie/socialna-fobia-a-liecba-2/

https://www.modrykonik.sk/.../strach-zo-vsetkeho-socialna-fobia-a-nizke- sebavedomie/

https://www.modrykonik.sk/.../som-muz-ktory-je-psychicky-na-dne/

https://www.modrykonik.sk/forum/...je.../trpim-socialnou-fobiou-2/

https://www.modrykonik.sk/.../mali-ste-psychicky-problem-ze-ste-sa-bali-ist- von-a-mali-strach/

https://www.modrykonik.sk/.../bojim-sa-ist-do-materskeho-centra/

Použité zdroje

Ján Praško a kol.: Sociální fóbie, Portál, Praha, 2005

Michaela Pugnerová, Jana Kvitová: Přehled poruch psychického vývoje, Grada, Praha, 2016

Mária Ondiášová: Psychiatria, Vydavateľstvo Osveta, Martin, 2005

http://www.psychoterapia-sk.sk/dokumenty/informacie/SF.pdf

http://socialna-fobia.blogspot.sk/2013/08/socialna-uzkost.html

foto: pixabay.com/

Tak veľmi sme sa tešili, že skončila tá nešťastná dlhá zima a tu naše potešenie z kvitnúcich stromov a lúk zas ničí predstava blížiacej sa peľovej sezóny. Svrbenie, kýchanie, plný nos, červené oči… to vie poriadne znepríjemniť jarný deň. "Prečo tá príroda trestá práve nás?" pýtajú sa alergici. A nielen peľ, aj roztoče, prach, pleseň, či prítomnosť nevinných zvierat vie niekoho pekne potrápiť.

Áno, človek už s prírodou bojuje nejaký ten čas a dokáže sa ochrániť pred všeličím. Aj pre alergikov je jednoduché riešenie – antihistaminiká. Uľaví sa, akoby nie. Ale, čo ak ste žienka v očakávaní, či maminka dojčiaca a nechcete, aby vaše bábätko prichádzalo do kontaktu s liekmi už teraz? Alebo možno si len vravíte, že dosť bolo nezmyselného kŕmenia sa chémiou, idem ja hľadať inú cestu. Nejdem s tou prírodou tak bojovať, naopak, skúsim sa jej viac oddať, možno bude ona práve svojimi vlastnými prostriedkami ochotná mi pomôcť.

Žihľava – všemocná bylina

Zo skúseností ľudí na internetových fórach, ktorí si pomáhajú pri alergii bez liekov, jednoznačne dominuje pitie žihľavového čaju. 

Táto zázračná a pritom ľahko dostupná rastlinka má skutočne mnoho blahodarných účinkov na zdravie. Odporúča sa naordinovať si pred začatím peľovej sezón dvoj- až troj-týždňovú kúru s každodenným pitím čaju z mladých žihľavových lístkov.

Ďalšími bylinkami, ktoré zmierňujú alergické reakcie sú nechtík lekársky, divozel veľkokvetý, fialka voňavá, čierna ríbezľa či bylinný čaj rooibos. Tie môžu byť užitočné aj už v rozbehnutej peľovej sezóne.

Čo robiť, keď už je sezóna v plnom prúde?

Keď už pociťujete prejavy peľovej alergie, je dobré sa riadiť základnými pokynmi:

• sledujte peľové správy v mediách. V obdobiach s väčšou koncentráciou peľových zŕn vo vzduchu treba obmedziť pobyt vonku, najviac peľu býva nadránom, popoludní a počas suchých a veterných dní,
• prechádzku je vhodnejšie si naplánovať po daždi, ktorý vzduch príjemne prečistí,
• vyhýbajte sa problematickým miestam, ako napríklad čerstvo pokosená tráva,
• nevhodné sú prašné a zafajčené priestory,
• pomôže aj nosenie slnečných okuliarov,
• je potrebné častejšie umývanie vlasov a výmena odevu po príchode z vonku,
• vo vnútornom prostredí pomôžu zvlhčovače vzduchu,
• prach utierajte jedine namokro,
• ak máte psíka, aj tomu je potrebné častejšie zmývať srsť, pretože zachytáva peľové častice.

Ako by sa mal alergik stravovať?

Ako? No jednoznačne zdravo. Ako každý, komu vlastné zdravie nie je ľahostajné. To znamená zamerať sa na potraviny obsahujúce výživné látky a obmedziť tie menej prospešné, ako biela múka, rafinovaný cukor, aj živočíšne bielkoviny. Pozor treba však dať aj na skríženú potravinovú alergiu.

Čo to znamená?

Chemické zloženie niektorých potravín je podobné peľovému alergénu, preto alergik na peľ určitej rastliny môže alergicky reagovať aj na prislušné potraviny.

