Ako zvládnuť izoláciu rodiny

Súčasná situácia spája rodiny dohromady viac, ako sme boli zvyknutí a priznajme si, nie každý to zvláda. V dnešnom rozhovore sa budeme rozprávať s detskou a rodinnou psychologičkou Martinou Wäldl, ktorú poznáte z Psychologickej poradne Modrého koníka o tom, ako sa znovu naučiť žiť spolu ako rodina a ako túto novú nepoznanú situáciu spolu zvládnuť.

Video: Musíme brať ohľad jeden na druhého. Inak sa to nebude dať zvládnuť!

Rozhovor s psychologičkou Martinou Wäldl.

V rozhovore s psychologičkou Martinou Wäldl nájdete odpovede na tieto otázky:

• 1:00 Aká je úplne základná rada pre rodinu, ktorá teraz spolu trávi celé dni?
• 2:10 Takže je dôležité si nájsť chvíľu aj pre seba samého?
• 3:30 Sú aj nejaké pozitíva, ktoré vyplynú z toho, že teraz spolu ako rodina trávime oveľa viac času?
• 4:42 4:42 Aké sú nástrahy, ktoré na náš čakajú v dnešnej situácii? Ako sa im môžeme vyvarovať?
• 6:21 Čo by ste poradili rodinám, v ktorých jeden z rodičov za normálnych okolností pracuje v zahraničí alebo často cestuje na služobné cesty a teraz je doma s celou rodinou každý deň?
• 9:20 Aký je váš subjektívny názor na to, či sa rodiny budú v momentálnej situácii budú skôr zbližovať alebo sa skôr od seba oddialime?
• 11:26 Čo s rodičmi, ktorí pracujú z domu, zatiaľ čo ich deti nemôžu chodiť do školy alebo do škôlky?
• 13:52 Takže je najdôležitejšie brať na seba ohľad?

📝Akú základnú radu by ste dali človeku, ktorí si zrazu musí zvykať na fakt, že je celá rodina spolu 24 hodín denne? Aké prvé základné opatrenie by mal podniknúť, aby si spríjemnil tieto chvíle, pokiaľ cíti, že mu to nie je úplne po vôli?

Záleží na každom z nás, kde má nastavené hranice. Dôležité je poznať svoje hranice, svoje potreby a svoje pocity a vedieť ich odkomunikovať ostatným. Vnímavo, citlivo, bez odsudzovania druhých, bez kriku na nich, bez osočovania. Prvý krok ku kľudnému spolunažívaniu je teda pohľad sám do seba, čo ja potrebujem, ako to chcem, ako sa cítim v situácii, ktorá je momentálne u nás aktuálna a čo sa s tým dá robiť.

📝Čiže sa dá povedať, že každý z nás by si v týchto dňoch mal nájsť chvíľu na seba, ponoriť sa do svojho vnútra, aby sa v sebe dokázal vyznať?

V týchto chvíľach je to možno dôležitejšie ako inokedy. Je zrejmé, že prídu situácie, ktoré nebudú príjemné, ktoré budú vyhrotené a atmosféra bude dusná. V takej chvíli má človek tendenciu sa brániť. Takáto situácia znamená pre mňa ohrozenie a teda človek s nižšími pudmi a inštinktmi, mám tendenciu začať kričať, ísť do hádky a brániť sa.

Môžeme očakávať, že takého situácie budú nastávať častejšie, keďže nevieme ako dlho bude táto situácia trvať, je naozaj vhodné porozmýšľať, čo ja dokážem spraviť preto, aby sa situácia zlepšila a aby sme to dokázali ako rodina lepšie zvládnuť.

📝Aké sú hlavné pozitíva toho, že trávime spolu omnoho viac času?

Pozitívom je, že si môžeme rozdeliť zodpovednosť, povinnosti. Veľakrát sa v praxi stretávam, že ľudia by spolu chceli tráviť viac času. Máme to tu. Trávime spolu čas, vieme spomaliť ako rodina, vieme si nájsť čas na veci, ktoré bežne nerobievame, zahrať si spoločenskú hru, pozrieť si film, ak sa dá, vybehnúť niekam von do prírody. Poďme spolu spraviť teraz to, na čo bežne nemáme čas! Poďme v tom hľadať výhody! Poďme si upiecť koláč, spraviť popcorn, môže to byť akákoľvek maličkosť. Máme čas nachádzať chvíľky, ktoré rodinu spájajú.

