Stáva sa zo mňa po potratoch zatŕpknutý človek?

Dobrý deň,

ďakujem za Vašu správu, vážim si Vašich slov. Mrzí ma, že sa musíte vyrovnávať s dvoma stratami.

Rozumiem aj tomu, že Vám druhá strata príde náročnejšia. Je to ešte čerstvé. Ako je každé tehotenstvo iné, tak je aj každá strata iná. Nie je teda pravidlom, že každá ďalšia strata je ľahšia ako tá predošlá. Je to nová skúsenosť v nových súvislostiach. Práve preto, že už máte dcéru, tak si lepšie dokážete predstaviť, že o čo prichádzate. Ja si nespomínam, že by som to takto vnímala, ale je to určite možné a nie je na tom nič divné alebo zlé.

Možno Vám bude trvať dlhší čas než sa s tým zmierite. Možno budete pociťovať väčšiu ľútosť. Môžete sa inšpirovať v tej predchádzajúcej skúsenosti a spomenúť si na veci a činnosti, ktoré Vám pomáhali a skúsiť ich znovu zaradiť do Vašich dní.

Čo sa týka vašej nechuti stretávať sa so známymi ľuďmi, verila by som vlastnému pocitu a ak to pre Vás teraz nie je možné, nenútila by som sa do toho.
Často je ťažšie hovoriť o týchto veciach v rámci rodiny a s blízkymi priateľmi.

Mne to tiež príde vlastne ľahšie s úplne cudzími ľuďmi. Tým, že je mi jedno, čo si o mňa budú myslieť a nemám s nimi žiadny ďalší vzťah, lepšie sa mi nepríjemná téma otvára. Takže ja pre Vás mám pochopenie. Len to skúste pozorovať, či vidíte nejaký vývoj k lepšiemu behom času a či budete cítiť, že sa to postupne začína meniť a chce sa Vám zase s blízkymi ľuďmi hovoriť a vídať sa s nimi.

A možno máte na mysli rozprávať sa s cudzími ľuďmi o obyčajných veciach a nie o strate bábätka. Oni nevedia čo sa Vám stalo, takže sa s nimi môžete baviť napríklad o počasí, bez ťažkej témy straty.

Ešte ma napadá, či tým "nemám čo dať" nemyslíte to, že ste vy aj vaši blízki očakávali, že do vášho spoločného vzťahu pribudne bábätko. A ono teraz odišlo a tak je medzi Vami niečo, čo sa nenaplnilo. Skúste to len pozorovať a vnímať.

Možno vás napadne, čo je podstatou toho, prečo Vašich blízkych teraz nevyhľadávate. Ak to objavíte, bude pre Vás ľahšie na tom pracovať. Ale ja si myslím, že po určitú dobu, ktorá je z môjho pohľadu dlhšiu ako mesiac, môžete uprednostňovať samotu alebo ostatných ľudí pred vašimi blízkymi. Ak vám to v procese smútenia vyhovuje. Ale aby neboli Vaším správaním zaskočení a znepokojení, bolo by fajn o tom s nimi otvorene komunikovať. Vyjadriť svoju potrebu, byť na čas viac sama so sebou.

Prajem Vám, nech sa to darí a postupne sa cítite lepšie.