Pri alergii na peľ brezovitých stromov (breza, jelša, lieska…), čím trpí každý štvrtý alergik na peľ, sa veľmi často vyskytuje skrížená alergická reakcia na: 

• orechy (vlašské a lieskové),
• kivi,
• surové zemiaky, mrkvu, petržlen, zeler,
• jablká, hrušky, čerešne, marhule, broskyne, slivky

Alergici na peľ trávy a obilia mávajú zas skríženú alergickú reakciu na:

• paradajky,
• obilniny,
• sóju,
• šošovicu 
• kivi

Kto má alergiu na palinu, môže mu robiť problémy:

• koreňová zelenina
• kôpor, fenikel, koriander, aníz, majoránka, oregano, čierne korenie, horčica
• harmanček 
• slnečnice a slnečnicový olej

Pri alergii na burinu ambróziu môže nastať alergická reakcia na:

• melón, banán, mango, papáju, avokádo
• uhorku,
• jedlé gaštany
• arašidy

Pobyt pri mori

Prímorské podnebie je prospešné pre všetky ťažkosti týkajúce sa dýchacieho ústrojenstva. Ak máte tú možnosť, doprajte si pobyt pri mori. A čím dlhší, tým to bude mať priaznivejšie účinky. Najlepšie každoročne a v období hlavnej peľovej sezóny.

Keď nie more, pomôžu hory

Ak je pre vás cestovať k moru z nejakého dôvodu nedosiahnuteľné, čo tak upriamiť pozornosť na hory? Sú pre nás bližšie. A pôsobia priaznivo aspoň tak intenzívne, ako more. Vo vysokých polohách už obyčajne nekvitnú rastliny, ktoré vám spôsobujú ťažkosti a tá čistota a vlhkosť ovzdušia vám určite prospeje.

Výplach nosa slanou vodou

Keď nemôžete vy k morskej vode, nech príde ona k vám. V lekárni je bez problémov dostupná, určená na výplach nosných priechodov. Omnoho lacnejšia alternatíva však je spraviť si doma slaný roztok s morskou soľou.

Ako na to?

Prevaríte si 1 liter vody a rozpustíte v nej 1 čajovú lyžičku morskej soli. Po vychladnutí môžete daný roztok použiť. Roztok vám vydrží, až kým ho neminiete. Soli určite nedávať viacej, aby vám silný roztok nedráždil sliznicu. Aplikovať si to môžete rôznymi spôsobmi, výber je na vás.

Existujú na tento účel aj špeciálne nádobky, no pre začiatok si vystačíte s obyčajnou striekačkou, prípadne s prázdnou fľaštičkou nosového spreja, ktorú naplníte daným roztokom.

Najprv si roztok vstreknete do jednej nosnej dierky, vyfúkate, pričom druhú nosnú dierku necháte stlačenú, potom to isté spravíte aj s druhou dierkou. A toto praktizujte pravidelne každý deň.

Takto nosové priechody očistíte od peľových zrniečok aj iných nečistôt. Ľudia, ktorí majú s týmto skúsenosti, uvádzajú, že z dlhodobého hľadiska to má veľmi pozitívny vplyv. Nielen čo sa týka alergie, ale celkovo na zlepšenie imunity.

Vitamín C ako prírodné antihistaminikum

V čase, keď sa alergická reakcia už naplno prejaví, mnohým pomáhajú vyššie dávky vitamínu C. Bezpochyby tento vitamín má pre imunitu organizmu nezastupiteľné miesto. O účinnosti sa musíte presvedčiť sami, no určite to stojí za pokus.

V každom prípade však musíte brať do úvahy, že ide o spôsoby, ktoré nie sú dokonale vedecky overené, ide len o rady ľudí, ktorí sa skúšajú s alergiou popasovať prirodzenými cestami a delia sa so svojimi skúsenosťami. Takisto treba pripomenúť, že sa nedajú očakávať zázraky v krátkom časovom horizonte a ani to, že vaša alergia len tak zmizne z roka na rok. Ide len skôr o zmiernenie reakcií. Ľudia bojujúci s alergiou takýmto spôsobom skôr potvrdzujú, že príznaky sú každým rokom miernejšie. No a každopádne boj s akýmkoľvek ochorením si vyžaduje celkovo naladiť sa na vlny zdravého životného štýlu: zdravá strava, dostatok pohybu, menej stresu… 

A čo vy, je vám niektorý z týchto spôsobov známy, pomohol vám? Alebo máte úplne iný recept, ako si pomôcť pri alergii bez liekov?

Foto: pixabay.com