📝Aké sú naopak nástrahy, ktoré na nás čakajú v tejto situácii. Pre mnohých ľudí je to nový tlak. Je niečo, na čo by sme sa mali pripraviť, nastaviť sa, že toto sa možno stane a dať si na to pozor?

Prvou nástrahou je to, že je to zmena. Zmena ako taká, aj keď nie je zlá, ale dobrá, je to zmena a na každú zmenu sa treba adaptovať. Je potrebná vôľa každého člena rodiny, aby sme to dokázali posunúť do tých pozitívnej roviny.

Druhou nástrahou je ponorka. Zrazu sme všetci zavretí v ohraničenom priestore, Ak má niekto záhradu, či dom z viacerými miestnosťami, je to super. No sú ľudia, ktorí sú v 2 až 3-izbových bytoch a zrazu sú tam zavretí. V ich prípade je ponorka je veľmi veľká nástraha.

Veľmi veľká nástraha je tiež, že sa rodič musí naraz stretávať s veľkým počtom rôl, ktoré sú na neho kladené. Už zrazu nie sme iba rodičia, zamestnanci v práci, manžel a manželka, zrazu sa z rodičov stávajú učitelia, musia by pomocníci v domácnosti na plný úväzok, kuchári, manažéri. Objaví sa zrazu veľa rôl, ktoré je veľmi náročné skĺbiť.

📝Je mnoho rodín, kde jeden rodič pracuje v zahraničí, chodí na týždňovky, dvojtýždňovky, možno je aj mesiac preč. Taká rodina funguje nejakým systémom a zrazu sa ocitnú v situácii, že ten partner, ktorý je väčšinou preč, je zrazu doma. Čo určite zmení dynamiku rodinného fungovania. Čo by ste poradili týmto rodinám? Napríklad keď otec je ten rodič, ktorý chodí za prácou preč, tým pádom nie je zainteresovaný v starostlivosti o domácnosť, o deti a zrazu sa tomu nemá ako vyhnúť. A zároveň je tu partnerka, ktorá je na to všetko väčšinou sama, a možno je to niečo, na čo sa síce väčšinou sťažuje, no môže jej začať vadiť, že sa jej do toho niekto stará.

Zrejme sa to udeje. Je to súčasťou zmeny. Je to niečo, na čo by som si mala zvyknúť ako mama v domácnosti, prispôsobiť sa. Nemusí platiť paušálne, že to tá mama bude vnímať ako problém. Môže to byť tak, že jej ten partner chýba a zrazu ju odbremení od časti jej povinností, že sa bude starať o tie deti, že pomôže navariť, pomôže jej niečo vymyslieť, pomôže jej vybaviť.

Na druhú stranu sa môže stať, že ona má zaužívaný nejaký režim, ktorý jej ako tak funguje, a zrazu je tam o osobu navyše, ktorá možno robí veci inak, ako si ona predstavuje. Opäť je to o tej komunikácii. Partner prišiel, žije tam, je to otec detí. Nech je tá situácia aká je, už je to proste realita, ktorej treba čeliť. Aj v tomto prípade je teda potrebné popísať svoje pocity, povedať čo komu nevyhovuje a dohodnúť sa na tom, ako budú spolu fungovať.

Samozrejme, je tu obrovská potreba vôle oboch strán, ochota robiť kompromisy. Lebo keď ja ako rodič narazím na to, že príchod partnera pociťujem ako problém, tak to nevyriešim sama. Lebo partnera ja nezmením. Môžem s ním komunikovať o svojich potrebách a môžem sa pýtať, ako to vidíš on. Musí tam byť veľký priestor na dohody, na kompromisy, musí tam byť tá vôľa oboch strán.

📝Myslíte si, že táto situácia, do ktorej sme sa dostali, bude mať tendenciu nás ako rodiny skôr zbližovať, dávať dokopy a upevňovať vzťahy alebo môže nastať situácia, že sa rapídne zvýši rozvodovosť, lebo si uvedomíme, ako si všetci lezieme na nervy?

Neodvážim sa to odhadnúť, ani vysloviť nejakú domnienku. Z Číny prichádzajú správy, že zaznamenali nárast žiadostí o rozvod, najmä teda u mladomanželských párov. Neviem, či je to mentalitou alebo čím. Ale je samozrejmé, že takáto zmena alebo krízová situácia dáva priestor, aby problémy vo vzťahu vyšli na povrch. Keď tá rodina funguje bežne, že deti idú do školy, škôlky, partneri idú do práce, vrátia sa večer, tak možno nie je priestor na rozpitvávanie problémov. Teraz, keďže väčšina rodín je stále doma alebo u nich nastala nejaká zmena, bude tendencia problémy viacej riešiť.

