Dá sa ešte zachrániť krachujúce manželstvo s lekárom?

Dobrý deň,

s manželom sme sa zasnúbili približne 2 mesiace po našom prvom stretnutí. Mysleli sme, že sme natrafili na svoju spriaznenú dušu. Mali sme rovnaké záľuby, keďže obaja pracujeme v zdravotníctve. Zamilovali sme sa do seba.

Sobáš bol v septembri 2022 a v tej dobe som bola už v 5. mesiaci tehotenstva. Teraz máme krásneho synčeka. V 9. mesiaci tehotenstva som odhalila, že muž má niečo s kolegyňou v práci. Je lekár, sestričky sa okolo neho točia na dennom poriadku. Táto bola lekárka. Písal jej, že ako mu na nej záleží a ako ju čaká s otvorenou náručou. Plus iné veci, ktoré som si prečítala po tom, čo som ho priamo konfrontovala.

Mám dobrú intuíciu a ani tentoraz ma neklamala. Či spolu aj spali, to veru neviem. Vzhľadom na vysoké štádium tehotenstva som sa v tom nemohla rýpať, pretože by ma to zruinovalo už úplne. Odvtedy je s našim vzťahom všetko úplne inak. Nedokážem mu dôverovať, stále ho podozrievam. A to najmä vtedy, keď chodí na nočné služby. Podozrievam ho len v duchu, nenapádam ho. Len sa trápim. Viem aký vzťah má k ženám, aj v mojej prítomnosti s nimi flirtuje. Celý náš vzťah sa stretávam s tým, že sa za nimi vyslovene otáča.

Niekoľkokrát som ho prosila nech to nerobí aspoň v mojej prítomnosti, lebo mi to ubližuje. Zbytočne. Avšak napriek tej strašnej bolesti som sa rozhodla, že s tým chcem niečo robiť a navrhla som manželskú poradňu, resp. aspoň rozhovor medzi nami dvomi. Manželskú poradňu zamietol a rozhovory medzi nami fungujú na takej báze, že ja vždy vediem monológ. On mlčí a pozerá do zeme. Snáď tisíckrát som prosila, že takto to nejde, že potrebujem o veciach komunikovať, že sa o problémoch musíme zhovárať.

Nepohla som s ním ani o centimeter, jednoducho sa o ničom nedokážeme porozprávať. Najnovšie sa v našej domácnosti hádame kvôli financiám. Ja som na materskej dovolenke a on chodí do práce. Ako lekár má veľmi dobrý plat, no aj napriek tomu mi nedáva žiadne peniaze na nákup. Nie, že by som sa hnevala, že nemôžem chodiť na kávu s kamarátkou, alebo si niečo kúpiť. Skôr mám v poslednej dobe pocit, že sa hnevá, že ma musí živiť.

Mám tiež pocit, že sa z tých peňazí zbláznil. Čím ich má viac, tým je chamtivejší. Začal ma ponižovať. Pred dvoma týždňami som zoštátnicovala ako Mgr. fyzioterapie a on má poznámky, že ak mu budem škrabkať chrbát, prispeje mi 50 centov na topánky na promócie. Alebo ma pošle do obchodu a spýta sa ma, či mám peniaze. Keď poviem nie, povie hnusne ironicky pre Boha a prevráti oči.

Ďalšia zvláštna vec je, že mi chce neustále kupovať veci, ktoré nepotrebujem - na náš spoločný obľúbený šport. Ja sa mu darmo snažím vysvetliť, že už mám všetko, čo sa tejto oblasti týka a naozaj potrebujem iné veci. Na to mi povie buď to, resp. nič.

Včera som sa s ním opäť pokúšala pozhovárať a jeho odpoveď bola, že ho otravujem s pi**mi...Neviem koľko tej bolesti ešte znesiem. Nechcela som, aby bol malý z rozvedenej rodiny, ale nevydržím to takto.

Predtým taký nebol. Teda len sa otáčal za ženami, ale zaujímal sa viac o mňa. Teraz ako keby mu na mne absolútne nezáležalo. Trápim sa každý deň. Rozmýšľam, či v práci nemá milenku a čo budem ďalej robiť.

Som psychicky vyčerpaná. Včera mi ešte povedal, že on chodí do práce a ja na materskej nič nerobím a mám mu dať pokoj. Rana za ranou. Smutnejšia ako v tomto vzťahu som nikdy nebola. Za dva roky som zostarla o 10 rokov.

Manžel má 26 rokov a ja 29. Určite to má súvis aj s tým, že ešte nie je tak celkom vyspelý a má iné priority ako ja.

Viete mi poradiť?

Ďakujem