Bábätko v inkubátore je takou dojímavou témou. Ak to povieme jednoducho, je to skrinka, ktorá detičkám pomáha prežiť a uľahčuje im dni, kým budú schopné fungovať bez neho, pri svojich rodičoch. Úžasná a skvelá vec, ktorú nám priniesol pokrok. V rozhovore s primárkou neonatologického oddelenia v Humennom MUDr. Máriou Vasilovou sa dozviete odpovede na rôzne otázky ohľadom bábätiek „bývajúcich“ v inkubátore.

Ako sme si povedali, je to taká zázračná skrinka. Na čo však primárne slúži? Vieme, že sa tam liečia nedonosené detičky. Ako a v čom inkubátor dokáže pomôcť?

Ak sa dieťa narodí nedonosené, má podľa stupňa nezrelosti nezrelé aj orgány a funkcie, ktoré mu neumožňujú  hneď po narodení  dokonale sa  prispôsobiť okolitému prostrediu a existovať v ňom. Na preklenutie  tohto obdobia sa používajú rôzne typy inkubátorov. Inkubátor je zariadenie, ktoré pomáha aspoň čiastočne nahradiť mamu a jej maternicu, aj keď treba povedať, že  ani najdokonalejšie inkubátory nenahradia  úplne všetky podmienky, ktoré má plod v maternici svojej mamy.

Samozrejme, mama je predsa len mama. Keď spomínate maternicu...Ako teplo majú detičky v inkubátore? Ako v maternici?

Je to veľmi pekné prirovnanie.  Áno, možno povedať, že sa snažíme prispôsobiť teplotu v inkubátore tak, aby to bolo porovnateľné s prostredím v maternici. Hovoríme, že v inkubátore sa snažíme vytvoriť termoneutrálne prostredie, aby teplota dieťaťa, ktoré je v ňom uložené sa pohybovala od 36,5- 37,5 °C meranej v konečníku. Čím je nedonosené dieťa nezrelšie, tým vyššia teplota v inkubátore musí byť nastavená, aby sa udržala termoneutralita prostredia. Inkubátory sú vybavené čidlami, ktoré kontinuálne   sledujú napr. kožnú teplotu  dieťatka.

Stretla som sa s tým, že niektoré detičky sa zakrývajú a niektoré nie. Je to kvôli teplu? Alebo aj dotyku, aby niečo na sebe cítili?

Detičky v inkubátore často zakrývame  rôznymi prikrývkami, alebo ich obliekame do drobnučkých body. Môže to slúžiť ako tepelná izolácia, ale aj taktilná stumulácia. Najlepšou taktilnou stimuláciou je však klokankovanie buď mamičkou, alebo aj oteckom, aby dieťa bolo  položené telo na telo, odborne nazývané skin to skin. Má to veľký význam jednak pre dieťa, ale aj pre matku, resp. rodičov.

A opäť sme sa dostali k mame (resp. rodičom). Sú jednoducho nenahraditeľní. V poslednej dobe sa dosť medializujú „hračky“ pre takéto deti, v zahraničí som evidovala nafúknuté gumené rukavice a u nás zase háčkované chobotničky. Myslíte, že deťom to spríjemňuje pobyt v inkubátore?

Aj u nás máme rôzne pomôcky, ktoré nám pomáhajú pri polohovaní dieťatka, pri vytvorení ohraničeného priestoru v inkubátore, pretože v brušku mamy je miesta menej a zrazu sa malé telíčko ocitne vo „ veľkom“ inkubátore. Je to aj celkom účinná nemedikamentózna metóda pomáhajúca tlmiť bolesti. Veľmi sa osvedčili  „ruky rukaté“, ktoré je možné rôznym spôsobom tvarovať, alebo vajíčka,  rôzne podložky, podkovy a pod., ktoré   pomáhajú vytvoriť miesto, kde dieťa leží.  Všetky pomôcky sú vyrobené z jemných,  dotykovo  príjemných materiálov. Spomínali ste chobotničky, ale máme dobré skúsenosti aj  napr. s korytnačkami a pod, ktoré háčkujú šikovné mamičky, sestričky, doktorky alebo ich dostávame napr. z Malíčka, pomáhajú nám  napr. v podložení  a fixácii miesta, kde je zavedená  infúzia.

To je krásne. Aj to, že to pomáha - aj to, že sú ľudia, ktorí to dobrovoľne  a s láskou vyrábajú. Neviem, či sa na túto otázku dá odpovedať, ale ako by sa dieťatko malo cítiť v inkubátore? 

Bolo by super, keby nám to vedelo povedať 🙂. Ale z jeho reakcií častokrát vieme vyčítať, ako mu je. Samozrejme je to zložitejšia otázka, pretože do toho vstupujú aj rôzne ochorenia so svojimi príznakmi a nutnosťou adekvátnej liečby.

Aký by mal byť personál starajúci sa o deti v inkubátore? Niektoré mamičky sa stretli s tým, že zdravotná sestra po vyfajčení cigarety šla kŕmiť dieťatko, škodí deťom takéto „terciálne fajčenie“?

Personál, ktorý sa stará o deti v inkubátore má byť odborne spôsobilý, čo je samozrejmosť, ale pre prácu s týmito detičkami a ich rodinami je potrebná aj veľká dávka empatie a okrem rozumu je potrebné dať do svojej práce aj srdce. Samozrejme je to ideál, ale kto si túto prácu vybral mal by to mať stále na zreteli. Samozrejme aj my, ktorí v tejto oblasti pracujeme sme len ľudia a preto sa občas stáva, že  rodičia s našou prácou nie sú celkom spokojní. Naše detičky nám to ešte nevedia povedať, ale keď odchádzajú zdravé a hlavne keď ich vývin je primeraný a sú z nich zdravé a krásne deti to je aj vizitka celého personálu, ktorý sa o deti stará.

K otázke fajčenia, v tom som nekompromisná. Cigareta nepatrí do rúk žiadnej sestry, ktorá pracuje s deťmi...

Všetky inkubátory sú rovnaké? Alebo existuje nejaké typové zaradenie?

Exsitujú rôzne typy inkubátorov. Jednak základné, ktoré vyhovujú pre ošetrovanie a liečbu  menej závažných a stavov a potom inkubátory pre intenzívnu liečbu, ktoré sú už veľmi sofistikované a vyhovujú  pre liečbu najnáročnejším stavov.

Čo všetko viete prostredníctvom inkubátora monitorovať?

Ako som už predtým povedala, máme možnosť udržať termoneutrálne prostredie, ktoré je pre to- ktoré dieťa ideálne, máme možnosť prispôsobiť a sledovať  vlhkosť vzduchu, alebo kyslíkovej zmesi podľa potrieb dieťaťa, ale máme možnosť napr. aj sledovať  koncentráciu kyslíka v inkubátore. Je veľmi dôležité aj to, že máme možnosť nastaviť alarmy, ktoré nás upozornia, ak daná hodnota je vyššia, alebo  nižšia ako sú nastavené parametre. Máme aj inkubátory, ktoré majú zabudované váhy a umožňujú  vážiť dieťa, bez toho, aby sme ho vyberali z inkubátora. Niektoré inkubátory majú zabudovanú vysúvaciu  lištu na vkladanie rtg  kazety pri rádiologickom vyšetrení.  

Wau. Tecnológie naozaj napredujú rýchlo. A ako dlho by  malo byťdieťatko v tejto zázračnej skrinke?  Resp. sú nejaké podmienky, ktoré by malo spĺňať kým bude „žiť vonku“?

    Nedonosené deti sú v inkubátore dovtedy, dokedy nedokážu regulovať telesnú teplotu a pobyt mimo inkubátora by bol pre nich nepriaznivý, čo sa týka udržania stabilnej teploty.  Čiže je to veľmi individuálne, závisí to od stupňa nedonosenosti, od  hmotnosti, ale aj od zdravotného stavu. Ak zdravotný stav je nestabilný, deti nevyberáme z inkubátora. Po zlepšení zdravotného  stavu individuálne zvažujeme, kedy je najideálnejší čas na vybratie z „ prechodného domčeka“.

Ale aj keď sú deti v inkubátore rodičia k nim chodia, keď je to možné aspoň na krátky čas vykladáme z inkubátora, napr. na klokankovanie, na prisatie k prsníku a pod. V prípadoch, že nie je možné ani krátke vybratie z inkubátora motivujeme ich k tomu, aby deti hladili, dotýkali sa ich. Vždy však dodržiavame prísne pravidlá hygienicko epidemilogického režimu.

Ak už je bábätko vonku, mali by k nemu rodičia, či personál pristupovať nejako špeciálne?

Je to zase veľmi individuálne, podľa povahy ochorenia a zdravotného stavu dieťaťa. Preferujeme však, aby mamka prišla k dieťatku jednak pre zachovanie laktácie a prikladanie k prsníku, ale aj aby sa naučila základné veci, potrebné pre  ošetrovanie dieťaťa po prepustení domov. Naučíme ju napríklad kúpať dieťa,  realizovať základnú stimulačnú masáž dieťaťa  a pod. Ak dieťa potrebuje nejaké zvláštne  postupy oboznámime ju s tým a najnutnejšie zaučíme.

Aj v tých prípadoch, keď matka nie je prijatá na oddelenie, dochádza na oddelenie buď denne, alebo podľa možností, aby bola s dieťaťom v čo najužšom kontakte. Na oddelenie pravidelne dochádzajú aj oteckovia.

Čo by ste chceli odkázať mamičkám, ktorých dieťatko je v inkubátore?

Moje dlhoročné skúsenosti s nedonosenými deťmi a chorými novorodencami ma utvrdzujú v tom,  že  pokrok v tejto oblasti je výrazný. Inkubátory sú vynikajúcimi pomocníkmi v ošetrovaní a liečbe  novorodencov, ktorí našu pomoc potrebujú. Je pochopiteľné, že mamičky, rodičia,  starí rodičia, celá rodina  sa boja keď vidia dieťa v inkubátore, majú pred tým veľký rešpekt. Je na nás – lekároch a sestričkách, ktorí sa tejto práci venujeme, aby sme dostatočne  zrozumiteľne a s pochopením podali všetky potrebné informácie. A že to má význam svedčia aj naše albumy detí, ktoré boli liečené na našom oddelení a ktoré nám rodičia posielajú pri rôznych  významných rodinných  sviatkoch. 

Za rozhovor ďakujeme úžasnej osobe i doktorke, ktorá pomohla mnohým deťom i mamičkám za desiatky rokov praxe!

foto: svetzdravia.com, pixabay.com

Počasie za oknami už nasvedčuje tomu, že sa opäť blíži kolotoč nepríjemných soplíkov, kašľov a teplôt. Keď už sa tak stane, chceme len, aby sa drobcovi čo najskôr uľavilo a bol opäť fit. Kašeľ vie byť veľmi nepríjemný a malého pacienta neraz poriadne vytrápi. Poradíme vám, ako rozoznať jednotlivé druhy kašľa a správne ich liečiť.

V prvom rade je dobré vedieť, že kašeľ nie je náš nepriateľ. Ide o prirodzený obranný mechanizmus tela, ktorý má za úlohu dostať z dýchacích ciest to, čo tam nepatrí. Dráždenie na kašeľ môže mať viacero príčin (cigaretový dym, peľ, prach, suchý vzduch, vdýchnutie nejakého malého predmetu, ...). Pokiaľ ho má na svedomí baktéria alebo vírus, je dobré mať na pamäti, že kašeľ je príznak a nie choroba. Preto ho netreba silou mocou zastavovať, ale všímať si aj iné signály toho, že s dieťatkom nie je niečo v poriadku. Napríklad či má nádchu, zvýšenú teplotu alebo horúčku, sťažuje sa na bolesť hrdielka.

Nie je kašeľ ako kašeľ

• Suchý kašeľ spoznáte podľa toho, že dieťa veľmi dráždi na kašeľ, niekedy ho až napína na vracanie a veľmi ho vyčerpáva. Snaží sa akoby čosi vykašľať, no žiaden hlien nevykašle. Ten je zatiaľ príliš hustý na to, aby ho telo dokázalo dostať von. Suchý kašeľ býva sprevádzaný aj škriabaním v hrdle a dieťa sa neraz sťažuje, že je kašeľ bolestivý. Jeho čas prichádza najmä večer, keď si malý pacient ľahne do postele a nie a nie zaspať. Ochorenia horných dýchacích ciest začínajú spravidla týmto typom kašľa, ktorý trvá asi 5 dní a potom sa mení na vlhký.
• Vlhký kašeľ, hovoríme mu aj produktívny, nakoľko pri ňom dieťatko vykašliava hlieny či laicky povedané zatekajúce soplíky, nie je bolestivý a ani nevysiľuje, zvykne však trvať o čosi dlhšie ako suchý.

Liečte kašeľ správne

Vedieť rozoznať suchý kašeľ od vlhkého má svoj význam. Na každý z nich totiž platí niečo iné.

• Antitusiká uľavia od suchého kašľa. Odporúčajú sa užívať najmä pri intenzívnom kašli, ktorý sa objavuje najmä večer pred spaním alebo v noci. Mnohé sú dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu (Ditustat, Mugotussol, Paxeladine, Robitussin, Sinecod, Stoptussin, Tussin, ...).
• Mukolytiká a expektoranciá nám pomôžu pri vlhkom kašli. Podporia vykašliavanie tým, že zrieďujú hlien a napomáhajú dostať ho von z dýchacích ciest. Rovnako ich zakúpite v lekárni bez lekárskeho predpisu (ACC, Ambrobene, Bromhexin, Mucosolvan, Robitussin Expektorans, Solmucol, Solvolan, ...).
• Kombinované lieky tlmia dráždenie na kašeľ a zároveň napomáhajú vykašliavaniu hlienu. Takéto lieky by ste si mali zaobstarať v prípade, že kašeľ dieťatka sa mení. Raz je kašeľ suchý, inokedy zase vlhký. Zakúpite ich v lekárni bez lekárskeho predpisu (Pleumolysin).

Nikdy nekombinujte lieky na suchý kašeľ s liekmi na uľahčenie vykašliavania. Ak si neviete rady, v lekárni vám určite ochotne poradia. Riaďte sa informáciami v príbalovom letáku a neprekračujte odporučené dávky. Pokiaľ máte pocit, že lieky nezaberajú, radšej sa poraďte so svojim lekárom.

Okrem podávania liekov je vhodné dodržiavať aj určité opatrenia:

• Často vetrať a zvlhčovať vzduch! Teplé a suché prostredie kašeľ zhoršuje, preto je cez deň vhodné viackrát miestnosť poriadne vyvetrať a počas noci použiť zvlhčovač vzduchu. Ak ho nemáte, môžete do izbičky vyvesiť opratú bielizeň, či namočené uteráky.
• Inhalovať a naparovať sa! Ak máte doma inhalátor a malý pacient je už dosť veľký na to, aby túto procedúru zvládol, výborným pomocníkom v boji proti kašľu je inhalovanie slanej vody alebo Vincentky. Ak ho nemáte, môžete skúsiť naparovanie, ale pozor, najmä u detí je zvýšená opatrnosť určite na mieste. Nikdy ich nenaparujte priamo nad hrncom s horúcou vodou alebo nebodaj nad sporákom. Skúste spojiť príjemné s užitočným. Nechajte zovrieť vodu v hrnci, pridajte kuchynskú soľ a kým slaná voda nepríde do varu, nachystajte si bunker. Môžete postaviť v izbičke detský stan, alebo si ho jednoducho vyrobiť pomocou stola či sušiaka na bielizeň. Stačí, keď cez neho prehodíte deky alebo plachty, prichytíte ich štipcami a máte hotovo. Potom už len stačí dať do bunkra hrniec so slanou vodou, ktorý ste si pripravili a zahrať si vo vnútri spoločenské hry, prečítať si knižku, niečo pekné si spolu nakresliť, tých najmenších pokojne aj nakojiť, ... Aj tu však dbajte na bezpečnosť a nikdy nenechávajte dieťa vojsť prvé dnu, aby sa na vriacej vode nepopálilo. Rovnako si vo vnútri posadajte tak, aby bol drobec od nej čo najďalej.
• Čistiť nos! Kašeľ je často spojený práve so zatekajúcimi hlienmi, preto je potrebné dieťatku neustále prečisťovať noštek fyziologickým roztokom či morskou vodou, u menších detí odsávať soplíky, u tých väčších poriadne smrkať.
• Zvýšiť prísun tekutín! Dieťatko by malo denne vypiť aspoň 2 litre bylinkového čaju. Urýchli a zlepší sa tým vykašliavanie.

Kedy je načase navštíviť lekára

Keď je kašeľ menej intenzívny, nemusíte hneď utekať k lekárovi. Pokiaľ nie je drobček mladší ako jeden rok, kašeľ po nasadení voľnopredajných liekov pomaly ustupuje a dieťatko netrápia iné vážnejšie príznaky ochorenia, môžete ho pokojne liečiť aj doma. Ak sa však pridruží horúčka, bolesti hlavy a kašeľ ani po týždni neustupuje, resp. sa nelepší, treba navštíviť detského lekára. Poradiť by ste sa s ním mali aj v prípade, že na dieťatku spozorujete akékoľvek iné príznaky, ktoré sa vám nepozdávajú alebo štekavý, pískavý, či nebodaj kašeľ, pri ktorom dieťa opakovane vracia. Tu už môže ísť o závažnejšie ochorenie, ako len o bežnú virózu.

Zdroj: adcc.sk

Foto: freepik.com, pixabay.com

„Konečne sme sa zbavili tých nepríjemných sopľov,“ odľahne vám. No prejde sotva týždeň a sú späť. Soplíky, soplíky, soplíky. Kto by nepoznal ten kolotoč, ktorý nás neprestajne trápi od jesene do jari. Ako si poradiť s detskými soplíkmi? Čo robiť a čo naopak nerobiť, keď vášho drobca prepadne nádcha?

Odhliadnuc od alergie, zväčšenej nosnej mandle či prerezávania zúbkov sú veľmi častou príčinou soplíkov u detí vírusy a baktérie. Čo sa v takom detskom nošteku udeje? Po tom, čo si doň nájde cestu vírus a začne sa tam množiť, dôjde k opuchu sliznice nosa. Takýto opuch vedie k sťaženému dýchaniu, alebo inak povedané k pocitu upchatého nosa. Ani sa nenazdáte a z malého nošteka začne vytekať číry, vodnatý soplík, ktorý po pár dňoch zhustne. Pokiaľ na takto oslabenú sliznicu nošteka sadne baktéria, soplíky zmenia farbu na žltozelenú. Nemusíte byť teda ani lekár a len z farby ľahko rozoznáte, s čím práve bojuje váš malý sopľoš. Ak sú soplíky číre alebo biele, bude to vírus, no pokiaľ sa mu pod nosom zelená, s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o baktériu.

Čistý noštek je základ

Neliečenou infekciou horných dýchacích ciest môžete dieťatku poriadne zavariť. Tá môže z hlienov, ktoré zostávajú v nošteku a v nosohltane, preniknúť až do uška a spôsobiť zápal stredného ucha. U detí, ktoré už vedia smrkať, je čistenie nosa hračka. Čo ale s tými menšími? V tejto otázke sú, žiaľ, odborníci nejednotní. Kým jedny tvrdia neodsávať, druhí sa prikláňajú k čisteniu nošteka. Odsávať teda, či nie? Ako to už býva, konečné rozhodnutie zostane na rodičovi. No pokiaľ sa rozhodnete pre čistenie nošteka, treba odsávať správne a hlavne s mierou.

