Školská zrelosť

1 skúsenosť

Školská zrelosť (tiež školská pripravenosť) je schopnosť dieťaťa prevziať a úspešne plniť požiadavky, ktoré sú na neho kladené v začiatočných fázach školského vyučovania. Požiadavky sa týkajú telesnej, intelektuálnej, sociálnej a morálnej stránky osobnosti dieťaťa.

Školská zrelosť

"V našich podmienkach je pre vstup dieťaťa do školy rozhodujúcim kritériom vek. Empiricky stanovená hranica 6 rokov má u nás storočnú tradíciu a väčšina detí v tomto veku sa vie vyrovnať s novou sociálnou situáciou a spôsobom učenia. Nároky na pripravenosť sú v rôznych dobách a v rôznych krajinách iné, sú dané rôznymi školskými systémami, ktoré sa líšia vo výučbových cieľoch i v didaktických metódach (napr. v USA je začiatok povinnej školskej dochádzky v 5 rokoch, v Rusku v 7 rokoch). Ak chceme hovoriť o spôsobilosti dieťaťa adaptovať sa na školské podmienky, je potrebné rozlíšiť pojmy.
Školská zrelosť je podmienená dosiahnutím telesnej, rozumovej, sociálnej, citovej a pracovno-motivačnej spôsobilosti dieťaťa. Z pedagogického hľadiska sa však viac používa termín školská pripravenosť, teda ako dieťa dokáže svoje vedomosti, zručnosti a schopnosti preukázať v praktickej činnosti,“ vysvetľuje PhDr. Eva Smiková, PhD., z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave

Školská zrelosť zahŕňa

Vek a telesná zrelosť

K 31.8., pred začiatkom školského roka, má mať dieťa 6 rokov. Priemerný vek pripravenosti na školu je 6,5 roka. Chlapci dozrievajú neskoršie, hlavne motorika ruky a sústredenie. Všeobecne platí, že u dievčat narodených od júla a u chlapcov od marca je lepšie posúdiť školskú zrelosť individuálne, odborným pracovníkom Centra pedagogicko-psychologického poradenstva (CPPPaP) a prevencie alebo CŠPP. Vyšetrenie školskej zrelosti sa realizuje každoročne v priebehu mesiacov apríl až máj na základe požiadavky a súhlasu rodiča alebo zákonného zástupcu.

Celkový stav vývinu organizmu dieťaťa a jeho zdravia je chápaný ako fyzická zrelosť. Orientačné priemerné hodnoty sú:

  • dievčatá – výška: 105 až 115 cm; hmotnosť: 19 až 23 kg
  • chlapci – výška: 110 až 118 cm; hmotnosť: 18 a 24 kg

Školská pripravenosť zahŕňa

Rozumová zrelosť

Prvák by mal byť schopný rozlíšiť zvukovú a vizuálnu podobu slova, myslieť logicky (na čo slúži okno, stolička,...) a zvládnuť analýzu celku na časti. Musí chápať časové pojmy ako včera, dnes, zajtra. Samozrejmosťou je vedieť spočítať napríklad prsty, jabĺčka v miske. Vedieť pridávať, čiže sčítať a uberať, čiže odčítať. Rozlišovanie farieb, triedenie vecí podľa materiálu, veľkosti, využitia, ale aj pamäť sú tiež indikátorom školskej pripravenosti.

Prcepčná zrelosť

Odráža sa v stupni rozvoja detskej kresby a v schopnosti napodobniť predložený tvar. Úzko súvisí s rozvojom jemnej motoriky, grafomotoriky a senzorickej koordinácie. Do percepčnej zrelosti zaraďujeme:

  • Zrakové vnímanie – dieťa by malo rozlišovať a pomenovať rôzne tvary (štvorec, kruh...), poznať niektoré písmená a číslice.
  • Zraková diferenciácia – rozlišovať predmety, vyhľadávať rovnaké (jablká medzi hruškami), odlišovať rôzne.
  • Zraková analýza a syntéza – skladať a rozkladať obrázky, fotky, stavebnice...
  • Sluchové rozlišovanie – rozpoznať prvé písmeno v slove, cvičiť sa v rozložení slov na hlásky a v ich spájaní do slov.
  • Sluchová diferenciácia – rozlišovať zvuky, poznať niektoré hudobné nástroje, napodobňovať rytmus vytlieskavaním.
  • Sluchová orientácia – hádať, ktorý predmet/zviera vydáva aký zvuk.
  • Sluchová analýza – rozpoznávať, ktorou hláskou začína a končí slovo, vymýšľať slová, vety, príbehy, začínajúce na určitú hlásku.
  • Priestorová orientácia – rozlišovanie polohy vecí/osôb v miestnosti, na obrázku; správne používanie pojmov dole/hore, vpravo/vľavo atď. Dieťa by napr. malo dokázať popísať cestu z domu do obchodu a pod.
  • Reč - problémy s vyslovovaním hlások je dôležité podchytiť ešte pred nástupom do školy a podľa potreby vyhľadať pomoc logopéda. Slovná zásoba prváka by mala byť v rozsahu okolo 10 000 slov. Pozor na správne skloňovanie, časovanie a slovosled, nič z toho by dieťaťu nemalo robiť problém.
  • Lateralita1 - predstavuje nerovnomerné využívanie ľudských párových orgánov (ruky, nohy, oči a uši). Je spôsobená dominanciou jednej z hemisfér mozgu (napr. praváci využívajú viac ľavú mozgovú hemisféru). U väčšiny detí býva jedna ruka (ale aj noha, oko...) šikovnejšia. Ak sa potvrdí súhlasná dominancia ruky a oka (napr. obe pravé), ide o vyhranenú dominanciu. Ak je dominantná ľavá ruka a pravé oko, ide o skríženú lateralitu. Známa je aj nevyhranená, kedy dieťa používa obe ruky v rovnakej miere. Pre úspešné zvládnutie požiadaviek školy je najideálnejší prvý prípad. Avšak skúsené učiteľky v 1. ročníku dokážu bez problémov naučiť písať a čítať všetky deti. Lateralita sa určuje, ak nie je dieťa nijako vyhranené a má určité špecifické alebo ostatné poruchy učenia.

Citová zrelosť

U prváka sa predpokladá relatívna emocionálna stabilita a zníženie impulzívnych reakcií v detských prejavoch, kladný vzťah k učeniu, školskej práci a samostatný postup od hry k cieľavedomej práci s dokončením úlohy.

Sociálna zrelosť

Sociálna zrelosť spočíva v prijatí roly školáka a zvládnutí jednoduchých sociálnych situácií v škole, v prejavení potreby stýkať sa s rovesníkmi a inými ľuďmi, komunikovať, spolupracovať, podriadiť sa skupine a autorite učiteľa, tlmiť svoje požiadavky v snahe dosiahnuť spoločné dobro, dobre znášať odlúčenie od matky a blízkych.

Školská zrelosť

Popis obrázku: Dieťa musí byť, okrem iného, schopné spolupráce so svojimi rovesníkmi.

Prototyp dostatočne pripraveného školáka

Reč

Dieťa pripravené na školu by malo mať dostatočnú slovnú zásobu a hovoriť čisto a zrozumiteľne. Malo by poznať: svoje celé meno, adresu, členov rodiny, dni v týždni, ročné obdobia (prípadne aj mesiace v roku), základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, časti tela. V čom má veľa detí problémy, je rozvinutá sluchová analýza: budúci školák by mal vedieť povedať, aké písmeno je na začiatku slova, aké na konci, prípadne aj vytlieskať slabiky a hlásky.

Sociálna zrelosť

Dieťa zrelé a pripravená do školy sa nehanbí nadviazať kontakt s inými deťmi alebo dospelými. Vie sa samé prezuť, obliecť, umyť, chodí na toaletu. Nerobí mu problém ostať chvíľu bez rodiča (niektoré školy to testujú tak, že pri zápisoch deti od rodičov zoberú a nechajú ich samé pracovať v triede). Pri príchode vie pozdraviť, pri stolovaní sa nerozptyľuje hraním alebo rozprávaním, vie si po sebe upratať hračky a nemá problém hračky požičať. Vie sa sústrediť na jednu činnosť aspoň 20 minút a vie ju aj dokončiť. Vie rozoznať hru od povinnosti, vie spolupracovať. Dieťa by nemalo mať problémy povedať svoje želania, prípadne starosti, ktoré ho trápia.

Jemná motorika

Takmer hotový školák by mal vedieť správne držať písacie potreby, napodobiť tvary písma, geometrické tvary a nakresliť kompletnú postavu človeka (s hlavou, krkom, rukami, nohami a bruchom). Mal by vedieť kresliť čiary, vlnovky, osmičky. Vyfarbiť obrázky, strihať, modelovať, navliekať korálky.

Školská zrelosť a úchop ceruzky

Popis obrázku: Prvák musí mať zvládnutý správny úchop písacej potreby.

Hrubá motorika

Dieťa by nemalo mať problém ani s hrubou motorikou: vie skákať (aj na jednej nohe), behať, preliezať, chytať a hádzať loptu, skákať cez švihadlo, robiť kotrmelce.