Záleží, ako sú tí partneri zvyknutí spolu komunikovať. To je asi najväčší problém, s ktorým sa stretávam aj v poradni, že komunikácia viazne. Čiže ak viazla doteraz a zrazu príde problém, je možné, že partneri nebudú schopní svoj problém odkomunikovať až k nejakému uzmiereniu. Naopak, tie páry, ktoré boli schopné doteraz normálne komunikovať svoje problémy a fungovať v tomto rámci, by to nemalo až tak zasiahnuť. No ťažko povedať.

📝Myslíte si, že o 9 mesiacov sa nám zvýši pôrodnosť?

Záleží od toho, kto má doma ako veľké deti, čo si môžu dovoliť. Bolo by to možno milé vyústenie takejto situácie.

📝Máme partnerov, ktorí sú obaja zamestnaní na plný úväzok, majú dieťa, ktoré chodí do školy, druhé chodí možno ešte do škôlky, zrazu sú všetci doma. Tí rodičia musia ďalej pracovať z domu, s deťmi sa treba zároveň učiť, treba sa starať o domácnosť, treba variť, pekné by bolo, keby sme si našli na seba čas ako manželia. Čo by ste poradili takejto rodine, aby to nevyústilo v mnohé hádky, aby aby to prežili?

Tu je dôležitý režim, nejaký plán, nejaké pravidlá. Možno by bolo fajn teraz, v tých počiatočných týždňoch, si odsledovať ako fungujeme, na čom sa najviac hádame alebo kde ja ako člen rodiny pociťujem najväčší tlak, najväčšiu ťažkosť. Odkomunikovať si to.

Veľmi veľa problémov plynie zo školských povinností detí, lebo nie sme schopní sa na diaľku s deťmi učiť. Je to obrovský tlak na rodiča, rodič nie je učiteľ. Mnohí tú látku ani neovládajú. Keď si ja určím pravidlo, kedy sa budem učiť a ako, tak to by mohlo trochu situáciu tiež odľahčiť.

Je veľmi dôležité, aby sme boli k sebe najvzájom ohľaduplní a láskaví, aby sme si dopriali s partnerom možnosť psychohygieny. Keď on vie, že ja si rada čítam, tak ma nechá večer čítať alebo ma nechá ráno vyspať. Ja ho zase nechám vybehnúť si niekam.

Potrebujem tiež poznať seba. Ja viem, čo potrebujem, mám nejakú predstavu ako by to malo fungovať, odkomunikovať to, dohodnúť sa s rodinou. Je to vlastne o nás všetkých. Fungujem síce ako individualita, ale v nejakom spoločenstve 3, 4, 5 ľudí, kedy musíme brať ohľad všetci jeden na druhého. Inak sa to nebude dať zvládnuť. Bude to trvať mesiac, dva mesiace,... Nemá každý možnosť vybehnúť do záhrady, nemá každý manžel možnosť utiecť do druhej izby pred manželkou alebo opačne, ak sa niečo deje. Do toho sú tam deti. Konflikt rôl je teda obrovský, čiže si v tom potrebujeme spraviť poriadok. Či už ja sama, ako rodič, ako mama, ako manželka, ako osoba, ktorá potrebuje pracovať z domu¹, potrebujem si to nejako zatriediť, poznať svoje povinnosti, aj svoje potreby. Tak isto by som sa mala pozerať na deti, v tom zmysle, že takto sa cítiš, čo potrebuješ, či by ti pomohlo. Tak isto na manžela.

Nevyvíjajme na seba nejaký obrovský tlak. Treba si určiť priority. Dôležité je, ako sa cítime doma. Keď toto celé pominie, aby sme z toho nevyšli z pocitom, že sme 2 mesiace strávili v strese, v kriku a v napätí a dieťa je šťastné, že konečne vyjde z takého domu.

Neklaďme na seba privysoké nároky. Keď sa niečo podarí, podarí sa. Keď sa nepodarí, život ide ďalej. Skúšajme hľadať cesty. Je to pre všetkých veľmi nové.

Za rozhovor ďakujeme psychologičke Martine Wäldl.

V prípade ďalších otázok vám poradí prostredníctvom Poradne rodinnej a detskej psychológie.