Vyberáme odsávačku hlienov

V prvom rade je potrebné zaobstarať si odsávačku hlienov a tých je na trhu hneď niekoľko. Kúpiť sa dajú v lekárni, v obchodoch s detským sortimentom alebo v drogérii.

• Hadičková odsávačka má zbernú nádobku na hlieny, z ktorej vedú 2 hadičky. Jedna sa zavádza dieťatku do nošteka a druhou rodič ústami ťahá do seba vzduch z odsávačky, čím vyťahuje soplíky. Je síce jedna z tých lacnejších, no pri nepokojnejšom dieťatku môže byť odsávanie dosť náročné a možno sa nezaobídete bez asistenta. Hadička do nosíka navyše nemá žiadnu koncovku a môže sa vám podariť zaviesť ju príliš hlboko, čo môže poškodiť sliznicu.
• Balóniková odsávačka pozostáva z mäkkej zbernej nádobky pripomínajúcej balónik a z nástavca, ktorý sa zavádza do nošteka. Pred použitím je potrebné balónik stlačiť, aby ste z neho vytlačili vzduch, potom dať odsávačku do nošteka, pridržať druhú nosnú dierku a balónik uvoľniť. Kým neprídete na ten správny grif, podarí sa vám odsať len minimum soplíkov, preto to chce cvik.
• Odsávačka na vysávač má hadičku, ktorá sa zapojí do hadice od vysávača a zbernú nádobku na hlieny s nástavcom, ktorý sa zavádza do nošteka. Veľkou výhodou týchto odsávačiek je, že noštek odsajete naozaj rýchlo a dôkladne, pretože balónik a ani vy ústami nedokážete vyvinúť taký podtlak ako vysávač. Nástavec, ktorý sa zavádza do nošteka je dostatočne hrubý na to, aby sa nedal zaviesť hlboko do nošteka a nepoškodil sliznicu. Aj odsávačky na vysávač majú ale svoje nevýhody. Nedajú sa používať v noci, ani na cestách, kde nemáte prístup k vysávaču. Navyše vysušujú sliznicu, preto je dôležité ju po odsatí zvlhčiť napríklad pomocou fyziologického roztoku alebo morskej vody.
• Elektrické odsávačky a odsávačky na batérie stačí len zapnúť a zasunúť do nošteka. Sú ergonomicky tvarované s vekovo prispôsobenými nástavcami do nosa. Hodia sa najmä na cesty, no nemožno od nich očakávať až taký výkon ako u odsávačiek na vysávač. Cena je pritom asi trojnásobne vyššia.

Ako správne odsávať soplíky?

1. Zvlhčite sliznicu nošteka Vincentkou, fyziologickým roztokom alebo morskou vodou, ktoré dostanete kúpiť v lekárni.
2. Zasuňte odsávačku do nošteka tak, aby sa neprisala na vnútornú stranu nosa, pretože prílišným podtlakom praskajú drobné cievky a vznikajú chrastičky. Aj preto sú vhodnejšie odsávačky s hrubšou koncovkou, ktorá sa nedá vsunúť hlbšie do nosíka. Odsávačka by sa mala jemne vsunúť len na úplný začiatok nošteka, nikdy nie hlboko.
3. Neodsávajte dlho ani nasilu. Pokiaľ sa vám nedarí odsať hlieny, znamená to, že noštek je upchatý kvôli opuchu sliznice a ten odsávačkou nevyriešite.
4. Neodsávajte príliš často. Odsávať soplíky by sa malo podľa potreby, najideálnejšie pred jedlom a spaním. Netreba to však robiť príliš často, pretože pri dlhodobom odsávaní hrozí poškodenie sliznice a podporuje sa tvorba hlienov. To znamená, že namiesto toho, aby ste dieťatku pomohli soplíky odstrániť, dosiahnete len to, že sa ich začne tvoriť viac. Nedá sa úplne zovšeobecniť, koľkokrát denne odsávať, pretože ani soplíkov sa netvorí vždy rovnako. No určite nie je správne odsávať povedzme každú hodinu alebo nebodaj viackrát za hodinu. Úplne postačí, keď po tomto pomocníkovi siahnete tak trikrát za deň.
5. Odsávačku je potrebné po každom použití dôkladne umyť horúcou vodou, nad parou alebo vydezinfikovať alkoholom, aby sa zabránilo opätovnému zaneseniu infekcie do nošteka dieťatka pri jej ďalšom použití.
6. Pri odsávačkach na vysávač nezabudnite nastaviť saciu silu vysávača na minimum.
7. Po odsatí soplíkov opätovne zvlhčite sliznicu nošteka ako na začiatku.

Učíme sa smrkať

Možno vám to príde bláznivé, no pediatri odporúčajú učiť deti smrkať niekedy medzi 8. a 10. mesiacom života. Je to totiž obdobie, kedy po nás radi opakujú. Pokiaľ tento čas prešvihnete a budete ho to chcieť naučiť po prvých narodeninách, môže to byť náročnejšie. Ako na to?

1. Ukazujte dieťatku na sebe, ako sa fúka nosom. Prikryte si ústa rukou a nahlas fúknite nosom. Deti veľmi často fúkajú, ale žiaľ ústami, čo nám v tomto prípade veľmi nepomôže. Môžete si z toho urobiť aj zábavu a fúkať nosmi napríklad do vrtuľky, na gulôčku z papiera a snažiť sa ju posunúť. Fantázii sa medze nekladú.
2. Keď sa naučí fúkať nosom, potom mu už stačí len priložiť vreckovku k nosíku.
3. No a na záver ho naučiť ako sa správne smrká noštek.

Ako správne smrkať nos?

Ústa musia zostať zatvorené, zapcháme dieťatku jednu nosnú dierku a druhou nech silno vyfúkne. To isté zopakujeme na druhej strane. Smrkať treba dôkladne a pomaly.

Nikdy nesmrkáme s otvorenými ústami, obe dierky naraz, viackrát a rýchlo za sebou a nevydávame pri tom zvuk ako trúbenie. Takéto spôsoby smrkania nie sú správne.

Čím liečiť soplíky?

• Fyziologický roztok, minerálne či morské vody pre deti

Alfou a omegou pri liečbe nádchy je noštek preplachovať fyziologickým roztokom, minerálnou či morskou vodou (Libenar, Physiomer, Sterimar, Aliamare, Vincentka, ...). Tieto prípravky dostanete kúpiť v lekárni bez lekárskeho predpisu a pokiaľ ešte nemáte svoju osvedčenú značku, určite vám ochotne poradia. Dôležité je ale upozorniť, že to potrebujete pre dieťatko. Ideálne je čistiť nos minimálne tri až štyrikrát denne, čím sa zriedi hlien v nosíku, odstránia neželané mikroorganizmy a zvlhčí sliznica.

• Kvapky do nosa  

Ak drobec nemôže dýchať, môžeme mu pomôcť kvapkami (Olynth, Nasivin, Otrivin, Vibrocil, ...), ktoré vďaka svojmu zloženiu rýchlo uľavia od pocitu upchatého nošteka. Zúžením rozšírených ciev po ich aplikácii dochádza zároveň k odpuchnutiu sliznice. Kvapky do nosa sa neodporúča užívať dlhšie ako 7 dní, pretože môžu byť návykové a vysušujú sliznicu nosa. Ak výraznejšie ťažkosti pretrvávajú aj po týždni, môžeme ich vymeniť za iný druh kvapiek. Tu je však určite na mieste aj konzultácia s detským lekárom.

Kvapky do prepláchnutého nošteka môžeme aplikovať dvoma spôsobmi. A to buď vytieraním nosíka pomocou vatových ušných tyčiniek, ktoré sme predtým namočili do nosových kvapiek alebo jednoducho nakvapkaním do nosíka. Aj nakvapkanie však musí byť vykonané správne, aby kvapky zabrali. Keďže opuch sliznice býva na boku nošteka, nie v strede, hlavičku dieťatka treba nakloniť do strany a nosové kvapky nakvapkať tak, aby zatiekli na bočnú stranu nošteka. To isté zopakujeme na druhej strane. Ak by sme kvapky nakvapkali do stredu nosíka, pretiekli by cez noštek bez toho, aby sa dotkli opuchnutej časti a potom by sme sa darmo divili, prečo nezaberajú. Kvapky používajte vždy podľa pokynov v príbalovom letáku konkrétnych nosových kvapiek, pokiaľ ste nenavštívili lekára a ten vám nepovedal inak.

• Antihistaminiká

Sú lieky proti alergii, no zvyknú sa nasadiť aj pri nádche (Fenistil, Aerius, ...). Síce ju priamo neliečia, no pomáhajú malému pacientovi aspoň uľaviť tým, že zmiernia opuch sliznice a urýchlia tak odhlienenie.

• Lokálne antibiotiká

Pri zelených soplíkoch môže vášmu dieťatku predpísať lekár aj lokálne antibiotikum (Pamycon), ktoré pomáha v boji s baktériami. Nie však s vírusmi, kedy sú soplíky biele alebo číre. Tieto kvapky dostanete kúpiť v lekárni len na lekársky predpis.

Ak má dieťatko okrem soplíkov aj horúčky, výtok z nosa je hnisavý alebo výter ukázal prítomnosť nejakej baktérie, môže vám lekár odporučiť aj celkové preliečenie antibiotikami.

Zdroj: detskaorl.sk

Foto: freepik.com

Prvá Coca-cola sa síce predávala v lekárni, no dnes ju za až tak liečivú nepovažujeme. Aké sú dôvody? Patrí vôbec do pestrého jedálnička detí? Existujú situácie, kedy kolu deťom môžete dovoliť!

Možno aj vy, milí rodičia, v sebe nesiete polemiku, či prezradiť svojmu drobcovi, ako chutí kola... Môže to dopadnúť tak, že už mu ju z rúk len tak nevytrhnete. A niektorí tou rukou mávnete a poviete si:  Veď aj tak sa to dozvie v škôlke, či v škole. Zakázané ovocie chutí najlepšie... Je však zdraviu prospešné? Nasledujúce fakty vám pomôžu vysvetliť deťom, čo je to Coca-Cola.

Kokaín v kole?

Kokakolu vyrobil doktor farmácie John Stith Pemberton v roku 1886, v Amerike. Ponúkal ju v džbáne, pred svojou lekárňou ako liek na chrípku, žalúdočné problémy, bolesti hlavy, brucha, či, dokonca, na impotenciu. Nápoj označil ako liek právom, keďže obsahoval 9 miligramov kokaínu. Ten uľavil od silnej bolesti hlavy, bolesti v brušnej dutine a od bolestí nervového pôvodu. A to pomerne rýchlo. Kokaín a jeho deriváty (odvodené zlúčeniny) sú dodnes používané v niektorých analgetikách (liekoch proti bolesti), výhradne na americkom farmaceutickom trhu.

Až do roku 1903 kola teda v sebe skutočne skrývala kokaín. Drink sa totiž vyrábal z juhoamerického kríka koky a spracovaním jeho listov kokaín vznikal. Avšak, ako nelegálna a silne návyková látka, musel byť odstránený. Preto sa na výrobu doteraz používajú listy, ktoré sú chemicky zbavené jeho obsahu.

Zloženie

Ingrediencie Coca-Coly nie sú neznáme. Tajomstvo spočíva v originálnom pomere jednotlivých prísad. Nemenej dôležitým je aj spôsob, akým sú zmiešané. Tak vzniká typická chuť koly.

Fľaška koly (3,3dl = 330 ml) obsahuje:

• 36,96 g cukru (približne 10 čajových lyžičiek)
• 30 – 50 mg kofeínu (pre porovnanie: 60 ml espressa má 80 mg kofeínu)
• kyselinu fosforečnú (jej množstvo sa neuvádza)
• oxid uhličitý
• vodu
• zmes farbív
• zmes aróm

Cukor

Cukor je rýchlym zdrojom energie. Na druhej strane, jeho vysoká konzumácia zapríčiňuje množstvo problémov:

1. Nadmerný prísun cukru poškodí leukocyty (biele krvinky). Tie nedokážu ničiť škodlivé baktérie, ktoré sa dostanú do tela dieťaťa. Obranyschopnosť detí sa takto ľahko oslabí. Imunita je narušená. Deti sú náchylné na rôzne ochorenia. Už 100 gramov cukru zníži odolnosť organizmu až o 40 %.
2. Cukor spomaľuje metabolizmus a dieťa nie je schopné spracovať všetky ostatné prijaté kalórie. Tie nemajú inú možnosť a uložia sa v tele v podobe tuku. Nadváha, alebo až obezita v detskom veku prináša ďalšie starosti: predpoklad vysokého krvného tlaku v skorom veku, ochorenia srdca, predpoklad vzniku cukrovky a v neposlednom rade plochosť nôh.
3. Po konzumácii cukru ostávajú v ústnej dutine glykoproteíny (bielkoviny s cukornou zložkou). Držia sa na zuboch a vytvoria povlak. Spolu s nepriaznivým pH Coca-Coly (len 2,5 – čo predstavuje veľmi kyslé prostredie) podporujú množenie Streptococcus mutans. A to sú práve tie baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz. 
4. Konzumácia nadmerného množstva zvýši tvorbu adrenalínu (stresového hormónu), čo vyvoláva stav hyperaktivity, či až agresivity.
5. Prudké zmeny hladiny cukru v krvi spôsobujú bolesti hlavy.

V litri kokakoly je približne 28 kociek cukru. Dali by ste si do litra čaju toľko cukru? 

Slovák skonzumuje priemerne 94 g cukru za deň. Za celý život sú to vyše dve tony!

Kofeín

Kola obsahuje menej kofeínu ako jedna šálka kávy. No, ruku na srdce... Ochutnalo už vaše dieťa ozajstnú kávu? 

1. Kofeín je návykový a spôsobuje nervozitu, nespavosť a vysoký krvný tlak.
2. Keď je prítomný v ľudskom organizme, srdce nepravidelne bije.
3. Zhoršuje vstrebávanie vápnika.
4. Má močopudný účinok. Dieťa po vypití koly rýchlo opäť pocíti smäd.  

Kyselina fosforečná

Táto zlúženina predstavuje riziko pre detské kosti a zuby. Fosfor vytláča z kostí a zubov vápnik, tie sa zmäkčujú. Deti, ktoré často konzumujú kolové nápoje, ale aj iné potraviny s vysokým obsahom kyseliny fosforečnej, sú náchylnejšie k vzniku zlomenín a osteoporózy (rednutie kostí). Bostonská štúdia uvádza, že riziko je až sedemnásobne vyššie.

Firma The Coca-Cola Company neuvádza, koľko kyseliny fosforečnej jedna fľaška obsahuje. Jej množstvo nie je pod kontrolou, a preto nemáte istotu, či je to málo, alebo veľa. 

Oxid uhličitý

Bublinky v nápoji vznikajú tak, že oxid uhličitý sa pridáva rozpustený vo vode. Vylepší chuť. Skúste sa niekedy napiť z koly, z ktorej už všetok oxid vyprchal. Aká je bez bublín? Asi by ste si ju nikdy nekúpili…

1. Pomocou oxidu uhličitého sa predĺži trvanlivosť nápoja, pretože baktérie, ktoré by inak spôsobili jeho rozklad, sa v perlivej vode nedokážu množiť.
2. Pre detský organizmus znamená záťaž: žalúdok začne produkovať viac žalúdočných štiav, obličky dostanú zabrať, aby bublinky prefiltrovali.
3. Oxid uhličitý sa v organizme rozkladá na kyslinu uhličitú, ktorá je kyslejšia ako voda. Telo dieťaťa sa prekyslí.

Zmes konzervantov, farbív a aróm

Ide o tzv. É-čka. Sú to farbivá, zahusťovadlá, arómy, konzervačné látky. Pridávajú sa do väčšiny potravín, aby sa zvýraznila ich chuť, vôňa i farba, a aby vydržali dlho čerstvé. Zjednodušujú celý výrobný proces.

Do koly sa ako konzervant  pridáva benzoan sodný. Ten má, pri pravidelnej konzumácii, tendenciu poškodzovať ľudskú DNA. Týka sa to tých úsekov DNA, ktoré zodpovedajú za správnu funkciu pečene. Poškodenie DNA je nenávratné.

Nielen detský organizmus má čo robiť... 

S kokakolou to ide celkom rýchlo:

1. Po desiatich minútach sa do tela dostane desať čajových lyžičiek cukru. Nebyť kyseliny fosforečnej, ktorá potláča sladkú chuť, žalúdok mnohých detí by to nezvládol.
2. Po dvadsiatich minútach hladina cukru v krvi prudko stúpne. Pečeň premieňa množstvo cukru na tuk.
3. Po uplynutí štyridsiatich minút sa vstrebe kofeín. Očné zreničky sa rozšíria, krvný tlak stúpne. 
4. O pár minút neskôr zvýši organizmus produkciu dopamínu (hormón energie a dobrej nálady).
5. Po hodine kyselina fosforečná na seba viaže vápnik , horčík a zinok. Metabolizmus sa zintenzívňuje. Vápnik je vyplavený močom.
6. Nakoniec, po viac ako jednej hodine, vstupuje do hry močopudný účinok tohto nápoja. Vápnik, horčík a zinok, minerály nevyhnutné pre zdravie našich kostí, sa vo veľkej miere vylučujú.  
7. Z tela sa vyplaví aj sodík. Paradoxne, po hodine od vypitia koly, je dieťa podráždené, stratí dobrú náladu.

Aké skúsenosti s podávaním kolových nápojov deťom majú rodičia na Modrom koníku, sa dozviete tu.

Tak predsa áno? 

Doktorka farmácie Anna Jauschová z bratislavskej lekárne pripúšťa: „ Kolu môžete podať troj-štvor ročnému dieťaťu, no len v prípade hnačky, či zvracania. Telo vtedy rýchlo stráca tekutiny. Cukor v kole navráti stratenú energiu malátnemu dieťaťu a minerály poslúžia ako účinný rehydratačný roztok.“

Keďže kolu dostať vo vyše 200 krajinách sveta, v čase dovoleniek, na miestach, kde nie sú naše lieky dostupné, je často jedinou možnosťou, ako pomôcť pri týchto tráviacich problémoch.

Niektorí gynekológovia odporúčajú kolu aj na tehotenské nevoľnosti. Avšak, s mierou. Telo sa cukrom v tomto období celkom rado zásobí. A rozhodne nepatrí v tak veľkom množstve do jedálnička tehotnej ženy.

Modrý koník dostal ešte jeden tip od doktorky Jauschovej: „Coca-colu podávajte cez slamku. Takto aspoň trochu ochránite detské zúbky pred vznikom zubného kazu.“

Zdroje:

https://zdravie.pravda.sk/zdravie-a-prevencia/clanok/12332-skodi-pitie-kolovych-napojov-zdraviu-ano/

https://www.badatel.net/co-sa-udeje-vo-vasom-tele-v-priebehu-hodiny-od-vypitia-coca-coly/

http://dennik.hnonline.sk/292384-coca-cola-odhaluje-tajomstvo-unikatnej-receptury-video

http://encyklopedia.sme.sk/c/893995/coca-cola.html

http://www.vimcojim.cz/magazin/clanky/o-zdravi/Proc-ne-davat-detem-malinovku,-dzus-nebo-kolu__s10012x10010.html

Zdroj foto:

archív autorky

freeimages.com

freepik.com

Kašeľ, teplota, únava, ... Na chvíľu sa preliečite a je to tu zase. Počas sychravých a chladných dní nie sú bežné infekcie ničím ojedinelým. Poviete si, že vás možno skolila chrípka, veď čoskoro už bude zúriť všade navôkol. Čo ak je ale všetko inak? Že by ste mali čo dočinenia s pľúcnymi chlamýdiami? Dá sa ich vôbec rozpoznať a ako s nimi skoncovať raz a navždy?