Orientácia

Dieťa pripravené na vstup do školy vie povedať, kde je vpravo, kde vľavo, a kde hore, dole, ponad, popod, cez. Nezablúdi v mieste svojho bydliska, pozná pravú a ľavú ruku. Vie sa orientovať aj v čase (dnes, včera, zajtra, ráno, obed, večer, bude, bolo). Rozozná základné farby a geometrické tvary.

Počítanie

6-ročné dieťa by malo vedieť počítať do desať, poznať číslice od jedna do desať a vedieť ich priradiť k počtu. Rovnako by malo vedieť priradiť počet predmetov k číslu, rozlúštiť ľahké matematické hádanky. Vie rozlišovať čo je viac, čo menej, veľa, málo, trochu.

Chce sa učiť

V neposlednom rade by sa malo dieťa pripravené na vstup do školy rado učiť: chce vedieť viac, pýta sa rodičov na jednotlivé písmená, zaujíma sa o základné počty. Má v zásobe neustálu paľbu otázok typu: prečo? Rado dostáva nové úlohy a rieši ich, a vydrží ich riešiť až do konca? Potom je na školu pripravené.

Testovanie školskej spôsobilosti

  • je zamerané na postihovanie tvarov – schopnosť rozlišovať,
  • jemnú motoriku – koordináciu ruky,
  • postihovanie vzťahov – veľkosti, množstva a poradia,
  • pozorovaciu schopnosť,
  • schopnosť koncentrácie,
  • schopnosť zapamätávania,
  • chápania názorových predmetov a situácií,
  • chápania reči a obsahu.
  • Pri hodnotení sa berie do úvahy jeho komplexný telesný i psychický vývin na rozumovej, citovo – motivačnej i spoločenskej úrovni. Potrebné je poznať aj anamnézu dieťaťa.

Odklad školskej dochádzky

Ak si rodič alebo zákonný zástupca nie je školskou zrelosťou istý, má právo požiadať o odklad o jeden školský rok. Dôvodom môže byť zdravotný stav, psychická nezrelosť, prílišná naviazanosť dieťaťa na rodičov alebo aj dlhodobý pobyt dieťaťa spolu s rodičom v zahraničí. Svoje rozhodnutie rodič oznámi pri zápise do školy a písomne požiada riaditeľa školy o odklad začiatku povinnej školskej dochádzky o jeden školský rok. Žiadosť môže, ale nemusí odôvodniť stanoviskom lekára, psychológa, či riaditeľky materskej školy. Riaditeľ školy musí vydať písomné rozhodnutie k žiadosti.

Školská zrelostť

Zbytočný odklad narobí zbytočné problémy

Škola znamená zvýšený nárok na poslušnosť, disciplínu, na schopnosť odložiť uspokojenie okamžitých potrieb. Vidíte, že vaše dieťa je hravé, nezapája sa do kolektívu, na zápise nepovedalo, nenakreslilo to či ono alebo mu len chcete predĺžiť detstvo.

Na odklad dochádzky si ľahko nájdete viacero dôvodov. Dieťa má právo byť v škole úspešné. Rozhodnúť sa, čo bude pre dieťa najlepšie riešenie, nie je ľahké, lebo vstup do školy, ovplyvní vzťah dieťaťa k učeniu na dlhé roky.

Keď si rodičia nie sú školskou pripravenosťou istí a nevedia sa rozhodnúť, často si radšej vyberú odklad školskej dochádzky, veriac, že aj keď by bol zbytočný, stále je to menšie zlo, ako dať do školy dieťa priskoro. Opak je však pravdou.

Nástup do školy je dôležitým sociálnym medzníkom, kde dieťa získava novú rolu, stáva sa školákom, žiakom. Škola otvára dieťaťu veľmi rýchlo obzory, o ktorých predtým nemalo ani tušenia, urýchľuje rozumový rozvoj, namiesto hry prichádza školská práca a plnenie povinností. Uvedomujete si náročnosť novej roly a vaše dieťa sa vám zdá jednoducho hravé a chcete aby dozrelo. Jednoducho sa však môže stať, že o rok už bude "prezreté."

Za rok zbytočne strávený v škôlke sa mnohé deti naučia abecedu, začnú čítať, písať a v škole sa potom nudia. No a kto sa nudí, ten sa snaží zabaviť, vyrušuje ostatných a učiteľka s ním má problémy. Nasledujú poznámky, pozvania rodičov do školy a následne odporučenie, aby bolo dieťa vyšetrené psychológom pre hyperaktivitu a poruchu pozornosti.

Riešenie dilemy odkladom, ktoré sa na prvý pohľad zdá najjednoduchšie a najpohodlnejšie, nemusí byť to správne.

