Ako ostať v kľude a nad vecou?

Dobrý deň,

rada by som sa vyrozprávala a poradila. Keď som bola malá, tak môj otec veľa pil a aj bil mamu. Viem, že aj ona si občas vypila. Myslím si, že ju aj podviedol. Na 1. stupni ZŠ som zažívala fyzickú šikanu. Aj som blicovala. Učivo, ktoré som zameškala, so mnou dobiehal rodinný známy. Ten tiež zvykol piť a neváhal ma aj udrieť. Otec sa so mnou neučil. Mama väčšinou po večeroch. Bolo pre mňa ťažké sa učiť.

Počas mojej puberty sa otec zmenil. Prestal toľko piť a mamu biť. Prestal byť v kontakte s partiou. Občas sa hádali hlavne kvôli peniazom. Stredná škola nebola ľahká, ale cítila som sa v nej dobre. Tu už šikana nebola. S mamou som si rozumela. Prechádzala si fázami - raz sa venovala liečiteľstvu, anjelom a skončilo to tak, že je teraz veriaca. Myslím, že od tejto chvíle sa niečo pokazilo.

Môj vzťah s prvým frajerom zo strednej školy skončil v dospelosti. Neskôr asi o 3 mesiace som sa dala dokopy s mojím terajším manželom.

V tomto období otehotnela moja sestra na prahu dospelosti. Strednú školu nedokončila, odsťahovala sa k frajerovi, potom sa vrátila a hneď mala ďalšieho a v tom čase sa to stalo. Ja som sa odsťahovala zo dňa na deň k manželovi a svokrovcom. Tu to nebolo tiež ideálne. Svokra bola zo začiatku milučká, ale všetko potrebovala komentovať a zhadzovať ma. Po potrate sa to zhoršilo. Vydržali sme to 3 roky a potom sme sa odsťahovali do svojho. Myslím, že to bol trochu šok pre rodičov. Ja som bola vždy tá poslušnejšia a rozumnejšia.

Teraz má sestra už dve deti, žije v podnájme so snúbencom. Ani jednej nie je ale otcom. So sestrou som nemala asi nikdy dobrý vzťah. Nájdu sa aj svetlé chvíle, ale neboli sme si blízke. A ani teraz. Ale už sa vieme rozprávať. Jej deti milujem.

Moju svadbu financovali moji rodičia. Aj mi občas finančne pomohli. Sestru však financujú neustále. Mama sa mi na ňu stále sťažuje. Jedna z jej dcér má autizmus a treba riešiť toho veľa. Ona je však tvrdohlavá, nedá si dohovoriť a zabúda. Je však dospelá a je to jej život. Snažím sa do toho nemiešať, ale trápi ma to kvôli deťom. Teraz sa chce vydávať. Moja mama ju do toho aj tlačí. A tu nastáva problém.

Môj manžel je dobrý otec a skvelý manžel. Som šťastná, že ho mám. Nepije, nefajčí, negembluje. Je skôr samotár. Aj keď v mladosti taký nebol. Vyberá si ľudí, ktorých vpustí do svojho kruhu. Nemá záujem sa zoznamovať s mojím budúcim švagrom. Ja toto rozhodnutie akceptujem. Ja sama nemám moc záujem. Pre pokoj v rodine som sa s ním raz stretla. Myslím, že sestra to tiež akceptuje. Len moja mama má stále potrebu ma citovo vydierať. Že ona sa nikdy nedožije toho, aby sme mali rodinnú foto...

Strašne ma hnevá. Celkovo má názory, ktoré sú veľmi odlišné od mojich. Neustále si nájde niečo, čím sa mi až rozum zastane. A veľmi ma to trápi. Chce mať dokonalú rodinu. Ona sama ju však počas nášho detstva nezabezpečila.

Skoro po 10 rokoch snaženia som konečne tehotná. Veci vnímam o trochu citlivejšie. Som aj na PN. Nedávno mala zase "prednášku", že mám manžela prehovárať. Dnes som sa zobudila a aj sa mi o tom snívalo. Asi to nedokážem spracovať. Otcovi som už odpustila aký bol. Ale mama je úplne iná, jej akosi ťahšie odpúšťam. Rozhovor nepomáha.

Čo mám robiť?

Ďakujem