Chlamydia pneumoniae je baktéria, ktorá obľubuje celý dýchací trakt od nosných dierok až po pľúca. Keď sa nelieči, môže sa z pľúc pokojne vybrať aj do iných orgánov a vyústiť napríklad do srdcového infarktu. Nešetrí pritom deti ani dospelých. Tieto baktérie žijú vo vnútri bunky, čím sa dokážu úspešne schovať aj pred ich jedinými protivníkmi - antibiotikami.

Ďalšou zvláštnosťou je, že chlamýdie fungujú akoby v dvoch skupinkách. Kým jedny sa rýchlo množia a zvnútra ničia bunku, druhé spia a potom sa vymenia. Keď dokončia svoju prácu a bunku zlikvidujú, nájdu si ďalšiu a ďalšiu a ďalšiu.

Stačí jedno kýchnutie

Pýtate sa, kde by ste tak mohli prísť k pľúcnym chlamýdiam? Keďže patria k jedným z najrozšírenejších mikroorganizmov, tak prakticky kdekoľvek. Šíria sa rýchlo a len čo natrafia na človeka s oslabenou imunitou, dostávajú príležitosť na útok. Mestská hromadná doprava, obdchody, práca či škôlka, všade sú ako doma. Preniesť sa z človeka na človeka dokážu veľmi jednoducho. Keďže ide o kvapôčkovú infekciu, stačí jedno kýchnutie, zakašľanie alebo len vyprsknutá drobná slina pri rozprávaní vašim smerom a máte to zrátané. Takýto človek pritom vôbec nemusí vedieť, že má pľúcne chlamýdie a nevedomky ich vo svojom okolí šíri ďalej.

Ako odhaliť pľúcne chlamýdie?

Prísť na ne bude ťažký oriešok. Ako to už býva, mnohé ochorenia sa prejavujú veľmi podobne a iné to nebude ani v prípade pľúcnych chlamýdii. Príznaky môžu byť naozaj rôzne, od zvýšenej teploty, dlhotrvajúceho dusivého kašľa, zápalu hrtana a mandlí, chronickej nádchy či svrbenia v nose, dlhodobého a intenzívneho pocitu únavy až po bolesti hlavy, brucha či zubov.

Pokiaľ máte problém s opakovanými infekciami, teda len čo doberiete jedny antibiotiká a na chvíľu sa vám uľaví, začne to celé nanovo, mali by ste zvážiť aj túto možnosť.

Ak je vo vašom okolí niekto, komu práve zistili toto ochorenie, na nič nečakajte a požiadajte svojho lekára, aby vás vyšetril.

Potvrdia to krvné testy

Máte podozrenie na pľúcne chlamýdie? Je teda najvyšší čas informovať o tom svojho obvodného lekára. Ak vám dá za pravdu, sestrička vám v ambulancii odoberie krv, ktorú následne odošle na rozbor. Či sa jedná o infekciu touto baktériou, ukážu špecifické protilátky označené ako IgA, IgG a IgM. Má to ale háčik. Tieto protilátky sa objavia pozitívne najskôr v druhom týždni infekcie, čo znamená, že ak je vaše ochorenie ešte v začiatkoch, krvné testy ho neodhalia.

Presnejšie a tiež rýchlejšie sú výsledky z výterov z nosa a úst. Tie sa však spravidla nerobia, pretože sú drahšie, len málo laboratórií takéto testy vyhodnocuje a predpísať ich nemôže každý lekár.

Ako sa ich zbaviť?

Jedinou účinnou liečbou pľúcnych chlamýdií sú antibiotiká. A to nie hocijaké. Keďže chlamýdie žijú vo vnútri bunky a väčšina bežných antibiotík pôsobí na bunkovú stenu, antibiotiká sa k nim nedostanú. Poradiť si s nimi vedia tzv. makrolidové antibiotiká, ktoré dokážu preniknúť dovnútra bunky. Pomôžu vám samozrejme len za predpokladu, že ich riadne doužívate. Ako to už pri antibiotickej liečbe býva, pacienti ju často vysadia skôr, pretože sa začnú cítiť dobre. V tomto prípade je ale lepšie to nerobiť.

Podľa závažnosti infekcie môže liečba antibiotikami trvať 7 dní, no pokojne aj mesiac. Všetko závisí od výsledkov z krvi a treba počítať s tým, že ich bude nutné niekoľkokrát zopakovať počas liečby a aj po nej. Ak by ste liečbu ukončili skôr, infekcia by sa mohla vrátiť a všetko by začalo nanovo. Antibiotiká totiž v prvom rade zničia aktívne chlamýdie a keď sa k životu prebudí aj druhá, dovtedy spiaca skupina, zaútočia aj na ne. Je teda zrejmé, že liečba potrebuje svoj čas, aby dokázala zneškodniť všetkých protivníkov.

Mnohí pacienti sa musia opakovane pasovať s pľúcnymi chlamýdiami. A kto to raz zažil, vie, že je lepšie sa im oblúkom vyhnúť. Nenatrafiť na akúkoľvek nákazu je však nemožné a v tomto prípade neexistuje ani prevencia vo forme očkovania. Jedinou šancou v boji s pľúcnymi chlamýdiami tak zostáva silná imunita.

Foto: pixabay.com, flickr.com

Hodnota na teplomere neľútostne stúpa a vy sa pýtate, čo robiť? Postarať sa o malého pacienta býva neraz ťažkým orieškom aj pre skúsenejšieho rodiča. Ako správne zatočiť s horúčkou a kedy už radšej vyhľadať odbornú pomoc?

Na začiatok si treba uvedomiť, že horúčka nie je choroba, ale príznak. Väčšinou sa objaví v dôsledku nejakej vírusovej alebo bakteriálnej infekcie, no stretnúť sa s ňou môžete napríklad aj po očkovaní.

Teplota a horúčka nie je to isté

Tieto dva pojmy majú svoje opodstatnenie, i keď si ich mnohí zvyknú zamieňať. O zvýšenej teplote hovoríme vtedy, keď teplomer ukazuje do 38 °C. Ak sa však dostaneme nad túto hranicu, máme čo dočinenia s horúčkou. Nie je to ale len o slovičkárení. Dôležité je zapamätať si, že zvýšená teplota sa nemá zrážať, naopak s horúčkou už zatočiť treba.

Zvýšená teplota je prirodzenou obrannou reakciou tela. Vírusom či baktériám teplota okolo 36 – 37 °C neublíži a oni sa môžu pokojne ďalej množiť a robiť si svoju prácu. Telo sa preto snaží vytvoriť také prostredie, v ktorom títo nepriatelia nebudú schopní prežiť. Pri zvýšenej teplote treba dieťatko uložiť do postele a zabezpečiť mu dostatok tekutín, do jedla ho nútiť netreba . Prikryť by ste ho mali len tenkou prikrývkou, aby sa zbytočne neprehrievalo. Pokiaľ sa telo dokáže vysporiadať s teplotou do 3 dní samé, máte vyhrané a nie je potrebné navštíviť lekára. Drobca ale i tak nedávajte najbližší deň do kolektívu a pokračujte v kľudovom režime, aj napriek tomu, že už nejaví známky choroby.

Horúčka sa nemá podceňovať. Najmä pri malých deťoch sa dokáže obranný systém rýchlo naštartovať a vyhnať ju až nad 39 °C. Takéto vysoké horúčky už môžu sprevádzať aj febrilné kŕče, teda zášklby svalov. Niet sa čo čudovať, že šklbanie, trasenie či mykanie dieťatka vystraší nejedného rodiča. I keď je ťažké v takej chvíli nespanikáriť, dôležité je bezodkladne zavolať rýchlu zdravotnú pomoc (číslo 155), zabezpečiť, aby dieťatko nespadlo z postele a ochladzovať ho tým, že ho vyzlečiete a vyvetráte teplú miestnosť. Nepodávajte mu vtedy žiadne lieky. Pokiaľ sa už v minulosti u vášho dieťatka vyskytli febrilné kŕče, lieky proti horúčke podávajte už pri teplote nad 37,5 °C.

Ako správne namerať teplotu u detí?

Bezdotykové, ušné teplomery či čelové pásiky nie sú to pravé orechové na zmeranie teploty. Nemerajú celkom presne a sú vhodné skôr na kontrolovanie teploty, napríklad v noci, keď drobec spí. Ideálne sú digitálne teplomery, u detí do 2 rokov s ohybným koncom, u tých starších s pevným koncom. U menších detí meriame teplotu v konečníku a od nameranej hodnoty odpočítame 0,5 °C. To znamená, že pokiaľ nám teplomer ukazuje 38,5 °C, dieťatko má v skutočnosti 38 °C. U starších detí meriame teplotu pod pazuchou a nameraná hodnota je reálna, teda z nej už nič neodpočítavame.

Lieky na zníženie horúčky – ako sa v nich vyznať?

Keď sa hodnota na teplomery vyšplhá nad 38 °C je načase siahnuť po antipyretikách, teda liekoch na zníženie horúčky. Sú bežne dostupné v lekárni aj bez lekárskeho predpisu a je vždy dôležité upozorniť na to, že ich potrebujete pre dieťa. Na trhu ich je hneď niekoľko a treba rozlišovať nielen formu (sirupy, tablety, čapíky), v akej sa predávajú, ale aj účinnú látku, ktorú obsahujú. Na jednej strane sú paracetamolové prípravky (Paralen, Panadol, Calpol, Tylenol), na druhej ibuprofenove (Ibalgin, Nurofen, Brufen).

Prečo je dôležité ich takto rozlišovať? Je úplne jedno, pre ktorý z vyššie uvedených liekov sa rozhodnete, no pokiaľ horúčka po podaní lieku začne opätovne stúpať, mali by ste mať v zálohe aj liek, ktorý obsahuje inú účinnú látku ako ten, ktorý ste už dieťaťu podali. Každý z týchto liekov sa totiž môže podať znova najskôr o 6 hodín. Každý rodič vie, že horúčka nepozná hodinky a stane sa, že znovu vystúpi omnoho skôr. Nie je samozrejme dôvod čakať ďalšie povedzme 3 hodiny, kým uplynie potrebný interval medzi jednotlivými dávkami, aby sme mohli dieťaťu podať liek. V takomto prípade siahneme po inom lieku, ktorý obsahuje druhú účinnú látku. V praxi to znamená, že ak podáme napríklad Paralen a horúčka sa znova objaví po 6 hodinách, môžeme dať dieťaťu ďalšiu dávku Paralenu. Ak však vystúpi skôr, trebárs o 4 hodiny, podáme mu liek s účinnou látkou ibuprofen, napríklad Nurofen.

Čo sa týka dávky, vždy sa striktne pridržiavame pokynov v príbalovom letáku alebo na obale daného lieku. Tie sa zväčša odvíjajú od váhy a veku dieťaťa. Lieky na zníženie horúčky u detí sa vyrábajú vo forme sirupov, čapíkov aj tabliet. U najmenších detí sa najčastejšie používajú práve čapíky, ktoré sa ľahko zavedú do konečníka. U tých väčších môžete podať sirupy, neskôr aj tablety, keď už sú schopné ich prehltnúť a zapiť. Viac možností isto oceníte aj pri žalúdočných a črevných virózach, ktoré môžu byť rovnako sprevádzané horúčkami. Je pochopiteľné, že dieťaťu nepodávame čapíky, keď má hnačky alebo sirupy či tablety, keď zvracia, keďže by pravdepodobne nestihli zaúčinkovať skôr, ako by ich dieťa zo seba dostalo von.

Zábaly a sprchy – sú naozaj účinné?

Pokiaľ horúčka dieťatka vystúpi nad 39 °C, je vhodné pristúpiť aj k ochladzovaniu telíčka. Tu máme dve možnosti, buď vo forme zábalov alebo potieraním dieťatka vlhkou handričkou. Ako na to?

• Zábaly aplikujeme na hrudník alebo na celé telo, nikdy nie na čelo. Do postieľky položíme suchú, na niekoľkokrát preloženú plienku vo veľkosti hrudníka. Na ňu uložíme poriadne vyžmýkanú chladnú plienku, ktorú sme namočili do asi 25-stupňovej vody. Teraz uložíme dieťatko do postele tak, aby sa chrbátik v oblasti hrudného koša dotýkal mokrej plienky. Dieťatko začne plakať, no o chvíľu prestane, lebo sa mu uľaví. Cez hrudník preložíme opäť vlhkú a potom aj suchú plienku. Dieťatko už nezakrývame, alebo len ľahko ďalšou plienkou. V zábale ho necháme asi 5 minút a postup zopakujeme tri až štyrikrát.
• Potieranie nahého dieťatka vlhkou a vyžmýkanou handričkou namočenou v 25-stupňovej vode robíme asi 10 až 15 minút. Potierame ho celé, vrátane hlavičky a končatín. Keď je handrička teplá, treba ju opakovane namočiť.

Sprchovanie nie je najmä u tých najmenších najvhodnejší spôsob zrážania horúčky. Je ťažké určiť správnu teplotu vody a zrýchlený pulz a dýchanie dieťatka v spojitosti s chladnou sprchou môžu vyústiť do šoku.

Kedy je načase volať lekára?

U novorodencov nerozlišujeme, či ide o zvýšenú teplotu alebo horúčku. Keď začne hodnota na teplomery stúpať, okamžite treba vyhľadať detského lekára.

U bábätka mladšieho ako 3 mesiace nemusíte so zvýšenou teplotou okamžite letieť k lekárovi. Počas najbližších ordinačných hodín je však vhodné si s ním aspoň zavolať. Ak už horúčka vystúpi nad 38 °C, netreba čakať na to, keď začne ordinovať, ale bezodkladne vyhľadať pomoc jeho zastupujúceho lekára.

U ostatných detí môžeme riešiť teplotu pokojne 2 až 3 dni doma. Všetko to ale samozrejme závisí od celkového stavu dieťatka a ďalších príznakov ochorenia. Pokiaľ je po ústupe horúčky veselé, hrá sa, pije, papá, ciká, skrátka sa správa ako obvykle, nemusíme hneď bežať k lekárovi.

Okamžite vyhľadať odbornú pomoc je potrebné, ak je dieťa aj po ústupe horúčky apatické, veľmi nepokojné, bolí ho akýkoľvek dotyk, vracia, nechce piť, zbadáte na telíčku malé podliatiny, ťažko dýcha, resp. sa nevie nadýchnuť a vydýchnuť.

Keď sa zdravotný stav dieťatka zhorší počas víkendu alebo v noci, neváhajte navštíviť najbližšiu pohotovosť. Pokiaľ k tomu ale dôjde v priebehu pracovného týždňa, vždy je lepšie obrátiť sa na vášho detského lekára, ktorý dieťa pozná najlepšie.

Foto: freepik.com

Najväčšia šanca, že dieťa náhodne požije lieky, hrozí v domácom prostredí. A ešte väčšia, že to bude u starých rodičov… Ako nepodľahnúť panike? Prečítajte si, čo urobiť ako prvé a aj to, kam lieky uložiť, aby nepredstavovali nebezpečenstvo pre vašich najmenších. Poučte aj príbuzných, do opatery ktorých dieťa dávate.

Prípadov otráv liekmi u detí je na Slovensku dosť. Celkove tvoria asi 85 % zo všetkých prípadov otráv. Hlavne tí najmenší, vo veku 1 – 5 rokov, sú veľmi zvedaví. Farebné “lentilky” zvádzajú k ochutnaniu. Najhoršie to môže skončiť skutočne smrťou. Tak, ako kauza chlapčeka spred niekoľkých rokov: náhodne objavil krabičku antireumatík (lieky proti reume) a stačili dve tablety. Lekári mu už nevedeli pomôcť.

Príznaky otravy liekmi

Rozpoznanie príznakov otravy pomôže k rýchlemu a správnemu zásahu. Často zachráni život. Je dôležité vedieť odlíšiť otravu od alergickej reakcie. Niektoré prejavy majú totiž podobné.

Alergickú reakciu sprevádza, okrem iného, aj sťažené dýchanie. Krátke a plytké nádychy striedané s krátkymi výdychmi. Dieťa akoby lapalo po dychu. Otrava sa prejaví dvoma spôsobmi dýchania: buď spomaleným, alebo naopak, zrýchleným krátkym dýchaním.

Ďalším zo spoločných príznakov oboch stavov je opuch pier, jazyka, či sliznice nosa. Ale nenechajte sa zmiasť. Pokiaľ už dieťa nemá zvyšky liekov v ústnej dutine a nie ste si istí, či ich skutočne prehltlo, toto sú jasné prejavy otravy liekmi:

• Nevoľnosť, zvracanie, hnačka - patria medzi počiatočné príznaky otravy.
• Po požití liekov sú charakteristické zmeny na očných zreniciach. Dieťaťu sa rozšíria, alebo naopak, stiahnu zreničky.
• Kŕče v končatinách - spoznáte ich podľa mykania rúk, či nôh.
• Nevysvetliteľné zmeny  nálad - náhla agresivita, hnev, zúrivosť. Alebo aj nadmerná radosť, eufória.  Bez predchádzajúcej príčiny.
• Dieťa môže byť zmätené – nekontrolovateľne pobehuje po priestore, správa sa akoby niečo hľadalo, nereaguje na vaše oslovenie. Všetko bez predchádzajúcej príčiny.
• Spomínané poruchy dychu - spomalenie dýchania, zrýchlenie dýchania.
• Pokles tlaku, ktorý sa prejaví nehmatným pulzom a modraním pokožky dieťaťa.
• Ospalosť až bezvedomie.

Pozrite si aj ďalšie prejavy alergie.

Rýchlo, no nie zbesilo

Stačí naozaj chvíľka, odbehnete vypnúť bublajúcu polievku a nájdete dieťa s plnými ústami tabliet, vlastne, ani neviete akých. Ak ich ešte nestihlo prehltnúť…

Konajte:

1. Vyvolajte zvracanie: dieťa si položte bruškom na vaše kolená, hlava je nižšie ako trup. Pomocou prstov, alebo rúčkou lyžičky mu podráždite koreň jazyka.  Pozor! Nevyvolávajte zvracanie, ak dieťa upadlo do bezvedomia!  Tiež to nie je možné u detí do 6 mesiacov. Tie ešte nemajú vyvinuté reflexné vracanie. V oboch prípadoch volajte ihneď linku 155. 
2. Ak sa vám zvracanie podarilo vyvolať, podajte dieťaťu čierne uhlie. Dostanete ho v lekárni pod názvom Carbocit, alebo Carbosorb. Rozdrvte 10 -20 tabliet. Množstvo zodpovedá aktuálnej hmotnosti dieťaťa. Rozmiešajte v malom poháriku vody. Medzitým zavolajte linku 155, alebo 112. Akúkoľvek otravu liekmi musí vždy vyhodnotiť lekár!

Linky zdravotnej pomoci

Máte na výber z troch čísel:

Linka 112 (IZS – Integrovaný záchranný systém). Toto číslo je celoeurópske tiesňové telefónne číslo. V ktoromkoľvek štáte Európy sa nachádzate, dovoláte sa.  Operátor zhodnotí situáciu, naviguje vás v presnom postupe, prípadne vyšle na miesto urýchlene pomoc.