Keď je odklad naozaj potrebný

O definitívnej pripravenosti dieťaťa väčšinou rozhodne zápis do školy. Ak ho dieťa neabsolvuje úspešne, škola rodičom odporučí navštíviť klinického psychológa alebo CPPPaP. Ak máte pochybnosti, navštívte odborníkov viacerých. Je to lepšia voľba ako sa zle rozhodnúť a riskovať vyššie spomenuté problémy spôsobené nudou alebo dieťa zaškoliť a potom ho po dvoch mesiacoch "vrátiť" do škôlky.

Deti, ktoré na vstup do školy nie sú pripravené, mávajú problémy s čítaním, písaním, počítaním. Sú to väčšinou tzv. slabší žiaci a táto menovka im môže spôsobovať pocit menejcennosti a navodzovať pocit, že snaha je zbytočná, aj tak už sú zaškatuľkovaní.

Vyšetrenie školskej zrelosti a pripravenosti pred zápisom nie je povinné a netreba naň odporučenie ani materskej školy, ani pediatra. Je len na rozhodnutí rodičov, či sa rozhodnú využiť túto možnosť ako jazýček na váhach svojho rozhodovania.

Čo robiť ak sa na nepripravenosť dieťaťa príde až po nástupe do školy?

Ak malý prvák v triede oprosti svojim spolužiakom zaostáva, nenapreduje a trápi sa, je to jasným znamením, že pre školu pravdepodobne ešte pripravený nie je. Keď škola s psychológmi zistia nepripravenosť, môžu dodatočne dieťa poslať späť do škôlky alebo z prvej triedy do nultej. Je to skôr ojedinelý jav a na celkom Slovensku je takýchto detí len niekoľko desiatok. Konečné slovo v takomto prípade má totiž rodič, ktorý však často trvá na tom, aby dieťa v škole zotrvalo, aj keď to odborníci neodporúčajú. Či je dieťa nezrelé na školu sa zvyčajne prejaví do 2 mesiacov, čas na vrátenie do škôlky je prvý polrok školy.

Video: Test školskej zrelosti

Súvisiace články

Viac o školskej zrelosti na modrykonik.sk

Použité zdroje

  1. Školský portál: http://www.skolskyportal.sk/clanky/kriteria-skolskej-zrelosti-zapis-deti-do-skoly
  2. http://www.alenaz.estranky.sk/clanky/skolska-zrelost.html
  3. https://mamaaja.sk/clanky/dieta/skolska-zrelos-a-pripravenos
  4. https://www.rodinka.sk/vychova-a-skoly/predskolak/vysetrenie-skolskej-zrelosti/?
  5. http://www.tvnoviny.sk/domace/1843847_prvacikovia-uz-nastupili-do-skol-no-nie-vsetci-tam-automati...
  6. https://web.archive.org/web/20181023193906/http://www.ppprk.sk/materialy-2/zapisy-prvakov/skolska...

Použité zdroje

  1. https://pixabay.com/sk/učiť-sa-škola-materská-škôlka-2387228/
  2. https://pixabay.com/sk/deti-dievča-ceruzka-výkres-1093758/
  3. https://pixabay.com/sk/čítanie-škôlka-škola-chlapec-2762010/
Pomohol ti tento článok?
 / Nie

Skúsenosti so školskou zrelosťou

Máš skúsenosť so školskou zrelosťou?
Podeľ sa o ňu a pomôž tak ostatným mamičkám.
Napíš svoju skúsenosť
laska201
23. jan 2019

Nemam dobru skusenost

Tieto testy sú len o tom, ako škôlky naháňajú klientov pre CPPP. Tu nejde o pomoc dieťaťu, ale to čím viac klientov, tým viac peňazí. Na čo je toto dobré? Kedysi to nebolo. Dieťa dovŕšilo vek a šlo do školy. Prvý ročník žiadna známka, dnes ešte aj tomu prvákovi dajú päťku. Nedám testovať malého. Mal odklad tak či tak, musí ísť do školy. Celý systém je na hlavu postavený v dnešnej dobe. Všetko sa to točí len o peniazoch, pomoc žiadna. Ešte aj tomu dieťaťu viac ublížia, lebo veď odborník napíše posudok, kde nemá všetky podklady, takže výsledok skreslený. O tom kreslení,... Kto určuje, čo je priemer, čo podpriemer napríklad postavičky. A potom to ovplyvní celý výsledok testu. Nie nemám dobrú skúsenosť.

urcuje co je priemer podpriemer pri kresleni napr.postavicky.A potom to ovlivni cely vysledok testu.Nie nemam dobru skusenost.
  • Málo odborníkov, aj keď CPPP je extrémne veľa, ale odborník tam chýba.
10 poďakovaní