Ak vidíte, že situácia je vyhrotená, dieťa sa dusí, alebo upadá do bezvedomia, určite vytočte číslo 155. Prečo? V prvom rade sa nebudete zdržovať počúvaním upozorňujúceho oznamu o zneužívaní linky, ako je to na čísle 112. A potom, jasne ide o zdravotný problém, nemusíte čakať na presmerovanie. Treba konať rýchlo.

Podrobné informácie vám poskytne aj číslo 00421 2 5477 4166. Ide o číslo Národného toxikologického informačného centra. Poskytuje telefonické odborné konzultácie pri akútnych otravách liekmi a inými chemikáliami, či hubami, alebo rastlinami. Pracovníci sú lekári, ale aj lekárnici, takže okrem informácií, ako postupovať, dostanete aj odporúčanie na vhodnú terapiu. Má 24 hodinovú nepretržitú službu.

Nepanikárte počas telefonického hovoru

Iste sa to nedá nacvičiť. Ale skúste si utriediť myšlienky. Pre odborníka na druhej strane linky je dôležité:

• čo sa stalo
• že ide o dieťa
• názov lieku, ktoré požilo
• koľko tabliet
• popísať situáciu: čo robí dieťa, aké má prejavy, ako sa správa
• ako sa k vám dostane pomoc –ak je sťažený prístup do domu, alebo nezvoní zvonček a pod.
• pre prípady potreby ošetrujúcich lekárov si vždy nechajte krabičku a blister od liekov, ktoré dieťa prehltlo

Nebezpečné sú tie bežné

Medzi obzvlášť nebezpečné patria práve tie lieky, ktoré máte určite doma. Doktorka farmácie z bratislavskej lekárne, Pharm.Dr. Anna Jauschová uvádza tieto:

Dimetindén (Fenistil kvapky) - prvým príznakom je ospalosť dieťaťa. Nasledujú kŕče v končatinách, zníženie tlaku. Vysoké dávky smerujú ku kóme (viac ako jedna fľaštička lieku).

Kyselina acetylsalicylová – už po požití jednej tablety hrozí riziko vzniku Reyovho syndrómu, ktorý môže skončiť smrťou. Spôsobuje totiž opuch pečene a mozgu. Toto vedie k strate vedomia. Bol to prípad aj spomínaného chlapčeka.

Ibuprofen – ružové tablety deti ochutnajú asi vďaka skvelej farbe. 400 mg účinnej látky (jedna tableta) predstavuje pre deti nepríjemnosti v podobe bolesti brucha a zvracania. Množstvo 3,6 g účinnej látky je pre deti toxické. Zapríčiní otravu pečene a žalúdka. 

Paracetamol – dávka 125 mg (čo je väčšinou ale iba štvrtina tablety paracetamolu pre dospelých) pre deti nie je toxická. Väčšie množstvo tablety, alebo celá, predstavuje 50 % až 100 % riziko závažného poškodenia pečene.

Lieky na kašeľ – väčšinou majú utlmujúci účinok, dieťaťu sa po požití spomalí dýchanie. Stav môže vyústiť až do bezvedomia. Ako intenzívne sa otrava prejaví, závisí od účinnej látky, ktorú daný liek obsahuje. Lieky s obsahom kodeínu sú viac toxické (už jedna tableta 15 mg kodeínu), ako lieky s účinnou látkou dextormetorphan. 

Lieky na prechladnutie – ide o kombináciu viacerých liečiv. Opäť zavísí od zloženia. Jedna tableta na prechladnutie väčšinou obsahuje zložku ibuprofen, alebo paracetamol. Pridaná je účinná látka proti kašľu s vitamínom C. Všetko spolu predstavuje otravu, ktorá postihne pečeň, žalúdok a spôsobí minimálne ospalosť dieťaťa.

Látky, ktoré po požití spravidla nevyvolávajú žiadne príznaky sú antikoncepčné tablety, do množstva jedného balenia.  

Množstvo akýchkoľvek dieťaťom požitých tabliet nepodceňujte! Prejavy otráv môžu byť u jednych detí viac intenzívne, ako u druhých, aj keď by prehltli rovnaké množstvo tabliet. Dôležitý je vek dieťaťa a hlavne jeho hmotnosť ! 

Prevencia

Snažte sa lieky pred deťmi naozaj skryť.

• Nenechávajte ich na miestach, kam dosiahnu. Uložte ich do uzamykateľnej nádoby, alebo skrinky.
• Nevyberajte ich z pôvodnného obalu. Možete si ich ľahko zameniť s inými liekmi. A keď príde k najhoršiemu, nebudete vedieť, aký konkrétny dieťa prehltlo.
• Neužívajte lieky pred deťmi, rady totiž napodobňujú dospelých.
• Postupne im vysvetlite, že ich nesmú konzumovať bez opodstatnenia.
• Nezahadzujte lieky do kontajnerov, deti ich môžu nájsť pri hraní. Staré, alebo nepoužité lieky odovzdajte v lekárni. Podľa zákona je každá lekáreň povinná ich prevziať a odovzdať do likvidácie. V akej podobe treba lieky odovzdať si prečítajte tu.

Rada na záver

Keď ste na návšteve u starých rodičov, pozrite si, kde a ako majú uložné lieky. Ubezpečíte sa tak, že dieťaťu nehrozí ich požitie. Ďalším zdrojom lákavých produktov je určite i dámska kabelka. Antikoncepcia, ibuprofen, rúž, make – up, žuvačky, parfém… Isto v nej máte niečo z toho. Najmenšie riziko predstavujú žuvačky. Ak ich dieťa prehltne viac, pôsobia laxatívne. Povera, že sa mu "zalepia" črevá, nie je odborníkmi potvrdená. Ostatné majte, pre istotu, v špeciálnej priehradke.

Pozor dávajte nielen na lieky, ale aj na spadnutý zabitý hmyz. Mŕtve včely, či osy môžu bodnúť a spôsobiť opuch ústnej dutiny a hltanu. Opuch postihne dýchanie, ktoré bude sťažené.  Pre každý prípad majte doma aj čierne uhlie.

Zdroje:

https://ekonomika.sme.sk/c/6569834/ak-ide-o-zivot-volajte-155-inak-112.html

http://detskechoroby.rodinka.sk/detske-choroby/prva-pomoc/prva-pomoc-precitajte-si/otrava-chemikalie-lieky/

https://www.nutriklub.sk/clanok/prva-pomoc-pri-otrave-liekmi-a-inymi-jedmi

http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=ulohy

http://www.praktickelekarnictvo.sk/index.php?page=pdf_view&pdf_id=7094&magazine_id=14

Zdroje foto:

freeimages.com

pexels.com

pixabay.com

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM) je najčastejšou potravinovou alergiou, ktorá sa objavuje u 2 až 5% narodených detí. Najčastejšie sa vyskytuje práve u detí do jedného roka. Po tom, čo ste sa dozvedeli, že ňou váš prcek trpí, vás zrejme ako prvé napadne: Akú špeciálnu starostlivosť potrebuje? Čím ho budem kŕmiť? 

Za preplakanými nocami, kŕčami či zvracaním po každom kŕmení nemusí byť vždy iba detská kolika. "Alergiu nám zistili, keď mala dcérka asi mesiac. Dovtedy to bolo niečo katastrofálne. Doktorky nám tvrdili, že je to kolika, že to musíme vydržať. Až nám jedna z nich odporučila urobiť si testy a tam sa nám to potvrdilo," približuje svoju skúsenosť mamička na fóre.

Čas na diétu

V prípade, že sa u vášho novorodenca potvrdí alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM), je potrebné z jeho stravy túto bielkovinu odstrániť a dodržiavať prísnu diétu až do času, kedy alergické prejavy neustúpia a neskôr dieťa sledovať, či u neho alergia ustupuje.  

Diétuje aj dojčiaca matka

V prípade, že svoje dieťa dojčíte, časť potravinových zložiek, ktoré príjimate, sa dostanú aj ku dieťatku. Ak v strave prijímate aj kravské bielkoviny (z mliečnych výrobkov), mohlo by vaše dieťatko po kojení alergicky reagovať. Nie je však dôvod s kojením prestávať.

Zo stravy však v takom prípade musíte vyradiť všetky mliečne výrobky počas obdobia dojčenia alebo do času, kedy vám doktor navrhne postupne ich opäť do stravy zaraďovať. Ak by vyradenie mliečnych výrobkov nepomohlo, zrejme bude potrebné vyradiť aj iné ako kravské výrobky, keďže niektoré deti môžu mať podobnú alergickú reakciu nielen na samotné kravské, ale aj na kozie a ovčie mlieko, či sójovú náhradu.

Treba to odsledovať v strave a ak by to bol váš prípad, eliminovať zo stravy aj tieto produkty. Ak vaše dieťatko krmíte alebo dokrmujete aj umelým mliečkom, vyhľadať budete musieť špeciálne hypoalergénne mlieko.

Čo s tuhou stravou?

V neskoršom období, keď už začnete svojho drobca riadne prikrmovať, budete zrejme uvažovať, ako vyskladať jedálniček tak, aby mu nič nepoškodilo. Dnes už je na trhu v ponuke množstvo výrobkov, ktoré bielkovinu kravského mlieka neobsahuje, a dá sa tak v kuchyni zaobísť aj bez nej. Radia napríklad mamičky na MK, ktoré sa s týmto problémom doma denne stretávajú a museli sa pri varení vynájsť.

“Po tom, ako nám zistili alergiu sme prešli na kozie, ryžové a občas aj sójové mlieko. Jogurty kupujeme kozie a ryžové, sladkosti takisto nemliečne. Puding či krupicu varím z ryžového mlieka. Prívarky zahusťujem so sójovou smotanou, do mäsa som už dávala aj kokosové mlieko. Treba len špekulovať, ale dá sa to úplne v pohode zvládnuť," popisuje skúsenosť na fóre jedna z mamičiek.

Pridáva sa aj ďalšia mamička: "Môj drobec má tiež alergiu na BKM a s jedálničkom nie je problém. Na varenie používame ryžové a ovsené mlieko a smotanu, jogurty dávame ryžové a sladkosti žiadne."

Nemusí to byť na celý život

Našťastie alergické reakcie u 90% detí pominú pri dodržiavaní prísnej diéty do 6. roku veku. Podľa štatistík u 50% detí sa ich stav zlepší do 1. roku života, a u ďalších 25% počas prvých troch rokoch života.

Zdroj: www.gikids.org, www.enfamil.ca

Zdroj foto: pixabay

Medzi najrozšírenejšie potravinové alergie patrí alergia na bielkovinu kravského mlieka. Najviac ohrozuje deti do prvého roku života, ale objavuje sa aj u dospelých. Jedinou možnosťou ako fungovať s týmto problémom je vyradiť z jedálnička všetky mliečne potraviny.

Alergiu spôsobuje bielkovina obsiahnutá v mlieku. Príznaky sa objavujú už v 6. mesiaci života dieťatka. Pri dojčených deťom niekedy stačí aj to, že matka konzumuje kravské mlieko a reakcia na mliečnu bielkovinu sa môže dostaviť, hoci sa u dojčených detí táto alergia objavuje zriedkavo. Klinické príznaky sa objavujú po prechode na umelú výživu alebo tuhú stravu.

Imunitný systém reaguje na cudzorodé bielkoviny a bráni sa proti nim tak, že núti  organizmus, aby ich vylúčil. Tým systém organizmus vlastne chráni.

Pri alergii nemôžeme vymeniť obyčajné mlieko za bezlaktózové, pretože bielkovina v ňom zostáva. Takže pre alergikov je nevhodný aj bezlaktózový výrobok.

Aké má alergia na bielkovinu kravského mlieka prejavy?

• bolesť brucha
• hnačka alebo zápcha
• zvracanie
• kolika
• nadúvanie
• celkové neprospievanie u detí
• kožné prejavy – ekzém alebo žihľavka
• napuchnuté pery, ústa, jazyk, tvár a hrdlo
• alergický výzor (čierne kruhy okolo očí)
• tečúci nos
• kýchanie
• kašeľ
• anafylaktický šok - najťažšia reakcia

Najskôr skúste zmeniť druh mlieka, príp. iný druh mliečneho výrobku – jogurt alebo tvaroh. Pridávajú sa aj tablety Lactobacilus acidophilus. Ak prejavy alergie trvajú, tak alergia je v podstate potvrdená. Kravské mlieko a mliečne výrobky treba vynechať zo stravy a nahradiť ich alternatívnymi potravinami.

Na ktoré potraviny si treba dávať pozor

• všetky druhy živočíšneho mlieka
• maslo – obyčajné aj nátierkové
• smotana
• tvaroh
• jogurt
• zmrzlina
• všetky druhy syrov
• puding
• pečivo s mliečnou zložkou (vianočka, croissanty)
• koláče a zákusky
• čokoláda
• krémové sušienky
• majonéza a tatárska omáčka
• lieky

Nedojčené deti môžu používať špeciálne mlieka s upravenou – vysoko hydrolyzovanou bielkovinou. V takomto mlieku je bielkovina naštiepená na malé čiastočky, ktoré strácajú schopnosť alergizovať. Ostatné výživové a energetické vlastnosti sú zachované.

Ohľadom zavedenia špeciálneho mlieka sa poraďte s lekárom a starostlivo študujete etikety balených potravín.  Po určitom čase je možné podstúpiť reexpozičné testy. Spočívajú v zavedení malého množstva bielkoviny kravského mlieka do stravy. Následne sa odsleduje, či je bielkovina kravského mlieka tolerovaná.

Čím môžete nahradiť živočíšne mlieko?

• sójovým
• mandľovým
• ryžovým
• ovseným
• kokosovým

Napriek mliečnej diéte by mala zostať výživa dieťatka vyvážená a obsahovať dostatok vitamínov, bielkovín, minerálov a vápnika. Pri diétach je dôležité poradiť sa s detským alergológom. Venujte pozornosť aj zloženiu vitamínových prípravkov, liekov a zubných pást. Poraďte sa s farmaceutom v lekárni.

Ako si poradiť doma

• používajte pri varení niektorých jedál náhradu mlieka (obilninové mlieko)
• urobte zoznam potravín, ktoré dieťa nemôže konzumovať
• oboznámte súrodencov s tým, prečo jeho bratček/sestrička nemôže jesť určité potraviny

Pravdepodobnosť, že alergia sa do štyroch rokov u detí vytratí a budú môcť prijímať mliečne výrobky ,je veľmi vysoká.

zdroj: http://www.choredieta.sk/index.php/imunita-alergia/alergia-kravske-mlieko

zdroj foto: pixabay.com

Crohnova choroba, teda chronický zápal tráviaceho traktu, sa nevyhýba ani deťom. Po diagnostikovaní na vás v prvom rade čaká akútne preliečenie s prísnou diétou. Dávať pozor na to, čo vaše dieťa môže a čo mu skôr škodí, si však budete musieť dávať dlhodobo. Nie je ale nutné panikáriť. Ľudia s týmto ochorením môžu vďaka dodržiavaniu niekoľkých pravidiel plnohodnotne žiť.

Genetika aj vonkajšie faktory

Čo sa pod pojmom Crohnova choroba vlastne skrýva? Ide o idiopatický  (teda vzniknutý z neznámych príčin, nie ako dôsledok úrazu alebo inej choroby), neinfekčný zápal čreva (najčastejšie tenkého alebo hrubého čreva). Prvý sa týmto ochorením začal zaoberať ešte v roku 1932 doktor Burill B. Crohn so svojím tímom špecialistov. Crohnova choroba nepostihuje iba dospelých, postupne stúpa aj počet detí, uktorých sa objavuje. Najčastejšie sa objaví v školskom veku (8 - 10 rokov) alebo v období puberty. U mladších detí je skôr výnimkou. Všeobecne hovoríme o relatívne vzácnom ochorení, ktorým trpí približne 7 až 8 ľudí na 100 000 pacientov.

Pod vznik ochorenia sa môže podpísať jednak genetika a dedičnosť, ale spúšťačom môžu byť aj vonkajšie faktory, ktoré pôsobia na tráviaci trakt, najmä teda nezdravý životný štýl a životospráva. Ak jeden z rodičov s Crohnovou chorobou zápasí, je šanca, že sa časom vyskytne aj u potomka, približne 20 až 30 %. Z vonkajších faktorov negatívne vplýva na spustenie choroby najmä zlá životospráva - strava chudobná na vlákninu, zato bohatá na nasýtené tuky či rafinovaný cukor. Negatívne tiež pôsobí alkohol, fajčenie či časté užívanie antibiotík. 

Príznaky

Typické pre túto chorobu je, že sa striedajú obdobia príznakov a obdobia utlmenia príznakov. Preto ak máte podozrenie, že by vaše dieťa mohlo s Crohnovou chorobou zápasiť, je dôležité navštíviť lekára a podrobiť sa vyšetreniam. Liečba sa volí individuálne podľa aktuálneho stavu malého pacienta, najčastejšie však formou diéty.

Príznaky sa môžu líšiť, závisí od toho, ktorá časť črevnej sústavy je napadnutá. Medzi najčastejšie príznaky Crohnovej choroby patrí:

• opakujúca sa bolesť brucha
• nízka telesná hmotnosť, nevysvetliteľná strata hmotnosti
• časté hnačky
• únava

Medzi menej časté príznaky patrí aj:

• znížená chuť do jedla
• zvýšená teplota
• napínanie, zvracanie
• krv v stolici
• porucha rastu, sexuálneho vývoja
• bledá pokožka

Dlhodobý proces liečby

Dieťa po diagnostikovaní ochorenia čakajú viaceré diétne opatrenia, ako aj obmedzenia vo fyzickej záťaži. Diéta sa líši v období akútneho stavu a následne. Súčasťou liečby je aj medikamentózna liečba (podávanie liekov s protizápalovým účinkom na tráviacu sústavu aj črevá) a chirurgická liečba (v prípade, že konzervatívna liečba nebola úspešná, je potrebné zasiahnutú časť čreva chirurgicky odstrániť).

V akútnom stave ide o nasadenie diéty, ktorá čo najmenej zaťažuje postihnuté črevo. Pacient teda prijíma v tomto období iba parenterálnu výživu, teda injekčne podávanú stravu. Po akútnom preliečení sa postupne do jedálnička zaraďuje aj "normálna", ľahko stráviteľná potrava. Zo začiatku najmä biele pečivo, varená zelenina, zemiaky, ryža, cestoviny, chudé mäso, nízkotučné syry, hydina či ryby. Vhodné je obmedziť alebo úplne vylúčiť potraviny obsahujúce laktózu.

Prichádza pokojové obdobie

Po úspešnom akútnom „preliečení“ choroby nastáva tzv. pokojové obdobie, ktoré môže trvať aj niekoľko rokov. Aj počas tohto času je však nevyhnutné dodžiavať diétny režim a dostatočný pitný režim.

Vyvážená a pestrá strava

V pokojovom období by mala strava malého pacienta s Crohnovou chorobou byť v prvom rada vyvážená a pestrá, vo vhodnom zastúpení bielkovín (tie by mali mať v strave vedúce zastúpenie), tukov a sacharidov. Strava by mala byť bohatá na vitamíny a vlákninu (celozrnné výrobky, strukoviny, ovocie, zelenina, zemiaky, ovsené vločky). Vysoko prospešné sú aj nenasýtené mastné kyseliny, ktoré nájdete vo veľkom zastúpení v rybom mäse. Všeobecne sú ryby vhodné na jednoduché trávenie.

Postupne môžete začať skúšať do jedálnička potraviny zaraďovať a všímať si reakciu na ne. Vyprážané, ťažké či tučné jedlá sa nedoporučujú, takisto opatrne so sladkosťami a strukovinami. Mnohí pacienti, u ktorých sa Crohnova choroba objavila, sa so svojím stavom dokázali postupne zmieriť, s chorobou sa takpovediac "zžiť" a naďalej plnohodnotne žiť. Chce to len chvíľu času a snahu dodržiavať niekoľko vyššie spomínaných zásad.  

Zdroj: www.crohnovachoroba.sk, www.vyzivavchorobe.sk

Zdroj foto: pixabay

Mať dieťa so zdravým chrupom si praje každá mamička. Nielen preto, aby malo úsmev ako z časopisu, ale najmä kvôli tomu, aby sa vyhli problémom s ošetreniami boľavých zubov u stomatológa. Súčasťou správnej starostlivosti o detský chrup sú aj preventívne prehliadky u zubára. Kedy s nimi začať je otázkou pre mnohých rodičov.

Podľa zákona 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej zo zdravotnej poisťovne,  poistenci, ktorí ešte nedosiahli 18 rokov veku, majú dvakrát do roka nárok na preventívnu stomatologickú prehliadku. Znamená to, že vekové obmedzenie, ktoré by určovalo kedy treba ísť s dieťaťom na prvú prehliadku k zubárovi, zákon neurčuje. Toto rozhodnutie je ponechané na vôli rodičov a preto mnohí z nich hľadajú rady o odporúčania od iných rodičov, ktorí už podobné starosti súvisiace  s touto vývojovou fázou u dieťaťa majú za sebou.

Detských zubárov je čoraz menej

Nielen rozhodnutie rodičov, v akom veku zobrať dieťa prvýkrát na návštevu k zubárovi, ale aj hľadanie zubára, ktorý dieťa ošetrí v rámci zmluvného vzťahu so zdravotnou poisťovňou, je veľká dilema. Špecializovaných detských zubných ambulancií je  na Slovensku  už len veľmi málo a zubári, ktorí zabezpečujú starostlivosť pre dospelých, zväčša nechcú  malé deti ošetrovať. 

"Realita na Slovensku je taká, že je tu málo detských stomatológov," napísala svoj názor vo Fóre jedna z diskutujúcich.

"Detských zubárov je málinko," pripojila svoj názor iná diskutujúca.

Mnohí rodičia idú na prvú návštevu k zubárovi hneď ako ich ratolesť dovŕši jeden rok

Návšteva zubnej ambulancie s dieťaťom, ktoré má jeden rok nie je o preventívnej prehliadke v pravom slova zmysle. Podľa skúseností mnohých mamičiek je to skôr o zoznámení sa s tetou alebo ujom zubárom, s ordináciou a jej vybavením. Mnohí stomatológovia hovoria, že je to osvedčený spôsob ako dieťa pripraviť  na prípadné ošetrenia v budúcnosti. Okrem tejto možnosti je vhodné ak matka, keď ide na preventívnu prehliadku k svojmu zubárovi, vezme dieťa so sebou, aby videlo, že aj mama si musí dať zúbky skontrolovať a nič sa jej nestane. Stačí sa len dohodnúť so stomatológom.

"Pridávam aj ja svoj názor. Som sestričkou v zubnej ambulancii a so skúseností je lepšie ísť s dieťatkom k zubárovi v mladšom veku a hlavne vtedy treba ísť, keď nemá žiaden problém. Väčšinou sa rodičia spamätajú, až keď niečo horí a potom je už neskoro.  U nás prvé vyšetrenie prebieha tak, že dieťatko povozíme v kresle hore-dole, ukážeme mu čo máme a ak bude chcieť spočítame mu zúbky. Je dobré, aby si detičky na nás zvykali a naozaj  98 našich detí, ktoré máme v starostlivosti, sú úplne super na nás navyknuté. Nepoužívame slová vŕtanie a vŕtačka, ale kefičkovanie a sprcha, dávame deťom farebné výplne. Je tiež veľmi dobre, keď príde rodič na svoju preventívku a zoberie  aj svoje dieťa, tak aspoň budú vedieť, že niekto taký existuje, kto sa o zúbky stará," napísala do diskusie na Fóre na túto tému, prispievateľka, ktorá pracuje v zubnej ambulancii. 

"My s deťmi chodievame od malička k zubárke. Nemali sme ich, kde nechať, tak išli s nami a chodievame všetci naraz, hlavne kvôli malej (nemá ani jeden kaz a bojí sa zubárky). Zakaždým im zubárka pozrela do pusinky, s tým, že sedeli na mne. Staršia mala v decembri tri a v novembri na prehliadke mi doktorka hovorila, že už máme prísť aj na jar. A aj som podpisovala za ňu papier, že bola na prehliadke. Malo by sa chodiť od jedného roku, no nie každý zubár zoberie tak malé dieťa," pridala svoju skúsenosť, ktorá vyplynula s konkrétnej situácie, jedna z  mamičiek na Fóre.

Vek, v ktorom rodičia berú dieťa na prvú návštevu k zubárovi je individuálny

Prvá návšteva dieťaťa v zubnej ambulancii je na rozhodnutí rodičov. Mnohým sa zdá zbytočné chodiť so svojou ratolesťou k stomatológovi, keď má v puse minimum zúbkov. Najčastejšie chodia rodičia s dieťaťom na prvú návštevu stomatologickej ambulancie medzi druhým až tretím rokom, kedy sa s ním už  dá  ako-tak spolupracovať a keď už má v ústach viac zubov. 

"Môžeš ísť hneď ako dieťaťu narastú prvé zúbky, od jedného roka. Samozrejme, že tak malé dieťa nespolupracuje, my sme to nechali tak a išli sme až v troch rokoch, keď sa už dá "vyjednávať",  ide len o to, že malú alebo malého si posadíš na seba. Doktor by mal byť veľmi priateľský lebo z toho nič nebude. Takže treba vyberať podľa referencií známych. U nás prvýkrát mala dcéra len otvoriť ústa, doktor kukol hore-dole a bolo. Chodíme dvakrát ročne a minule bola celá šťastná, keď mohla pozerať na staršiu ako jej trhali mliečny zub,  to bolo radosti," pridala svoj názor a svoju skúsenosť na Fóre, iná mamina.

"My sme boli prvýkrát u zubára, až keď mal malý cez tri roky a to z jednoduchého dôvodu, bál sa akéhokoľvek doktora. Všade vrieskal ako pominutý, aj u pediatričky, bol to horor. Keď sa konečne lekárov prestal báť, tak sme išli k zubárke a malý to zvládol úplne v pohode, vysmiaty a spolupracoval. Takže nie je to pravda, že čím menšie, tým lepšie. U nás to teda vôbec neplatilo," napísala do diskusie svoju skúsenosť s prvou návštevou svojej ratolesti u stomatológa ďalšia mamička.

Čo ak zubár nechce dieťa vziať do svojej starostlivosti

Mnoho mamičiek sa na diskusnom fóre posťažovalo s tým, že nájsť zubára, ktorý by bol ochotný ošetriť malé dieťa, je veľmi ťažké. Aj v tomto prípade existuje riešenie, ktoré môže v danej situácii veľmi pomôcť.

"Som zubná sestra a ja odporúčam navštíviť  stomatológa od jedného roku dieťaťa, tak to vyžadujú aj poisťovne, aby si dieťa zvyklo a malo vzťah k ústnej hygiene, nebálo sa a nešlo k zubárovi už až s kazom. Lekár, u ktorého ste vy by mal zobrať aj vaše dieťa alebo si zavolajte do poisťovne kam dieťa patrí. Ak ho lekár odmietne, treba ho nahlásiť do poisťovne lebo by to urobiť nemal," poradila v diskusnom Fóre ďalšia zubná sestrička.

Ošetrenie v súkromnom stomatologickom centre alebo v súkromnej stomatologickej ambulancii

V mnohých mestách je dnes situácia so zubármi, ktorí ošetrujú pacientov formou zmluvného vzťahu s poisťovňou veľmi nepriaznivá. Takýchto zubných ordinácii je veľmi málo a naopak pacientov veľmi veľa. Pre tých, ktorí si to môžu finančne dovoliť, sú riešením súkromné stomatologické centrá, ktorých je na Slovensku dostatok. 

"Keďže ja som čo sa týka zubov "maniak", potrpím si na pekný a zdravý chrup, moju malú som zobrala k zubárovi, keď mala štrnásť mesiacov. To už mala okolo desať zúbkov. Zobrala som ju do takého súkromného stomatologického centra, kde sú špeciálne aj detskí stomatológovia. Bolo to skôr o zoznámení sa s prostredím, porozprávaním sa, letmým nahliadnutím do pusky. My veľmi dbáme na dcérkin chrup, umývame trikrát denne, dúfam, že zubné kazy sa nám budú ešte dlho vyhýbať. V jasličkách si takisto detičky umývajú zúbky, mala si sama pýta kefku a pastu, je to zlatučké ," napísala svoju skúsenosť do diskusie na Fóre, ďalšia z mamičiek.

Dôležité je dodržiavať zubnú hygienu už po prerezaní prvého zúbku

Dieťa by si malo zúbky umývať už v útlom veku. Možno sa to niekomu zdá zbytočné, ale osvojiť si tento zvyk už v rannom veku je veľmi dôležité. Na trhu sú dostupné šetrné prostriedky, ktoré sú svojim zložením prispôsobené pre detské použitie, tak aby im nijako neuškodili.

"Naša mala teraz dva roky a ešte nemá všetky zúbky. Čistíme od prvých vykuknutých, pastu sme začali používať len pred dvoma mesiacmi," napísala vo Fóre sympatická mamina.

"Umývame s kefkou (kefku používame asi od roka) a pastou, i keď pastu dávame iba malinký kúsoček, lebo ju samozrejme vždy zje. Deti do troch rokov nemajú vyvinutý vypľúvací reflex, takže je to normálne, že nevedia vypľuť vodičku. Detská pasta je prispôsobená faktu, že ju deti budú jesť, ono ich to časom prestane baviť. Moja malá bude mať dva a pol roka a pasta jej ešte stále chutí, bohužiaľ, všetky pasty sú voňavé a sladučké.  Inak pasta sa nemusí používať vôbec, dôležité je poriadne a správne umyť zúbky kefkou a čistou vodou," popísala techniku a spôsob umývania zúbkov u svojej dcérky mamička  vo Fóre.

Či už sa rodičia rozhodnú vziať svoje dieťa na prvú návštevu zubára hneď po jeho dovŕšení prvého roka alebo neskôr, dôležité je dbať na správnu a pravidelnú ústnu hygienu, pretože tá je zo všetkého najdôležitejšia. 

Foto: Pixabay

Prechádzka po parku sa môže zmeniť na nočnú moru, ak sa neviete ubrániť otravnému hmyzu. Chcete sa dozvedieť užitočné tipy proti muchám? Tak čítajte ďalej.

Repelenty

Repelenty sú chemické látky, ktoré odpudzujú hmyz. Viete, ktoré látky sa ukazujú ako najúčinnejšie?

Vezmite si svoj repelent a prezrite si účinné látky. Ak sa tam nachádza DEET, Picaridín, IR3535, olej z citrónovho eukalyptu alebo PMD máte vyhraté. Dobre si prezrite množstvo látky. Ak je jej obsah menej ako 10 %, ochráni vás cca dve hodiny.

Prezreli ste si aj návod na použitie? Najpraktickejšie repelenty sú v spreji. Striekajú sa zo vzdialenosti asi 20 cm na pokožku alebo na oblečenie. Ak chcete použiť opaľovací krém a rozmýšľate, čo naniesť prvé, poradíme vám. Najskôr sa vždy nanáša opaľovací krém. Pozor si dajte, ak používate repelent s obsahom DEETu. Jeho účinok je znižovaný práve opaľovacím krémom, preto ho treba nanášať častejšie.

Repelent nepoužívajte na poranenú kožu, ani priamo na tvár. Radšej ho nasprejujte do dlane a jemne si po tvári prejdite. Musíte sa vyhnúť kontaktu s očami a sliznicami.

Ak používate repelent na oblečenie, najvýhodnejšie prípravky obsahujú permethrin. Je vysoko efektívny a odporúča sa použiť ho deň až dva dni pred výletom, aby sa oblečenie stihlo poriadne vyschnúť. Táto látka je výborným pomocníkom najmä pri stanovačke, kde ním ochránite stany a spacáky. Na pokožku sa neaplikuje.

Ale čo ak nemáte repelent?

Poradíme vám na Modrom koníku malý trik. Ak utekáte do trávy, ale nemáte repelent a protikliešťová prevencia je pre vás dôležitá (a mala by!), postriekajte si nohy voňavkou alebo deodorantom. Kliešte neznášajú pach voňaviek.

Na druhú stranu, ak cestujete do trópov, voňavkám sa vyhnite. Inak skončíte ako potrava pre moskytov. V takýchto oblastiach vynechajte aj voňavé šampóny a sprchové gély. Lepšiu službu vám spraví detské mydlo.

Mali ste na repelent alergickú reakciu?

Alergická reakcia na chemickú látku sa môže vyskytnúť kedykoľvek. Postihnuté miesto opláchnite mydlovou vodou a osušte. Repelent vymeňte za iný.

Prečo je prevencia dôležitá?

Prevencia má svoju veľkú úlohu v zdravotníctve. Komáre, moskyty či kliešte prenášajú množstvo chorôb. Vyliečiť sa dá veľké množstvo z nich, ale za následky vám už nikto ručiť nebude. Buďte obozretné voči sebe, svojim deťom a nezabudnite ani na domácich miláčikov. Tých viete ochrániť špeciálnymi obojkami alebo vodičkami, ktoré sa aplikujú na srsť v kohútiku.

Zdroj foto:

http://www.pexels.com

Zdroj:

https://www.cdc.gov/westnile/faq/repellent.html

http://intravitam.eu/2016/05/29/cestovatelsky-special-1-diel-ochrana-proti-komarom-moskytom-kliestom-a-pod/

https://www.cdc.gov/lyme/prev/natural-repellents.html

https://sk.wikipedia.org/wiki/Repelent

https://www.cdc.gov/zika/prevention/controlling-mosquitoes-at-home.html

Liečba akné vždy záleží na jeho type. Môžete si vybrať medzi liečbou prírodnými prostriedkami alebo investovať do liečby izolovaných chemických látok v kréme. Nedá sa povedať, ktorá varianta je lepšia. Čo je prírodné ešte nemusí znamenať, že je to vhodnejšie.

Pozrite sa na zloženie svojich krémov na akné a zistite, akú majú účinnú látku. Pravdepodobne to bude jedna z nasledujúcich:

• Benzoylperoxid zabíja baktérie, redukuje zápal a pomáha uvoľniť upchaté póry. Je efektívny pri miernom a strednom akné. Jeho mínusom je reaktívnosť so Slnkom. Citlivú pleť môže podráždiť, vyvolať jemné svrbenie, pálenie alebo začervenanie. Aj napriek tomu je veľmi obľúbeným prostriedkom na akné a vo veľkom množstve prípadov aj veľmi účinným.

      Má bieliaci efekt, preto sa vyhnite kontaktu s oblečením a vlasmi.

• Retinoidy fungujú na princípe exfoliácie. Odstraňujú mŕtke bunky kože z povrchu pokožky. Väčšinou sa aplikujú v podobe krému alebo gélu na tvár raz denne pred spaním Opäť je nutné vyhnúť sa kontaktu s UV žiarením. Neaplikujte si ich, ak ste tehotné, pretože existuje riziko vrodených vývojových vád.

     Retinoidy sa môžu brať v určitej forme aj perorálne (ústne). Tablety sa podávajú raz     denne. Jedná sa o derivát vitamínu A, najčastejšie Isotretinoin. Je veľmi účinný,     ale opäť sa NESMIE požívať v tehotenstve kvôli jeho teratogénnym účinkom na plod.     Pomáha normalizovať produkciu kožného mazu, znižujú podiel baktérii na pokožke,     redukujú začervenanie a opuch okolo vyrážok. Využíva sa iba v najťažších     prípadoch akné.

• Kyselina azelaová, ďalší bojovník proti akné a veľmi obľúbený, odblokováva póry a zabíja baktérie zodpovedné za akné - Propionibacterium acnes. Je veľmi efektívna pre ľudí, ktorí sú citliví na bežnú liečbu a ako bonus, nie je reaktívna so Slnkom. Jej využitie si nájde každý bojovník v letnom období.

    Samozrejme, aj tu sa vyskytujú nežiaduce účinky v podobe mierneho pálenia,     šteklenia, suchej pokožky a pod. Bežne však prestanú po pár dňoch používania a na     výsledky si tiež treba chvíľku počkať. Je vhodná aj na atopickú pokožku.

• Antibiotiká, najmä z rodu tetracyklínov, zabíjajú baktérie na pokožke, ktoré infikujú upchaté vlasové folikuly.  Aplikujú sa raz alebo dvakrát denne na očistenú pokožku v podobe krému alebo gélu.

    Nežiaduce účinky nie sú časté, ale môže sa objaviť začervenanie, olupovanie pokožky,     pálenie či malé podráždenie. Ich nevýhodou je vznikrezistencie baktérii pri     dlhodobom užívaní. Ich použitie nie je obmedzené iba na topické, ale môžu sa podávať     aj perorálne.

• Kyselina salicylová, výťažok vŕby, si našla široké využite v kozmetickom priemysle. Jej dezinfekčné účinky využijete pri poranení, ale jej schopnosť čistiť póry, odstraňovať zápal či zlepšovať hojenie pokožky nájde svoj zmysel v boji proti akné. So Slnkom ale kamarátky nie sú a táto kombinácia sa vám vie odvďačiť fľakmi na tvári.

Prečo lieky na pokožku zaberajú za dlhý čas?

Odpoveď je jednoduchá. Koži trvá kompletná obnova asi mesiac. Preto, ak skúšate akúkoľvek liečbu kože, buďte trpezlivé. Výsledky na seba síce nechajú čakať aj 6 týždňov, ale takmer vždy stoja za obetovaný čas.

Buďte trpezlivé. Určite to počúvate veľmi často, ale boj s akné je beh na dlhé trate. Dostanete ho pod kontrolu, ale musíte si prejsť cez množstvo prekážok. Výsledok stojí za to.

Zdroj foto:

http://www.pexels.com

Zdroj:

http://www.nhs.uk/Conditions/Acne/Pages/Treatmentoptions.aspx

http://www.webmd.com/skin-problems-and-treatments/acne/acne-vulgaris-treatment-overview

http://www.nhs.uk/Conditions/Acne/Pages/Treatment.aspx

Ak vás unavila chemická liečba akné a netrpíte silnými alergiami, môžete siahnuť po jej prírodnej variante. Predstavíme si čo stojí za účinkom prírodných prostriedkov a či fungujú lepšie než tie chemické.

Začneme kokosovým olejom

Kokosový olej je rastlinný olej z dužiny kokosového orecha. Tvoria ho nasýtené mastné kyseliny. Práve stredne dlhé reťazce mastných kyselín sú to, čo stojí za jeho pozitívnym účinkom v boji proti otravnému akné. Takmer 50 % z nich tvorí kyselina laurová, ktorá dokáže zabiť baktérie Propionibacterium acnes. Môže mať účinok zrovnateľný s často používaným benzoylperoxidom.

Krása kokosového oleja nespočíva len v liečbe akné. Ale aj po ňom. Väčšine ľudí zostáva po akné spomienka v podobe nepekných jaziev. Pre zdravú pokožku je dôležité pravidelne zvlhčovanie a to kokosový olej rád poskytne. Zabojuje proti infekcii, dodá pokožke vlhkosť a dopomôže hojeniu rán podporou tvorby kolagénu. Výskyt jaziev sa vďaka tomu zníži.

Pozor by ste si mali dať ak máte množstvo alergii, ale aj ak máte mastnú pokožku. Kokosový olej je vysoko komedónny, teda spôsobuje upchávanie pórov. Preto vám môže akné ešte zhoršiť.

Odporúčam vám dať si pokožku „diagnostikovať“ u kozmetičky alebo kožného lekára. Ak sa vám aj javí, že pokožka sa veľmi mastí, nemusí to znamenať, že máte mastnú pleť. Porozmýšľajte či nepoužívate priveľa vysušujúcej kozmetiky. Pleť bude na vysúšanie reagovať tvorbou mazu a cyklus sa bude neustále opakovať. Nepodceňujte ani pri liečbe akné pravidelnú hydratáciu. Zvonku i zvnútra.

A pokračujeme čajovníkovým olejom

Čajovníkový olej pochádza z listov stomu čajovníka a využíval sa v tradičnej medicíne najmä v Austrálii. U nás si našiel využitie pri liečbe akné, plesňových ochorení či štípancov od hmyzu.

Nás zaujíma najmä terapia akné. Za efektívnu koncentráciu sa považuje 5 % čajovníkový olej, ktorý je schopný zlepšiť slabé až stredne ťažké akné. Jeho účinky sa prirovnávajú k sile benzoylperoxidu a antibiotikám. Zabíja baktérie spôsobujúce akné a ma protizápalové účinky. Nie je to však antioxidant ako sa mnohí domnievajú, skôr zabraňuje tvorbe zápalových cytokínov (chemické zlúčeniny spôsobujúce zápal) v pokožke.

Pozor si dajte práve na jeho obsah. Nízke koncentrácie čajovníka nepomáhajú pokožke a slúži tak skôr ako marketingový ťah pre lepší predaj. Koncentrácia by sa mala pohybovať od 5 % vyššie a používať sa dvakrát denne na očistenú pleť.

Je dobre tolerovateľný, ale môžu sa samozrejme objaviť aj nežiadúce účinky (hoci s menšou frekvenciou oproti bežnej liečbe) u citlivých osôb v podobe pálenia, svrbenia, začervenania či pocitu suchej pokožky.

Liečba akné je beh na dlhé trate a kým sa obnoví celá koža, tak prejde mesiac. Preto majte trpezlivosť pri akomkoľvek lieku proti akné. Magicky vám cez noc zaúčinkuje máločo a vydrží to ešte menej. Badateľné výsledky sú po mesiaci.

Bonus: moja osobná skúsenosť (skúsenosť autorky článku)

S akné bojujem už nejaký ten čas. Po využívaní dávky  isotretinoinu sa po čase začalo vracať, hoci v slabšej forme. Bránim mu v progresii práve kombináciou liečby prírodnej a chemickej. Konkrétne kokosovým olejom a kyseliny azelaovej. Pôsobí na mňa komedónne? Trochu áno, ale mne to robia všetky krémy. Ja som ešte navyše atopik a radšej budem raz za mesiac odstraňovať pár čiernych bodiek ako plnú tvár bolákov. Už je to dlhý čas od začiatku boja, ale osobne môžem prehlásiť, že kde je vôľa, tam je cesta. V preklade, make up mi už netreba, iba občas trošku korektoru. A to je veľký úspech. 🙂 

Zdroj foto:

http://www.pexels.com

Zdroj:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/19665786

https://cs.medlicker.com/1177-kokosovy-olej-na-akne

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/17314442

https://www.acneeinstein.com/tea-tree-oil-still-underdog-acne-treatments

https://www.modrykonik.sk/kokosovy-olej/

http://intravitam.eu/2017/05/11/ktore-4-tinktury-liecia-akne/

Každá budúca mamička sa obáva rizikového tehotenstva. Rizikové tehotenstvo môže nastať ako u zdravých žien, tak aj u chorých žien. V článku sa dozviete, prečo rizikové tehotenstvo vznikne, aká je prevencia a čo sa dá robiť, ak už tehotenstvo vznikne. Ak ste si vedomá, že budete mať rizikové tehotenstvo, vtedy pomôže prevenciu dodržiavať. 

Rizikovému tehotenstvu predchádza podozrenie, že dieťatko sa nemusí narodiť zdravé. Medzi rizikové faktory v tehotenstve však patrí viacero komplikácií, napr. krvácanie, problémy s placentou, predčasný pôrod a pod.

Dôvody krvácania v tehotenstve sú rôzne. Väčšina krvácaní sa objaví na začiatku tehotenstva a nie vždy ide o komplikácie. Spôsobujú ho napr. hormonálne zmeny v tele, no nikdy netreba brať krvácanie na ľahkú váhu a treba navštíviť gynekológa. V druhej polovici tehotenstva je väčšina krvácaní spojených s placentou. Ak je placenta uložená hlboko dole, blokuje bábätku zdroj živín. Vtedy je nutný pobyt v nemocnici po dozorom lekára.

Predčasný pôrod môže nastať v 24.-37. týždni tehotenstva. Predchádza mu odtok plodovej vody a pôrodné bolesti. Ak hrozí predčasný pôrod, je dôležité zostať v nemocnici.

Neznášanlivosť krvných skupín môžete poznať pod odborným názvom inkompatibilita RH faktoru. Matka má v tehotenstve negatívny RH faktor a dieťa pozitívny RH faktor, po otcovi. Imunitný systém matky reaguje na dieťa v jej tele negatívne a tvorí proti nemu protilátky, ktoré môžu plod zabiť.

Čo v rizikovom tehotenstve zohráva úlohu?

• dedičná záťaž - ak sa v rodine vyskytli dedičné choroby, choďte ešte pred otehotnením na genetické vyšetrenie
• vek matky - ak má budúca mamička viac ako 35 rokov, výskyt komplikácií je pravdepodobnejší, než u mladších rodičiek
• predchádzajúci priebeh tehotenstva - komplikácie sa môžu vyskytnúť aj počas tehotenstva, napr. problémy s maternicou, krčkom alebo placentou
• viacpočetné tehotenstvo - ak čakáte dvojičky alebo trojičky, tak pravdepodobnosť rizikového tehotenstva je omnoho väčšia
• tehotenstvo po umelom oplodnení - v takomto prípade môže dôjsť k viacpočetnému tehotenstvu, ktoré môže byť rizikové
• liečená neplodnosť  a následné tehotenstvo prináša riziká v podobe alergických reakcií na lieky, rizík predčasného pôrodu alebo mimomaternicového tehotenstva a pod. Takýto krok treba dobre zvážiť a na riziká sa pripraviť. 

Priebeh tehotenstva môžu ovplyvniť aj chronické choroby - Crohnova choroba, roztrúsená skleróza alebo reumatoidná artritída.

Roztrúsená skleróza je nepríjemné ochorenie, ktoré sprevádza triaška, porucha reči, pohybu, únava, porucha pamäti a sústredenia. Nemá však vplyv na tehotenstvo alebo plodnosť. Tehotenstvo však môže vyvolať prvé príznaky choroby.

Crohnova choroba postihuje tráviacu časť nášho tela. U žien, ktoré sa liečia na Crohnovu chorobu sa vyskytuje väčšia pravdepodobnosť samovoľných potratov, predčasného pôrodu a ukončenie tehotenstva cisárskym rezom.

Zápalové ochorenie kĺbov – reumatoidná artritída sa prejavuje bolesťami a stuhnutými kĺbami. Postupne dochádza k zdeformovaniu kĺbov. Tehotenstvo môže ochorenie aj zlepšiť, malo by však byť naplánované, keď je ochorenie v pokojovom štádiu. Počas tehotenstva by mala byť matka sledovaná lekárom.

U zdravých žien komplikácie spôsobuje tehotenská cukrovka a preeklampsia. Ide o ochorenie, ktoré je závažné ako pre matku, tak i pre dieťa. Vyskytuje sa 2. polovici tehotenstva. Vyvoláva vysoký krvný tlak a nedostatočné zásobovanie bábätka krvou a kyslíkom. Po pôrode zaniká.

V prípade ešte nenarodeného bábätka rizikové tehotenstvo spôsobuje vrodená vývojová chyba, nedostatočná výživa plodu v maternici a pod.

Psychika budúcej matky je dôležitá

Hoci je rizikové tehotenstvo telesné, svoju úlohu zohráva aj psychika budúcej mamičky. Ženy majú strach o zdravie bábätka, obavy z pôrodu, prežívajú úzkosť.

V prípade, že trpíte niektorou z týchto komplikácií, obavy alebo úzkosť, ktorú prežívate, ju môžu zhoršiť:

• nadmerné tehotenské vracanie
• samovoľný potrat
• predčasný pôrod
• vysoký tlak
• preeklampsia
• oneskorenie rastu plodu
• tehotenská cukrovka

Príčina nadmerného vracania nebola dosiaľ presne vysvetlená. Ak ťažkosti pretrvávajú, tak žena musí byť prijatá do nemocnice.

Obavy zo samovoľného potratu môžu vyplývať z predchádzajúceho umelého prerušenia tehotenstva. Žena prežíva obavy nielen o dieťa, ale môže sa obávať aj o svoj vzťah.

Predčasný pôrod spôsobuje infekcia, častejšie k nemu dochádza u fajčiarok alebo u žien z nižšou sociálnou úrovňou.

 vnútromaternicovej rastovej retardácii plodu hovoríme vtedy, ak rozmery a hmotnosť plodu zaostávajú aspoň o 3 až 4 týždne za priemernými hodnotami v konkrétnom týždni a mesiaci gravidity. Hrozí zhoršená popôrodná adaptácia novorodenca.

U žien, ktoré fajčia alebo užívajú návykové látky sa nemusí bábätko vyvíjať tak, ako má. Ak zaostáva o 3 až 4 týždne za priemernými hodnotami, vtedy hovoríme o vnútromaternicovej rastovej retardácii plodu. Novorodenec sa po narodení horšie adaptuje.

Pod vplyvom stresu môže dôjsť k rozkolísaniu hladiny cukru v krvi pri tehotenskej cukrovke.

Príčiny rizikového tehotenstva

• vysoký vek matky – lekári sa zhodujú, že je to viac ako 35 rokov
• životný štýl – samozrejme, piť alkohol a fajčiť by žiadna žena v tehotenstve nemala
• komplikácie z predchádzajúcich tehotenstiev – cisársky rez, predčasný pôrod
• tehotenská cukrovka, vysoký krvný tlak, epilepsia, infekcie apod.
• problémy s maternicou, krčkom alebo placentou
• problémy s plodovou vodou
• pomalý rast plodu
• viacnásobné tehotenstvo

Prevencia pri hrozbe rizikového tehotenstva

Opatrnosť pri umelom oplodnení je na mieste. Informujte sa, koľko embryí vám bude implantovaných, pretože viacnásobné tehotenstvá bývajú zväčšia rizikové.

Pravidelné tehotenské prehliadky často zachytia problém, ktorý môže skomplikovať tehotenstvo.

Pre vývoj plodu je dôležitý prísun vitamínov, ktoré zabezpečí pestrá a zdravá strava.

Počas tehotenstva skončite s fajčením a pitím alkoholu. Užívanie liekov konzultujte so svojím lekárom.

Medzi štandardné vyšetrenia a testy patrí odber plodovej vody, špecializovaný ultrazvuk, odobratie buniek z placenty a meranie krčka maternice. Lekár určí, ktoré sú pre vás potrebné.

zdroj:  http://choredieta.sk/index.php/tehotenstvo-chore-dieta/tehotenstvo-riziko/rizikove-tehotenstvo

https://www.ulekare.cz/clanek/kdyz-diagnoza-zni-rizikove-tehotenstvi-16975

foto zdroj: pixabay.com

Pálenie záhy, nevoľnosti, bolesti chrbta či opuchnuté nohy. Ako keby toho na vás počas tehotenstva nebolo dosť, ďalším z nepríjemných sprievodných javov, a to najmä v poslednom štádiu gravidity, môže byť u nejednej tehulky výskyt hemoroidov. Čo robiť, ak sa u vás tento nepríjemný problém objaví, prečo sa s ním v tehotenstve stretávame a ako si uľaviť? Poradíme vám.

Čo to vlastne hemoroidy sú?

Hemoroidy (laicky nazývané aj zlatá žila) sú cievne pletence (drobné vankúšikové útvary) v oblasti konečníka. Môžu byť vonkajšie alebo vnútorné. Objaviť sa môžu ako dôsledok nesprávneho prietoku a odtoku krvi. Prejavujú sa pálením, svrbením, neskôr aj krvácaním a bolesťami. 

Prečo sa objavujú práve v tehotenstve?

Mnoho nastávajúcich mamičiek poriadne ani nevie, čo hemoroidy sú. Doteraz s nimi totiž nikdy problém nemalo. A zrazu, často v posledných týždňoch pred pôrodom, si po vykonaní toalety či počas večernej hygieny nahmatajú v oblasti konečníka nepríjemný "vriedok". S týmto problémom sa počas 3. trimestra stretáva až každá desiata žena. Pýtate sa, prečo práve teraz?

Počas tehotenstva sa zvyšuje objem krvi v tele, neraz až o 50%. Zároveň zvýšená hladina hormónu progresterón uvoľňuje steny krvných ciev. Žily v oblasti zväčšujúcej sa maternice sú opuchnuté, pretože váha bábätka na nich vytvára stále väčší tlak. Pre tieto dôvody sa mnoho tehotných žien stretáva počas tehotenstva s kŕčovými žilami a takisto s hemoroidmi. Hemoroidom zároveň nepomáha ani tak často skloňovaná tehotenská zápcha.

Okrem toho sa u vás hemoroidy môžu objaviť aj v dôsledku vaginálneho pôrodu, ako následok silného tlačenia. Mnohým ženám sa po istom čase od pôrodu stav zlepší sám a hemoroidy jednoducho zmiznú. Nie všetky však majú to šťastie. Ak by ste so zlatou žilou bojovali dlhodobo a nepomáhala vám klasická liečba (úprava stravy, mastičky, čípky, sedavé kúpele), je nevyhnutné podrobiť sa chirurgickému zákroku.

Ako sa hemoroidom vyhnúť?

Žiaden z týchto tipov nie je zaručený, riziko výskytu zlatej žily však môže znížiť.

• Jedzte stravu bohatú na vlákninu (ovsené vločky, celozrnné pečivo, hnedá ryža, čerstvé ovocie a zelenina, obilniny)
• Každý deň si doprajte dostatok čistej vody
• Ani počas tehotenstva sa nevyhýbajte pohybu. Hemoroidy totiž majú radi sedavý spôsob života. Pomôžu i obyčajné nenáročné, zato pravidelné prechádzky.
• Snažte sa príliš dlho počas dňa nesedieť bez prestávky, striedajte sedenie s krátkou chôdzou
• Počas toalety sa snažte príliš nenamáhať, netlačiť
• Dôkladne sa umyte po vykonaní každej potreby. Vyhnite sa akýmkoľvek kozmetickým pripravkom (aj špeciálnym mydlám na intímnej partie)
• Počas sedenia používajte špeciálny mäkký vankúšik

Ak sa u vás počas tehotenstva hemoroidy objavili, určite to v prvom rade prekonzultujte so svojím lekárom. Môže vám odporučiť čípky alebo mastičky, ktoré sú vhodné aj v období gravidity. Vyskúšať môžete aj sedavé kúpele z dubovej kôry, nechtíka či repíka, príp. si môžete silným odvarom zasiahnuté miesto potierať.

Ak zápasíte so zápchou, dôsledkom ktorej sa u vás hemoroidy pravdepodobne objavili, pomôcť vám môže aj prírodná vláknina - psyllium, ktorú bežne dostať kúpiť v lekárňach. Jedna z mamičiek na MK fóre, ktorá si podobnými nepríjemnosťami prešla, radí zamiešať si ju do bieleho jogurtu a zapiť dostatočným množstvom vody. Na lepšiu stolicu zaberajú napríklad aj sušené slivky, hrozienka, zelená zelenina či rôzne kefíry a acidofilné mlieka.

Zdroj: www.netmums.com, www.babycenter.com

Zdroj foto: pixabay

„Už to nejako vydržím, porodím a bude dobre,“ vraví si nejedna tehuľka. Po pôrode ale nemusí byť všetkému koniec. Keď sa k fyzickej a psychickej únave zo starostlivosti o dieťatko pridružia ešte aj zdravotné problémy, môže tento náročný maratón pokračovať ďalšie mesiace.

Nemusí to byť pravidlom, no nejedna žena sa po pôrode stretne s komplikáciami, ktoré ju zaskočia a sú pre ňu natoľko intímne, že sa s nimi len ťažko zdôveruje. S čím je treba po pôrode počítať a ako takéto intímnosti riešiť?

Ach jaj, cvrkla som si

Stáva sa vám, že si pri kýchnutí, zakašlaní alebo smiechu cvrknete? Nemusíte sa vôbec hanbiť, po pôrode je to normálne. Inkontinencia, teda samovoľný únik moču trápi mnohé novopečené mamičky. Súvisí to s oslabením svalov panvového dna, ktorých úlohou je zastavovať močenie. Nehovoriac o tom, že v posledných týždňoch tehotenstva vám bábätko tlačí na močový mechúr a vy musíte stále častejšie behať na toaletu. Pôrod je ďalšou obrovskou záťažou na toto svalstvo, niet sa potom čo diviť, že nám neslúži tak ako má.

Čo s tým?

Kým problém s inkontinenciou neprehrmí, je dobré siahnuť po intímkach, ktoré sú vyrábané špeciálne pre tento účel. Mnohé ženy si pochvaľujú cviky na posilnenie panvového dna.

„U mňa sa ten najľahší stupeň objavil v poslednom trimestri a bojovala som s tým aj po pôrode. V súčasnosti som takmer svoj boj vyhrala. Okrem cvičenia podľa DVD som nosila aj venušine guličky,“ podelila sa o svoju skúsenosť jedna z mamičiek na fóre na Modrom koníkovi.

„U mňa to trvalo po pôrode asi rok. Vyriešila som to nakoniec kombináciou cvičenia na posilnenie panvového dna, klasickými brusnicami a k tomu som si v lekárni kúpila tekvicové tablety,“ pridala sa druhá. „Ja som užívala Femihold, poradil mi to gynekológ. Je to tiež na rastlinnej báze, po asi 2 týždňoch sa mi to postupne upravilo,“ radí ďalšia mamička. Možností, ako s inkontinenciou zatočiť, je viac. Neskrývajte preto tento problém, ale snažte sa ho riešiť. Váš gynekológ vám určite rád poradí, ako na to.

Viac v článku Popôrodná inkontinencia nemusí trvať naveky.

Keď milovanie bolí

Niektoré páry sa do prvého pohlavného styku púšťajú už počas šestonedelia. Ako sa vraví, proti gustu žiaden dišputát. Rozhodne je však pre ženu lepšie, keď sa po pôrode poriadne zotaví a počká, kým sa maternica prirodzene prečistí. Po období šestonedelia už bude dosť času na prvé pokusy, i keď mnohé páry čakajú, až pokým sa rany po nástrihu, natrhnutiu či cisárskom reze úplne nezahoja.

Čo s tým?

Tak či onak, prvý pohlavný styk býva pre ženu veľmi bolestivý. Prečo je to tak? Problémom môže byť nedostatočné zvlhčenie pošvy, čo je najmä u dojčiacich žien úplne prirodzené. Hormón, ktorý má na svedomí tvorbu mlieka, je zároveň zodpovedný za vysušovanie sliznice pošvy. Neostáva iné, než sa s tým zmieriť a do ukončenia dojčenia si pomôcť prípravkami na zvlhčenie intímnych partií.

Dojčenie môže ovplyvniť aj vašu chuť na sex. „Pokiaľ ešte dojčíte, nulová chuť na sex je v pohode. Čítala som o tom článok a pýtala som sa na to aj lekárky. Je to v poriadku, robia to hormóny. Keď skončíte s dojčením, pomaly sa to bude vracať naspäť,“ utešuje ženy na fóre jedna z diskutujúcich.

Horšie je, keď si žena z pôrodnice donesie „výšivku“. A to nielen po cisárskom reze. Nástrihy, natrhnutia a následne šitia po prirodzenom pôrode vedia s partnerským životom poriadne zatočiť. Aj po úplnom zahojení týchto rán bývajú jazvy natoľko citlivé, že sa môžu z času na čas ozvať, napríklad pri menštruácií či pohlavnom styku. Všetko závisí od veľkosti rán, prevedenia šitia a procesu hojenia.

Väčšina problémov však ustúpi do 3 – 4 mesiacov po pôrode a pomôže len poriadna dávka trpezlivosti. V niektorých prípadoch sa dokonca stáva, že nesprávnym popôrodným šitím dôjde k zúženiu pošvového vchodu. Tento problém by sa mal ale po niekoľkých milovaniach upraviť aj sám. V opačnom prípade ho treba riešiť chirurgicky.

„Bolesti pri sexe mám ešte stále a ide ma trafiť šľak, lebo tá bolesť nastáva pri mojej obľúbenej polohe. Takže už viac ako pol roka nemám obľúbenú polohu. O menštruácii nehovoriac, vždy ma prekvapí, raz je, inokedy nie je,“ zdôverila sa mamička na fóre a druhá sa k nej pridáva: „Čo sa týka sexu, stále to bolí. No s pomocou lubrikačného gélu to ide lepšie. Pripadám si pri prvých pohyboch ako panna. No a okrem toho je chuť na sex nulová.“

Ach, tie hemoroidy

Svrbenie, pálenie, bolesť, či dokonca krv na toaletnom papieri sú jasným signálom toho, že vám pôrod dopomohol k hemoroidom. Pri vonkajších hemoroidoch si dokonca môžete nahmatať hrbolčeky v oblasti konečníka. Aj ženy, ktoré predtým tento problém nepoznali, k nemu môžu pri tlačení na pôrodnom sále ľahko prísť. Tlak na konečník je počas pôrodu natoľko veľký, že môže dôjsť k zväčšeniu žíl a zdureniu v okolí análneho otvoru. „Hemoroidy sa mi občas vrátia, niekedy aj každý mesiac. Ísť po pôrode na záchod? Katastrofa! Neraz som si poplakala,“ spomína na čas po pôrode jedna z mamičiek na fóre.

Čo s tým?

Vo väčšine prípadov zmiznú hemoroidy už do niekoľkých týždňov po pôrode. Pokiaľ tomu tak nie je, na mieste je konzultácia s lekárom. Pomôcť si môžete úpravou stravy, aby ste predišli zápcham. Nenoste ťažké bremená a pri bolestiach počas sedenia si zaobstarajte špeciálny vankúš. V lekárni sa opýtajte na prípravky vhodné pre tento typ problému, napríklad maste, kúpele z dubovej kôry a podobne. Dôležité je tiež nezanedbať hygienu po každej veľkej potrebe. Nemusí ísť hneď o sprchu, postačí aj navlhčený toaletný papier.

„Ísť na wc je pre mňa nočná mora. Mám aj vonkajšie aj vnútorné hemoroidy. Dávala som si čípky, trochu zabrali, ale málo. U lekára som nebola,“ zverila sa diskutujúca na fóre. „Mňa trápia po pôrode tiež len hemoroidy. Vyskúšala som čípky aj mastičky, ale zabralo mi to len dočasne,“ pridáva sa druhá.

A to nie je všetko...

Niektoré ženy už na druhý deň nevedia, že vôbec rodili, iné zaplatia krutú daň za to, že sa stali mamami. Inkontinencia, hemoroidy, či bolestivý sex sú len zlomkom toho, čo ženy po pôrode riešia. Bolesti kĺbov, zubov, bolesť v podbrušku, ktorú má na svedomí sťahovanie maternice, zhoršenie kŕčových žíl, nadmerné vypadávanie vlasov v dôsledku hormonálnych zmien, problémy s pleťou, rozhádzaný menštruačný cyklus, diastáza brušných svalov, časté nutkanie na močenie, v ojedinelých prípadoch aj neschopnosť udržať stolicu či vetry, ... Ženy to skrátka po pôrode nemajú vôbec ľahké.

No nech už je zotavovanie akokoľvek náročné, asi žiadna z nás neoľutovala, že sa na to dala a pri pohľade na toho malého človiečika si povie, že to všetko naozaj stojí za to.

Foto: pixabay.com, freepik.com

Samovoľným únikom moču trpí počas tehotenstva a po pôrode viac žien, než si možno myslíte. Patríte medzi ne aj vy? Nezúfajte, tento zdravotný problém má riešenie. Nestačí ale čakať, kým odzneje sám. Budete musieť aj vy sama priložiť ruku k dielu. Ženy, ktoré majú s inkontinenciou osobnú skúsenosť, vám poradia, ako na to!

Inkontinencia alebo tiež samovoľný únik moču vzniká v dôsledku oslabenia svalov panvového dna, ktorých úlohou je zadržať moč. Preto sa vám môže stať, že si pri kýchnutí, zakašľaní či smiechu, cvrknete do nohavičiek. Nie je to ale nič, za čo by ste sa mali hanbiť. Inkontinencia trápi ženy s nadváhou, v období menopauzy, ale aj tehuľky či novopečené mamičky. V tehotenstve za to môže veľký tlak plodu na panvové dno, po pôrode je to spôsobené tlakom na močový mechúr a močovú trubicu počas tlačenia bábätka na svet. Svaly panvového dna by sa mali počas šestonedelia dostať do normálu samé. Ak tomu tak nie je, treba tento problém riešiť s lekárom.

Cvičiť, cvičiť, cvičiť

Ak sa chcete zbaviť inkontinencie, budete musieť spevniť svaly panvového dna. Mamičky sa zhodujú, že pravidelné cvičenie na tento problém skutočne zaberá. Chce to ale poriadnu dávku disciplíny. Únik moču môže byť navyše nepríjemný kvôli jeho zápachu. Aj na toto ale existuje riešenie. Stačí siahnuť po intímkach, ktoré sú špeciálne navrhnuté práve pre inkontinentné ženy.

„... Konečne sa nehanbím chodiť medzi ľudí, s deťmi na ihrisko, na prechádzky, ... No a začala som cvičiť, tak dúfam, že sa to zlepší. I keď ma lekárka upozornila, že cvičiť budem musieť už asi stále a na zlepšenie si budem musieť počkať,“ podelila sa o svoju skúsenosť mamička na diskusnom fóre na Modrom koníkovi.

Mám behať, plávať či jazdiť na bicykli? Alebo ako vlastne posilniť tieto svaly? "Cvik je úplne jednoduchý. Keď pôjdeš cikať, tak skús počas cikania zadržať moč. Vtedy najlepšie pochopíš ten pohyb svalov a potom ho môžeš precvičovať kedykoľvek a kdekoľvek. Je to ako keby si chcela niečo vtiahnuť do pošvy. Tak treba vydržať pár sekúnd. Je viacero alternatív tohto cviku.

1. Stiahnuť trocha pošvu, nie však najsilnejšie ako vieš, len tak asi do polky, chvíľu podržať a potom po pár sekundách stiahnuť úplne, zase podržať a nakoniec pomaličky uvoľňovať.
2. Stiahnuť len trošička, po 10 sekundách zase o niečo silnejšie, zase po 10 sekundách o niečo silnejšie a takto postupne do maximálneho stiahnutia.
3. Sťahovať a uvoľňovať bez zadržania, teda stiahneš a hneď aj uvoľníš," radí ako na to jedna z diskutujúcich a dodáva: „Ja sa snažím cvičiť vždy, keď si na to spomeniem. Keď sedím pri compe, na WC, keď varím, ležím, ... Vždy si urobím cvik 10x párkrát za deň. A hlavne na to využívam čas, kedy šoférujem. Vtedy cvičím odkedy si sadnem za volant, až kým nedorazím do cieľa.“

Viac cvikov na posilnenie panvového dna nájdete aj v krátkom videu tu.

Pomôžu aj nejaké prípravky?

„Pomôže posilnenie panvového svalstva, brusnice, brusnicové šťavy, ... Po pôrode sa mi to tiež objavilo a do cca 2 mesiacov aj zmizlo,“ píše na fóre ďalšia mamička a druhá sa pridáva: „U niekoho sa môže únik postupom času zmierniť alebo úplne odznieť. U mňa to trvalo po pôrode asi rok, než som sa ho zbavila úplne. Vyriešila som to nakoniec kombináciou cvičenia na posilnenie panvového dna, klasickými brusnicami a k tomu som si v lekárni kúpila tekvicové tablety. Je to taký prírodný doplnok a extrakt z tekvice má vraj účinok na posilnenie svalov močového mechúra a tiež ovplyvňuje hladinu pohlavných hormónov. Tablety som užívala pol roka, je lepšie ich brať dlhodobo.“

Niektoré ženy, ktoré sa na fóre zdôverili, že na cvičenie sú lenivé alebo im chýba disciplína, vyskúšali aj venušine guličky a neskrývali svoju spokojnosť s touto erotickou pomôckou. Iné siahli radšej po výživových doplnkoch. „Ja som užívala Femihold, poradil mi to gynekológ. Je tiež na rastlinnej báze, po asi 2 týždňoch sa mi to postupne upravilo,“ pridáva svoju skúsenosť jedna zo žien.

„Dôležité je posilniť vnútorné brušné svalstvo, no pomôcť môže aj petržlen, konkrétne olej lisovaný zo semien petržlenu,“ pridáva do fóra pikošku ďalšia diskutujúca.

„Asi mesiac užívam Incovenal Comfort a neviem si ho vynachváliť. Dúfam, že to pôjde takto ďalej a zbavím sa tejto nepríjemnosti už úplne,“ pochvaľuje si tento prípravok ako jedna z mnohých v diskusii.

„Mamičky aj nemamičky, na únik moču je perfektný Ive inkontinstop! Odskúšané a spokojnosť veľká,“ uzatvára diskusiu ďalšia zo žien.

Možností, ako sa nepríjemnej inkontinencie zbaviť, je mnoho. Nemusíte sa za ňu hanbiť. Radšej sa s dôverou obrátťe na svojho gynekológa, ktorý vám isto rád poradí. Pamätajte, že túto intímnu záležitosť ste si nespôsobili samé. Je to len akási dočasná daň za to, že ste urobili tú najúžasnejšiu vec na svete – darovali ste život!

Foto: pixabay.com

Ako sa ubrániť proti kliešťom? Je to vôbec možné? Tieto malé potvorky striehnu vo vysokej tráve a to nielen na lúkach, ale aj v mestských parkoch. Prenášajú choroby ako je kliešťová encefalitída a lymská borelióza. Prinášame vám niekoľko rád ako znížiť riziko nakazenia sa na minimum.

Zapamätajte si tieto tri veci:

1. Repelent
2. Prehliadka tela
3. Sprcha

Repelenty sú vynikajúci a cenovo dostupný vynález

Ak máte v pláne prechádzku na miesta, kde by sa mohli kliešte nachádzať, naneste si ich. Na oblečenie sú vhodné repelenty s obsahom látky Permethrin (0,5 %). Môžete ho pokojne naniesť aj na stany, ak vonku kempujete. Výbornou repelentnou látkou je aj DEET, picaridin, eukalyptový olej alebo 2-undekanon. Vždy si prečítajte návod na použitie, kde sú vypísané dôležité informácie o spôsobe použitia a možných alergických reakciách. Repelenty nepoužívajte na deti mladšie veku dvoch rokov a produkty s obsahom eukalyptu a PMD (paramentándiol) pre deti mladšie než tri roky.

Na prácu na lúkach si obliekajte dlhé nohavice alebo aspoň vysoké ponožky. Ak použijete svetlé oblečenie, skôr kliešťa zbadáte.

Dôkladná prehliadka

Po prechádzke sa vyzlečte a oblečenie dobre vytraste a prezrite. Ak máte sušičku, vložte do nej oblečenie na vysokú teplotu. Kliešte neznášajú horko a zabije ich to. Dobre si poprezerajte telo. Nevynechajte chrbát!  Zamerajte sa na oblasti ako je podpazušie, okolo uší, vlasová oblasť, medzi nohami, okolo zápästí či zadná časť kolien. Kliešť si relatívne dlho hľadá vhodné miesto na prisatie, čoho treba využiť.

Ľudia nie sú prirodzení hostitelia kliešťov. Tie majú radšej huňaté zvieratká, kde sú chránené kožušinou a môžu v pokoji sať krv. Sme na nich príliš „holí“. Preto, ak sa na vás prisal kliešť, verte, že už bol skutočne zúfalý a bol to akýsi výstrel na slepo. Buď to „vydá“ alebo nie.

Nechajte sa očkovať

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde sa podáva v troch dávkach, pričom prvá sa dáva už koncom februára. Myslite na to dopredu, hlavne ak sa nachádzate v rizikových zónach alebo pracujete v rizikových povolaniach. Druhá dávka sa podáva koncom marca a tretia v septembri. Ochrana tela proti encefalitíde trvá päť rokov. Na lymskú boreliózu očkovanie zatiaľ neexistuje. Na jej liečbu sa využívajú antibiotika, napríklad doxycyklín.

Zvláštny pozor dajte na svojich domácich miláčikov, ktorí by mohli doniesť kliešte domov. Na trhu je množstvo dostupných obojkov a vodičiek proti kliešťom a inej hávedi.

Čo ak sme kliešťa už chytili?

Vyberieme ho. Najjednoduchšie je ho odstrániť kývavými pohybmi. Žiadne ďalšie látky nie sú potrebné. Po odstránení miesto vydenzifikujeme jódovým dezinfekčným prostriedkom a pozorujeme. Pri infikovaní boreliózou sa na mieste objaví červený fľak s bledým stredom. Encefalitída ma nešpecifické príznaky a prejaví sa podobne ako chrípka.

Foto:

www.pexels.com

Zdroje:

https://www.cdc.gov/features/stopticks/index.html

https://www.livescience.com/46160-how-to-avoid-tick-bites.html

https://www.cdc.gov/ticks/removing_a_tick.html

https://www.cdc.gov/ticks/avoid/on_people.html

http://www.pluska.sk/izdravie/budme-zdravi/u-lekara/05/nebezpecne-klieste-encefalitidu-je-ockovanie-boreliozu-liecba.html

Z detských chorôb má hlavu v smútku nejedna mama. Najmä u detí, ktoré už navštevujú kolektívy, je to často začarovaný kruh a jednu chorobu strieda druhá. Toľko príznakov, diagnóz a kadejakých liekov, že sa v tom človek začína strácať. Bežné prechladnutia už máme po niekoľkých razoch v malíčku a zvyčajne poznáme osvedčené recepty, ktoré našim drobcom zaberú. Keď ale príde čosi nové, dokáže nás to poriadne vyviesť z miery. Jednou takou záhadou je aj šiesta choroba. Aj napriek tomu, že nejde o život ohrozujúce ochorenie, jeho prejavy dokážu vystrašiť nejedného rodiča.

Čo to vlastne je?

Šiesta choroba je vírusové ochorenie, pre ktoré sú typické najmä vysoké teploty a výsyp vyrážok. Najčastejšie sa s ňou stretávajú deti od 6 mesiacov do cca 2 až 3 rokov. Šiestou chorobou si dieťatko prejde len raz za život, keďže po jej prekonaní mu zostane už doživotná imunita.

Inkubačná doba, teda čas, za ktorý sa ochorenie u dieťatka prejaví, je zvyčajne 1 až 2 týždne. Preto ak sa u vás šiesta choroba potvrdí, informujte o tom známych, ktorí boli v tom čase s vami v kontakte. Ide totiž o nákazlivé ochorenie, ktoré sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda kýchaním, kašľaním, pri rozprávaní či slinami.

Ako „šestku“ rozpoznať?

Šiesta choroba prichádza ako blesk z jasného neba, bez toho, aby ste na drobcovi spozorovali akékoľvek iné príznaky. Odrazu sa objaví vysoká teplota, ktorá sa môže vyšplhať aj nad 39 °C a zvyčajne trvá až 3 dni. Ako prišla, tak aj odznie, počítajte teda s tým, že po troch dňoch náhle klesne a vystrieda ju výsyp. Na tvári, končatinách, hrudníku a krku sa objavia ružovo-červené fliačiky. Keď tieto vyrážky zatlačíte, miesto zostane biele. Nemusíte mať obavy, výsyp nie je pre dieťatko bolestivý a nie je potrebné ho ani nijako špeciálne ošetrovať. Šiestu chorobu môže sprevádzať aj nádcha, mierny kašeľ, zväčšené lymfatické uzliny, mrzutosť, únava či nechuť do jedla.

Liečba doma alebo návšteva lekára?

Ochorenie trvá zvyčajne 6 až 7 dní, prvé 3 dni sprevádzajú horúčky, následný výsyp odznie tiež asi za 3 dni. Horúčky je potrebné zrážať pomocou liekov (paracetamolových alebo ibuprofenových), zábalov či sprchy. Dôležitý je tiež pokoj na lôžku, dostatok tekutín izbovej teploty a izolácia. Návšteva lekára pri takomto priebehu ochorenia nie je potrebná, i keď aspoň konzultácia v prípade, že sa vám čokoľvek nepozdáva, je určite na mieste.

Návštevu lekára by ste nemali zbytočne odkladať, ak:

• je pacient mladší ako jeden rok
• napriek liekom a zábalom sa vám nedarí udržať teplotu pod 38,5 °C
• drobec odmieta piť, má suchý jazyk a neciká viac ako 6 hodín
• sa objavia febrilné kŕče z teploty, v tomto prípade bezodkladne volajte RZP

Foto: flickr.com

Časté kýchanie, plný a upchatý nos... Ako rozoznať, či váš drobec chytil nejakú virózu alebo sa u neho začala prejavovať alergia? 

Existujú rôzne alergie, od potravinových, cez kontaktné alergie na rôzne látky a predmety až po alergické a senné nádchy, ktoré sú u nás najrozšírenejšie. Alergická nádcha sa môže vyskytnúť a trvať celoročne, senná sa väčšinou objavuje v období, keď príroda začína kvitnúť alebo naopak odkvitať. Príznaky respiračných alergií sa často až príliš nápadne podobajú na priebeh bežnej chrípky. Rodičov, a niekedy dokonca aj lekárov, to preto neraz mätie. Skôr než vyrazíte k lekárovi preto skúste odpozorovať niekotoré z nasledujúcich prejavov vášho dieťaťa.

Podrobne si všímajte príznaky

Respiračné alergie, či už sezónne alebo celoročné, najčastejšie spôsobujú kýchanie, plný, upchatý nos a vodnaté, opuchnuté oči. Prejaviť sa môžu aj bolesťami v hrdle. Existuje však ešte jeden príznak, ktorý by vám mohol napovedať, že ide o alergiu - svrbenie očí, nosa a horného podnebia.

Na druhej strane, ak sú oči aj zapálené, červené či hnisavé, môže ísť o zánet. V takom prípade by ste mali navštíviť pediatra čo najskôr.

Istým vodítkom by teoreticky mohol byť aj výtok z nosa. Iba na základe farby a textúry sopľov však ťažko určiť, či ide o nádchu alebo alergiu. V oboch prípadoch sa totiž vodnaté, bezfarebné soplíky môžu v priebehu niekoľkých dní zmeniť na zelené a husté.

Napovie vám teplota

Ak sa u vášho dieťatka prejavujú vyššie spomínané prejavy, určite mu nezabudnite zmerať teplotu. Môže vám veľa napovedať. Ak je zvýšená, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o virózu. Alergie zvýšenú telesnú teplotu nespôsobujú.

Sledujte dĺžku príznakov

Prechladnutie zvyčajne po niekoľkých dňoch až týždni ustúpi. Respiračné alergie zas, naopak, trvajú aj dlhé týždne.

Zamyslite sa nad ročným obdobím

Najviac alergií sa prejavuje s príchodom jari a jesene. Aj to pre vás preto môže byť istým, i keď nie jediným, vodítkom.

Všímajte si, kedy sa príznaky objavujú

V byte či dome je dieťatko relatívne v poriadku, akonáhle však výjdete na prechádzku, začne kýchať? Najmä ak sa hráte v blízkosti zelene (stromy, kríky, kvety), mohlo by ísť o prejavy alergie. Deti môžu trpieť aj alergiami na zvieratá. Možno práve počas návštevy babky, ktorá má mačku, sa u neho prejavy zhoršia. Skúste to odsledovať.

Skontrolujte oblasť pod očami

Alergikov môžu prezradiť aj tmavé kruhy pod očami, nafúknuté očné viečka či precitlivelosť na slnko.

Skúste tieto základné faktory odpozorovať a následne vyrazte ku doktorovi. Takto "vyzbrojená" mu pri určovaní diagnózy zaiste pomôžete. 

Zdroj: www.everydayhealth.com, www.babycenter.com

Zdroj foto: pixabay

Herpes sa môže jednoducho preniesť z človeka na človeka priamym kontaktom. Imunitný systém nás, dospelákov, si s nákazou dokáže poradiť. U najmenších detí však môže mať toto vírusové ochorenie fatálne následky. Ak sa teda u vás objaví táto nepríjemná vyrážka, buďte pri styku s bábätkami obzvlášť obozretný!

Herpes sa najčastejšie vyskytuje na perách alebo v okolí úst či na podnebí. Na mieste sa vytvárajú bolestivé pľuzgieriky a afty. U niekoho sa objaví iba raz, prelieči sa a už sa nevracia, iní sa s ním zas stretávajú opakovane.

Častý najmä v lete

Prejavy od úplneho počiatku - svrbenie, napínanie kože - cez samotnú vyrážku, ktorá sa neskôr zmení na chrastu, až po jej preliečenie a zmiznutie, trvá zhruba 8 až 12 dní. Herpes sa často objavuje najmä počas letných mesiacov, keďže mu okrem nedostatočnej hygieny do kariet prihráva aj množstvo slnečných lúčov, ktoré citlivú kožu na perách vysúša a dráždi. Pod vznik herpesu sa môže podpísať aj prílišná fyzická alebo psychická záťaž. Ako prevencia sa odporúča zdravá životospráva, dostatok vitamínu C a B12 a zinku. Okrem herpesu na pere sa objavuje aj na pohlavných orgánoch. Vtedy hovoríme o genitálnom herpese.

Najcitlivejšie sú novorodeniatka

Ak sa u nás objaví herpes, najväčší pozor by sme si mali dať práve pri styku s novorodeniatkami. Ak rodič alebo akákoľvek návšteva trpí herpesovým vírusom, mala by sa vyhnúť akémukoľvek styku s malým jedincom. Novorodeniatko sa môže nakaziť priamym kontaktom – mazlením, bozkom – ale aj stykom s predmetom, na ktorom sa vírus nachádza, napríklad hračky, lyžička a podobne.

Ak sa herpes objaví u mamičky, ktorá dieťatko dojčí, v kojení treba pokračovať, no pri kontakte s dieťaťom si dávať obzvlásť pozor. Odporúča sa vyhýbať sa akýmkoľvek dotykom, pri ktorých by dieťatko mohlo prísť do kontaktu s infikovaným miestom a nosiť na ústach ochrannú rúšku.

Aj pri starších deťoch je na mieste dostatočná hygiena a ochrana. Vyhýbajte sa používaniu spoločného riadu a príboru, dohliadnite na časté a dostatočné umývanie rúk. "Herpes je najnebezpečnejší pre úplne najmenšie bábätko, ktoré ešte nemá takmer žiadnu imunitu. Čím je dieťa staršie, tým je odolnejšie. Ja mám doma už 25-mesačného syna, no vždy keď mám herpes, umývam si ruky ako o život a na ústach nosím rúško," popisuje mamička na fóre.

Majte preto pred týmto vírusovým ochorením rešpekt a neberte styk s najmenšími na ľahkú váhu.

Zdroj foto: pixabay

V horúcich dňoch hľadáme množstvo tipov ako sa neprehriať a nespôsobiť si zdravotné problémy. Prečítajte si tie naše a potešte nás do komentárov aj svojimi.

• Ľadové obklady/sprcha. Obaja sú skvelými pomocníkmi v horúcom lete. Ľadové kocky alebo prúd studenej vody pustite na zápästia či lakťové jamky. Účinok budú mať všade, kde prúdi krv pri povrchu, napríklad aj na krku alebo v zákolenných jamkách.

• Voda v spreji. V predaji je množstvo vôd v rozprašovači, ktoré náš môžu schladiť. Alebo si môžeme spraviť vlastnú. Do malého rozprašovača (napríklad z použitej voňavky) dáme minerálku a vložíme do chladničky. Pred odchodom si ju len „šupneme“ do kabelky.

• Ventilátor a klimatizácia osviežujú ľudí v horúcich krajinách. Ventilátory už v súčasnosti zoženieme aj malé, ktoré sa zmestia do kapsy. Využiť sa dajú aj stolové ventilátory napojiteľné cez USB, s ktorými sa schladíte počas práce na počítači. Možností je mnoho. Klimatizáciu nemajú zatiaľ všetci, hoci jej využívanie stúpa. Teplota by však nemala byť priveľmi rozdielna od vonkajšieho prostredia, aby nenastal pri zmene prostredí šok. Odporúčajú sa rozdiely do 4-5°C.

• Tekutiny sú nevyhnutnou súčasťou každého dňa a to nie len v lete. 60% ľudského tela dospelého človeka tvorí voda, u detí je to dokonca viac. Preto sú na dehydratáciu náchylnejšie. V lete sú vhodné minerálne vody. Pozor si dajte na rozdiel medzi pramenitými vodami a minerálkami. Nie je to to isté. Minerálne vody obsahujú viac elektrolytov, ktoré vám takpovediac udržia vodu v krvi. Ak budete piť čistú vodu z vodovodu, tak vami len prejde. Dobrými tekutinami sú aj džúsy alebo letný čaj. Ak pijete príliš studenú vodu, schladenie je len dočasné. Organizmus začne produkovať teplo a vodu zohreje. Pri teplých nápojoch musí vyložiť energiu na schladenie. Výsledkom oboch je, že vám je teplo. Skvelým tipom na tekutiny je aj citronáda. Ľahko si ju pripravíte aj doma: zmiešate vodu, pár kociek ľadu, vytlačený citrón a niekoľko jeho plátkov a pár lístkov mäty. Môžete ju dosladiť troškou medu.

• Oblečenie na leto by malo byt priedušné, teplo zbytočne nedržať a malo by dobre sať pot. Tieto vlastnosti máva bavlna a ľanová tkanina. Na trhu už je slušný výber, preto by nemal byť problém vyhnúť sa nepríjemným umelým materiálom.

• Poznaj varovné príznaky! Ak začínate pociťovať príznaky ako je nevoľnosť, smäd, búšenie srdca, úzkosť či bolesti hlavy, môžete mať prehriatie, úpal alebo úžeh. Schlaďte sa čo najskôr, či už vyššie uvedenými tipmi alebo prejdite na chladné miesto. Schladiť vedia v prípade akútnej potreby aj parky a lesy, teda miesta s množstvom stromov. Ak ťažkosti pretrvávajú alebo sa zhoršujú, radšej vyhľadajte lekársku pomoc a neriskujte. Najmä ak sa jedná o dieťa.

• Pozor na prehriatie v aute. V správach nás v lete strašia informáciami o prípadoch úmrtia detí v aute. Tie majú horšiu termoreguláciu a vyšší objem vody v tele. Preto ich prehriatie a dehydratácia postihne skôr ako dospelých. Teplota v aute sa v slnečných dňoch môže vyšplhať aj na 50 či 60°C. Pozor dajte aj na domácich miláčikov.

• Vyhnite sa kritickému času pobytu na slnku. Jedná sa o časy medzi 11 a 16 hodinou, kedy je Slnko najvyššie a najprudšie. Pohybujte sa v tieni, s pokrývkami hlavy, tela a slnečnými okuliarmi. Nezabúdajte na ochranu očí. 

Foto:

www.pexels.com

Prehriatie organizmu alebo odborne hypertermia je nefyziologické zvýšenie teploty organizmu spôsobené poruchami termoregulácie. Naopak, zníženie teploty nazývame hypotermia.

Viete aký je rozdiel medzi prehriatím a horúčkou?

Hypertermia (prehriatie) je spôsobené teplotou okolia a neschopnosťou tela ochladzovať sa. Na druhu stranu, klasická horúčka je spôsobená vírusom alebo baktériou, ktoré prestavia náš „termostat“ v mozgu (v oblasti zvanej hypotalamus), aby spravili prostredie nehostinným pre tieto potvorky. Po skončení infekcie sa „termostat“ vráti do pôvodnej teploty.

Hypertermiu rozdeľujeme do niekoľkých stupňov:

• Tepelný stres

Tento stav nastáva, keď teplota tela začne stúpať a nedokážete sa ochladiť potením. Môže viesť k nasledujúcim stavom ako tepelné vyčerpanie alebo úpal. Príznaky tohto stavu sú nevoľnosť, pocit slabosti, smäd a bolesti hlavy.

V prípade pociťovania týchto príznakov vyhľadajte chladnejšie miesto a oddýchnite si. Pite dostatok tekutín s elektrolytmi. Jedná sa o minerálne vody (ale pravé minerálky, nie pramenité vody) alebo džúsy. Elektrolyty ako vápnik, sodík alebo draslík slúžia na to, aby sa vám voda v tele udržala. Pri pití klasickej vody z vodovodu vami táto voda len „prejde“ a rýchlo ju vymočíte.

• Únava z tepla

Pri dlhšom pobyte v teplých podmienkach, na ktoré nie ste zvyknutí, môžete pociťovať až únavu a svalovú slabosť. Vaše sústredenie je porušené, cítite sa malátni, smädní a veľmi unavení. Prvá pomoc je rovnaká ako pri riešení tepelného stresu, ale prevencia spočíva „len“ v návyku na tieto podmienky.

• Odpadnutie z tepla

Pri znížení krvného tlaku sa prestane krv hrnúť do mozgu. Nedokrvenie mozgových centier spôsobí, že odpadnete. V podstate sa jedná o mechanizmus, kedy sa dostanete odpadnutím do vodorovnej polohy a krv sa vám môže opäť navrátiť do mozgu. Tesne pred odpadnutím môžete cítiť nevoľnosť, úzkostné pocity a zahmlie sa vám pred očami. Ak cítite, že nemáte ďaleko od odpadnutia, ľahnite si na zem a zdvihnite nohy. Pri „akútnom“ pocite odpadnutia si aspoň čupnite. Tlakové pomery v krvnom obehu sa zmenia a prinajhoršom, ak už odpadnete, nebude to z veľkej výšky a riziko úrazu z pádu sa tým výrazne zníži.

• Kŕče, opuch a vyrážka z tepla

Elektrolytová nerovnováha môže spôsobiť nepríjemné pocity kŕčov. Nezabudnite na pravidelnú hydratáciu. Podobne môžu nastať aj opuchy končatín. Prostredníctvom vylučovania potu si podráždite pokožku. Následkom toho je nepríjemná vyrážka z tepla. Ak máte prepotené oblečenie, radšej sa prezlečte, aby ste nepríjemnostiam a možnej infekcii šikovne predišli.

• Tepelné vyčerpanie

Najvážnejším problémom prehriatia je tepelné vyčerpanie. Sprevádzajú ju nešpecifické príznaky ako je nevoľnosť, slabosť, úporný smäd, poruchy koncentrácie, zrýchlený pulz a studená koža. Posledným štádiom, ku ktorému takéto tepelné vyčerpanie vedie, je úpal.

Riešením je ochladzovanie, rehydratácia a vyhľadanie lekárskej pomoci.

• Najdôležitejšia je prevencia

Obmedzte pobyt na Slnku v obedňajších a skorých popoludňajších hodinách. Noste prikrývky hlavy, pravidelne sa ochladzujte a nikdy, opakujem nikdy, nezanedbajte pitný režim. Dávajte si pozor na nepriedušné oblečenie, ktoré vám môže zadržiavať teplotu a neumožní odchod potu.

Foto: 

www.pixabay.com

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Hyperthermia

http://www.healthline.com/health/hyperthermia

http://www.wikiskripta.eu/index.php/Hypertermie

Aj keď sa pokladáte za tie najopatrnejšie matky na svete, pádu dieťaťa sa nikdy nedá stopercentne zamedziť. V rámci prevencie určite urobíte všetky možné opatrenia, aby k takému niečomu nedošlo, no napriek tomu sa to môže stať. Dieťa je tvor prirodzene zvedavý, túži objavovať, pohybuje sa rýchlo a nebezpečenstvo si nedokáže uvedomiť tak, ako my dospelí.

Nevinné pády

K pádom u detí dochádza pomerne dosť často, a to v rôznom veku. Keď sa učia chodiť, behať aj v neskoršom veku, keď ich túžba po dobrodružstve núti robiť rôzne nebezpečné kúsky. Väčšina pádov je nevinných, ich dôsledkom sú len malé odretia a modriny. Takému niečomu sa nevyhne žiadne dieťa a v podstate k detstvu patria. Nie sú úplne na škodu, učia deti pochopiť možnosť nebezpečenstva. Preto prílišná až úzkostlivá snaha rodičov ochrániť dieťa aj pred bežnými malými pádmi nie je vždy žiadúca.

Čo ak je pád vážnejší a spôsobí úraz

Horšie je, ak u dieťaťa dôjde k pádu vážnejšiemu, stane sa úraz, ktorý môže mať silný dopad na jeho zdravie či dokonca život. Stať sa to môže každému napriek všetkým preventívnym opatreniam, preto nemá význam trápiť sa v danom okamihu výčitkami. A nie je na to ani čas. Dôležité je správne sa v danej situácii zorientovať.

Keď rozhodujú sekundy

Ako náhle zistíte, že dieťa spadlo, pribehnite k nemu zistiť, v akom je stave. K tomu činu vás určite dovedie samotný inštinkt. V danom momente je veľmi dôležité zachovať pokoj a plne sa sústrediť na to, čo teraz treba podniknúť. Aj keď je to určite ťažké nepodľahnúť panike, dieťa vtedy určite potrebuje vašu duchaprítomnosť. To mu môže zachrániť aj život.

Ak je dieťa v bezvedomí, v prvom rade sa presvedčte, či dýcha a či mu bije srdce. Ak nie, okamžite mu dajte umelé dýchanie - dýchanie z úst do úst. Ak dieťaťu nebije srdce realizujte vonkajšie stláčanie hrudníka na rozbehnutie srdcovej činnosti. Je to veľmi dôležité, pretože pri zastavenej činnosti srdca kyslík sa nedostane do tkaniva a už po troch minútach môže nastať poškodenie mozgu. Ak srdce bije, pokračujte v dýchaní z úst do úst, kým dieťa nezačne dýchať samo. Pri poskytovaní prvej pomoci majte na pamäti, že ide o dieťa, ktorého telesná konštrukcia je slabšia a kapacita pľúc menšia.

Až keď dieťa dýcha, uložte ho do stabilizovanej polohy a začnite sa zaoberať jeho zranením.

Zastavte krvácanie

Ďalším stavom, ktorý dieťaťu ohrozuje život je silné krvácanie. Preto je nevyhnutné ho čím skôr zastaviť. Urobíte to tlakom ruky priamo v mieste rany. Ak máte k dispozícii tlakový obväz, použite ho. Uvoľníte si ruky na poskytnutie ďalšej pomoci.

Zavolať rýchlu zdravotnú pomoc alebo rýchlo odviesť dieťa na pohotovostnú službu?

V prípade, že stav dieťaťa je vážny (je v bezvedomí, má ťažkosti s dýchaním či utrelo zranenie…), je nutné, aby bola lekárska pomoc k dispozícii čo najskôr. Máte dve možnosti: rýchlo sa dostaviť na pohotovostnú službu alebo zavolať rýchlu zdravotnú pomoc. Záleží od okolností. Ak náhodou ste v blízkosti pohotovostnej služby, najefektívnejšie bude zobrať dieťa na ruky a utekať tam. Ak sa tam dostanete len autom, tak potom jedine v prípade, že máte k dispozícii ďalšieho dospelého človeka, ktorý vás tam odvezie a vy budete v aute dieťaťu poskytovať pomoc. Sama určite nešoférujte. Rýchlu zdravotnú pomoc (číslo: 155) je nevyhnutné zavolať, ak ste s dieťaťom sama, ak má zlomenú nohu či poranenú chrbticu. Vtedy bude potrebovať nosidlá a odbornú pomoc, s dieťaťom nemanipulujte.

Pozor na zradné vnútorné krvácanie a otras mozgu

Ak sa aj dieťa zdá na prvý pohľad v poriadku, nikdy nie je vylúčené vnútorné krvácanie či otras mozgu. V každom prípade dieťa nasledujúce hodiny aj dni sledujte. Všímať si treba, či nemá nejaké bolesti. Určite vyhľadajte lekára, ak neprestáva plakať alebo sa sťažuje na bolesti (hlavne bolesti hlavy), ak má určitú časť tela citlivú na dotyk.

Taktiež treba byť obozretný v prípade zmeny správania sa dieťaťa. Malátnosť, spavosť, kŕče, poruchy koordinácie pohybov, poruchy reči, rozmazané videnie, zväčšené či nerovnaké zreničky alebo nevoľnosť a vracanie sú príznaky neurologického charakteru, ktoré určite netreba podceniť. Radšej postúpiť zbytočnú návštevu u doktora, ako by ste mali niečo zameškať.

foto: pixabay.com/

# vybava_starostlivost #zdravie_choroby